KENNETH RING

POSOLSTVO
SVETLA
Kenneth Ring, Ph.D., Evelyn Elsaesser Valarinov
LESSONS FROM T H E LIGHT

Copyright 1998 by Kenneth Ring

Translation 2006 by tefan Koi
Jacket design 2006 by Viera Fabianov
Slovk edition 2006 by Ikar

www. Elsaesser-Valarino. com

Z anglickho originlu Lessons from the Light

(First Moment Point Press Paperback Edition, 2000)
preloil tefan Koi.
Redigoval Rudolf imrik.
Oblku navrhla Viera Fabianov.
Technick redaktorka Helena Oleov.
Vydalo vydavatestvo Ikar, a. s., Bratislava v roku 2006
ako svoju 2167. publikciu.
Sadzba a zalomenie do strn Ikar, a. s., Bratislava.
Vytlaili Tlaiarne BB, spol. s r. o., Bansk Bystrica.

ISBN 80-551-1116-2
 OBSAH

Predslov 5
Predhovor autora 11
Poakovanie 18
vod: ivot a umieranie vo svetle zitku
na prahu smrti 20
Kapitola 1 Cesty k Svetlu 32
Kapitola 2 Pohad zhora: stopy prachu
a straten topnky 85
Kapitola 3 Videnie bez o: zitok na prahu smrti
u nevidiacich 105
Kapitola 4 Deti vo Svetle 129
Kapitola 5 ivot po stretnut so Svetlom 159
Kapitola 6 Ke preijeme vetko znovu:
Zitok ivotnho prehadu 185
Kapitola 7 ivotn prehad ako najvyia kola ivota... 214
Kapitola 8 Vo svetle lsky: pouenie o prijman
seba samho 235
Kapitola 9 Pohad na svet po zitku na prahu smrti. . . . 249
Kapitola 10 Dary Svetla: lieitesk schopnosti
po zitku na prahu smrti 267
Kapitola 11 Nov pohad na smr, umieranie
a smtenie pozostalch 300
Kapitola 12 Prechod do Svetla 334
Kapitola 13 Cesty k zdroju: najvyie posolstvo Svetla. . . . 347
Kapitola 14 Svetlo na Zemi 365
Prloha: alie odporania 369
 Predslov

Ak je vbec niekto, kto me o sebe tvrdi, e je autoritou v ob

lasti zitkov na prahu smrti bez toho aby ho sm zail, tak je
to urite Kenneth Ring. Po tom, o Raymond Moody zasial z
rodky modernho vskumu tchto sksenost a vytvoril termn
zitky na prahu smrti", bol to Ken, kto ich polieval a pesto
val, km nevyrstli do samostatnho a osobitho fenomnu.
Bol to Ken, kto bol prvm prezidentom skupiny roztrsench
vskumnkov, ktor vytvorili Medzinrodn zdruenie pre t
dium zitkov na prahu smrti pred dvadsiatimi rokmi. Bola to
Kenova pracova na univerzite v Connecticute, v ktorej sa po
as prvch neistch desiatich rokov stretvali dobrovon orga
niztori, kam smerovali telefonty, kde sa zhromaovali arch
vy. A bol to Ken, kto zaloil jedin pecializovan asopis
venovan tdiu tchto zitkov a organizoval sympzi a v
ron stretnutia s etablovanmi akademickmi spolonosami.
Ak niekto hovoril s vm potom respondentov a neviem
o nikom takom - potom to urite nikto nerobil s takou hb
kou, otvorenosou a prenikavm pohadom ako on. Jeho do
mov sa na mnoh roky po celch ttoch stal znmym ako
Hotel blzko smrti", kde sa tto udia na svojich cestch zasta
vovali a pokali znovu objavi svoje miesto v tomto svete.
Mohli tu osta, akokovek dlho potrebovali. A kad z nich,
komu Ken otvoril svoj domov, mu na opltku otvoril svoje srd
ce a prispel k jeho rastcemu chpaniu pravej podstaty zitku
na prahu smrti. iaden in vskumnk nedokzal spoji roz
siahlu riaden tdiu s horlivmi priatestvami, filozofick te-
6 Posolstvo Svetla

rie s intuitvnym chpanm a rozhad v odbornej literatre

s osobnmi prbehmi. A o je ete dleitejie, nikto in nedo
kzal sprostredkova nm vetkm prav vznam a vplyv tohto
javu na nau plantu.
V roku 1980, ke Amerika zaala spochybova prvoplat
nos pronho vskumu tchto javov, objavil sa Ken v lo
he zchrancu s prvou legitmnou tdiou v podobe knihy Life
at Death (ivot pri smrti). Po alch tyroch rokoch debt
o tom, i tieto pozoruhodn zitky nie s iba prchav, i ke
krsne, halucincie, bol to zasa Ken, kto vo svojej knihe Hea-
ding toward Omega (Pred nami je Omega) priniesol prv ob
siahlu tdiu o ich nsledkoch, o hlbokch a pretrvvajcich
zmench, ktor tieto zitky spsobuj na svojich nositeoch.
Teraz, po tvrstoro asnch prbehov na hranici ivota
a smrti, po tokch diskusnch programoch, komedilnych
pardich a neuro-chemickch vysvetleniach", e dokonca
i Hollywoodske tdi a vydavatelia paperbackov s presten,
sa zasa ptame samch seba: O om to vetko vlastne je?" A tu
zasa prichdza Ken Ring a ponka nm odpove. Hovor
v nej o vzname, zmysle a lske o by sme skr oakvali od
teolga, ako od vedca.
Ken sa na tchto strnkach odvauje psa primne o vzna
me zitkov na prahu smrti, priom zo svojich empirickch
tdi dospieva k ideologickm zverom. Poruuje tabu dne
nej vedy vo vzahu k takm pojmom ako s vznam a el
a estne sa stavia zoi voi tme, o ktorej vina vedcov pred
stiera, e v ich myslen nehr nijak rolu. Ako to pred vye sto
rokmi vyjadril biolg Ernest William von Bruck: Teleolgia je
dma bez ktorej biolg neme i. Hanb sa vak s ou ukza
na verejnosti." Poukazujc na tieto otzky ns Ken privdza
k zamysleniu nad vlastnou lohou vedy a vedcov pri skman
vesmru - a nad vlastnou lohou romantiky v kadodennej
prci vedcov. Robia svoju prcu vedci len preto, aby posilnili
nau schopnos utvra i ovlda nae prostredie, alebo chc
nm pomc rozlsknu otzky o zmysle a poslan nho ves
mru? Autobiografick spisy naich najvch vedcov jasne ho
voria o tom, e to, o ich vo vedeckej prci motivuje, je v sku
tonosti hadanie zmyslu.
Predslov 7

Zatia o sa predchdzajce knihy Kena sstredili na ud,

ktor oksili zitok na prahu smrti, tto kniha sa prihovra
k tm ostatnm, k tm z ns, ktor ctia, e nae ivoty a naa
spolonos by mohli zska, keby sa podelila o plody tchto
zitkov. Ken nm prina praktick pouenia, ktor zskal od
svojich respondentov a vedie itatea priamoiarym jazykom
cez pokusn cvienia, priom sa opiera o bohat dkazy zo i
votov ud po zitkoch na prahu smrti ako aj o odborn lite
ratru. Tvrd tu, e pretrvvajce psychologick zmeny, ktor
predtm dokumentoval u ud po tchto zitkoch, meme
dosiahnu vetci. Nech u je mdros, ktor udia zskaj na
prahu smrti akkovek, jej skutonm testom je to, ako sa pre
jav v ich kadodennom ivote. Vina z ns pozn vetky tie
banlnosti okolo zitku na prahu smrti a mnoh ich aj for
mlne uznvaj: e smrti sa netreba b, e ivot pokrauje i po
nej, e lska je dleitejia ako hmotn statky a e vetko, o sa
deje, m svoj zmysel. Ak by sme vak boli, ak by bol cel svet,
keby sme naozaj ili poda tchto prkazov, a keby tieto tvrde
nia neboli iba omiean frzy ale iv pravdy?
Mohlo by nm pritom pomc tanie tejto knihy? Mu i
tatelia naozaj zoa plody zitku na prahu smrti bez toho, aby
ho sami zaili? Ken ns presvieda o tom, e je to mon a svo
je tvrdenie opiera o sksenosti zo svojich prednok na univer
zite v Connecticute ako aj o Projekt lsky" nebohho Charlesa
Fynna pre tudentov na Miamskej univerzite v Ohiu. Ako Ken
zdokumentoval, u samotn oboznmenie sa so zitkami na
prahu smrti a ich nsledkoch me vyvola podobn zmeny
u ostatnch ud. Pe o tchto inkoch ako o bengnom
vruse", ktorm sa me lovek nakazi, rovnako ako aj od
inch, podobne infikovanch. Poznal som niektorch jeho tu
dentov a mem potvrdi skutonos, e ich tento vrus naozaj
zasiahol a spsobil v nich hlbok a pretrvvajce zmeny. Avak
pre vs, itateov, je tto kniha dkaz sm osebe, e lovek sa
naozaj me zmeni u aj kontaktom s tmito zitkami. Tto
kniha je dkazom premeny Kea a jeho nezitnho daru pre
ludstvo. Odkedy sa Ken nakazil tmto bengnym vrusom, stal
sa jednm z tch vedcov, ktor sa u nehanbia ukza na verej
nosti so svojimi lskami. Je presveden o tom, e posolstvo
8 Posolstvo Svetla

skryt vo svetle nie je uren iba pre tch, ktor umierali. Do

stali ho preto, aby sa mohli vrti a infikova tmto vrusom
ostatnch.
Kenova tza nebola prijat s takm nadenm, ak by sme
mohli oakva, dokonca ani od teolgov, pre ktorch by to
nemalo by ni nov. Niektor kritici vystrhaj pred falonm
vbenm tchto zitkov a vnmaj ich ako ist konkurenciu
biblickho uenia. Zitky na prahu smrti poda nich podko
pvaj tradin kresansk uenie a s nebezpen tm, e do
znanej miery odzrkaduj mentalitu hnutia New Age. Na ces
te k Novmu veku sa vak stala zaujmav vec: cesta sa mierne
zatoila a zrazu sme sa ocitli sp pri svojich koreoch, pri sta
rom zlatom pravidle, e vetko, o chcete, aby udia robili
vm, robte aj vy im" (Mat, 7:12) a pri Jeiovom napomna
n, e okovek ste urobili jednmu z tchto mojich najmen
ch, mne ste urobili" (Mat, 25:40).
Poda niektorch teolgov maj zitky na prahu smrti ten
denciu nahrdza zubat s kosou bytosou zo svetla. Akmsi
stelesnenm smrti sa tak stva sveteln bytos, ktor zrejme
bezvhradne miluje znovuzrodench kresanov, praktikuj
cich budhistov, ako aj ateistickch hrienikov. Takto lkav
vzie s urite skr satansk ako bosk. Ako meme rozli,
i zitky na prahu smrti s naozaj poehnan boskm svet
lom alebo ide o klamstvo Knieaa temnt? T najvyia auto
rita, Jei, nm dal nvod, ke povedal: Teda po ich ovoc ich
poznte (Mat, 7:20). Ako nm Ken v tejto knihe vstine
opisuje, ovocie zitkov na prahu smrti je scit, pokora, est
nos, altruizmus a lska dokonca i k tm, ktor si to oividne
nezasluhuj.
Ak vak zitky na prahu smrti iba zdrazuj prkazy Bib
lie, nao ich potom potrebujeme? m prispievaj spolu
s touto knihou - k posolstvu Evanjeli? Jednoducho povedan,
ide o rozdiel medzi poutm slovom a zitkom z prvej ruky.
Pre tch, ktor to zaili, zlat zkladn pravidlo sprvania sa
k druhm u nie je iba nauenm prikzanm, ale neodmysli
tenm zkonom prrody, takm nepopieratenm, ako gravit
cia. Vedia, e je to spsob, akm funguje vesmr, pretoe na
vlastnej koi poctili inky svojich skutkov voi inm. Hoci sa
Predslov 9

nectia za svoje minul zl iny potrestan ani odsden, poas

prehadu svojho ivota rovnakou mierou dostvaj vetko to,
o rozdali.
Teolgovia rznych orientci ostro kritizuj zitky na pra
hu smrti pre ich nnos falonho prsubu toho, o Dietrich
Bonhoeffer nazval lacn milos", bezvhradn odpanie
hriechov bez akchkovek poiadaviek na poknie. Lacn mi
los", napsal Bonhoeffer vo svojej knihe Cena ucovstva, je
smrtenm nepriateom cirkvi". Ale je to naozaj to, o zitok
na prahu smrti subuje, alebo ide o nepochopenie jeho odka
zu? Prsub lacnej milosti me by iastone zodpovedn za
pralivos zitkov na prahu smrti v oiach verejnosti. V sku
tonosti vak milos, ktor tto udia poas zitku dostvaj,
prichdza ruka v ruke s vemi drahm uovstvom. T bez
vhradn lska, o ktorej umierajci hovoria, v iadnom prpa
de nezakrva ich hriechy ani neospravedluje ich budce spr
vanie. Prve naopak, umierajci udia na vlastnej koi zavaj
bolestn nsledky svojho hrieneho sprvania a vracaj sa sp
do ivota ako presveden uenci, ktor z vlastnej sksenosti
chpu, e na ich vlastnom sprvan zle ovea viac, ne ako by
si to mohli vbec predstavi. Tto udia sa nevracaj s pocitom,
e u s dokonalmi bytosami, ale skr s bezprostrednm po
znanm toho, o vetko musia spravi, aby dokonalos dosiah
li. Nevracaj sa preto, aby sa vyhrievali v ndhernom svetle
boskej milosti, ale vracaj sa s pevnm predsavzatm i poda
zkladnho pravidla sprvania voi druhm a konaj prcu,
ktor kon vyia moc, asto za cenu citovch i materilnych
obet. Na tejto milosti nie je ni lacn. V skutonosti je to t
vysok cena, ktor je neoddeliten od ucovstva. Ani zaleka
tu nejde o pritakanie bezuzdnmu sprvaniu. udia po tomto
zitku sa vracaj obohaten o sebactu, odvahu a sebapozna
nie. To vetko je potrebn pre ivotn zmenu, ktor sa od ue
nkov vyaduje.
Ak ale zitok na prahu smrti nepredva lacn milos, me
ju sprostredkova tto kniha? tanie tejto knihy je zrejme me
nej riskantn ako stav na hranici ivota a smrti, alebo vyvola
nie zstavy innosti srdca, ako to spravili tudenti medicny vo
nlme Flatliners" (Hri so smrou), ale nie je celkom bez ne-
10 Posolstvo Svetla

bezpeenstva. Jej poslanm je zmeni vs a inpirova vs pre

zmenu vho sveta; ni z toho nie je ahkm podujatm. Bon-
hoeffer mal pravdu, ke tvrdil, e milos nemono dosiahnu
tak ahko. To, o Ken v tejto knihe ponka, nie je ahkou ces
tou k milosti, ale skr akousi mapou uovstva, zakreslenm
smerom, ktorm sa musme k milosti prepracova. Zle na
vs, i sa rozhodnete tmto smerom vykroi, pretoe tu roz
hodne nejde o ahk podujatie. Ako vak Ken na tchto strn
kach ukazuje, vrcne sa odpora.
Po svojich troch knihch, opisujcich zitky na prahu smr
ti, mohol Ken presta a stle by bol ostal poprednou vedeckou
autoritou v tejto oblasti. Nespravil tak preto, lebo ctil eby ne
bol splnil svoju lohu. elom jeho vedeckho vskumu zit
kov na prahu smrti, a v podstate elom kadho vedeckho
vskumu, je poloi zklad pre prijaten zver o zmysle
a vzname. Kea priviedlo k uovstvu to, e bol infikovan
bengnym vrusom a stal sa, ako to sm nazval, tm, kto to za
il z druhej ruky". Prve tak ako jeho respondenti a priatelia
dostali poas svojich zitkov vek dar a odovzdali ho jemu,
tak isto aj on odovzdva teraz vm to, o dostal. Tto kniha je
jeho prspevkom k prci, ktor kon vyia moc. Rovnako ako
Ken, tak aj ja dfame, e kad, kto si tto knihu preta, bu
de rovnako infikovan.

Bruce Greyson, M. D.
Charlottesville, Virgnia
 Predhovor autora

Zrod tejto knihy poznamenalo ak obdobie tehotenstva. Po

at bola v naden, v polovici predpokladanej doby utrpela s
riu zdanlivo toxickch derov, ktor nakoniec vystili do jej
bolestnho potratu. Bola vyhlsen za mtvu a na viac ako je
den rok upadla do zabudnutia. Potom sa zrazu akmsi zsa
hom, ktor sa v tom ase zdal priam boskm, prinavrtila sp
do ivota. Tak sa to aspo zdalo. silia o jej oivenie sa vak
ukzali ako mrne a predasn a kniha odila zasa, tentoraz na
dobro. Tak sa to zasa aspo zdalo. Ale prve v tomto ase, ako
mete pri zven tmy tejto knihy u predpoklada, zaila do
slova svoj zitok na prahu smrti a ten vetko napravil. osko
ro potom sa dostala do prirodzenho, i ke znane preruova
nho priebehu svojho tehotenstva a jej prod prebehol rchle
a bez komplikci, a to k velkej ave - naozaj, dokonca k ve
kmu divu svojich vanch rodiov.
Skuton histria Posolstva svetla je takto. Po tridsiatich ro
koch psobenia na univerzite v Connecticute som si jednho
letnho da uvedomil, e jedin obdobie, v ktorom sa mi kedy
vbec podarilo napsa hociktor z mojich knh, bola moja ve
deck tvoriv dovolenka. Od mojej poslednej uplynulo ete len
par rokov, ale v mojom vntri u dozrievala nov kniha. Chcel
som napsa svoju posledn knihu o zitkoch na prahu smrti,
v ktorej by som neopisoval zasa len vsledky alieho vskum
nho projektu, ale v ktorej by som zhrnul cel svoju kariru
v tejto oblasti a poksil sa poda o najhlbie pochopenie tch
to zitkov tak, aby aj t udia, ktor ich nikdy nezaili, mohli
12 Posolstvo Svetla

z tohto poznania zska celkom praktick vedomosti a mohli si

tak obohati svoje vlastn ivoty. Sm za seba mem poveda,
e u vtedy som dlho ctil ako mnoho som zskal vaka tdiu
a najm vaka bohatm kontaktom s tmito umi. V tom a
se bolo tomu u ptns rokov a zrazu som sa chcel podeli
s ostatnmi o to, o v mojich predolch knihch nebolo vdy
povedan alebo spomenut len nepriamo. Chcel som sa pok
si rozda ovocie zitkov na prahu smrti, ku ktormu mal pr
stup kad, ak by vedel, kde ich me njs. Kee som praco
val v tomto sade mnoho rokov, napadlo mi, eby som mohol
pomc aj pri zbere. A ke som nad tm vetkm uvaoval, u
som vedel, e kniha ponesie nzov Posolstvo svetla.
Poznal som vak svoj spsob psania a rchle som dospel
k neprjemnej ale neodvratnej vahe, ktor ma zaskoila:
Neexistoval spsob, ako by som tto knihu mohol napsa
v dohadnom ase. Musel by som takto projekt odloi naj
menej o tyri roky, kedy sa rysovala moja alia tvoriv do
volenka.
Ak by som sa medzitm nepohral do dchodku.
Mal som vtedy ete len pdesiates rokov, ale za mnou bo
lo u tridsa rokov psobenia na univerzite a prve nastal as,
kedy som si mohol dchodok nrokova. Predstavoval som si,
ako by som to zvldol finanne. Bol by som vlastne na per
manentnej tvorivej dovolenke" a bez prce na univerzite, by
som naozaj mohol so svojm projektom zaa. Mohol by som
napsa viac knh, pokraova vo vskume a predna bez to
ho, aby som sa musel stara najprv o splnenie isto profesio
nlnych a inch akademickch povinnost. Tto predstava bo
la naozaj lkav, ale z mnohch praktickch dvodov som to
v tom ase nedokzal zrealizova. A v lete 1994 - takmer pres
ne o dva roky neskr - sa mylienka stala skutkom a konene
som bol von a mohol zaa pracova na Pouen zo svetla.
A naozaj som zaal - medzi mojimi astmi vystpeniami,
ktor obsahovali rozsiahle prednkov turn po Eurpe a Aus
trlii a mojm vskumom zitkov na prahu smrti u slepcov.
Prcu na knihe som preto asto preruoval a chbala jej nutn
miera nvznosti, napriek tomu postupovala dobre. V aprli
1995 som mal u zhruba polovicu hotov a skontaktoval som
Predhovor autora 13

sa so svojm konateom. Ten si to pretal a dospel k presved

eniu, e s predajom knihy problmy nebud.
Vbec mi nenapadlo, robi si s projektom takto starosti,
nretoe nikdy sa mi nestalo, aby moju knihu odmietli. Tento
raz to vak akalo aj na ma a bol som v oku. Dvodom ne
bolo to, e by bol vydavate s niem nespokojn, ale prve
v tom ase sa privalila vlna autobiografickch bestselerov
o zitkoch na prahu smrti, v ktorej sa premnoili mnoh imi
ttori a kvzi autori knh venovanch tejto tme. Trh s kniha
mi tohto zamerania dosiahol bod nastenia. (Neskr som sa
dozvedel, e mnoh moji kolegovia v tejto oblasti, vrtane
dvoch vemi dobre znmych a vench autorov, mali s ruko
pismi podobn problmy). Po niekokch alch pokusoch sa
mj znechuten agent vzdal a ja som ostal sm s napoly hoto
vm rukopisom, ktor sa zdal by odsdenm na vyhodenie na
literrne smetisko.
Musel som, pravda, dokoni mj vskumn projekt a po
pritom predna a tak som naalej pokraoval v tchto aktivi
tch a zotavoval sa z rn, ktor pociuje kad odmietnut au
tor. Kee som vak bol tak hlboko zaujat a pohlten psanm
tejto knihy, bola teraz pre ma mtvou. Ke som prekonal pri
meran obdobie smtenia, dal som sa do pohybu.
Doslova.
Aby ste ma pochopili, zatia o sa toto vetko odohrvalo,
zaal som snva o inom, dlho odkladanom projekte: presaho
va sa sp do oblasti San Franciska, tam, kde som sa narodil
a chodil do koly. Bol som teraz osloboden od povinnost na
univerzite, vetky moje deti u vyrstli a darilo sa im a tak ma
vlastne v Connecticute u nemalo o zdriava. Bol som ete
samozrejme (a stle som) lenom univerzity a mojej katedry
ako emeritn profesor, ale keby som dokzal i bez svojej pra
covne, kninice, koprovacieho stroja, celoivotnej korepon
dencie bez poplatkov a asnho kolektvu pracovnkov, ni by
ma nemohlo zastavi.
A ani ma nezastavilo. Ale skr, ako som sa stihol dokonale pri-
pravit na to, aby som odsunul Connecticute do minulosti, aka
lo ma ete jedno, posledn prednkov turn po Nemecku. Ako
som mohol vtedy vedie, e tto moja cesta vetko zmen?
14 Posolstvo Svetla

Na scne sa objavila Evelyn Elsaesser Valarinov.

V skutonosti som ju stretol u pred pr rokmi, ke v svis
losti s vlastnou knihou o zitkoch na prahu smrti pricestovala
za mnou na univerzitu z rodnho vajiarska, aby urobila so
mnou interview. Strvili sme vtedy v rozhovore es hodn, po
ktorch odila zo Spojench ttov. Ostali sme v obasnom
kontakte, predmetom ktorho bola jej kniha a nakoniec som
napsal k nej predslov.
Kee som mal tentoraz namieren nealeko jej domova,
dohodli sme sa na stretnut v Stuttgarte, kde moje turn za
nalo. Poas dlhho obeda sme si stihli vea poveda o sebe a len
tak mimochodom som sa zmienil aj o problmoch s mojou
knihou a zdrhan, s akm som sa jej vzdal. Evelyn to okova
lo a na mj vrcholn div mi okamite ponkla, e uke mj
nedokonen rukopis jej vydavateovi v Plenum Press. Nemal
som o strati a tak som zmtene shlasil. Vbec som vak ne
oakval, eby Evelyn mohla uspie tam, kde mj agent opa
kovane stroskotal.
alie prekvapenie ma oakvalo onedlho po mojom nvra
te do ttov, ke mi Evelyn oznmila, e jej vydavate prejavil
o knihu zujem a je pripraven ju aj vyda. Pri takomto obra
te udalost som bol viac ako prekvapen. Opsal by som to
presnejie ako pocit vznania medzi krachom a ohromenm.
V tom ase vak bolo okamit obnovenie prce na knihe
plne vylen. Potreboval som toti zbali svojich tridsap
rokov ivota v Connecticute a njs si miesto pre al ivot
v Kalifornii. Nebola to iadna malikos a km som sahovanie
neskonil, vyadovalo to vetku moju pozornos. Zaumienil
som si vak, e len o sa v Kalifornii usadm, zanem tam, kde
som prestal a do pol roka knihu dokonm.
V tejto mojej alej ivotnej etape vs u asi ani neprekvap,
e ivot sa usilovne postaral o to, aby mi prichystal in plny.
Priiel som do Kalifornie poas jednej z jej najvlhkejch
a najdrsnejich zm a bolo to dobr dva mesiace predtm, ne
som sa priblil k pocitu, e som u napoly usaden. U dvno
predtm som sa vak prisbil na prednky poas aprla 1997
a tak som musel poas mojich prvch mesiacov z Kalifornie
asto odcestova. Ni z toho samozrejme neprispievalo na ob-
Predhovor autora 15

novenie prce na knihe, ktor bola u tak dlho zanedban, e

som si na u len matne spomnal!
Ke moje cestovanie skonilo a u som sa chystal sadn
k mjmu rukopisu, zasiahla ma mimoriadne ak chrpka,
ktor ma odstavila na cel mesiac. Po jej prekonan som obja
vil, e v mojom tele sa vyvinula cel sria ivot ohrozujcich
chorobnch stavov, ktor vyadovali okamit zsah. Mj ivot
sa zmenil na nekonen nvtevy u lekrov a inch zdravotnc
kych pracovnkov, na laboratrne testy, experimentovanie s no
vmi ditami, alternatvnou liebou at. Pri tom vetkom som
il s vedomm, e, poda jednho z mojich lekrov, na 85 a 90
percent mi hrozilo ochorenie na rakovinu. Medzitm sa mi za
al zhorova zrak, ktor som nikdy nemal dobr. Na vine bol
zelen on zkal a alie poruchy videnia.
Skrtka (a mete mi veri, e som vm nechcel vymenova
vetky zdravotn problmy, ktor sa nhle vynorili ako zlostn
brka na mori, aby ma naplnila ochromujcim strachom) bol
som ako stroskotanec a niekedy aj na pokraji zfalstva. Za
tchto okolnost bolo nielen nemon pracova; nedokzal som
si ani predstavi, eby som raz zasa pracoval a celkom som sa
vyrovnal s perspektvou, e moja profesionlna karira skoni
la. Znamenalo to samozrejme aj to, e moja kniha, ktor Eve
lyn svojm silm zdanlivo prinavrtila do ivota, je zasa ods
den sta sa len alou stratou v mojom ivote a m iba zavi
hromadu nepodarkov, ktor mi osud pripravil.
Bol som v tomto obdob v internetovom kontakte s Evelyn,
ktor znepokojili moje sprvy, ale neprestvala mi vyjadrova
podporu. Snaila sa udra blikotajci plamienok ndeje nielen
pokia ilo o moje zdravie, ale naliehala na ma, aby som psa
nie knihy iba odloil a nezriekol sa ho definitvne. Ja som vak
nevidel iadnu perspektvu na obnovenie tejto prce a nako
niec som to jej aj oznmil. Moje rozhodnutie prijala, ale videl
som, e bola sklaman. Sklaman som vak bol aj ja, ale o in
som mohol spravi?
Nakoniec som vak bol od obv o zdravie osloboden. Mj
lekr sa naastie mlil a rakovina sa nepotvrdila. alie vne
zdravotn problmy vak pokraovali a termn zmluvy na kni
hu sa krtil. Stle som bol pripraven od zmluvy odstpi
16 Posolstvo Svetla

a v snahe o art som Evelyn napsal: Ak tak vemi chce, aby

sa tto kniha napsala, preo ju nedokon za ma?"
A ivot mi zasa pripravil prekvapenie. Evelyn nepochopi
la moju poznmku ako pokus o art a moju ponuku prijala!
A ke k tomu dolo, pomyslel som si: No a o, mono to
nakoniec pjde aj takto", hoci jej materinskm jazykom ne
bola anglitina.
Koniec prbehu sa d poveda strune. Dohodli sme sa na
spoluprci na knihe a nakoniec ma navtvila v New Yorku, kde
sme strvili v rozhovoroch tri dni. Vyzeralo to vtedy tak, e ja
napem niektor zvyn kapitoly a Evelyn sa postar o tie po
sledn. Bol som vak vyhliadkou na obnovenie prc na tejto
knihe tak povzbuden (a pretoe v tom ase som u vedel ako
riei svoje zdravotn problmy), e som sa nakoniec podujal
napsa vetko sm, s tm istm nadenm a zaujatm, ak som
mal na zaiatku. Medzitm ma Evelyn zsobovala vetkmi po
trebnmi materilmi. Triedila vetky moje dokumenty, ktor
som jej predtm dal a robila tisce drobnch vec, ktor umo
nili moju prcu. Hoci som teda psal cel knihu sm, u od
stretnutia v Stuttgarte predstavovala prca na nej nae spolo
n silie a bez jej neprestajnej pomoci a podpory, materilnej
i citovej, by som v iadnom prpade tto knihu nebol doko
nil. Skrtka, bez nej by ste prve teraz nemohli dra tto kni
hu v rukch. Som jej obrovskm dlnkom.
Preto mete jej meno vidie na obale i titulnej strane spolu
s mojm. Zatia o moje ruky tvorili slov textu, kniha sama je
obrazom prce ns oboch.
Fotografia na konci knihy je spomienkou na ten osudn
spolon obed v Stuttgarte, kde sa tto kniha vzkriesila zasa
k ivotu.
Mojej pozornosti pravda neulo ani to, e tak ako sa veci vy
vjali, kniha sa objavila asi v tom ase, kedy by bola publikova
n i v prpade, eby som bol ostal na univerzite a akal na svo
ju daliu tvoriv dovolenku. Vea som premal o tejto irnii
osudu.
Povedal by som, e asto si predstavujeme, e vieme, o je
pre ns najlepie a mme lepie plny, ne ivot, ktor nm u
vetko pripravil.
Predhovor autora 17

Na druhej strane, pri psan knihy o poueniach zo svetla mi

napadlo, e jedno takto pouenie by som asi nebol za inch
okolnost pochopil.
Dfam, e tanie tejto knihy bude pre vs menej bolestn
metda na zskanie poznania, ktor potrebujete.

Poznmka

1 Vyla vo vydavatestve Plenum Press pod nzvom On the other side of

life: Exploring the phenomenon of the near-death experience (Na opanej
strane ivota: Skmanie javu zitkov na prahu smrti).
 Poakovanie

Prve tak ako film predstavuje osi viac ako len reisrovu v
ziu, aj kniha mus ma viac autorov a to napriek tomu, o
oznamuje tituln strana. Tu vm ich preto predstavujem
a akujem im za vetko, m prispeli ku knihe, ktor sa chys
tte preta.
V prvej etape tvorby tejto knihy som bol obzvl van
dvom priateom, Luciennovi Levyovi a Sharon Cooperovej,
ktor so mnou strvili vea asu pri diskusich o obsahu a do
konale zredigovali text, tak aby moje mylienky boli formulo
van o najjasnejie. Istm spsobom, tto as knihy, kon
krtne od prvej kapitoly po tretiu a od piatej po deviatu,
predstavuje v skutonosti nae partnerstvo a do znanej miery
odzrkaduje nieo zo spolonho silia. V rovnakom ase mi
vemi pomohli aj rozhovory o knihe, ktor som viedol s dvoma
almi priatemi, Gary Greenbergom a Susan Powersovou.
Ke som sa presahoval do Kalifornie, kde som nakoniec
obnovil prcu na knihe, objavili sa al, ktor mi pomohli. Na
prvom mieste medzi nimi je samozrejme Evelyn Elsaesser Va-
larinov, ktorej lohu pri tvorbe tejto knihy som u spomenul
v predhovore. Navye by som tu chcel oceni pomoc mjho
priatea Steve Tomsika, ktor sa sm viackrt v knihe objavuje.
Poskytol mi niekoko konkrtnych prpadov a pomohol mne
i Evelyn pri zostavovan materilu v prlohch. In priatelia
a kolegovia zohrali dleit lohy inm spsobom, najm pri
tan ast textu alebo pri diskutovan o knihe so mnou, ke
som ju dokonoval. V tomto ohade by som chcel vyjadri
Poakovanie 19

uznanie za pomoc Jenny Wadeovej, Seymourovi Boorsteinovi,

Sukie Millerovej, a Carolyn Talmalgeovej.
Radosou bolo pracova s mojou redaktorkou Joann Law-
renceovou aj vaka jej neochabujcemu zmyslu pre humor.
I ke bola aleko v Londne, vdy pohotovo reagovala pro
strednctvom internetu a s erudovanosou odstrnila vetky
moje akopdnosti a chyby z textu, priom nezabudla na iad
ne detaily, ktor s dleit pri premene rukopisu na znesite
n knihu.
Nakoniec ostala jedna osoba, ktor bude musie osta bez
mena, ale ktor mi poskytla vetko, o som pri psan tejto kni
hy potreboval. Rd by som raz napsal knihu o nej.
 vod: ivot a umieranie
vo svetle zitku na prahu smrti

Poas vye dvadsiatich rokov od vydania priekopnckej knihy

Raymonda Moodyho ivot po ivote vina ud na svete sa
aspo povrchne oboznmila s javom, ktor Moody oznail ako
zitok na prahu smrti. Kee tto kniha vzbudila obrovsk
zujem verejnosti, masovo-komunikan prostriedky sa rchle
chopili ance na spech a v rchlom slede za sebou zaali chr
li na tto tmu ozajstn prval diskusnch a dokumentrnych
programov ako aj lnkov v asopisoch a novinch. Je skuto
nosou, e odkedy sa vynorila tto vlna zujmu, nenastalo
iadne ochabnutie: masmdi ns stle zsobuj tmito zit
kami s apettom, ktor nevykazuje znmky nastenia a itate
sk verejnos hlt autobiografick lenia tchto zitkov, ako
napr. knihu Betty Eadieovej Embraced by the Light (V objat
svetla), s udivujcou dychtivosou. Podobne aj Hollywood sa,
ako vdy, okamite a bez vhania chopil aktulnej tmy a tie
spoiatku pomohol pri propagovan objavov o zitkoch na
prahu smrti a rchle natoil filmy ako Resurrection (Vzkriese
nie), All That Jazz (A tak dalej) a Brainstorm, aby potom neskr
pokraoval zplavou alch filmov, vrtane vemi populrnych
titulov Ghost, (Duch) Flatliners (Hri so smrou) a Jacob's Lad
der (Jakubov rebrk). Takto vaka hlavne neochabujcemu si
liu ud v tlai, filme a televzii mme za sebou dvadsa rokov
neutchajcej pozornosti venovanej sprvam tch, ktor preili
ivotn krzu. Vsledkom je, e dnes je v podstate zrejme ka
d zhruba oboznmen so spolonm svedectvom tchto do
asnch obyvateov krajiny tieov a ich tvrdenie o existencii
vod 21

svetla na konci tunela prinieslo ndej a techu nespoetnm

milinom. Ke sme sa u toko dozvedeli o zitkoch umiera
nia a spoznali toko prbehov z prahu smrti, ako ich masmdi
rozrili po celom svete, me sa vbec ete niekto divi nad
tm, ak sa teraz pozerme na smr novmi oami a rozpozn
vame v nej obraz Milovanho?
Neboli to, pravda, iba masmdi, ktor sa zamerali na tieto
inpirujce prbehy, aby prilkali k svojim programom a kni
hm o najviac zujemcov. To ist robili vskumnci, podobne
ako ja, ke zapisovali tieto rozprvania, publikovali svoje ta
tistiky a grafy a usilovali sa pochopi a vysvetli tieto mimo
riadne udalosti. Pamtm sa, e ke som v tejto oblasti v roku
1977, okamite po pretan Moodyho knihy zanal, chcel
som sa hlavne presvedi, i s tieto udivujce rozprvania
pravdiv. Ke som sa ale zaal v rozhovoroch dozveda rovna
k prbehy o akch hovoril Moody vo svojej knihe ivot po i
vote, zmocnilo sa ma in elanie: chcel som presvedi ostat
nch vedcov a uencov o tom, e naozaj ide o jav, ktor si
zasluhuje ich pozornos a naliehal som na nich, aby to presk
mali sami. Aj ostatn vak u sledovali rovnak stopu a ke
v roku 1980 vyla moja prv kniha o tejto tme ivot pri smr
ti, bol u vskum o autenticite tchto zitkov rozbehnut. Po
tom o vea vskumnkov v Spojench ttoch a mnohch al
ch krajinch poas nasledujceho desaroia publikovalo svo
je zistenia, bolo u viac ako zjavn, e tento zitok, ako ho p
vodne nartol Moody, je veobecne rozren a e m hlbok
a vemi podobn inky na ivoty tch, ktor ho zaili. Nezod
povedanou otzkou ostalo: o z neho pre ns vyplva a ako ho
vysvetli, ak sa vbec vysvetli d. Tto diskusia pokrauje do
dnes, ale jedna vec o zitku na prahu smrti je nepopieraten:
udia ho zavaj. S to u tisce ud, ktor podali o tom sve
dectvo, alebo boli predmetom vskumu a prieskumy verejnej
mienky naznauj, e priama sksenos s tmto zitkom sa t
ka pravdepodobne u milinov ud.1
Po tom o sa dospelo k zkladnej konfigurcii zitku na
prahu smrti, vek as alieho vskumu sa sstredila na do
kumentovanie jeho nsledkov. V niekokch krajinch sa usku
tonilo mnoho tdi zameranch na zmeny, ktor nasleduj
22 Posolstvo Svetla

2
po tchto zitkoch. Objavili sa aj knihy, ako Corning Back to
Life (Nvrat do ivota) od Phyllis Atwaterovej a Spiritual Awa
kenings (Duchovn prebudenia) od Barbary Harrisovej, ktor sa
venovali problmom ud s tmito zitkami pri ich nvrate do
ivota po telesnom zotaven. V kadom prpade, i u sa tento
vskum zaoberal samotnou podstatou zitku, jeho nsledka
mi, alebo problmami tch, ktor ho preili, v centre zujmu
boli obyajne a asto vlune ivoty a sksenosti samotnch
respondentov. Dokonca aj tak nedvne populrne auto
biografick knihy ako Full Circle (Uzavret kruh) od Barbary
Harrisovej, Embraced by the Light (V objat svetla) od Betty
Eadieovej a Saved by the Light (Zachrnen svetlom) od Dan-
niona Brinkleyho sa plne sstreuj na autorov alebo ostat
nch ud s tmto zitkom, ktorch tto autori stretli.
Je to vetko pochopiten, ale postupne sa stle viac ukazu
je, e tto prlin sstredenos na ud, ktor tento zitok ma
li, vystila do uritej jednostrannosti a nechtiac mono aj do
akhosi utajenho elitrstva. Tmto zitkom preli mono mi
liny ud, ale je ovea viac milinov tch, ktor sa o zaali
zaujma, ale nikdy ho nezaili. Maj tto udia osta iba obe
censtvom pre programy, v ktorch vystupuj udia s tmito
zitkami takmer, ak nie doslova, ako iariace hviezdy? Kde je
literatra, ktor by sa nevenovala potrebm a okolnostiam
priamych astnkov tchto zitkov, ale tbam ostatnch,
ktor chc tie z nich nieo zska? Koniec koncov, vina z ns
v skutonosti obrovsk vina - nikdy takto zitok ne
oksi, ale my vetci meme urite zska z pouenia, ktor sa
ulo tm, ktor ho zaili. Je irniou, e zatia o mme rozsiah
lu literatru o zitku na prahu smrti, je vemi mlo takej, kto
r sa sna aplikova jeho vznam v kadodennom ivote -
a v konenom dsledku pri umieran a smrti - tch ud, kto
r ho nikdy nezaili.
Poslanm tejto knihy je da itateom k dispozcii prve ten
to druh informci a to tak, e jasnmi slovami poskytne prak
tick pouenia pre ivot i umieranie, ktor je mono objavi pri
tdiu zitku na prahu smrti. Ako som naznail, je to kniha
hlavne pre tch, ktor tento zitok nemali, ale ctia, e ich
vlastn ivoty by sa mohli obohati, keby dosiahli pochopenie
vod 23

prameniace z toho, o mnoh jednoznane pokladaj za vr

choln duchovn zitok naej doby. Jednoducho povedan,
Posolstvo svetla chce rozda ovocie zo Stromu poznania zitku
na prahu smrti bez toho, aby ste pre ich zskanie museli lea
rozmliaden pod jeho kmeom. Pri tan tejto knihy budete
tak mc sami objavi to, pre o in museli takmer obetova i
vot a zistte, e aj vae ivoty sa mu rozvin spsobom ty
pickm pre ud s bezprostrednou sksenosou umierania.
Aby sme naznaili tieto zmeny, musme si pripomen, e
zitok na prahu smrti nie je len odhalenm tej najprenika
vejej, dych vyrajcej krsy, ale, ako som povedal, je tie
niem, o m moc od zkladov zmeni a vylepi ivoty tch,
ktor ho oksili. Vieme teraz naprklad, e tento zitok m
tendenciu vyvola pretrvvajce zmeny v osobnch hodnotch
a presvedeniach: tto udia si cenia ivot viac, posiluj sa ich
pocity vlastnej hodnoty, k druhm prejavuj viac scitu a na
zvyok ivota sa u nich objavuje vyia vnmavos k prostrediu.
Na druhej strane, hovoria o niom zujme o isto materilne
a na seba zameran vhody. Tendenciu k zmene m aj ich n
boensk orientcia a v tomto smere sa stvaj vo svojich pre
javoch univerzlnej, bez predsudkov a duchovnej. Vo vi
ne prpadov sa u nich navye plne strca strach zo smrti.
Dvodom toho je priama sksenos, ktor im dva hlbok
a neotrasiten presvedenie o tom, e po smrti ns oakva
urit forma ivota a je preto pre nich zdrojom nesmiernej te
chy. Mnoh z nich hovoria, e sa u nich zaali prejavova schop
nosti vyieho stupa vnmania, zven psychick schopnos
ti, intuitvne uvedomovanie a dokonca aj dary lieitestva.
Strune povedan, d sa kontatova, e zitok na prahu smr
ti zrejme uvouje driemajce aspekty udskho potencilu
a dva ich k dispozcii vyiemu stupu vedomia. Zvyuje sa
tak schopnos loveka vnma citlivejie ostatnch ud a spolu
s nimi cel n svet.
Zd sa tak, e zitok na prahu smrti podporuje tak typ
aktivt, ktor rozvjaj pln udsk potencil a na ktor m
me zrejme vetci prvo u od svojho narodenia. Inak poveda
n: vdy, ke sa dary tohto zitku patrine pretavia do ivo
ta jednotlivca, stva sa tento prkladom toho, ako by konal
24 Posolstvo Svetla

a akm by bol lovek na vysokom stupni vvinu. U vo svo

jich prvch knihch, najm v knihe Heading Toward Omega
(Pred nami je Omega) a The Omega Project (Projekt Omega),
som sa poksil naznai, e udia po blzkom stretnut so
smrou a in, ktor za inch okolnost zaili podobn prebu
denie, s mono zvestovatemi vvoja udstva k vyiemu ve
domiu. Aj keby tomu tak naozaj bolo, je zrejm, e nesta
pasvne aka, a djde k revolcii. Nazdvam sa, e fenomn
zitku na prahu smrti nie je len akmsi evolunm katalyz
torom, ale lekciou o ivote, lske a udskch schopnostiach,
z ktorej mu zska vetci t, ktor sa o to zaujmaj. Mu
tak obohati svoje ivoty a urchli svoj pokrok na ceste
k osvieteniu. Tto kniha sa preto obracia na vetkch tch,
ktor by radi siahli po tomto poznan a pouili ho pre napl
nenie ivota praktickm spsobom. Mu tak dosiahnu hl
bie uvedomenie svojich transcendentlnych monost, ktor
s nm v okamihu smrti k dispozcii.
Vina ud po tomto zitku hovor o svojej vntornej
potrebe sli inm. Chce ich nejako upozorni na to, o za
ili, alebo podeli sa o sksenosti s tmi, ktor sa tomu ne
brnia alebo mu hocijakm inm spsobom zska nieo
z toho, o pouj. O nieo podobn sa sna aj tto kniha.
Kee sa u dvadsa rokov venujem tejto oblasti a osobne
som sa sa stretol so stovkami tch, ktor nahliadli za brnu
smrti, chcel by som z ich zitkov vyextrahova t najhlbiu
podstatu tak, aby si ich praktick hodnota nala miesto
v naom kadodennom ivote. Mm pritom na mysli t ob
rovsk vinu z ns, ktor je o tento priamy zitok ochu
dobnen. V skutonosti, ako neskr ukem, mme u dka
zy o tom, e sta aj prost oboznmenie sa s tmto javom, aby sa
prejavili podobn inky ak m samotn zitok. Znamen to,
e kontakt so smrou me psobi ako bengny vrus. Ak ho
nechte na seba psobi, mete sa nm nakazi a zai prve
tie niektor dobrodenia, ktor zavaj udia po dotyku smr
ti. Pri povan tch, ktor tmto zitkom preli, jasnejie
chpeme m sa pri stretnut so Svetlom obohatili. Aj vy bu
dete ma takto monos ui sa a rs, rovnako ako t, ktor sa
ocitli na hranici medzi ivotom a smrou. Cieom tejto knihy
vod 25

je preto pomc vm objavi ist svislosti vo vzahu k sebe

samm, aby ste tak mohli zbera plody zitku na prahu smr
ti a nemuseli nm najprv sami prejs.

TRUKTRA KNIHY
Aby ste mohli zaa prijma zitky na prahu smrti, ako aj ich
nsledky, do vlastnho ivota, musme zaa so samotnm
zitkom. Preto vm v prvej kapitole predkladm niekoko vy
branch vzorovch prpadov, aby ste si v prpade potreby moh
li vdy znovu v pamti oberstvi ich neuveriten a podmau
jce odhalenia ako aj ich silu, s akou doku spsobi radiklne
a jednoznane pozitvne zmeny v ivote loveka. Vetky tieto
prklady pochdzaj z doteraz nepublikovanch vskumov
a niektor z nich predstavuj najvnimonejie prpady, s ak
mi som sa nedvne stretol. Neuvdzam ich tu vak iba preto,
aby som vm poskytol inpirujce dkazy. Mali by vm zaa
naznaova ist monost zmeny vo vaom ivote, ku ktorm sa
mete kedykovek rozhodn. Sta, ak si knihu pretate,
a budete nad jej obsahom prema.
V druhej kapitole chcem zaa s jednoznanmi dkazmi
o hodnovernosti zitkov na prahu smrti. Opieram sa pritom
o najnov vskum, aby sa itate nemusel obva, e ide len
o nejak spletit sny, fantazrovanie alebo halucincie. Na
podporu tohto tvrdenia prinam niektor najpresvedivejie
prpady, kedy umierajci udia videli alebo pouli veci, kto
r nemohli vnma normlnymi zmyslovmi orgnmi. Tieto
prpady ns v tretej kapitole logicky privdzaj k mjmu
najnoviemu vskumu tchto zitkov u slepch ud. Do
zvieme sa v nej, e dokonca i slep od narodenia maj poas
umierania zrakov zitky, priom niektor z nich sa dot
kaj overitench faktov z tohto sveta (a nie s to teda len
vnemy z inho sveta").
Vo tvrtej kapitole pokraujem v prinan dkazov o hod
novernosti zitkov na prahu smrti a pribliujem vm plne
odlin smer bdania v tejto oblasti. Zaoberm sa v om zit
kami det, priom poukazujem na mimoriadne prpady, zazna-
26 Posolstvo Svetla

menan v ranom detstve. Piata kapitola je posledn, v ktorej sa

venujem dokazovaniu autenticity tchto zitkov a zanam
skma ich nsledky. Nech je u podstata zitkov na prahu
smrti akkovek, neexistuj iadne pochybnosti o ich relnych
nsledkoch na ivoty dotynch jedincov. V tejto kapitole
pem o tom, e existuje jednoznan psychologick charakte
ristika, typick pre ud, ktor sa vrtili sp do ivota. Hlavnou
mylienkou tejto kapitoly je vak poukza na to, e tento spo
lon a praliv prototyp loveka je uskutoniten aj pre ns
vetkch a to bez ohadu na to, i sme sa ocitli na hranici me
dzi ivotom a smrou, alebo ete nie. Aj my sa meme sta ta
kmi, akmi sa stali udia po stretnut so smrou. Sta ak do
volme, aby sila tohto zitku sprostredkovane psobila aj na
ns a aby sme zrove aktvne do nho kadodennho ivota
prenali jeho pouenia.
Tak sa dostvame ku kapitole iestej a siedmej, v ktorch sa
zaname vne zama nad istmi svislosami, ktor s po
trebn pre nae vntorn pochopenie posolstva zitku na pra
hu smrti tak, aby toto nae poznanie mohlo zohrva jedno
znan a praktick hodnotu v naom alom ivote. Majc
toto na mysli, obe tieto kapitoly venujem jednmu z najpozo
ruhodnejch aspektov umierania, ktorm je prehad ivota -
toho panoramatickho sptnho pohadu na prakticky vetko,
o sa odohralo v ivote loveka. Uvdzam tu mnostvo prpa
dov tohto doteraz stle nedocenenho aspektu, priom vych
dzam z rozhovorov s tmi, ktor sa stali osobnmi svedkami
tohto udivujceho zitku. Na zklade mojich sksenost ui
tea a vedceho rznych pracovnch psychologickch podujat
mem poveda, e pouenia z tejto rty zitku na prahu smr
ti mu radiklne a natrvalo zmeni ivoty tch, ktor si daj
t nmahu, aby o tom premali. Tto as knihy vm po
skytne monos, aby ste to sksili aj vy sami.
Osma kapitola sa zaober alm dleitm ponauenm zo
zitku na prahu smrti, ktorm je zmena loveka ku kladnmu
postoju voi sebe sammu. Aj tu som zhromadil mnostvo
presvedivch dkazov, priom sa poksim ozrejmi ich vznam
na v vlastn ivot.
Deviata kapitola objasuje posun v uritch ivotnch hod-
vod 27

notch a presvedeniach, ktor sa objavuj ako nsledok zit

ku umierania. Na dleit miesto (a vlastne to najdleitejie)
sa dostva lska, potreba sli inm, cta k ivotu a men sa aj
nzor loveka na ivot po smrti. Aby som vm priblil svis
losti, dleit pre vae osobn poznanie, uvdzam v tejto kapi
tole niektor dkazy o inku tchto informci na ud, ktor
sami tento zitok nemali. Robm to samozrejme s tm mys
lom, aby som vm ukzal, ako vm me uvaovanie a aktvne
pouvanie obsahu tejto kapitoly priamo pomc vyvola tie
ist zmeny v hodnotch, presvedeniach a sprvan, o akch
hovorili moji respondenti.
Na tto tmu nadvzuje desiata kapitola, v ktorej sa za
oberm otzkami vych udskch schopnost, prebudench
poas zitku na prahu smrti. Ide tu hlavne o schopnosti spo
jen s lieenm chorb. Uvdzam tie niekoko prkladov
a dajov z vskumov, ktor naznauj, e zitok umierania sti
muluje rozvoj lieiteskch schopnost a u danho jedinca vy
volva stav rozrenho vedomia. Hovorm tu aj o Svetle ako
o lieivej sile, ktor je jeho vlastnou podstatou a opisujem nie
koko prpadov, kedy zitok na prahu smrti oividne napravil
uom ich skazen ivot a dal im nov monos naplni ich
pvodn sub. Kee tieto inky nemusia by obmedzen iba
na tch, ktor sa ocitli na prahu smrti, hlavnm obsahom tejto
kapitoly je diskusia o tom, ako by ste mohli tieto informcie
vyui pri chpan dynamiky chorb a podnieti telesn i du
chovn uzdravovanie vo vaom vlastnom ivote.
Po uvaovan o ponaueniach zo zitku na prahu smrti
o naom kadodennom ivote a realizcii udskho potencilu
sa obraciam na jednu, ete stle znepokojujcu, strnku sa
motnej smrti. V jedenstej kapitole chcem ukza, e dve de
saroia vskumu v tejto oblasti nm nepochybne pomohli
zmeni nau predstavu o momente smrti a teda aj o tom, o
me po om nasledova. Obrazy Svetla a dokonca asto spo
mnan prpady stotonenia s nm, stle viac zatlaj do po
zadia tradin stelesnenie smrti v postave Zubatej s kosou, kto
rej desiv zjav strail duu zpadnho loveka cel stroia.
Teraz je u postava s kapucou a kosou na pleci na rchlom
stupe a udia v ase bezprostrednho ohrozenia ivota mu
28 Posolstvo Svetla

dnes meditova o ovea prjemnejch a ndejnejch predsta

vch. Mu za to vai najm irokej publicite, ktor sa do
stala vskumu zitkov na prahu smrti od jeho poiatkov v po
lovici 70. rokov dvadsiateho storoia.
V tejto kapitole sa pozriem na to, ako zaali tieto inform
cie ovplyvova starostlivos a prpravu umierajcich v opatro
vateskch zariadeniach, hospicoch a cirkevnch slubch.
Pribliujem tu nov tdie, ktor sa zaoberaj vplyvom tchto
informci na starch obanov, smtiacich ud a pacientov po
stihnutch nevylieitenmi chorobami. V tejto svislosti sa
opieram o rozsiahly dkazov materil, ktor mi poslali sm
tiaci pozostal (hlavne matky, ktor utrpeli stratu dieaa) a pa
cienti umierajci na aids. Tto vetci hovoria o tom, ak ne
uveritene blahodrne s informcie o sksenostiach so smrou
pre loveka, ktorho sa bezprostredne tkaj citov nsledky
alebo hrozba smrti. Tto kapitola vm pome pripravi sa na
vlastn smr tm, e vm umon zbavi sa zbytonho strachu
z toho, o sa stane pri smrti - rovnako ako navdy stratili ten
to strach aj t, ktor ju u raz oksili.
Predmetom dvanstej kapitoly je uvaovanie o prprave a sa
motnej udalosti smrti. Vyvolva to v ns prirodzene otzku o
sa stane potom, ke prestan vetky biologick funkcie tela.
Hoci iaden ijci, ani ten najmdrej lovek neme na tto
otzku odpoveda s plnou istotou, mnoh z tch, ktor boli
pri smrti najbliie, hovoria s vekou istotou a ako skupina s
takmer absoltne presveden, e po smrti ns vetkch oak
va nejak forma existencie. Rzne tdie navye ukzali, e ich
nzor je nkazliv a posiluje vieru v ivot po smrti u tch, kto
r mali monos vypou si mienku priamych astnkov zit
ku na prahu smrti.
Od tchto vah je u len skok k otzkam zkladnch du
chovnch a metafyzickch interpretci, ktor pramenia z po
norenia sa do Svetla poas tohto zitku, pretoe, poda tchto
ud, vetko poznanie je zakdovan prve v tomto Svetle. Ke
sa teda umierajci lovek ocitne v tomto Svetle a spoj sa s nm,
vetko poznanie sa mu sprstupn a jeho zsluhou sa tak dosta
ne aj k nm. Jadrom trinstej kapitoly je skupina doteraz ne
publikovanch prpadov, ktor predstavuj cel alebo pln
vod 29

zitky na prahu smrti. Vina tchto zitkov predstavuje

v literatre iba fragmenty umierania a hoci s akokovek zlo
it, neodhauj cel prbeh. Niektor z mojich prpadov z po
slednch rokov vak naznauj, e pri plnom zitku na prahu
smrti dochdza k stretnutiu s druhm Svetlom. Tieto prklady
patria medzi najhlbie a naj udivujcejie spomedzi vetkch,
s ktormi som sa od zaiatku vskumu stretol a ak dokete
dokonale absorbova ich hlavn posolstvo, vaa viera v nevy
sloviten, iariacu Lsku, ktor zrejme prenik nam vesm
rom, sa stane nezmeratene pevnejou. Tto kapitola teda pred
stavuje vrchol dostupnho poznania o zitkoch na prahu
smrti - najvyie posolstvo Svetla.
Tento vrchol neznamen zver samotnej knihy. Namiesto
toho, v trnstej kapitole, zostpime z nebeskej ndhery
zitku na prahu smrti do ivota kadodennej reality, kde je
treba hada ozajstn skku takto zskanho poznania. Od
kazom tejto krtkej kapitoly je teda to, e my vetci sa me
me a musme poui zo zitku, ktor nevyhnutne zaije len
menina ud (hoci aj nie mal). Tto kapitola vak u neopa
kuje to, o bolo povedan, ale vedie vs k tomu, aby ste siah
li po inch zdrojoch, pomocou ktorch mete prehbi
a zvntorni vetky pouenia, ktor ste zskali v predchdza
jcich kapitolch. Dfam, e takto budete mc alej erpa
pouenia z tchto zitkov a obohacova svoj ivot. Z vaej
snahy bud tak mc zska i mnoh al. Takto sa bude
mc rchlejie vyvja neutchajca tba udstva po plne
osvietenom vedom a v konenom dsledku aj proces zchra
ny naej ohrozenej planty.

OSOBN POZNMKA NA ZVER

Ako som u spomnal, venujem sa vskumu zitkov na prahu
smrti dvadsa rokov, poas ktorch som psobil ako uite a b
date. Po cel ten as som nikdy neprestal by tudentom javu,
ktor ma po cel roky fascinoval a uptaval. U od zaiatku
mjho vskumu bolo jasn, e tto udia, ktorch som stretol
predtm a mal som ich stretva i naalej, bud mojimi uite-
30 Posolstvo Svetla

mi. Bolo tomu naozaj tak a ich slov a poznanie, ktor som za
znamenval a meditoval nad nm, ma nesmierne obohatili.
Po tom, o som napsal o zitkoch na prahu smrti tri kni
hy, mal som pocit, e moja prca v tejto oblasti skonila
a priiel as, kedy som sa mal zaa venova inm oblastiam.
Koniec koncov, o viac som mohol ete poveda, o sa ete ne
spomenulo ani v jednej z mojich knh, i mnohch lnkoch
o zitkoch umierajcich? Mohol som prispie niem novm,
o u in neprezentovali lepie?
Ke som takto nad tm jednho da uvaoval, napadlo mi,
e to, o o by som sa naozaj rd poksil, je da inm nieo z to
ho, o mi tak nezitne dali udia po stretnut so smrou a o
som si uvedomil poas mojej prce: nelo by u o opis alie
ho vskumu ako takho, ako som to robil vo svojich predch
dzajcich knihch. Chcel by som to vetko ponknu ako dar,
pouiten v kadodennom ivote. Chcel som rozda t neoce
niten mdros, ktor mono odhali pri povan tchto u
d a pozorovan ich ivota. Chcel som odovzda zitok na pra
hu smrti, rozri jeho posolstvo vade tam, kde je ndej na
rodn pdu, v ktorej by mohol zapusti korene.
Vy ste moje pole. Prichdzam so svojimi semienkami, ktor
som dostal od inch a som zvedav, i ich mem do vs zasa
di. Vetko, o mem spravi, je poloi vm ich jemne do
vaich rk. Ak chcete, aby vyklili, muste ich pestova sami
a sledova, i sa im bude pod vaou opaterou dari. Ak bude o
na konci zbera, bude to tie vaou lohou.
Nateraz vm mem iba zaela bohat rodu.
Na zaiatku je vak semienko a toto semienko je tvoren
Svetlom. Dfam, e budete oaren, a do neho vstpite.

Poznmky

1 Jeden asto uvdzan prieskum, ktor organizoval Gallupov stav na

zaiatku 80. rokov, naznauje, e medzi dospelou populciou v sa
motnch Spojench ttoch malo zitok na prahu smrti a osem mi
linov ud. Diskusiu o tomto daji prina kniha Georga Gallupa,
juniora Adventures in immortality (Dobrodrustv nesmrtenosti).
vod 31

2 Najznmejie z tchto vskumov v USA s opsan v mojich knihch

Heading toward Omega (Pred nami je Omega), a The Omega Project
(Projekt omega) a v takch prcach ako After the Beyond (Za hranicou
vecnosti) od Charlesa Flynna, Coming back to life (Nvrat do ivota) od
Phyllis Arwaterovej a Transformed by the light (Zmenen svetlom) od
Melvina Morseho. V Anglicku tento fenomn prv skmala vo svojej
knihe Return from the death (Nvrat zo smrti) Margot Greyov. V Aus
trlii o tom hovoria knihy Cherie Surherlandovej Transformed by the
light (Zmenen svetlom) a Within the light (Vo svetle). Nakoniec, ne
dvna report o tchto javoch sa objavila v Taliansku v asopise Jour
nal of Near-Death Studies od Emilia Tiberiho pod nzvom Extra-
somatic emotions" (Emcie mimo tela).
 KAPITOLA

Cesty k Svetlu
1
Poas poslednch desiatich rokov som viedol na univerzite kur
zy o zitkoch na prahu smrti. V kadom semestri sa do zap
salo tridsap a tyridsa tudentov. Pri prvom stretnut boli
z takhoto netradinho predmetu obvykle trochu nervzni,
ale vo veobecnosti aj naden a zvedav na tmu, ktor vzbu
dzovala ich zujem u predtm.
Bene sa stva, e medzi tmito tudentmi sa vyskytne jed
na osoba obyajne nie viac ako jedna ktor vstupuje do
triedy s vrazne odlinou orientciou a vhodou nad spolu
iakmi. Je to tudent, hoci sa to o om dozviem a neskr, kto
r mal sm osobn kontakt so smrou. Je medzi nami z celkom
inch dvodov a asto prejde niekoko tdov, ba dokonca
via as semestra, km sa dozvieme, koho to medzi sebou
mme. Ke sa vak semester chli ku koncu, obvykle sa nm
zdver so svojou sksenosou a v tej chvli sa stva nam sku
tonm uiteom.

Craig
Stle si ivo pamtm, ako sa jeden z tchto utajench tuden
tov po prvkrt zveril mne i celej triede so svojm zitkom.
Budem ho vola Craig a bol o nieo star ako vina ostat
nch. Nechbalo mu vea do tridsiatky, ale vdaka jednoznane
chlapenskm spsobom sprvania vyzeral presne ako jeho
spoluiaci. Hne som si vimol, e sa mimoriadne zaujma
o nae diskusie a mono aj vaka portovmu vzhadu, irokm
Cesty k Svetlu 33

pleciam a atletickej postave bol pre nau skupinu svojm el

nom vemi praliv. Mono ho teraz v spomienkach a prli
idealizujem, ale od ostatnch tudentov sa lil aj tm, e z je
ho o celkom urite iarila aksi iskra. Vtedy som to zrejme
pripisoval jeho zanieteniu pre tento seminr, ale nakoniec sme
sa ja a moji tudenti dozvedeli, e jeho takmer iariv zjav a n
kazliv optimizmus m rozhodne ovea osobnejie priny.
Stalo sa to jednho da, ke sa, samozrejme, s istou hanbli-
vosou priznal, e sm mal asi pred desiatimi rokmi jeden ta
kto zitok. Pochopitene, nechal som ho vtedy rozprva a na
konci hodiny sme u v hrubch rysoch vedeli, o sa mu priho
dilo. Ke sa u pustil do rozprvania, opisoval svoju sksenos
vemi priamo a nentene. Poiadal som ho potom, i by mi ne
chcel napsa svoju verziu ako prspevok do tohto kurzu a to,
o nasleduje, s vatky z tejto jeho prce. Moje poznmky
maj za cie zaradi jeho rozprvanie do celkovho kontextu.
Bol by som rd, keby ste si jeho slov nielen pozorne pretali,
ale poksili sa vstpi do jeho zitku s o najvm prectenm
a predstavi si pritom, e ide o v vlastn zitok. Do tej mie
ry, do akej sa vm to podar, jeho zitok sa stane vam a jeho
sila zasiahne aj vs.
Craig preiel tmto zitkom jedno leto pri splavovan rie
ky, ke sa takmer utopil. Sedel v kajaku len asi tridsa seknd,
ke si uvedomil, e je s nm zle. Zakol sa a v tej chvli si uve
domil, e:

prd ma ahal do stredu rieky, kde bol mal vodopd. Bol tam
prudk pokles, asi tak nieo vye jednho metra a jasne bolo vidie
silu prdu. Skaly pod vodopdom voda vymlela a vytvorila tak
aksi sacie hrdlo... Snail som sa dosta na drhu, v ktorej iel Don
(jeho priate a al kajakr), ale vesloval som iba rukami a vet
ko moje silie bolo mrne. Prd bol prli siln a veslovanm som
sa iba otal a blil som sa k vodopdu chrbtom. Ke som sa ob
zrel za seba, srdce sa mi rozbilo pretoe som si uvedomil, e ne
existuje spsob, ako sa vodopdu vyhn. Chcel som sa chyti vn
tra kajaku, ale bol mykav. Tak som sa prevalil cez vodopd,
kajak sa zadnou asou ponoril do vody a potom ma tlak vzduchu
vo vntri vyhodil elom dopredu. Hodilo ma to hlavou dole do vo-
34 Posolstvo Svetla

dopadu, kde ma sila vody svojm nrazom odtrhla od kajaku

a pritlaila ku dnu. Ocitol som sa tam uvznen nikdy nekonia
cim prvalom ohromujcej sily.

Craig sa teda ocitol v zdanlivo neprekonatenej pasci. Tvr

mal pritlaen do piesku, rukami mohol hba, ale nemal sa
oho chyti, aby sa nadvihol. Rchle si uvedomil, e nem iad
nu ndej a a mu djde zsoba kyslka v pcach, urite zomrie.
Medzitm jeho myse nabrala obrovsk rchlos a zdalo sa mu,
e v nej naraz prebieha mnostvo mylienok a udalost. Ke
naho dopadla cel vha jeho osudovej situcie, zaal plne
strca pojem asu.

Nemohol som uveri, e takto skon mj ivot... Nevedel som

si predstavi, eby som sa mohol utopi a u vbec nie v takom
mladom veku... Zdalo sa mi to takmer smiene, e som bol v tch
to miestach u tokokrt predtm a nikdy mi nenapadlo, e tu jed
nho da zomriem. Pred mojimi oami sa zaali neuveritenou
rchlosou premieta scny z mjho ivota. Pripadal som si ako
pasvny pozorovate celho diania a akoby niekto in obsluhoval
premietaku. Po prvkrt som sa pozeral na svoj ivot objektvnym
pohadom. Videl som dobr i zl veci. Uvedomil som si, e tieto
obrazy s zrejme poslednou kapitolou mjho ivota a e ke pre
stan, stratm vedomie navdy. Spomenul som si na iarovku, kto
r sa niekedy roziari najjasnejie a potom zhasne.

Craig sa dostva k tomu, o mnoh udia pri umieran naz

vaj panoramatickm prehadom o ivote a opisuje potom
rzne scny z detstva, ked bol ete celkom mal.

Udivilo ma, ke som sa videl ako sedm na vysokej detskej se

dake, do pravej ruky beriem nejak jedlo a hdem ho na dl
ku. Objavila sa mama, mladia o cel roky, a hovorila mi, e dob
r chlapci nehdu jedlo po zemi. Potom som sa videl pri jazere
poas letnch przdnin, ke som mal tri alebo tyri roky. Musel
som plva so starm bratom so vzduchovm vakom na chrbte,
pretoe ani jeden z ns nevedel vtedy ete plva. Z nejakho d
vodu som sa na neho hneval a aby som hnev prejavil, hodil som je-
Cesty k Svetlu 35

ho vzduchov vak do jazera. Vemi ho to rozladilo a zaal plaka.

Priiel ku mne otec a vysvetlil mi, e to nebolo odo ma pekn a e
budem musie teraz veslova s nm na lne, zobra ho a bratovi sa
ospravedlni. Znovu som preil nehodu na lne, ke som mal asi
sedem rokov. Bolo to pre ma vtedy vemi traumatick, pretoe
som nechtiac preiel cez brata a skoro som ho zabil. S asom som
pozeral na vetky tie scny, na ktor som u dvno zabudol... Vy
zeralo to, e vetky tie scny nejako sviseli so sksenosami, z kto
rch som sa nieo nauil, alebo boli pre ma istm spsobom trau
matizujce. Obrazy beali stle vysokou rchlosou a vedel som, e
mj as sa krti, pretoe sa blili stle viac k prtomnosti... Potom
vetko prestalo... a nastala tma.

V tomto okamihu zdanlivho konca zaal Craig pociova

ist uvonenie a oddal sa svojmu nevyhnutnmu osudu. Vtedy
zaal vnma aksi chvenie, ktor sa rilo postupne od chodi
diel do celho tela a zvyovalo jeho pocit uvonenosti. Jeho te
lo sa dokonale upokojilo a srdce prestalo bi. U necti potre
bu nadchnu sa vzduchu a paradoxne sa v tomto stave necti
vbec neprjemne. Nastva krtka prestvka a vtedy zrazu,

ctil som, e sa pohybujem cez temn przdnotu. Bolo to osi

ako tunel, ale bolo to tak tmav, e v priemere mohlo mera pol
druha metra alebo tisce kilometrov. Mal som pocit, e naberm
rchlos a pohybujem sa cez toto przdno po absoltne rovnej
drhe. Zdalo sa mi, e okolo tvre mi vanie vietor. Nebol to vak
ozajstn vietor, boli to len pocity, ktor by takto vietor mohol vy
vola. Ctil som sa, akoby som letel rchlosou svetla cez iernu
tmu a daleko pred sebou som zazrel malink bod svetla, ktor sa
akoby zvoval. Podvedome som pochopil, e to je mj cie. Rch
le som sa k nemu blil, a sa zmenilo na obrovsk masu nd
hernho a iarivho bieleho svetla. Zastavil som sa krtko pred
tm, ako by som ho mohol dosiahnu, pretoe som ctil, e som sa
dostal prli aleko od Zeme, aby som mohol njs cestu sp.
Zmocnil sa ma vtedy pocit, ktor by som mohol prirovna k nostal
gii za domovom.
Ako som tam tak sedel bez pohybu, zdalo sa mi, e to svetlo sa
zana vzna bliie ku mne, akoby chcelo prekona t medzeru,
36 Posolstvo Svetla

ktor som medzi nami ponechal. Netrvalo to dlho a svetlo ma po

hltilo. Ctil som, ako sa s nm spjam. Zdalo sa mi, e je v om
poznanie vetkho, o sa d spozna a prijalo ma ako as seba sa
mho. Niekoko mint som mal pocit, e vetko viem. Vetko zra
zu akoby nadobudlo dokonal zmysel. Videl som zrazu cel svet
v dokonalej harmnii. Pamtm sa, ako som si povedal: , tak
je to teda. Vetko je tak kritovo jasn a jednoduch i pri tej
obrovskej rozdielnosti. " Nikdy predtm som to nebol schopn vi
die z takho zornho uhla.
Ke teraz na to spomnam, nedokem vysvetli otzky, ktorm
sa dostalo odpovede, ani odpovede samotn. Viem len to, e vetky
boli na ovea vyej rovni myslenia, ne ak je prstupn, ke je
naa myse obmedzen svojou telesnou povahou... Ke som bol vo
Svetle, stle som ctil obmedzenia dan mojou formou, ale zrove
som sa ctil so svetlom zjednoten. Ctil som, ako sa rozirujem cez
svetlo do priestoru merajceho cel kilometre a potom sa vraciam
sp do pvodnej formy, ktor vtedy vyzerala ako pribline tri tvr
te metrov vajce, tvoren masou energie. Nikdy v ivote som sa tak
dobre nectil. Bolo to, akoby som sa kpal v absoltnej lske a po
rozumen a vyhrieval sa v ich iare... Porovnal by som to k poci
tu, ktor sa vs zmocn, ke sa po dlhom cestovan vrtite kone
ne domov. Mal som pocit, e som tu u kedysi bol, mono ete
predtm, ako som sa narodil do fyzickho sveta.

V tejto chvli zdanlivho vyvrcholenia zitku na prahu smr

ti v podobe neopsatenho splynutia so svetlom sa Craiga
zmocn as, ke zist, e na neho akaj ete alie odhalenia.

Zrazu som zaregistroval aksi pocit vznania, ako keby som

stpal nahor. Bol som okovan, ke som zistil, e sa vznam ho
re, do vonho priestoru nad riekou. Vemi jasne si pamtm na
zber vodnej hladiny, ktor mi prela popred oci. Zrazu som videl
a poul vetko ako nikdy predtm. Zvuk vodopdu bol tak preni
kav a jasn, e sa to jednoducho ned slovami opsa. Toho istho
roku, ete pred touto udalosou, som utrpel raz na prav ucho.
Prve ke som poval v bare jednu hudobn skupinu niekto tam
hodil dymov grant M-80. Vybuchlo to tesne veda mojej hlavy.
Teraz som vak poul absoltne dokonale, lepie ako kedykovek
Cesty k Svetlu 37

predtm. Ete asnejs bol mj zrak. Veci, ktor boli blzko ma,
som videl rovnako jasne ako aj veci vzdialen a to vetko sasne,
io ma privdzalo do asu. Nie, na o som pozrel, nebolo za
hmlen. Nadobudol som pocit, e som po cel tie roky bol obme
dzen fyzickmi zmyslami a e som sa dovtedy pozeral iba na
skreslen obraz reality.
Vznal som sa asi tak dva metre nad vodou a uprene som po
zeral smerom k vodopdu. Vedel som, e moje telo je viac ako dva
metre pod vodou, ale oividne ma to netrpilo... Bol som oddelen
odfyzickho tela a zistil som, e mem prei aj bez vetkej tej bo
lesti a trpenia telesnej existencie. Ke som bol vo fyzickom tele,
nikdy som ho nespjal s bolesou a utrpenm, ale teraz, ke som
zail tak absoltnu blaenos a harmniu, vetko predtm sa mi
zdalo ako ivot v nejakej klietke.
Ctil som sa ako urit forma energie, ktor nie je mon nikdy
znii. Spomenul som si na vetkch tch postihnutch ud na sve
te, ktor nevidia, nepouj, chbaj im dy alebo s ochrnut.
Uvedomil som si, e ke zomr, vetky tieto obmedzenia padn
a bud zasa cel a v poriadku... Bol to tak upokojujci pocit, ve
die, e vetci tto udia bud jednho da od neastnch pod
mienok osloboden.

Craig teraz spozoruje u takmer poloialenho priatea Do

na a usiluje sa s nm komunikova.

Pozeral som uprene po rieke a zbadal som Dona ako sa kovi

to dr skaly a v oku, s otvorenmi stami had smerom k vodo
pdu. Zavolal som na neho: Don, som tu hore. Som v poriadku,
pozri sem, hore." Neodpovedal. Vyzeralo to, e neexistuje spsob,
ako by som mohol s nm komunikova a tak som to rchle vzdal.

Na tomto seku cesty sp zo svetla zava Craig niektor

zvltne stavy, o ktorch niekedy hovoria aj in po svojom
zitku. Zisuje naprklad, e jeho netelesn podstata m teraz
schopnos vstpi do rznych ast prrody, ako s stromy
a skaly, me ich vnma a radova sa z tchto zvltnych poci
tov. Skrtka povedan, ohromne sa zabva a objavuje neobme
dzen monosti tohto novho stavu.
38 Posolstvo Svetla

Nikdy v celom svojom ivote som sa tak dobre nectil. Mal som
pocit, e v jedinom okamihu mem s na hociktor miesto vo
vesmre. Spomenul som si naprklad na moju rodinu a moja ener
gia sa okamite ocitla doma, v zadnom dvore. Vznal som sa nad
zadnou verandou a pozeral som do domu cez kuchynsk okno. Na
okenici sedel nejak vtik a s asom som sledoval, e mem
prs k nemu celkom blzko bez toho, aby som ho odplail. Zbadal
som tie niekoho, kto iel cez kuchyu, ale nebol som si ist, kto to
me by. alie miesto, na ktorom som sa ocitol, bolo nroie ru
nej ulice. Bolo to presne ako scna, ktor som videl, ke som raz
bol v San Francisku. Po kadom z tchto mojich vletov som sa
vrtil sp na to ist miesto nad pieskom pri rieke.
Moja eufria dosiahla vrchol a zaal som hada, o by som ete
vyskal, ke sa mi zrazu v hlave ozval v hromov hlas a optal sa
ma: Co si tak asi mysl, e teraz rob? Ete nenastal as, kedy
m zomrie! Chov sa sebecky. Samozrejme, cti sa skvele a si
naden touto sksenosou, ale mus pochopi, e takto sa to ne
malo sta. Sbil si, e sa nevzd nikdy skr, km nevyd zo se
ba aj posledn tipku energie. Pamt sa na sboj v zpasen na
strednej kole, ke si u bol skoro na lopatkch a potom si bol skla
man, lebo si ctil, e si sa vzdal? Prve to si spravil teraz. Som
z teba trochu sklaman, e si sa nesnail o nik viac. "
Zamyslel som sa nad tm a ivo som si tto prhodu pripome
nul. Ten hlas mal absoltnu pravdu. Vzdal som sa trochu unhle
ne a urite som nenasadil na nik vetku energiu, ale brnil som
sa, e som nevidel iadne vchodisko a pokraoval som: a okrem
toho, je u aj tak neskoro. Moje telo je urite pln vody". Zdalo sa
mi, e nekomunikujeme slovami, ale priamo mylienkami.
V tej chvli som zaal vnma iastone priesvitn postavu
starho loveka. Ke som si uvedomil, e je to ten, s km komuni
kujem, vimol som si po jeho avej strane p alch tvr. [D
vaj mi niekoko alch napomenut a potom...] Uvedomil som
si, e tto duchovia alebo due ma zrejme vemi dobre poznaj
a zdalo sa mi, e patria do okruhu mojej rodiny z minulosti, ale
nespoznval som ich.
Musk hlas mi potom vysvetlil, e ete nie je neskoro na mj
nvrat a zrazu som na iernom pozad zbadal tenk oranov
iaru. Bola vodorovn a zdalo sa, e vedie do nekonena z oboch
Cesty k Svetlu 39

koncov jej malho seku, ktor bol erven a hrub, ne jej zvy
ok. Hlas mi oznmil: Tento erven sek je tvoj ivot. " Potom
ju asi v tvrtine dky preala ierna kolm iara a hlas mi ozn
mil: Ak zomrie dnes, tu skon tvoj ivot, ale ak sa rozhodne
i, vid, e m monos zai alie tri tvrtiny toho, o si za
il doteraz."
Tto bytos mi potom ukzala scny, ktor by sa odohrali, keby
som si zvolil smr. Videl som moju rodinu v slzch, videl som po
licajn aut, sanitku, potpaov a ud z domov okolo brehu rieky,
ktor sa snaili zisti, o sa to stalo. Videl som aj Dona, ako sa usi
luje vysvetli policajtom, ako k tomu dolo. Tieto zbery ma dos
znepokojili, pretoe som nechcel spsobi rodine ani priateom ta
kto trpenie. Potom sa ma hlas optal, o mm v ivote rd. Po
vedal som mu, e milujem hudbu. Optal sa ma, i som spravil pre
u vetko, o som chcel. Priznal som sa, e nie a dodal som, e vdy
som snvalo tom, ako budem vystupova v vodnom koncerte pred
niekm slvnym. Povedal som potom, eby som rd otvoril koncert
na festivale vo Woodstocku, naprklad pre Arlo Guthrieho.
Ten hlas si vimol, e Arlo Guthrie je v mojich oiach hrdinom
a vysvetlil mi, e sa nim neli od vetkch ostatnch na zemi a e
ke po nieom vemi tim, mem to ma. Nakoniec si vak mo
no uvedomm, e to, o som zskal, nie je vlastne vbec to, o som
tak porn hadal. Akoby mi chcel poveda, e keby si udia uve
domili dleitos lsky a spoluprce namiesto saivosti, svet by sa
stal lepm miestom pre ivot. Hlas mi radil, aby som maximlne
vyuval svoje zmysly a ich pomocou zskal o najviac vedomost.
Spomenul som si zasa na asov iaru, ako pokraovala za bodom,
kde sa mal mj ivot skoni a ako aleko siahala pred zaiatok
mojej udskej existencie. Ak nebolo ni pred mojm ivotom apo je
ho konci, nechpal som, preo som videl oranov iaru smerova
v oboch smeroch a nie iba ten erven sek, ktor oznaoval mj i
vot v tomto svete. Akoby mi chcela poveda, e som v nejakej forme
existoval u pred tmto ivotom a e budem existova i po jeho kon
ci. Hlas mi potom oznmil: Toto miesto tu bude na teba aka st
le a ak chce osta teraz, prijmem a. Budem ale tak trochu skla
man, ak nevyuije tto ancu na nvrat je to na tebe. "
V tej chvli mi bolo zrazu jasn, e by to bola takmer osobn
urka, keby som sa nerozhodol pre nvrat do terajieho ivota.
40 Posolstvo Svetla

Pochopil som, e mi chce poveda, ak krsna me by pozemsk

existencia, ak sa na u pozrieme zo sprvneho uhla pohadu. Ne
trvalo mi to dlho, a hlboko vo vntri som si uvedomil, e sa na
ozaj chcem vrti a prei svoj ivot naplno. Hoci som sa na tom
to mieste ctil tak dobre, vedel som, e sa tu budem mc raz vrti
a nevidel som nijak dvod k nhleniu. Povedal som: Tak dob
re, " a ne som stihol doda: Som pripraven," rchlosou blesku
som skoil sp do svojho tela.

V tomto okamihu si Craig uvedom archu svojho tela a fy

zick boles, ale zrove cti obrovsk prval energie, vaka
ktorej boles takmer nevnma. Zisuje nhle, e m silu troch
muov, s plnm nasadenm zane bojova o oslobodenie zo
svojho zajatia pod vodou a samozrejme zvaz. Podar sa mu
doplva k brehu rieky, kde sa plne vyerpan zrti na breh.
Jeho myse je vak stle ohren tm, o prve zail a zatia o
jeho telo le na brehu, on sm ostva v dvoch svetoch. Po
kal som si ujasni, o som to prve zail. Vedel som, e som
nazrel do sveta na druhom brehu, ako o tom hovorme a bol to
tak dobr pocit, by zasa sp. Dokonca aj boles v pcach
som vnmal ako osi dobr."
O desa rokov neskr, ke Craig uvaoval nad odkazom
a vplyvom svojho zitku, napsal:

Tento zitok zmenil mj ivot v mnohch smeroch. Predovet

km, u sa ani trochu nebojm zomrie. Viem, e nerd by som
trpel, ale viem, e skuton proces umierania nieje vbec tak, ako
som si ho predstavoval a e to bol pravdepodobne najndhernej
a najpokojnej zitok ak som kedy mal. Uvedomujem si teraz,
e n cas tuje relatvne krtky a to ma nti k tomu, aby som il
ivot naplno. Zistilo som, e z tch niekokch vec, ktor si udia
mu so sebou vzia, ke zomr, najdleitejia je pravdepodobne
lska. To o nm ostva, ke opustme telo, je energia, lska, osob
nos a vedomosti. Zd sa mi mrhanm drahocennho asu, ak sa
niekto nech uvzni v materialistickom spsobe myslenia. Ke
poujem spev vtkov, znie to tak krsne a cel moje vntro sa na
pa dobrm pocitom. Vmam si stromy, rastliny a vetok ivot
okolo seba viac ako kedykovek predtm. Myslm, e nachdzam
Cesty k Svetlu 41

astie skr v drobnch veciach, ne vo veciach, ktor maj vysok

pean hodnotu. ivot je pre ma vo veobecnosti zloitej
a zzranej ako predtm. Ctim, e nae tel s pre ns naj
vm darom a vina ud to pritom berie ako nejak samo
zrejmos. Vina ud sa nad tm ani nepozastav, a neuvedom,
ak sme astn, e ijeme. Viem, e som dostal druh ancu v i
vote a kad de je pre ma o to vzcnej. Slovami sa ned op
sa ten pocit, ke rno vstanem, cez okno svieti slnko a zana no
v de so vetkmi prleitosami zai nov veci a poui sa
z nich. Teraz viem, e po tomto ivote ns vetkch oakva dalia
existencia a e smr nie je koniec, ale jednoducho nov zaiatok.

V prpade Craiga vak akalo na neho ete prekvapenie

a zhadn potvrdenie udalosti, ktor mu predpovedal hlas po
as jeho zitku. Na zver svojho rozprvania spomna Craig
tto prhodu:

Po tomto zitku sa stala ete jedna ironick vec: O tri roky ne

skr som sa rozhodol, e sa naum hra na flaute. U po nieko
kch mesiacoch som si uvedomil, e svojou hrou viem zasiah
nu inch v najtajnejch miestach ich due. Niekedy sa dokonca
aj rozplakali. Zistil som, e takto mem psobi naraz na mno
hch ud. Dva roky po zaiatkoch s flautou som raz hral v bare
a nejak mu sa ma optal, i by som nechcel hra v vodnom vy
stpen pred Arlom Guthriom v podniku Shaboo [vtedy to bol
miestny klub]. Odpovedal som: Samozrejme" a zmocnilo sa ma
vzruenie pri spomienke na to, o sa stalo poas mjho zitku na
prahu smrti. Splnil sa mi predsa mj ivotn sen. Po predstaven
som sa so slzami v oiach obzrel sp na javisko a povedal som si:
Mono mal ten hlas pravdu. Mono to nebolo vbec to, o som
tak hadal. To o som naozaj hlboko vo svojom vntri chcel, bol
pocit, e ma niekto potrebuje a miluje a e dokem psobi na
srdcia mnohch ud."

Uviedol som tu podrobne Craigovo rozprvanie, aby ste

hne na zaiatku mali monos predstavi samch seba v hlbo
kom a predsa celkom typickom zitku na prahu smrti. To o
Craig videl, o pochopil a ako sa v dsledku tohto zitku zrne-
42 Posolstvo Svetla

nil, predstavuje spolon svedectvo a vsledok tiscov podob

nch ud na svete. V istom zmysle mono sta ak si pretate
jeho sksenos a budete nad ou uvaova, pretoe naozaj ho
vor mimoriadne psobivo sama za seba. Aby sme vak nho
dou neprehliadli nieo obzvl dleit, mohlo by by uito
n ak sa ete chvu pri om zdrme a prv ako sa venujeme
aliemu prbehu, zaznamenme si niektor prvky jeho zit
ku, hlavne tie, ktor s vemi vznamn pre ns ostatnch.
Craigov zitok m samozrejme mnoho znmych prvkov
tchto stretnut - pocity pokoja a mimoriadnej pohody, pobyt
mimo tela, prechod cez temn przdnotu k iariacemu krsne
mu svetlu, pocit bezvhradnho prijatia, univerzlne poznanie,
prehad ivota, stretnutie s inmi a monos volty, i sa chce
vrti do fyzickho tela. Jeho zitok obsahoval aj zriedkavejie,
ale nie jedinen prvky, ako naprklad napoji sa na vzdialen
miesta a rzne scny, alebo vnma bezprostredne prrodn
kazy. Pre ns m samozrejme najv vznam poznanie, kto
r sa Craigovi poas zitku dostalo a ako ovplyvnilo jeho al
ivot. Ke chceme zaa prijma tieto pouenia do svojho
vntra, pome nm, ak si niektor jeho hlavn momenty zhr
nieme.
Toto je teda to, o si Craig zo zitku zobral a o hovor, ako
uvidme neskr, za mnohch alch po takejto sksenosti:

1. Neexistuje ni, preo by sme sa mali smrti b.

2. Umieranie je pokojn a krsne.
3. ivot nezana pri naroden a ani nekon pri smrti.
4. ivot je nieo vzcne ite ho naplno.
5. Nae telo a jeho zmysly s vzcne dary - vte si ich.
6. To najdleitejie v ivote je lska.
7. ivot orientovan na materilne zisky sa ma svojmu cieu.
8. Svet sa me sta lepm vaka spoluprci a nie saeniu.
9. Vek spech v ivote nestoj za vetku t chvlu.
10. Dleit je hada poznanie beriete si ho so sebou.

Mnoh z tchto vrokov sa mu zda celkom samozrejm

a mete sa cynicky opta: Mus naozaj lovek takmer zo
mrie, aby sa dozvedel takto frzy?" Samozrejme, e nemus
Cesty k Svetlu 43

na tomto predpoklade je predsa zaloen cel tto kniha ale

to, m tento zitok obohacuje loveka, je e vaka nemu sa
slovn banlnosti u neho menia na ijce pravdy. Tento lovek
nezabda na tieto veci, pretoe sa mu nezmazatene a natrvalo
vryli do due, priom okamite a dlhodobo psobia na jeho
sprvanie. Ak sa teda chceme ui v tej istej kole, ktor absol
vovali t, ktor prekonali vlastn smr, musme by pripraven,
e budeme musie kona sami - budeme sa musie snai do
sta do svojho vntra to, k omu sa in dostali bezprostredne.
Cesta za tmto cieom zana pri tan a uvaovan nad tmi
to prbehmi niekedy mono aj viackrt a to ist plat i o zo
zname pouen, ktor sa dostali Craigovi. Koniec koncov, s to
jeho dary uren pre vs. Mete si ich opsa a nalepi na dve
re chladniky, aby ste tak na jeho zitok ani na neho samot
nho nezabudli.
Pokia ide o Craiga, ukonil tdium na univerzite a ke
som o om poul poslednkrt, chystal sa presahova alej na
zpad, kde si naiel miesto vo vekej leteckej dopravnej spolo
nosti. Craig bol v tchto kurzoch mojm prvm tudentom so
zitkom na prahu smrti, ale urite nie poslednm. Chcel by
som vm ale teraz predstavi poslednho - lepie povedan,
najnovieho z nich.

Neev
Vlani som sa zoznmil s mladm muom s menom Neevon
(neskr mi povedal, e ho kad vol Neev). Na rozdiel od
Craiga, ktor bol v mojej triede vemi temperamentnm zja
vom, Neev bol tich a nenpadn. Musm sa primne prizna,
e tento celkom priemerne vyzerajci ale statn chlapec s dlh
mi iernymi vlasmi nespravil na ma nijak zvltny dojem,
i ke som si vimol, e kurz navtevoval vemi poctivo. Kon
com semestra som pozval do mojej skupiny troch ud, ktor
mali zitok na prahu smrti, aby sa s nami porozprvali o jeho
nsledkoch. Jednou z nich bola celkom nhodou tudentka,
ktor absolvovala tento kurz v predolom semestri. Ako mi
Neev neskr povedal, vemi ho prekvapilo, ke ju zbadal v tej
to lohe, pretoe ju celkom dobre poznal a vbec nevedel, e-
44 Posolstvo Svetla

by bola tak nieo zaila (boli na to dobr dvody, pretoe ako

tudentka z obavy pred vsmechom nikomu o tom nepoveda
la). Ke vak poul jej vpove pred celou skupinou, konene
sa odhodlal a podelil sa o zitok so mnou medzi tyrmi oa
mi. Hne som ho povzbudil a poiadal ho, aby napsal svoju
verziu zitku pre n kurz a to, o si teraz pretate, s ryvky
z jeho seminrnej prce, ktor za tmto elom napsal. Op
vs chcem vyzva, aby ste sa poksili vnma jeho zitok zo
svojho vntra, akoby ste boli v jeho topnkach, i lepie
tretrch, pretoe jeho stretnutie so smrou zaalo na bejzbalo-
vom ihrisku.
V marci 1988, ke Neev tudoval v druhom ronku na uni
verzite, poas zpasu sa ako zranil. Prve sa snail chyti nz
ky hod, ke do neho prudko vrazil zavalit chyta a ako sm
hovor: To prv o som vedel bolo, e svet ako ho poznm, bol
pre." O chvu zistil, e napriek tomu je vemi prtomn, len
s tm rozdielom, e u nebol vo svojom tele.

Uvedomil som si... e nie som vo svojom tele. Nectil som iad
nu boles i nepokoj. Ctil som sa sm so sebou absoltne vyrovna
n. Stl som za trnerom a otcom jednho z hrov. Obaja kaa
li nado ?nnou v hracom poli, kde som leal na chrbte. To prv, o
som skontroloval bolo, i mm loptu v rukavici (bola tam).

Neev potom pozoroval - zo svojho zornho uhla mimo tela

ako jeho telo napoly niesli, napoly vliekli z ihriska, tvr mal
groteskne napuchnut a nakoniec ho naloili do auta spolu
hrovho otca. Tvrd, e poul kad prehovoren slovo, ked
ho viezli do blzkej nemocnice. Pe, e skutone ctil sm seba,
ako ich nasledoval za autom. Jasne videl interir auta a zrove
aj vetko, o uptalo jeho pozornos poas tejto jazdy.
Ke dorazili do pohotovostnej ordincie, jeho telo preloili
na nemocnin vozk a to vetko, ako hovor Neev, pozoroval
z miesta veda svojho tela. Sm hovor:

Videl som, ako oetrovatelia klad moje telo na vozk a tlaia

ho cez dvoje vek dvere do ordincie. Lekri okamite vybehli ku
mne po dlhej, jasne osvetlenej chodbe, kontrolovali mi pulz a zrne-
Cesty k Svetlu 45

rali krvn tlak. Okolo ma sa natlailo niekoko lekrov. Signly

mojich hlavnch ivotnch funkci boli stabiln, ale slab a naria
dili mi rntgenov snmku hlavy. Videl som sa, ako ma prevaj
do r'ntgenovej miestnosti, zvyok tela mi prikryli ochrannou olo
venou dekou a zhasli svetl.
alej som u svoje telo v r'ntgenovej miestnosti nevidel. Stle
som bol mimo tela, ale nie som nevidel. Mj svet sa zmenil na naj
temnejiu tmu. Vnmal som sm seba a nie in tam nebolo... Bol
tam neopsaten pocit lsky a tepla. Tak sa mono cti diea v lo
ne matky pred narodenm. Nectil som nie okrem pokoja a ticha.
Nechcel som odtia nikdy ods zdalo sa mi, akoby som toto
miesto hadal cel ivot. Bolo to v kadom ohade dokonal mies
to s vnimkou toho, e som tam bol sm. Len o mi vak napadla
tto mylienka, mj pocit ticha uprostred tmy sa okamite zmenil
na pohyb vekou rchlosou. V tej chvli som vedel, e nie som sm.
Zdalo sa mi, e vetko, o som potreboval vedie alebo o som
vbec niekedy chcel vedie, to vetko mi bolo teraz dostupn. Mal
som pocit, e som sa nhle zastavil, ke som sa optal: Preo som
tu?" Mal som pocit, e vetky vedomosti prichdzaj z mjho vn
tra, pretoe som nemusel nikomu ni hovori vetko sa jednodu
cho dialo akosi automaticky. Bolo to, akoby som na kad my
lienku dostal odpove vo forme zjavenia.
Tentoraz otzka privolala prehad mjho ivota. Bolo to akoby
som pozoroval svoj ivot na premietake, nastavenej na vysok ob
rtky. Tento prehad ukonil mj pobyt v tme a viedol ma cez mo
je detstvo, dospievanie, obdobie na strednej a vysokej kole a po
mj zitok na prahu smrti. Svoj ivot som nielen videl, ale aj
znovu preil. Ctil som vetko to, o som ctil kedysi. Ke hovorm
vetko", mm na mysli kad poranenie, boles, emciu a pocit
spojen s konkrtnym obdobm mjho ivota. Zrove som videl
inky mjho ivota na ud okolo ma... Ctil som vetko to, o
ctili oni a vaka tomu som pochopil odplatu za vetko o som
spravil, za dobr i zl. Tento prehad ivota bolo to najkrajie o
som kedy videl a zrove to najhroznejie, o som kedy oksil.
Tresne v okamihu, ke sa prehad mjho ivota uzavrel, spo
menul som si na mladiu sestru a chcel som zrazu by s ou. A v tej
istej chvli... som sa vrtil do sveta, ako som ho poznal predtm.
Nebol to u vak ten svet, ako som ho chpal dovtedy.
46 Posolstvo Svetla

Tu sa zrejme jeho zitok kon, Neev sa preber a zisuje, e

stle ete le na nemocninom vozku. Teraz pri om u stoj
otec s matkou. Utrpel ak otrasy s vntornm krvcanm
a hoci mu lekr hovor, e m astie, ve ostal naive, uisuje
ho, e sa zotav. oskoro ho naozaj prepustia a otec ho odva
domov. Po prchode prestva cti av polovicu tela, ktor one
dlho cel ochrnie a prestva navye vidie.
O dva dni sa mu zrak vrti, ochrnutie vak pretrvva cel
tde a s neprjemne opuchnutou tvrou ostva priptan na
lko osem tdov. Poas prvch dvoch dn zotavovania,
v dobe, ke ete nevid, Neev striedavo strca a obnovuje svo
je vedomie, znovu sa vracia do zitku na prahu smrti a zska
va alie informcie o svojom ivote. Hovor, e zasa videl se
ba v ivotnom prehade a bolo to hrozn, o som videl. Bol
to prve tento ivotn prehad, ktor vo mne podnietil tbu
po zmene". Aj on si uvedomil, podobne ako Craig, e m
sprievodcu.

Poas tchto vletov na druh stranu som ctil, akoby som pri
sebe niekoho mal. Nebola to osoba vo fyzickom zmysle, ale skr o
si ako duchovn sprievodca... Pri tchto mojich nvratoch som
vnmal svojho sprievodcu takmer ako postavu otca. Zdalo sa mi,
e kladie sprvne otzky v pravom case. Dokzal som pochopi
vetko to, co bolo potrebn, aby som sa zmenil. Vdy, ke som upa
dol sp do mjho druhho sveta tepla a odpoved, bolo to akoby
som stle znovu prechdzal zitkom na prahu smrti.

Neev sa zana zotavova a zmeny, ktor sa s pomocou sprie

vodcu u udiali v jeho vntri, sa zanaj stabilizova ako
hovor sm: Jednoducho sa zaali dia." A zmeny, ktor sa
objavuj tak spontnne, s svojm rozsahom obrovsk. Neev
v prci pe:

Zmeny, ktor pripisujem zitku, sa zdaj tak prirodzen, ale

bez neho by boli nemon. Pred tmto zitkom bol mj ivot cel
kom in. Zd sa mi teraz, akoby odvtedy u uplynul cel ivot, ale
v skutonosti prelo iba p rokov. Ako som u povedal, v mladom
veku som pohdal sm sebou. Vyrastal som plne in ako vetci
Cesty k Svetlu 47

ostatn okolo ma. V mojej rodine som bol prvou generciou na

rodenou v Amerike. Rodiia sem prili z Izraela a doma sa hovo
rilo po hebrejsky. Chcel som sa rozprva po hebrejsky s kadm
i ke mi nerozumeli. Tento kultrny rozdiel mi sail adaptciu
a tak som s tm prestal. Bol som vemi uzavret diea a nemal som
takmer iadnych kamartov. Kad de si zo ma niekto uaho
val a doberal si ma, o spsobilo, e moje sebadvera klesla na nu
lu. Ako diea som bol vemi zvedav a snaiv, ale ke som v ko
le svoje vedomosti prejavil, dostal som sa do veobecnej pozornosti
a to mi prinieslo ete viac poniovania. Vsledkom toho bolo, e
som sa stal znmy ako najmenej schopn iak.
Ke som mal desa rokov, uvedomil som si, e sa dokem pre
sadi v porte. Stal som sa jednm z najlepch futbalistov v naej
oblastnej sai a preto si ma tam aj ponechali. Jedin problm
bol, e ostatn deti zaali na ma iarli a trpi ma ete viac.
V tom ase som postpil do niieho stupa strednej koly a vy
tvoril som si na ochranu proti spoloenskej nespravodlivosti okolo
seba tak hrub ochrann vrstvu, e sa tm vetko ete zhorilo.
Bol som jednm z najhorch antisocilnych ud, ak kedy exis
toval. Do koly som chodil ako neschopn iak, ktor sotva uspeje
na priemern znmku a kad von chvli som sa venoval fut
balu, alebo tupo civel do televzora, alebo spal. Zo vetkho som
bol vydesen bl som sa najm odmietnutia, verejnho vyst
penia, spoloenskch udalost, dievat a tak alej to vetko ma
priviedlo do stavu vzbury, ktor viedla k vandalizmu a inm
problmom.

Poda Neeva zitok na prahu smrti, spolu s alekosiahlym

prehodnotenm ivota, ku ktormu vaka nemu dospel, zme
nil vetko a spsobil, e sa plne obrtili jeho predol tenden
cie a zlepili sa dokonca aj dlhodob zdravotn problmy. Roz
sah jeho premeny je vskutku pozoruhodn a oplat sa ho
podrobnejie citova.

Okamite som sa zmenil z pesimistu na optimistu. Zrazu sa mi

zdalo, e vetko m aj pozitvnejiu strnku. Vedel som, e vetko,
o sa deje, m ist zmysel. Niekedy mono tento zmysel nie je spo
iatku zrejm, ale nakoniec sa prejav.
48 P o s o l s t v o Svetla

Tento zitok mal na ma aksi zvltny lieiv inok. Teles

n problmy, ktor ma prenasledovali cel ivot, sa po om strati
li. Boli to chronick migrenzne bolesti hlavy, proti ktorm som
cel roky musel bra tabletky, ke a strane neurotick aldok,
ktor sa ozval kad de pred vyuovanm, pred futbalovmi z
pasmi, testmi a pri akejkovek spoloenskej udalosti. Pred zit
kom som bol najvie nemehlo, ak ste len mohli stretn, na
ktor sa vade lepili nehody. Toto vetko vyrieil mj zitok na
prahu smrti.
Nebol to vak iba lieite tela napravil sa aj mj duevn stav.
Mj pohad na ivot u nebol pochmrny a depresvny. Ctil som,
e mojm poslanm je teraz zrejme pomha uom a podeli sa
s nimi o moju pozitvnu perspektvu. Akoby prestala aj moja z
vislos od asu. Nemal som u pocit asovej tiesne vdy bolo dos
asu robi nieo in alebo nieo navye. Kad de som sa snail
vykona o najviac. Vnmal som vetko tak ak to bolo a nie
poda toho, o by mi to mohlo spravi alebo da. U ma nezauj
malo, o povie spolonos o mojom spsobe ivota. U ma neza
ujmalo, o si o mne udia myslia, o ku mne ctia a i vyzerm
dobre alebo nie. Presvedil som sa, e som niem ovea viac, ne
len mojm telom.
Vsledkom bolo, e udia v mojom okol ma zaali prijma ta
kho, ak som bol. Vyarovali zo ma pocity tepla a lsky a vaka
nim som si naiel vea novch priateov. Medzi umi som sa ctil
tak prjemne, e som potreboval, aby ma obklopovali. Nepocioval
som strach z odmietnutia alebo rozpakov. Boli to tak trivilnos
t, ktor v irch svislostiach nemali nijak vznam.
Zdalo sa mi, e boles telesn i citov je len stavom mysle.
Po zitku mi telesn boles pripadala ako osi takmer zanedba
ten. Na rozdiel od viny mojich priateov som si uvedomoval
svoju smrtelnos Po takom blzkom kontakte so smrou som sa u
nedokzal tak blznivo zahrva so svojm ivotom, ani so ivo
tom druhch, ako som to robil predtm. Tm, e som si uvedomil
vlastn smrtelnos, nauil som sa aj smr prija a, hoci to znie
udne, v istom zmysle sa na u tem. Mnohch vec som sa prestal
b. Namiesto toho ich prijmam tak ak s a usilujem sa ich
v ivote vyui. Rd skam nov veci, pretoe chcem o najviac
vyui svoj ivot a nepremeka ani jednu ancu.
Cesty k Svetlu 49

Po tejto zsadnej zmene v mojej osobnosti vea vec, ktor som

si predtm cenil, stratilo pre ma hodnotu. Peniaze a materilne
predmety nemali v mojich mylienkach ani druhorad miesto. Po
kia ilo o mj as a hmotn veci, stal som sa vekorys. Zapojil
som sa do dobroinnch skupn a pracoval som v niekokch vva
rovniach polievok. Najvia zmena, ktor som na sebe spozoro
val, bola strata zujmu o sae. Pred zitkom boli sae mojou
hnacou silou, potom sa mi zdali blzniv a nedleit. port ma
ete stle zaujmal, ale stratil som intinkt zabijaka, vaka ktor
mu som sa dostal na niekoko univerzt.

Aj z tohto ryvku mete vidie, e v podstate v kadej

oblasti ivota sa Neev po zitku stal pravm opakom toho,
m bol predtm. Ke alej strune zhrniem niektor peci
fick zmeny, sta zatia poznamena, e ho jeho zitok tak
povediac obrtil naruby, strhol z neho falon ochrann
masku a umonil mu ukza svetu svoju skuton a mil
tvr. A ke to urobil, svet okolo neho reagoval na to rovna
km spsobom.
Objavili sa aj alie zmeny. Neev zistil, e zskal schopno
s vraca sa poas spnku do stavu mimo tohto sveta, kde
mohol, v podstate ako pri generlke, kona skutky a testova
ich inky skr, ako ich naozaj vykonal vo fyzickom svete.
Podobne ako in udia po prekonan stavu ohrozenia ivota,
aj u neho sa zrejme zvil rozsah intuitvneho a psychickho
vnmania. Dokzal tak niekedy pozna alebo vnma vsle
dok nejakej udalosti skr, ako k nej vbec dolo. Jeho naj
vm darom ale bola zven schopnos vctenia. Sm to
komentuje takto:

Tieto intinkty mi umouj vcti sa takmer do kadho. Ke

hovorm s umi, telesne i citovo vnmam o prve prevaj. Je to,
akoby som sa na chvu stal nimi... Tento dar vntornho pocho
penia mi umouje pomc mnohm udom s ich problmami, ale
niekedy je ich toko, e sa sm medzi nimi strcam.

Pri hodnoten celkovho vplyvu zitku na jeho ivot, Neev

uzatvra:
50 Posolstvo Svetla

Pozerm sa na to ako na... psychologick lieiv proces. Vetky

tieto zmeny, ako aj mnostvo drobnch vec, ktor ani neviem op
sa, mi prospeli. Ctim, e mj zitok na prahu smrti bola t naj
lepia vec, ktor sa mi mohla vbec prihodi... Vnmam tto sk
senos ako najdleitejiu udalos v mojom ivote. Bez nej by som
dnes nebol astn.

Ke uvaujeme nad zitkom Neeva, je nadmieru jasn, e

v jeho osobnosti, sprvan i celkovom prstupe k ivotu vyvolal
u neho ivotn premenu a e ho naozaj posunul k lepiemu".
Mono by nebolo ani prehnan kontatova, hoci aj len na z
klade jeho vlastnho svedectva, e takto prozretene naasova
n zitok mu skoro zachrnil ivot tm, e ho takmer ukonil.
Zd sa, e prve vaka nemu sa zmenilo smerovanie jeho ivo
ta a jeho nadol klesajca pirla opakovanch nespechov
v kole, sebapodceovania a dokonca vandalizmu sa nhle za
stavila a otoila nahor. Je samozrejme celkom mon, e keby
nebola zasiahla v sprvnom ase tto prhoda, bol by mono
naiel in spsob, ako sa dosta zo svojich problmov. Je to
mon. Ako sme vak videli, ani Neev nie je naklonen tejto
mylienke. Mal skr pocit, akoby bol zitok na prahu smrti
myselne pripraven, aby ho zachrnil pred pdom do bezod
nej priepasti, do ktorej ho viedli ivotn okolnosti.
Nech u to je hocijako, naou lohou nie je ani tak peku
lova nad monm vznamom Neevovho zitku, ale skr sa
z neho poui a obohati nae vlastn ivoty. Ak pouenia sa
teda daj odvodi z jeho premeny, ktor by mohol v ivote ap
likova hocikto in? Ak budete v jeho rozprvan hada takto
poznanie, objavte spoiatku tieto hlavn mylienky:

1. Vetko sa deje z uritho dvodu.

2. Njdite svoj vlastn zmysel v ivote.
3. Nebute otrokmi asu.
4. Vte si veci tak ak s - nie za to, o vm mu da.
5. Nedovote, aby vs ovldali mylienky alebo oakvania
druhch.
6. Nestarajte sa ani o to, o si o vs druh myslia.
7. Nezabdajte, e nie ste vam telom.
Cesty k Svetlu 51

8. Nebojte sa ani bolesti a urite nie smrti.

9. Bute ivotu otvoren a ite ho naplno.
10. V celkovej perspektve nie s peniaze ani hmotn veci
nijako zvl dleit.
12. To, o sa v ivote cen, je pomoc druhm.
13. Netrpte sa saenm jednoducho sa tete z predsta
venia.

Podobne, ako to bolo v prpade zhrnutia Craigovho zitku,

mnoh z tchto vrokov patria do okruhu znmych a samo
zrejmch prvd. Skr ako ich odmietneme, ako otrepan frzy,
pozrime sa na ne z inho uhla: Co by sa stalo, keby ste poda nich
naozaj dokzali aj it? Akm lovekom by ste sa stali?
Moja odpove je, e by ste boli skutone slobodnm love
kom. Navdy by ste sa oslobodili od tyranie nzorov druhch,
od pochybnost nad sebou samm, od strachu zo ivota aj smr
ti ako aj od nadvldy asu. Namiesto toho by ste sa mohli vo
ne tei zo ivota takho, ak je a nali by ste naplnenie a rados
v pomoci druhm.
V konenom dsledku, prve toto je darom, ktor dostva
lovek po blzkom stretnut so smrou. Aby ho vak naplno
rozvinul, mus obyajne vynaloi aj ist silie. Rovnakm sp
sobom sa odva zitok na prahu smrti kadmu, kto si d t
nmahu, aby prijal do svojho vntra jeho pouenia a aplikoval
ich vo vlastnom ivote. Nezabdajte, e Neevov zitok je aj
vam, ak sa s nm stotonte. Ak to spravte, a prijmete ho
hlboko do svojho srdca, to o sa stalo jemu, malo by sa zaa
objavova aj u vs. Budete musie spravi krok k vmu vlast
nmu oslobodeniu a objaveniu svojho pravho ja.
Na rozdiel od Craiga, s ktorm som stratil kontakt, s Nee-
vom som ostal v spojen a strvil som s nm vea asu. Okam
ite po nstupe do mjho kurzu sa zapsal aj do pecilneho
seminra pre pokroilch tudentov a vypracoval projekt za
meran na urenie vplyvu vypoutch zitkov na prahu smrti
na tudentov, ktor tieto zitky tudovali. Neev poskytol vea
rozhovorov na tto tmu, priom samozrejme opsal vlastn
prbeh rznym skupinm tudentov a vsledok prezentcie
hodnotil zostavenm dotaznkom. Poas semestra som mal
52 Posolstvo Svetla

mnoho prleitost vidie Neeva v interakcii so spoluiakmi,

boli sme spolu na konferencich a hovoril som s nm o jeho
prehade ivota poas zitku aj neformlne na konci semestra.
Na zklade mjho pozorovania Neeva v tomto kontexte,
mem urite potvrdi skutonos, e je naozaj takm love
kom, za akho sa vyhlasuje. Mem kontatova, e je ne
ochvejne optimistick, dokonca aj ke je vystaven stresu, je
vekorys, mdry a pritom skromn a okrem toho oplva ne
falovanm zmyslom pre humor. Ke som sa s nm naposledy
na konci semestra rozprval, chystal sa do Izraela, kde chcel
pracova ako poradca pre mlde cestujcu po tejto krajine -
priom dfal, e prca bude tvori vek as jeho ivota po
ukonen tdia na univerzite.
Moja najpsobivejia spomienka na Neeva je spojen s jeho
prezentciou, o ktor som ho poiadal pri otvoren novho
kurzu toho istho, ktor on sm absolvoval v predolom se
mestri. Vystpil spolu s almi dvomi externmi renkmi
a ako posledn hovoril o sebe svojim spoluiakom. Jeho roz
prvanie bolo vstin, pln humoru cel trieda vybuchovala
asto smiechom, ke opisoval svoj vzor po zranen a fasci
nuj co. Ke skonil, mnoh tudenti, mui i eny, prili k ne
mu, objali ho a zhromadili sa okolo neho aj mnoh ostatn.
Niektor nezatajili slzy. Neev sa mi neskr priznal, e takto
zdieanie zitku na prahu smrti s inmi je mono dokonca
lepie ako samotn zitok. Z mjho pohadu to bolo vyvrcho
lenie semestra v tejto tudijnej skupine.

Laurelynn
V ten ist de, kedy sa o zitok s mojimi tudentmi podelil
Neev, prila k nm z nealekho mesta rozpoveda svoj prbeh
alia osoba, ktor som nikdy predtm nestretol. Volala sa
Laurelynn Glass Martinova a ukzalo sa, e ide o vysok, th
lu brunetku s jemnmi a prjemnmi spsobmi, ktor ahko
nadviazala kontakt s mojimi tudentmi. Teraz m u vye tri
dsa rokov a zaala vo svojom rozprvan od jesene 1982, ke
tudovala v poslednom ronku na vysokej kole. Zskala ti
pendium na tdium tenisu a chystala sa na jarn celottny te-
Cesty k Svetlu 53

nisov turnaj vysokch kl, po ktorom mala v lete vstpi do

sveta profesionlneho tenisu. Jednoduch chirurgick zkrok,
ktormu sa podrobila 9. decembra toho roku, sa vak nepoda
ril a vetko sa zmenilo.
Ila do nemocnice, kde jej mali vykona ben dvadsa mi
ntov laparoskopiu. Ako sa neskr dozvedela, jej lekr urobil
poiaton vpich neprimeranou silou, prepichol jej pritom
brun aortu, prav stredn tepnu, brun ilu, revo na
dvoch miestach a nakoniec zasiahol ete aj chrbticu. V dsled
ku toho stratila Laurelynn takmer 60 percent krvi, pulz jej kle
sol na kritick hodnotu a nechbalo vea, aby zomrela. Ete
predtm ako zasiahol al lekr, aby ju zachrnil pred smrou
a vykonal zchrann laparotmiu, vstpila do svojho zitku
na prahu smrti, ktor sa nm chystala opsa. O bezprostred
nom ohrozen jej ivota vak nebolo iadnych pochybnost. Po
piatich hodinch rekontruknej opercie ju v kritickom stave
previezli na jednotku intenzvnej starostlivosti. Ako sama spo
menula, lekr, ktor ju zachrnil jej neskr povedal: Vyrval
som vs z pazrov smrti - vaa anca na ivot nestla za ni."
Pri opise jej zitku budem vychdza z psomnej sprvy,
ktor mi v skutonosti poskytla u skr1. Rovnako ako v nej,
tak aj pred mojimi tudentmi uviedla, e sa bez akhokovek
varovania zrazu vznala, trochu vpravo, nad svojm fyzickm
telom a bez zujmu sledovala silie celho tmu lekrov, ktor
sa ho snail oivi. Ke budete sledova jej prbeh, pokste si
ho zasa predstavi a vcti sa do neho tak, akoby sa stal vm.

Operan tm pracoval s horkovitm nasadenm. Vetko bolo

erven od krvi. Ostriekala im plte i podlahu a v iroko otvore
nej brunej dutine sa vytvorila kalu svetlo ervenej tecej krvi.
Nechpala som, o sa tam dole deje. V tej chvli mi ani nedolo, e
to telo, s ktorm sa trpia, je moje. Bolo mi to vlastne jedno. Cti
la som sa von a v absoltnej pohode. Chcela som iba zavola na
tch zfalch ud dole: Hal, som v poriadku. Tu hore je to skve
l. "Boli vak tak sstreden, e sa mi nezdalo vhodn preruova
ich silie.
Potom som odila do inej oblasti, kde vldol absoltny a to
tlny pokoj. Nebola tam iadna boles, ale pocit pohody v tep-
54 Posolstvo Svetla

lom, tmavom a hebkom priestore. Obklopila ma absoltna

blaenos v atmosfre bezpodmienenej lsky a prijatia. T tem
nota bola ndhern a rozprestierala sa azda do nekonena. Ten
pocit absoltneho pokoja zosilnel a prekonal vetky ekstatick po
city, ak si vieme tu na zemi predstavi. V diake som zazrela ho
rizont iariaci bielo-ltm svetlom. Vemi ako sa mi opisuje
kde som bola, pretoe slov, ktormi tu bene hovorme, nie s
jednoducho dos vstin.
Obdivovala som krsu toho svetla, ale nedostala som sa k nemu
bliie, pretoe som poctila, ako sa zhora, z pravej strany, ktosi ku
mne pribliuje. Ctila som sa ete pokojnejia a astnejia, ob
zvl ked som zistila, e je to mj tridsaron vagor, ktor zo
mrel pred siedmimi mesiacmi. Hoci som ho nevidela oami ani
nepoula sluchom, intinktvne som vedela, e je to on. Nemal ni
jak telesn formu, ale bola to jednoducho iba jeho prtomnos.
Ctila som, poula a videla jeho smev, smiech a zmysel pre hu
mor. Bolo to, akoby som prila domov, kde ma zrazu vta mj va
gor. Okamite mi napadlo, ak som rada, e som s nm teraz, pre
toe mem napravi to, o som u nestihla spravi pred jeho
smrou. Mala som toti vitky svedomia, e som si nikdy nenala
as, aby som sa s nm od srdca porozprvala, ke ma o to iadal.
Nectila som teraz od neho iadne vitky, ale iba bezvhradn
prijatie a lsku za vetko, o som vykonala.

Uvaovanie nad jej vzahom k vagrovi priviedlo zrejme

Laurelynn sp do jej minulho ivota a skr, ne si to plne
uvedomila, zaali sa pred ou vynra udalosti z detstva. Vide
la ich vetky naraz a predsa boli v chronologickom porad.
Uvdza dve konkrtne prhody. V jednej:

Doberala som si jedno mal dievatko v mojom veku (asi p

ron), a sa rozplakalo. Teraz som sa ocitla zrazu v situcii,
v ktorej som ctila to, o ctilo vtedy to dievatko. Jej frustrcia,
slzy a pocity odlenosti boli teraz mojimi pocitmi. Premkol ma
asn prval scitu s tmto dieaom. To diea, ktorm som bola
v skutonosti ja, potrebovalo lsku, opateru a odpanie. Vtedy
som si neuvedomovala, e ke ubliujem inm, v skutonosti
ubliujem sebe.
Cesty k Svetlu 55

V druhej prhode preila Laurelynn toto:

Zosmienila som chlapca v mojom veku (dvans rokov), ktor

mi napsal zaben list. Teraz som zasa ctila jeho boles z od
mietnutia, ktor sa stala mojou bolesou a zrove som ctila ob
rovsk lsku k nemu ako aj k sebe. O niekoko rokov zomrel na
nhlu mozgov mtvicu. Tieto prhody som povaovala za bez
vznamn a zabudla som na ne, a km som ich znovu objektv
ne a s lskou nepreila. Teraz si uvedomujem ak dleit v ivote
boli udia, ak dleit bolo akceptova a predovetkm milova
ich. Na tieto sksenosti som nebola pyn, ale boli sasou mjho
obrazu a ja som ich akceptovala.
Vynrali sa mi dalie mylienky a pamtm sa, ako som si po
myslela: Aha, teraz to chpem. Vetko v naom ivote dostva ko
nene zmysel. "Nakoniec som sa zaala spytova vagra (nie slova
mi, ale skr akmsi prenosom mylienok), o sa to vlastne deje a i
tu mem osta. Odpovedal mi, e ete nenastal mj as, dolo len
k nejakej chybe a teraz sa musm vrti. Pomyslela som si: Dob
re, pjdem sp, ale u viem ako sa tu mem zasa dosta. " V tom
okamihu sa jeho mylienky stali mojimi a oznmili mi: Neme
si vzia ivot sama2. To nie je iadna odpove, ni sa tm nevy
riei. Mus splni poslanie svojho ivota. "Pochopila som, ale pa
mtm sa ako som si pomyslela, e sa nechcem vrti a on mi my
lienkou oznmil. To je v poriadku, my nikam nejdeme. Budeme
tu pre teba stle." Jeho posledn mylienka pre ma bola: Povedz
svojej sestre, e som v poriadku. "
Pri tchto mojich poslednch mylienkach som ctila ako sa vra
ciam a v okamihu som padla cez tmu dole. Nectila som, eby som
mala nejak monos voby. Nectila som strach, skr pokoj. Po
tom som prudko dopadla do svojho tela... V tej chvli som poctila
t najneuveritenejiu pliv boles v bruchu, prenikajcu a
k chrbtici... Nemohla som uveri, e som sa vrtila do takho pe
kelnho prostredia, ale zaplavila ma zasa krsa mjho zitku
a prenikol ma zasa ten najvzneenej pokoj a ticho, ak som si
mohla za tchto okolnost pria.

Laurelynn sa vrtila, ale ako sama naznaila, jej ak teles

n trpenie ani zaleka ete neskonilo. Vytvorila sa jej krvn
56 Posolstvo Svetla

zrazenina, ktor museli odstrni alou operciou a niekoko

dn jej ivot visel na vlsku. Preila to a udalosti tchto dn si
zapsala do dennka. Hovor o nich:

Prestala som hovori o svojom zitku, pretoe som nikomu ne

dverovala. Prv reakcie od mojich blzkych boli: Bu ticho, ne
chceme, aby si o tom hovorila. Chceme len, aby si sa z toho dosta
la. " Oetrovatelia a lekri ma odbili slovami: Ste predvkovan
liekmi. Kad dve tri hodiny dostvate injekcie morfia. "

Ke si o niekoko rokov zapisovala tieto spomienky, pozna

menala:

Keby som len bola vedela, e proces lieenia mem uahi, ak

budem o zitku rozprva a otvorene sa k nemu priznm. Bolo
toho ete vea, o som sa mala naui, pretoe alch sedem rokov
som strvila pri rehabilitcich, diagnostickch testoch a rekon
truknch opercich.

Napriek negatvnym reakcim zo strany rodiny ako aj oetru

jceho personlu, Laurelynn na svoj zitok nezanevrela. Ako
vina ostatnch aj ona je van za tto sksenos a jej vahy
o tom, o sa na zklade zitku dozvedela, m sa uzatvra jej pr
beh, s ozvenou toho, o sme pouli v prpade Craiga a Neeva.

Po zitku na prahu smrti nastala zmena hodnt. Ctila som,

e materializmus a vetko to okolo ma, na o som sa predtm
sstreovala, nemalo zrazu iadnu cenu. Moje ivotn priority sa
otoili o stoosemdesiat stupov. Ctila som, e mj ivot m urit
zmysel, ktor sa skrval i v tch najmench detailoch, ke ilo o to,
aby som bola spontnne a bez zbran mil k inm, milovala ich
hlbie, neodsudzovala, ale prijmala nielen ich le aj sam seba.
Vemi jasne mi bolo naznaen ak dleit je nikdy nepresta
v tbe po poznan. U sa viac smrti nebojm a v podstate ju pri
vtam, ke prde jej as rozhodn vak o tom me iba uni
verzlna, najvyia sila. Dovtedy sa vak budem tei z kadho
da, akoby bol poslednm v mojom ivote a kad chvu sa usi
lujem preva s vm sstredenm. Teraz, ke som u svoj zai-
Cesty k Svetlu 57

tok dokonale prijala a um sa s nm i, vidm, ctim a prevam

asn zmeny. Konene sa ctim ovea zdravie: po strnke telesnej,
duevnej, citovej i duchovnej. Neberiem u iadne lieky, o je ne
predstaviten pokrok, ke si spomeniem, e som brala niekedy a
tridsaes tabletiek denne. Milujem ivot a tto moja lska pra
men z pocitu istej radosti a vzcnosti kadho novho da. "Viem,
e moje uzdravovanie je urit proces a vychdza z mjho vntra.
Ctim, e som dostala druh ancu v ivote a cm viac sa rozd
vam, tm viac vnmam pokoj a moje prepojenie s vesmrom.

K opisu zitku pridala Laurelynn na zver krtke zhrnutie

jeho hlavnch dsledkov. Ke som si ho prvkrt pretal, mu
sel som sa usmia, pretoe mi pripadal ako klasick prpad n
slednch efektov zitku na prahu smrti. Tak naprklad poas
mojich vskumov a poas psania knh Heading Toward Omega
a The Omega Project som naiel nezvratn dkazy pre vetky
zmeny, ktor uvdzala aj Laurelynn. Ke sme vak po jej pre
zentcii zali v ten de spolu na obed, akalo ma prekvapenie.
Laurelynn, ktor mi odporal jeden kolega, sa mi s istmi
rozpakmi priznala, e nikdy netala ani jednu z mojich knh!
ako som ju teda mohol obvini, e mi chce predloi nejak
opren verziu mojich vlastnch vsledkov, aby mi trochu po
lichotila (tak nieo mi ani na chvu nenapadlo).
Rd by som sa teraz podelil s vami o shrn ivotnch po
uen, ktor jej priniesol samotn zitok ako aj jeho dopad na
jej ivot. Po jeho pretan budete ma predstavu o tom, o je
pravdou pre mnohch ud s touto sksenosou. Je to naozaj
azda najlep a najvstinej psychologick portrt loveka po
zitku na prahu smrti, s akm som sa vbec stretol.

Via lska ku vetkm uom a vetkm veciam

Zven vnmavos
Elektromagnetick zmeny
Zven psychick schopnosti
Vnmanie energi - aury, akry
Strata strachu zo smrti
Men strach z mnohch inch vec
Menej starost odovzdanie sa Boiemu plnu
58 Posolstvo Svetla

Viera v reinkarnciu
Vegetarinstvo
Prehodnotenie zkladnch vzahov rozvod
Zmena povolania
Menej nboenstva a viac duchovnosti
ivot v kadom dni akoby bol posledn
ivot v kadej chvli s plnm vedomm
Zven zujem o nau plantu - matku Zem
Prehben cta k prrode a prostrediu
Poznanie, e najvm darom je milova seba a ostatnch
Postoj k celmu udstvu a vetkmu tvorstvu bez predpo-
jatost a s bezvhradnm prijmanm
Menej materializmu vnmanie vekho obrazu" ivota
Poznanie, e n ivot m vyie poslanie
Pochopenie, e problmy, ktorm elme s jednoducho lek
cie, ktormi sa tu, v tejto kole na Zemi, ume
Poznanie, e je treba sledova vlastn pravdu a podriadi sa
zkonitostiam vesmru

Stretnutie a rozhovor s Laurelynn boli u samo osebe du

chovnm zitkom. Ako aj in takto udia, ktorch poznm,
bezprostredne hovor o tom, ako ije a m je. Azda aj bez to
ho, aby ste sa s ou priamo stretli, slovami vs infikovala
niem zo svojej podstaty. V kadom prpade, dfam, e uvao
vanie nad jej prbehom a poueniami, ktor ceze presvitaj,
vm v ivote prinesie dobro. Bude dobre, ak s ou ete chvku
pobudnete, km prejdeme k aliemu prbehu.
Pokia ide o Laurelynn, u som sa s ou nestretol, hoci sme
udriavali kontakt listami a obas sme si zavolali. Znova sa
astne vydala a a donedvna, ke musela pre tehotnos ods
z prce (jej otehotnenie, ako mi povedala, bolo samo o sebe
zzrakom), pracovala ako fyziklny terapeut. Prila raz spolu
s manelom na nvtevu naej univerzity a ke som sa s ou
lil, mal som vemi siln pocit, e je pevne odhodlan i i
vot v slade s duchovnmi princpmi a poznanm, ktor za-
hliadla poas svojho zitku. Aj ke od neho uplynulo u vye
desa rokov, v ten de, ke sme sa stretli, celkom zretene som
vnmal jej ivot vo Svetle.
Cesty k Svetlu 59

Pri tan tchto prbehov, ktor som zatia podal, vs me

zvdza domnienka, e u samotn krsa zitku na prahu
smrti je neodvratnm a trvalm poehnanm do jeho alie
ho ivota. Ak je tomu naozaj tak, musm vs vyvies z tejto
idealizovanej, i ke pochopitenej, predstavy. Mnoh, a dovo
lm si poveda, vina ud po tomto zitku preva ak
obdobie, km sa so zitkom vyrovn. Proces integrcie ta
kho zitku do ich ivota me trva dlho a v niektorch
prpadoch, celkom urite, k tomu vbec nedjde. Dochdza
k naptiu v dlhodobch vzahoch a do bodu rozchodu,
stroskotvaj manelstv, ben s nedorozumenia a nie s
zriedkav obdobia bolestnho sebapozorovania a dokonca de
presie. Zitok na prahu smrti, ako sme videli, m tendenciu
obrti ivot loveka naruby. Radiklna zmena v orientcii
a osobn odvaha realizova pravdy odhalen poas zitku, to
vetko me by naozaj ak loha pre dotynho loveka,
jeho rodinu a priateov.

Sally
al prbeh sa stal ene Sally Pred niekokmi rokmi mi zate
lefonovala do prce s ndejou, e sa bude mc s niekm po
rozprva o svojich problmoch po zitku na prahu smrti. Ten
sa stal v roku 1977. Sally, ktor ije v malom mesteku Colo
rado, sa mi v ten de zdverila s niektormi problmami, zvl
vo vzahu k jej rodine. Ako to vak osud chcel, onedlho som sa
poas dovolenky v Colorade mohol s ou stretn osobne.
Strvil som s ou vtedy znan as da v jej dome a zoznmil
som sa aj s niekokmi jej demi. Ostali sme odvtedy priatelia
a poas tch rokov som od nej dostal vea listov. asto mi
v nich primne psala o tom, ak akosti spsobil jej zitok
rodine i jej samotnej.
Aby ste mali o nej urit predstavu, musm vm poveda, e
m teraz tyridsasedem rokov a pochdza z Mexika. Je kato
lkou, m stredokolsk vzdelania a vydala sa mlad. S man
elom maj tyri deti vo veku od sedemns do dvadsatyri ro
kov a m s nimi vemi blzky vzah. Nedvno ochorela a stratila
zamestnanie, predtm vak vinou pracovala v rznych agen-
60 Posolstvo Svetla

trach socilnych sluieb a vykonala vea prce aj ako dobro

voncka. Po strnke telesnej je Sally nzkej postavy, m miernu
nadvhu a tmav, hlboko scitn oi. Ke som ju prvkrt vi
del, mal som dojem, e je to vemi milujca, i ked trochu usta
rosten ena a jej listy moje presvedenie urite posilnili.
K jej zitku dolo v dsledku silnho krvcania desa dn po
naroden jej najmladieho dieaa. Zbehli sa prbuzn a zavola
li sanitku. Len o ju do nej naloili, cestou do nemocnice, po
dobne ako Neev, ocitla sa kdesi inde.

Viete o? (Psala mi v liste). Poas jazdy do nemocnice som ma

la pocit, e som nad sanitkou. Ctila som, e sa vznam nad ou,
hoci moje telo bolo v nej. Ke sme tam doli, trvalo ist as, km...
ma vzali do pohotovostnej ambulancie. Ctila som, e o chvu zo
mriem, ale nespomnam si, eby som sa bola bla.

Lekr sa snail krvcanie zastavi, ale nepodarilo sa mu to

a ukzalo sa, e bude nevyhnutn opercia. Sally si pamt, e
vnmala okolo seba mnostvo lekrov, ale:

ctila som sa tak dobre. Nectila som nijak boles... Predtm,

ako mi podali anestetikum, lekr povedal: Tak ideme na to
a verm, e vyjdete z toho v poriadku, ale to krvcanie je vemi ne
bezpen. " Mj prpad bol oznaen ako vysok riziko. (Mm k
pie vetkch lekrskych zznamov, ktor potvrdzuj zkladn
detaily jej stavu. Neuvdzaj, samozrejme, slov, ktor jej po
vedal lekr osobne). Nevenovala som tomu vbec pozornos, pre
toe som sa ctila skvele.
To, o si pamtm ako posledn, bol asistent mjho lekra, ako
stl pri mojej posteli a potom som moje telo opustila. Videla som
ho lea dole na posteli. Neviem ako dlho som nad telom ostala,
ale zrazu som sa ocitla v tom najndhernejom Zlatom Svetle
a ostala som v om. Ctila som sa tak asne milovan, pokojn
a astn. Nemem to slovami vyjadri, ak to tam bolo. To Zla
t Svetlo bolo vade okolo ma i vo mne. Bola som v Zlatom Svet
le a nebolo ni, o by ns bolo oddeovalo. Nemyslela som na ni
koho a na ni. Stailo mi by tam a ni in som nepotrebovala.
V tom obrovskom mnostve lsky som ctila jej vek silu a vn-
Cesty k Svetlu 61

mala jej krsu. Ctila som lsku, scit, pochopenie, poznanie. Tam
je mj prav domov a tu je mj pozemsk domov.
Potom som zbadala krsne kvety a krala som po krsnom
chodnku. Po mojej pravej strane iel so mnou ktosi obleen v hne
dom ate. Vystupovali sme na nejak horu vade naokolo boli
krsne kvety ak som predtm nikdy nevidela.
Neviem ako dlho som bola v tom Zlatom Svetle, ale zrazu som
zbadala, e sa vraciam do svojho tela... a potom som otvorila oi
a sestra mi povedala, e mali o ma strach. Bola som tak na
tvan, e som ju chcela udrie! Bola som jedna nahnevan Me-
xianka! Chcela som by sama.

Sally alej hovor, e sa nectila uprostred rodiny dobre, ke

na u velijako naliehali a prosila ich, aby ju nechali sam, pre
toe im nem o poveda. Aj po prepusten z nemocnice sa c
tila aksi naruen a in". Sama vysvetuje:

Ctila som sa aksi rozdvojen, nahnevan, deprimovan a ne

chcela som by tu. Chcela som to krsne Svetlo, ale deti chceli ma.
(Aj po pol roku) som sa stle ctila in, cudzia, udn, deprimo
van a plakala som... Mala som vea roboty a nemala som sa
s km podeli o zitok a nevedela som, o som to vlastne zaila.
Spomenula som to raz manelovi, ale nezaujmalo ho to... Chcela
som to poveda oetrovatekm, lekrom a tak dalej, ale vdy ma
odbili, e to bol sen, halucincia, lieky a tak dalej a tak som si po
vedala, eby som mala na to jednoducho zabudn. To sa vak ne
d a ani by som to nechcela.

Naastie, Sally sa nakoniec dozvedela o zitkoch na prahu

smrti, pretala niekoko knh a potom mi zatelefonovala. Po
ase sa stretla s mnohmi umi vo vlastnej komunite, ktor sa
k nej sprvali vnmavo a s pochopenm a pomohli jej zbavi sa
pocitu izolovanosti. Bolo pre u vemi dleit, aby nala lo
veka, ktor by ocenil to, o zaila ako aj to, o prevala neskr,
ke sa vyrovnvala s nsledkami svojho zitku. Jej ivot sa po
zitku nestal ahm a pretoe sa nedokala vznamnejej pod
pory od manela, asto uvaovala nad rozvodom. Nestalo sa
tak vaka deom.
62 Posolstvo Svetla

V mnohch listoch vak Sally asto vyjadrovala t najhlb

iu vanos svojmu zitku. Stle iv spomienky jej pri
naj ivotn techu a neme zabudn ani na lekcie lsky
a scitu, ktor sa jej dostali. V jednom z jej listov sa mi na
prklad zdverila:

Snam sa tu na Zemi o najviac, ale viem, kde je mj prav

domov a ako sa v om lovek cti. Pamtm si to, akoby to bolo
dnes. la som priamo do toho Najndhernejieho Zlatho Svetla.
Do Skutonej, Pravej Lsky. Toko mieru, bezpeia a pokoja. Ne
myslela som na ni a o ni som sa nestarala. Ndhern Zlat Svet
lo ma obklopovalo, prenikalo cezo ma a ja som dakovala Bohu
za teplo tohto Zvltneho Zlatho Svetla. Tak silno som ho po cel
ten as v sebe ctila... Stle ete ctim to svetlo, v sebe i vade oko
lo ma. Ken, nebojm sa u ani smrti. Ctim, eby som chcela uro
bi toho toko pre rodinu, pre ostatnch, pre seba. A budem robi
s Boou pomocou vetko, o je estn a spravodliv.

Aj zo zitku Sally sa meme samozrejme poui. Chcem

vak zdrazni, e jej sksenos je in a urite neprjemnejia
ako tomu bolo v predolch prpadoch. Vina ud, ktor
pouj alebo taj o zitkoch na prahu smrti, pociuj uri
t zvis a radi by preili nieo podobn (pravda, bez toho,
aby pre tto vsadu museli vystavi riziku vlastn ivot). Ke
by sa vak naozaj dostali do tela a due takhoto loveka, o
skoro by si uvedomili, e zitok je asto zloitm poehna
nm a me vyiada vysok cenu v podobe utrpenia, ktor si
uila aj Sally.
Hovorm o tom a chcem to naozaj zdrazni preto, aby som
vs upozornil na to, e do akej miery zanete prejavova tieto
zmeny vo vaom vlastnom ivote a do akej miery sa budete
snai i poda poznania a hodnt obsiahnutch v zitku na
prahu smrti, do rovnakej miery mete oakva aj akosti
a neoakvan problmy. Neoakvajte naprklad, e vaa rodi
na a priatelia celkom samozrejme schvlia a pochopia vae no
v sprvanie a postoje. Ani na chvu nepredpokladajte, e ne
zaijete vntorn konflikt a dokonca znan stupe citovho
zmtku akonhle sa zan tieto zmeny vo vs natrvalo prea-
Cesty k Svetlu 63

dzova. Kad zmena ja ak a zmena bez vznamnej spolo

enskej podpory je ete aia. Ak vak chcete ma zo zitku na
prahu smrti prospech, budete sa musie o usilova a prekona
odpor, s ktorm sa stretnete. Spolonos v podstate a navonok
schvauje idely, ktor s odkazom takhoto zitku, v praxi ich
vak asto potla. U aj krtke zamyslenie nad vplyvom zit
ku na prahu smrti na nae sprvanie sta, aby sa vina ud
presvedila o jeho podvratnom charaktere v tom zmysle, e
podkopva hrubie formy Americkho Sna. Ak budete plva
v ptde zitkov na prahu smrti dlhiu dobu, poctite siln p
sobenie v protismere. Bute na to pripraven a v prpade po
treby hadajte toisko. Mono podobne ako Sally, aj vy zist
te, e si muste aj njs novch priateov.

Steve
alou osobou, ktor preila vea zmtku a vntornch kon
fliktov po zitku je mj priate Steve. Je to jedin z tch, kto
rch vm predstavujem v prvej kapitole, koho som osobne ete
nestretol (hoci plnujeme skor stretnutie) ale akosi ctim, e
ho poznm vemi dobre. Dovolm si to tvrdi vaka mnohm
listom a elektronickm sprvam, ktor mi v minulom roku po
slal a tie na zklade dlhch telefonickch rozhovorov. Odha
dujem, e od nho prvho kontaktu v oktbri 1993, som od
neho dostal vye 300 strn psanho textu. Vsledkom je hroz
ba, e mj sbor dajov o om bude potrebova samostatn
zsuvku! Je to nepochybne jeden z najpozoruhodnejch, naj-
chpavejch a najduchovnejch ud, ktorch som poas tak
mer dvadsaronho vskumu stretol. Je to lovek, ktor v i
vote vea trpel a ete stle trp pre to, o sa dozvedel poas
zitku, ale z aj inch podobnch sksenost.
Steve ije v junej Kalifornii, m tyridsatri rokov, je enat
a m tri deti. Pracuje ako softvrov technik. Nedokonil po
trebn vzdelanie, ale je nieo ako samouk.
Ke mi napsal prv list, chcel sa zbavi uritch konfliktov,
ktor zaval v snahe zmieri to, o sa dozvedel poas zitku so
svetom kadodennho ivota. Zaal vak tm, e mi napsal
nieo o zitku a ako ho to zmenilo.
64 Posolstvo Svetla

V jeho prpade nie je celkom jasn, i sa naozaj ocitol

v ohrozen ivota. K jeho zitku dolo pri menom chirurgic
kom zkroku, ktor trval ovea dlhie ako sa predpokladalo a a
potom sa dozvedel, e chirurg mal poas opercie urit prob
lmy". Ako u ale vieme a potvrdilo sa, lovek sa nemus do
sta do blzkeho kontaktu so smrou, aby preil zitok na pra
hu smrti; existuje vea stresovch, ale nie ivot ohrozujcich
situci, ktor mu takto alebo podobn zitok spusti.
V konenom dsledku je to samozrejme samotn zitok,
o ktor tu ide a nie je dleit ak okolnosti ho vyvolali.
Roku 1975, ke mal Steve dvadsatyri rokov, podstpil
operciu stnej dutiny, pri ktorej sa mali odstrni niektor ne
sprvne rastce zuby mdrosti. Pred zkrokom dostal do a
vho ramena injekciu sedatva a neskr ete sodium pentothal.
Zdalo sa, e to nezaber a chirurg mu potom v akomsi roz
len vstrekol tyri pln dvky. Ke opercia skonila asi po
dvoch hodinch, teva previezli do tmavej, pooperanej izby
bez okien a tu dolo k jeho zitku.

Z opercie som sa prebral oslepen riekou bieleho svetla. Na

padlo mi, e je to doznievanie inku anestetika. Zdalo sa mi div
n, e to svetlo prechdza mimo optickho nervu a prechdza ce
lm telom. Okamite som sa zdvihol na nohy a pozrel na sestru,
ktor mi pomohla vsta.
Nebola to sestra. Bola oden do svetla, mimoriadne krsna a pl
n lsky. Bola to najkrajia ena, ak som kedy videl a ke si na to
pomyslm, chce sa mi plaka. Mala na sebe von biele sat, z kto
rch vychdzalo svetlo... To svetlo okolo nej sa valilo do ma a zda
lo sa mi, e prdi do vetkho... Svetlo, ktor iarilo z jej stredu ma
lo aksi slvnostn krsu. To svetlo, spolu s jej zafarbenm, psobilo
na ma neskutone udivujco. Cez rty jej tvre prenikalo toto
vntorn iarenie. Doslova som ctil jej lsku a starostlivos... Mal
som dojem, e ma vemi dobre pozn, ale nepovedala to.
Pozrel som sa sp, dolu na moje telo, ktor ete stle lealo pod
prikrvkou na lku, urenom na zotavenie. osi tu nesedelo.
Prv ako som si to stihol ujasni, preruila moje mylienky a po
vedala: Neboj sa, nie si mtvy. Si celkom pri ivote. Pozri. " Po
zrel som sa a videl som do jeho vntra. Videl som ako sa komory
Cesty k Svetlu 65

srdca vyprzduj a napaj krvou. Videl som cel obehov sys

tm a vetky ivotne dleit ltky ako si razia cestu celm mojm
telom. Prestal som to sledova, ke som sa presvedil, e vetko je
v poriadku.
Prve som zaal rozma preo je tu ona a o sa deje s mojm
telom, ke zasa preruila moje mylienky a povedala: Dcha ne
pravidelne. Je tu ist obava, eby sa tvoje dchanie mohlo zasta
vi. Som tu, aby som to stabilizovala a tento problm sa alej ne-
komplikoval. Si vemi vzcny a nikto nechce vystavova tvoj ivot
riziku."
Odviedla ma nabok a zasa som pozeral na svoje telo, leiace na
lku. Oddeovali ns dve steny. Za ou bol zvoj energie, ktor
oddeoval jej svet od mjho... Okamite som pochopil, e nemem
prejs tam, kde je ona. Je to jednosmern cesta. Ak tade prejde,
neme sa u vrti. Tvoj ivot skon a ty nesprav veci, ktor
spravi potrebuje." Videl som otvor, okolo tanili iariv lomky
svetla vetkch farieb. Objavovali sa a mizli. Vyzeralo to akoby sa
v mieste kontaktu medzi dvomi svetmi, existujcimi na rznych
energetickch rovniach, sveteln energia lmala a chvela.
Ctil som sa ndherne a nie prli prekvapen nebolo to prv
raz, o som stretol niekoho ako ona. Jej svetlo bolo podpisom, kto
r ju identifikoval a ja som to svetlo u videl. Vidie ju, zname
nalo okamite sa do nej zamilova. Nechcel som u od nej nikdy
ods. Mono ctila, e za tchto okolnost sa ako me s ou po
rovnva moja manelka. Ukzala mi nejak detaily o mojich de
och (vtedy ete neboli na svete) a ukzala mi obraz inej eny, ete
krajej a atraktvnejej obraz mojej manelky. Potom povedala,
e je as na nvrat, e moje dchanie sa stabilizovalo a mj ner
vov systm je schopn pracova samostatne... Videl som, ako ust
pila z mjho zornho poa a jej svetlo sa zaalo odo ma vzao
va. Videl som ho ete tak dve alebo tri sekundy po prebuden,
zatia o mi tvr drala v rukch manelka.

Nebolo to, o Steve zail, iba inkom ltky, ktor dostal?

Steve sm uvaoval nad touto monosou a zamietol ju.

udia mi hovorili, e to bola halucincia spsoben liekmi. Do

stal som sodium pentothal u predtm a nikdy som nieo tak ne-
66 P o s o l s t v o Svetla

zail. Prvkrt to vlastne nebolo prjemn... (Po rokoch) ke som si

pretal sprvu Melvina Morseho o uoch, ktor sa zaujmali
o zitky na prahu smrti, ale neverili, e sami takto zitok pre
ili, narazil som na prpad vemi podobn mjmu a zaal som si
uvedomova, e to asi nebola halucincia, ktor mi navodili lieky.

Je znme, e halucincie vyvolan liekmi nespsobuj be

ne dramatick zmeny v ivotoch ud a, ako sa o chvu do
zvieme, inky tohto a inch podobnch zitkov v ivote
Steva boli skutone udivujce. Ale prv ako sa pozrieme na
tieto nsledn inky, musm objasni jednu vec, ktor vs
mohla zmias, ke ste tali jeho prbeh. Na jednom mieste
nm hovor, e to svetlo, ktor zazrel poas zitku, mu bolo
znme, e ho u videl. Kedy?
Pravda je tak, e pred piatimi rokmi mal Steve in zitok
na prahu smrti, ku ktormu dolo v dsledku akej infekcie
peene. V tomto obdob ivota mal aj in sveteln zitky",
ako ich nazva, priom tieto neboli spojen s ohrozenm i
vota. Ak sa teda pozrieme na posledn zitok v kontexte je
ho ivota, meme ho povaova za vyvrcholenie celej srie
transcendentlnych zitkov. V kadom prpade, oznamovali
zaiatok niekokch vznamnch zmien v jeho ivote a s tie
zrejme spojen s rozvojom niektorch jeho zvltnych n
klonnost.

Moja osobnos sa po tchto zitkoch zmenila a nedokzal som

vychdza s rodimi ani s ostatnmi lenmi rodiny. Povedali, e
som hipisk a bezcieny nekonformista. udia ma povaovali za
slab osobnos, ktor ni nedosiahne.
Zrazu som poctil ako mlo toho viem. Zaal som kupova kni
hy. Zaplnil som cel zoity poznmkami z histrie rznych nro
dov, z archeolgie a filozofie.
Zistil som, e si dokem zapamta a zahra Bachove preldi
a fgy po niekokch hodinch cvienia, zatia o predtm som sa
musel trpi cel tdne, ak som sa chcel naui nejak skladbu.

Po jeho zitku na prahu smrti vo veku dvadsiatich tyroch

rokov, ako hovor, sa zaali zrchova mnoh zmeny, ktor si
Cesty k Svetlu 67

u vimol predtm a niektor jeho konflikty a problmy mu

zaali prina viac bolesti.

(V tom case) som pracoval v rodinnom podniku. Otec bol ve

mi saiv podnikate. Bol dleitm muom v cirkvi. Poznal
Bibliu odpredu i odzadu. Bol vynikajci renk a v celch ttoch
bol uznvan ako uite v obchodnom podnikan. Uil ma, e
nikdy nebudem spen, ak v sebe nevyvolm intenzvnu, neuha-
siten tbu po peniazoch a bohatstve. Naozaj som sa snail, ale
t neuhasiten tbu po peniazoch som nikdy nectil. Dokzal
som pracova efektvne: vyhral som niekoko predajnch sa
a neskr som spravoval jeho podnik celkom dobre, take som zs
kal repekt klientov i konkurentov. Nikdy vak neakceptovali mo
ju mkk" osobnos. Dobrk" to bolo to najmilie slovo, ktorm
ma astovali.
Neznali mj zmenen uhol pohadu. Kadho z nich vemi
znepokojovala moja schopnos vidie budcnos, moja tendencia
reagova a odpoveda skr na mylienky a mysly otcovch spolo
nkov namiesto na ich navonok uhladen prejavy. Musel som sa
naui pova a myslie na dvoch rovniach vnma zdanliv
hodnotu a skuton pocity. Ak som si nedal pozor, reagoval som na
otzku odpoveou na vntorn mylienky a motvy a nie na for
mlnu strnku. spech som dosiahol nekonformn a nhodou.
Nikdy som sa neponhal a nikdy som nesail. Menej vekorys
udia mi hovorievali, e vlastne ani nie som mu.

Medzitm, kedykovek mal pokoj od poiadaviek podnika

teskho ivota, vrhal sa Steve do sebavzdelvacch projektov,
ktor ho nakoniec mali oslobodi z domceho vzenia jeho ro
dinnej firmy.

Ke som mal dvadsaes rokov, zaal som kupova knihy a ui

sa jazyky. Najprv francztinu a potom panielinu. Po dvoch se
mestroch som zaal ta Dona Quichota a Voltairove filozofick
spisy. Vrtil som sa potom do Portugalska (predtm il v Brazlii).
Vo veku dvadsaosem rokov som tudoval histriu a filozofiu.
V dvadsiatich deviatich rokoch som zaal exkurzie do fyziky astc
a elektroniky. Ke som mal tridsadva, zaal som navrhova osci-
68 Posolstvo Svetla

ltory a nzkosumov zosilovae. Jeden z nich sa pouva na istom

orbitlnom satelite. Ke som mal tridsaes, zaal som navrhova
mikroprocesory. Teraz mm tyridsadva rokov. Ako profesionlny
programtor napem za rok asi 40 000 riadkov v jazyku C.

Steve sa stle nevie nasti tania v rznych oblastiach:

V minulom roku som si kpil asi 150 knh. Prebehol som vi

nu z nich. Boli to knihy z histrie, filozofie, inch nboenstiev,
astronmie, fyziky a archeolgie. Okrem majstrovskch diel a kla
siky u vbec netam beletriu.

Steve je teraz vemi spen v prci a zrejm milovnk knh.

Okrem toho m ete as aj na konky, ako je astronmia (m
dva teleskopy) a fotografovanie (pecializuje sa na divok vtky
jeho fotografiu pelikna mm vo svojej pracovni - a kvety).
Ako mnoho inch ud po zitku na prahu smrti, aj on sa
sauje na to, e je vemi citliv.

Nemem sa pozera na akn televzne filmy. Zd sa mi ob

scnne, ak sa bez vitiek svedomia ukazuje zabjanie. S mojimi
dorastajcimi demi sa stle kriepim o ich vbere televznych
programov. Televzny program s realisticky stvrnenou vradou sa
v naom dome oznauje hodnotou X". Ak pozeraj nsiln prog
ram, ctim to, o vidia oni i ke som v druhej izbe a znepokojuje
ma to. Myslia si, e som udk. Ni ma netrpi viac, ako ke sa
moja rodina hda.
Nemem zabudn na to, o som videl. Na niom inom vlast
ne nezle. Bolestn je pre ma u aj to, ke jazdm po dialhici
a vnmam pri tom niekedy zlos ostatnch vodiov.

M tie problmy s cirkvou.

Milujem Boha viac ako okovek in. Ale nemem takmer v

bec chodi do kostola. Nevydrm sedie do konca kzne... Je mi
cudzia hanba a vina, o ktorej sa nm stle toko ke. Diskusie
o vine a hriechu s pre ma przdne rei a nemm z toho dobr
pocit. Nezapadaj ani do jednho z mojich zitkov... Poksil som
Cesty k Svetlu 69

sa jemne a opatrne dotkn tchto otzok pri rozhovore s miestny

mi cirkevnmi vedcimi osobnosami, ale neodpovedaj primera
ne. Tak som s tm prestal.
Ak mj ivot nie je ak by mal by, trpi ma to a o najskr sa
zmenm. Ale vetky tie pravidl a predpisy u nemaj pre ma
vznam. Vbec ma nedojmaj. Zkony sa mi zdaj ako prprava
k omusi lepiemu. Viem, e existuje osi viac.

Zatia, hovor Steve, nachdza ist techu v literatre, zvl

v tej, v ktorej sa u skuton nboenstvo". Vemi obdivuje
dielo Antoina de Saint-Exupryho, preslvenho klasickou
knihou Mal princ. V inej z jeho knh Terres des Hommes, je in
prbeh, zrejme zaloen na vlastnej sksenosti Saint-Exupry
ho ako pilota a Steve o tom pe:

Jeho lietadlo sa zrtilo a uz sedem dn kral s trokou vody

a potom bez nej. Umieral od smdu a v bolestiach, ke ho jeden
Bedun zdvihol z piesku a opatrne mu ponoril tvr do misky s vo
dou. Pozrel sa do zvrskavenej tvre tohto obyvatea pte a videl
v nej vetkch svojich priateov, vetkch svojich nepriateov, cel
udstvo a poctil nekonen lsku. Potom, ako povedal, nedokzal
u cti nenvis voi Arabom, Nemcom, Turkom i ostatnm
uom. To jedin, o nenvidel, bola zmern nevmavos a bez
citnos k pocitom inch ud.

Nie je ak pochopi, preo Steve tak mocne rezonuje so

zjavenm Saint-Exupryho na pti. Aj on sa predsa nachdza
na duchovnej pti, kde had ozu porozumenia u niekoho
z tch, ku ktorm je prirodzene priptan. Pre ma je Steve re
alistick prklad mua, ktor mono videl, zail a absorboval
prli vea zo Svetla, ne aby sa mohol potom cti v benom
svete celkom spokojne. Trp vaka tomu, o pozn a trp aj za
boles tch, ktor ete stle nepoznaj posolstvo Svetla. Zro
ve s udia, ako je Steve, jasnm majkom pre ostatnch, kto
rch priahuje ich poznanie a pre nich je nenahraditenm ui
teom. Pre ma je Steve svetelnou bytosou, samou osebe,
zdrojom osvietenia, ktor vyuuje u samotnm bytm a po
mocou prostej rei svojho srdca.
70 Posolstvo Svetla

V jednom z alch listov mi Steve napsal: Neexistuje lep

vklad Biblie, ako ivoty, ktor ijeme (a lep pozorovatelia,
ako nae deti)." S to prve tak aforistick klenoty, pre ktor
sa tem, e sa mi Steve zasa ozve. Bol aj jednm z mojich ui
teov a pouenia, ktor nm dva - dfam, e budete so mnou
shlasi s pravou esenciou zitkov na prahu smrti.

Peggy
al a n posledn posol zo Svetla je ena Peggy Holladayo-
v, ktor mi v roku 1989 napsala o jej zitku. Poslala mi vte
dy sedemnsstranov dokument, popisujci jej sksenos
a poznanie, ktor sa s takou silou vtlailo do jej due. Keby som
tu mal viac priestoru, rd by som uviedol jej prbeh, pre jeho
silu a hbku, v plnom rozsahu. Aby som vm vak sprostredko
val podstatu jej zitku, musm sa uspokoji s niekokmi ryv
kami zo spomnanho a ete jednho listu, ktor mi poslala ne
skr. Myslm, e to posta, aby vm bolo zrejm, e svoju cestu
do Svetla podnikla v skutonosti pre ns vetkch.
Ke som si jej list pretal, odpovedal som jej a vyjadril mo
je hlbok ocenenie. O rok neskr sme sa stretli na konferencii
vo Washingtone. Ukzalo sa, e ide o tmavovlas, atraktvnu
enu, ktor mohla v tom ase ma asi 35 rokov. Bola vydat,
mala dve deti a radosou jej ivota bol spev. Vystupovala v nie
kokch muzikloch (neskr mi poslala video nahrvku jed
nho jej vystpenia v muzikli Snowboat od Jeroma Kerna),
a dozvedel som sa, e je aj talentovan portrtistka a vynlez-
kya. Ak to zhrniem, je to ena oividne obdaren vekou tvo
rivosou a v osobnom sprvan je pre u typick vek nade
nie a vrcnos.
Na vianon rno, roku 1972, ke mala Peggy nieo vye
dvadsa rokov a ila v Dallase, stala sa astnkou vnej do
pravnej nehody, pri ktorej utrpela ivotu nebezpen kompli
kovan zlomeninu lebky. Nepamt sa, eby mala zitok vte
dy (samotn termn zitok na prahu smrti" vtedy ete
neexistoval), ale neskr si spomenula, e vnmala zhadn
obrazy, v ktorch videla jej telo lea na zemi a neskr pri na
kladan do sanitky. V kadom prpade, bol tento jej zitok
Cesty k Svetlu 71

momentom obratu v jej ivote a spsobil radiklne zmeny v jej

osobnosti, svetonzore a spoloenskom sprvan.
Jednou zo zmien bolo, e ju posadla tba vrti sa do koly
a zapsa si tak predmety, ako chmia a biolgia, ktor jej
predtm ni nehovorili. Zistila pritom, e v nich priam excelu
je. Uila sa plne inm spsobom a, pripomnajc Steva, sama
hovor:

Bolo to, akoby som videla" veci s ovea vou hbkou pocho
penia. Nemusm ani hovori, e u t neuveriten rados z ue
nia bolo pre ma osi absoltne nov. Zdalo sa mi, e moja myse
doslova hladuje, ak nem nov a zaujmav informcie. Nestha
la som to vetko vstrebva.

alia zmena je priniesla in tl ivota a priateskch vza

hov. Predtm asto chodila na rzne veierky a spoloensk po
dujatia, bola osi ako spoloensk klaun. Teraz si postupne za
ala uvedomova, e tak povrchn lohy jej u nevyhovuj:
Po raze hlavy som sa u nevedela napoji na star ivot. Bola
som inou osobou a kad, kto ma poznal, zaal to pozorova."

Zaala ma nezvyajn mystick zitky, pri ktorch ctila

t najhlbiu rados, ak som kedy poznala" a vedome vnma
la zitky mimo tela. Bola vychovan v Baptistickej cirkvi a c
tila, eby sa mala k svojmu nboenstvu vrti. Po niekokch
mesiacoch vak zistila, e u nedoke bezvhradne prijma to,
o sama popisuje ako tradin kresansk dogmy". Ale azda
najviu zmenu, ktor najviac otvorila jej duu a zaila ju
v tom ase, bolo prevanie empatickej lsky. V tejto svislosti
uvdza nasledujce ilustratvne prhody:

Pamtm si, e sa ma veakrt zmocnilo siln nutkanie obja,

s neodolatenm pocitom starostlivosti a zujmu, plne nezn
mych ud. Nechpala som, odkia sa vo mne berie t empatia, ale
vedela som, e je to krsny pocit, i ke som ich obja nemohla...
Niekokokrt, ke sa to stalo, dokzala som ta ich mylienky.
Naozaj, tala som o mali na mysli a zrove som k nim ctila
obrovsk Lku.
72 Posolstvo Svetla

Najpozoruhodnej zitok po zranen som mala s dvomi tu

dentmi, ktorch som stretla na hodine anglitiny. Hovorili sme
spolu iba krtko pri niekokch prleitostiach o pridelench lo
hch, ale pamtm si, e som k nim ctila aksi zvltne puto, tak
mer akoby to bol mj mlad brat a sestra, pretoe boli vo veku
osemns a dvadsatdva rokov. Nebola som pripraven na ten po
cit, ktor ma v ten de prenikol. Trval mono poldruhej alebo dve
minty, ale bola to LSKA tak neuveritene siln a nesmierne
hlbok, e som tam stla v ase a takmer v oku, ke cezo ma
prechdzala. Nikdy som nevedela, e tak LSKA existuje. Roz
prvala som sa s nimi, pozerala im do o a milovala ich lskou,
akej udsk bytosti nie s schopn (zatia urite nie). Nielene som
vedela, o si obaja myslia, ale, ak si to viete predstavi, stala som
sa nimi!! Neexistuj slov, ktor by to vysvetlili, ani udsk pocity,
ktor by vyjadrili ako vemi som tchto dvoch ud v rozpt jed
nej a pol minty milovala. Nikdy predtm ani potom som necti
la toko lsky k inej udskej bytosti, dokonca ani k vlastnm de
om, hoci ich zboujem!! Hoci som si nikdy nebola celkom ist,
odkia priiel tento pocit, vedela som, e nie je z tohto sveta.

Kadmu, kto pozn literatru o nsledkoch zitku na pra

hu smrti, je po pretan zmien v prpade Peggy jasn, e ide
o typick zmeny ud, ktor takmto zitkom preli. Mohla
ma Peggy takto zitok bez toho, aby si ho plne uvedomila?
Odpove je, e tomu tak s najvou pravdepodobnosou
bolo. Poas vskumu som naprklad stretol niekokch ud,
boli to hlavne astnci dopravnch nehd, ktor si ist as,
niekedy cel roky, nespomenuli na vedom preitie nejakej
sksenosti. Trpia tm, o sa nazva sptn strata pamti". Po
tom vak zrazu nieo spust iaston spomienku a zitok sa
nhle vynor ako dvno zabudnut sen.
Nieo podobn sa stalo zrejme aj Peggy. O trins rokov ne
skr cestovala do Dallasu v dodvke, podobnej tej, v ktorej sa
jej stala nehoda a blila sa k miestu, kde k nehode dolo. To,
o tentoraz zaila, bolo zrejme vedom rozpamtanie na aspo
fragmenty jej predolho zitku. Nech je u vysvetlenie ak
kovek, to, o sa jej toho da stalo, predstavuje samotn pod-
Cesty k Svetlu 73

statu najvyieho posolstva Svetla, ako sa zjavuje v mysliach

umierajcich. U aj z tohto hadiska maj slov pre ns obrov
sk vznam a hodnotu.
Dvadsiateho druhho augusta 1986 sedela Peggy v dodvke,
ktor riadil manel a zrazu na u doahol prval citov vyvolan
smutnm textom z piesne vysielanej v rdiu. Poctila zplavu
scitu k uom a bola tak ohren nhlou silou svojej reakcie,
e prela do zadnej asti auta, kde si ahla. Snaila sa uvoni,
ale paradoxne ctila ako jej srdce bi, ako sama kontatovala,
ako keby som bola cviila tvrd aerobik dvadsap mint."
Postupne sa jej dchanie spomalilo, ale ocitla sa v tej najtmav
ej tme", priom sa ale vbec nebla. Poctila absoltny pokoj
a aksi extzu a zrove sa ocitla uzamknut" v zitku, ktor
sa zaal pred ou odvja.

Pamtm si, e som nevedela kde som, zatia o som sa vzna

la, ale ctila som sa tak skvele, e som nad tm nerozmala.
Trvalo to dovtedy, km som nad avm plecom nezbadala mal ale
jasn svetlo. Nemala som pocit, e sa blim k svetlu cez tunel.
Skr sa mi zdalo, akoby som sa pokojne v tej tme vznala, zatia
co svetlo prilo ku mne. To svetlo bolo okrhle a VEMI RCHLE
sa zvovalo. Mono som sa ja pohybovala cez tunel, ale nectila
som to. Ako kad, kto toto svetlo videl, hovor, vyzer ako to naj
jasnejie modro-biele svetlo, ak si viete predstavi vynsoben
10 000 krt. Trochu som sa vydesila, ke sa svetlo priblilo (ale
bo ja k nemu), hoci mojim oiam vbec neublilo, ako som sa spo
iatku obvala. V skutonosti, m dlhie som sa do pozerala,
tm v pokoj sa ma zmocoval. To svetlo bolo mimoriadne upo
kojujce a pln radosti vtiahlo vs... ". plne jasne a okamite
som pochopila, e to svetlo nebolo iba Svetlo, ale bolo IVE! Ma
lo osobnos a bolo inteligentn mimo nho chpania... Vedela
som, e to svetlo je bytos. Vedela som aj to, e to svetlo je Boh a je
bez pohlavia.
Potom som poctila, e to svetlo rozprva" ... takou sofistiko-
vanou komunikciou, e moja myse nedokzala deifrova o bo
lo povedan... Krtko predtm, ako ma svetlo plne obklopilo, za
ala som vnma, e ma VEMI DOBRE pozn.
74 Posolstvo Svetla

Napriek tomu Peggy dokzala pochopi, o jej Svetlo chce

poveda a zaala pociova jeho energiu. Bez najmench po
chybnost som vedela, e je to najsilnejia forma energie, ak
vbec existuje. Bola to Energia istej Lsky. Pomyslela som si:
U aby som to mohla poveda uom."
A Svetlo je zaalo ui formou odpoved na otzky, ktor
zrejme kldla:

Svetlo mi ukzalo, e cel svet je ilzia. Vetko o si pam

tm je, e som pozerala dole (na to, o povaovala za Zem)...
a pomyslela som si: Mj ty Boe, nie je to relne, nie je to
relne!" Bolo to, akoby vetky hmotn veci boli iba kulisy"pre
nae due, vtane naich tiel. aie veci, ktor vidme, maj
niiu hodnotu reality a s relne, ale nie tak ako si to myslme
my. Existuj pre ns neviditen veci na vych rovniach, kto
r s ovea, ovea, ovea relnejie. Pomyslela som si: MUSM
si to zapamta!"

V tomto stave si Peggy oskoro vimla, e jej myse funguje

mimoriadnym spsobom a umouje jej prijma celkom sa
mozrejme vetky pravdy, ktor sa jej odhaovali:

Na tom mieste, kdekovek sa nachdza, som nemala to obme

dzen vedomie, ak mm na Zemi. Mala som pocit, e okrem pia
tich zmyslov mm ete alch 125. Mete robi, rozma, ch
pa a tak alej, zistte vetko bez akhokovek silia. Je to akoby
skutonosti boli priamo pred vami a neexistuje iadne riziko ne
pochopenia, pretoe pravda jednoducho je! Ni nie je skryt. Ko
munikcia prebieha tak, e po vaej otzke prichdza odpove.
V mysli sa vm vynoria sprvne sformovan mylienky a vy viete,
e pochdzaj z inho zdroja. Rovnako premietate vlastn my
lienky. V tejto druhej oblasti s veci ako pravdy jednoducho pred
vami a stailo si pomyslie na to, o chcete vedie a u ste to mali.
Rozhodujca tu bola myse a to, o ma udivovalo, bola moja schop
nos myslie naraz na toko vec, na koko som chcela. Pamtm
sa, ak som bola prekvapen, ke som si uvedomila, e mm
sasne tak vea, vea mylienok a vetky jasne a bez problmov
vnmam.
Cesty k Svetlu 75

alie odhalenia prdili do vedomia Peggy. Dozvedela sa, e

aj as je len ilziou. Stran udalosti, ktor sa odohrali na Ze
mi, mali svoj vntorn vznam, ktor udia s obmedzenm
rozhadom nemohli ani tui. Od samej radosti sa mi chcelo
plaka," hovor Peggy, ke som si uvedomila dokonalos stvo
renia". Ale zo vetkch vec, ktor Peggy v tomto stave asne
rozrenho vedomia pochopila, t najvznamnejia pre u
a dfam, e aj pre ns, bola pravda, ktor svisela so vetko pre
nikajcou a zkladnou povahou lsky vo vesmre.

Stle sa predo mnou odhaovali alie pravdy... Jednou bolo,

ke mi svetlo povedalo, e vetko je Lska a myslm tm naozaj
vetko! Vdy som ctila lsku ako udsk pocit, ktor udia niekedy
ctia a nikdy, ani v tch najfantastickejch snoch mi nenapadlo,
eby mohla by doslova VETKM!
Svetlo mi ukzalo, ako vemi s milovan vetci udia. Bolo
plne bez pochybnost zrejm, e svetlo miluje kadho rovnako
bez akchkovek podmienok! Chcem to naozaj zdrazni, pretoe
som bola tak astn, ke som poznala, e nemusme nieomu
veri alebo nieo robi, aby sme boli milovan. VDY SME BOLI
A STLE SME BEZVHRADNE MILOVAN! Svetlo sa staralo
a milovalo vetkch s mimoriadnym zaujatm. Pamtm si, ako
sme sa spolu pozerali na ud a svetlo ma poiadalo, aby som mi
lovala ud". Chcelo sa mi plaka, tak hlboko som s nimi ctila...
Pomyslela som si: Keby len vedeli, ako vemi s milovan, mono
by sa u viac nectili tak vydesen a opusten. "

Potom, akoby svetlo chcelo zdrazni nepredstaviten roz

mery lsky tak, aby na to Peggy nikdy nezabudla, obdarilo ju
infziou energie:

ivo si spomnam na chvu, ke som poctila osi ako otoenie

spnacom a svetlo ma napojilo na ist, nezrieden, koncentrova
n, bezvhradn LSKU. Lska, ktor som vnmala v tom svet
le, bola tak siln, e sa ned porovna s pozemskou lskou, hoci
t pozemsk je akousi ovea slabou verziou. Je to akoby ste vede
li, e t najlepia lska, ktor ctite na Zemi, je zriedenm v po
mere jedna k milinu tej skutonej. Ke cezo ma prechdzal
76 Posolstvo Svetla

prd istej lsky, ctila som, akoby mi svetlo zrove hovorilo:

Milujem t PLNE a CEL tak ak si, PRETOE SI.
Prve v tom momente som zaala hlboko vzlyka, lebo som c
tila, e si toko lsky nezaslim a vea vec som pokazila. Po cel
ten as, ke som prevala hrozn smtok a trzniv pocit vlastnej
nehodnosti, pamtm sa, e svetlo ma stle milovalo. Nikdy ma
milova neprestalo a ja nikdy nezabudnem na dojem, ktor na
ma urobilo. Pomyslela som si: Zo vetkho, o je tu, najviac je
tu lsky... "Bolo to, akoby som sa kpala v energetickch asticiach
istej lsky. A zatia o tto iariaca a energizujca lska prdila
cezo ma, VEDELA SOM, hoci len na niekoko sekind, e som
s tm svetlom plne zjednoten. Vedela som, e v iadnom ohade
nie je na mne ni zl. NIC! Len na niekoko momentov som ne
myslela ani nectila dokonalos - JA SOM BOLA DOKONA
LOS. Nebola som iba vo svetle. Stala som sa svetlom. A zrove
som sa stala vetkm!!

Teraz si mono s vm pochopenm meme spomen na

ten prekvapujci prlev empatickej lsky k dvom tudentom,
s ktormi sa Peggy v kole spriatelila. (Nikdy som nevedela, e
tak LSKA EXISTUJE... Vedela som, e nie je z tohto sve
ta.") V tejto svislosti teraz Peggy cti, e si vzala dleit po
uenie o lieivom inku bezvhradnej lsky, ktor dostala po
as priameho prenosu tejto lsky pri stretnut so Svetlom.

Jedno z mnohch presveden, ktor som si na zklade tohto

zitku utvorila je to, e kedykovek je lovek obdarovan bez
vhradnou lskou, bez ohadu na to, z akho zdroja pochdza (od
loveka alebo svetla), spsobuje to, e nemilujca energia"alebo
seba nenvidiaca energia (o vetko s ilzie) sa posun do vedo
mia dotynho loveka, aby sa tam preskmali a uvonili. Pri ka
dej takejto udalosti sa vedomia tohto loveka dostane na vyiu
rove.

V tomto bode svojej cesty, ke Peggy absorbovala tieto aj in

pouenia od Svetla, zaala sa pripravova na nvrat na Zem.
Km sa ete kpala vo Svetle, zaregistrovala otzku, i by to
mohla robi navdy"?
Cesty k Svetlu 77

Pamtm sa, e som na sekundu zavhala, spomenula som si

na rodinu a myslm, e som urite povedala NO... Pri zaksen
o len jednho momentu tejto istej energie, kad ijci lovek by
padol na kolen a hlboko by vzlykal od nesptanej a nim neob
medzenej radosti nad dokonalosou vesmru. Bola som ochotn
vzda sa vetkho, o som milovala na Zem, aby som mohla osta
v tomto dokonalom stave blaenosti.

Z dvodov, ktor sa nikdy nedozvieme, elanie Peggy Svetlo

nesplnilo a ctila ako smeruje nasp, musela vstpi do tela,
ktor, ako sama hovor, sa medzitm zmenilo na skalu. Ke to
spravila, zistila, e m oi pln slz a v stave oku som nech
pala, o sa to so mnou, preboha, stalo".
Avak ani po tomto zitku poznanie zo Svetla do nej pr
di neprestalo, ako tomu bolo aj v prpade Neeva. Namiesto
nejakch vrcholnch odhalen maj vak tieto pravdy po
zitku skr konkrtny osobn vznam pre danho loveka. Je
to skoro akoby Svetlo, potom o u odovzdalo univerzlne
pravdy, sna sa teraz informova loveka o tom, ako m vet
ko to poznanie vyui v osobnom ivote. V prpade Peggy bo
li nsledky podobn ako tie, ktor sa tkali Craiga a sviseli
s hudbou.
Najprv vak Peggy hovor o pouen zo Svetla v irom kon
texte:

Jedna vec, ktor som sa dozvedela bolo, e my VETCI sme tu,

aby sme splnili lohu lsky". Nemusme to robi vbec, alebo len
toko, koko chceme. Je to na ns. Naa loha"je naprogramova
n pri naroden a je to prve t vec, alebo tie veci, ktor mme
najradej. Ja som bola tak hlupk. Vdy som si myslela, e je se
beck, ak robm to, o mm najradej. Pamtm sa, ak som bo
la astn, ke do mojej mysle prila tto informcia". Ten in
zdroj energie pouil mj hlas a povedal: Je to t najmenej sebec
k a kontruktvna vec, ktor me pre svet spravi, pretoe to je
energia, ktor si dostala a ty bude pri nej najastnejia, najlepia
a bud si a najviac vi!"
Poas mjho zitku som si spomenula, ak to bolo, ke som
mala asi sedem rokov a stle som spievala. Doslova som znovu pre-
78 Posolstvo Svetla

ila tie chvle a ctila rados, ktor som poznala pri spievan. Pa
mtm si ako mi Svetlo povedalo, aby som sa venovala spevu. Ne
hovorilo nie o slve, peniazoch alebo dokonca o peknom hlase.
Viem, e to o hovorm, znie ako absoltne blznovstvo ver
te mi, viem to... Ale bol to VEK moment v tomto mojom ne
uveritenom stretnut a keby som ho vynechala, cel prbeh by bol
menej pravdiv, alebo aspo menej vznamn pre ma. Hoci teda
v srdci viem, e Svetlo mi povedalo o speve ako o mojej lohe a ke
sa zfalo o to snam a robm o mem, budem sa usilova by
otvoren pre okovek, o mi prde do cesty... Mm vek rados u
z toho, ak mem nieo vyska a nebudem musie ods z tohto
sveta s vedomm, e som to nikdy nesksila.
Teraz, ke som s nm bola, videla a zaila tento zdroj miluj
ceho, euforickho stavu mysle, budem ho hada po cel zvyok i
vota a spravm vetko, k omu ctim hlbok vntorn potrebu,
pretoe viem, e je to svetlo, ktor ma enie dopredu. Kedysi som
si myslela, e som umelkya, pretoe maujem. Po zitku u
viem, e som len tetec, moje ivotn sksenosti s farby, mj ivot
je maba a svet je atelir, ktorho tmou je lska.

Peggy kon rozprvanie vyjadrenm vanosti, podobne

ako mnoh udia po stretnut s poslednou pravdou, napriek to
mu, e ju tento zitok priviedol na neist cestu:

Celm ivotom musm splca svetlu za to, e prilo ku mne

s lskou, ke som ho najviac potrebovala. Mm pocit, e to bude
celoivotn projekt. Moje star ja" je pre a kad de objavujem
nov ja". Neviem o mi prinesie budcnos, ale budem sa zo vet
kch sl usilova osta otvoren pre zmenu a al rast. Viem, e
pravdepodobne strvim zvyok ivota tm, e ho budem nejakm
spsobom naprva v slade s tm, o sa mi stalo v ten augustov
de. Nevymenila by som to za cel svet! Budem to ma stle na pa
mti a dfam, e njdem spsob, ako sa o to podeli s ostatnmi.

Nu, naozaj sa s tm podelila! Rd by som vm sprostred

koval ete viac z jej sksenost a poznania, ale mono si z jej
rozprvania, ako aj predchdzajcich prbehov u dokete vy
tvori jasn predstavu o tom, o tto udia stretvaj a o sa pri
Cesty k Svetlu 79

tchto cestch ku Svetlu nauia a chpete aj ich hlbok tbu

podeli sa s ostatnmi s tm, o tam videli.
Pokia ide o Peggy, udrujeme pravideln kontakty od kon
ferencie vo Washingtone. Hoci sme sa stretli iba pri tejto
prleitosti, nedvno som jej zavolal a chcel som vedie, o pr
ve rob. Jasnm hlasom, ako vdy plnm ivota, mi oznmila,
e sa naozaj venuje spevu, z oho m stle vek rados a pra
cuje aj na novch vynlezoch. Celkove vo mne vyvolala dojem,
e stle spene kra po ceste, ktor jej naznailo pred rokmi
Svetlo a pritom nenavne pokrauje v odovzdvan svetla vet
km, ktorch na tejto ceste stretne. Tak ako ho odovzdala mne,
ke som s ou prvkrt hovoril vo Washingtone a, ako dfam,
odovzdala aj vm, ke ste tali jej slov v tejto knihe.

SKLADANIE MOZAIKY ZITKOV

NA PRAHU SMRTI
Ak zvime vetkch iestich cestovateov k Svetlu, ktorch sme
spoznali v tejto kapitole, vidme, e sa pri nich objavuj urit
rovnak tmy. Pre ma tieto tmy predstavuj tri rzne roviny
pochopenia, ktor si potrebujeme objasni, ak chceme sprvne
pochopi cel spektrum pouenia z tchto zitkov.
Ako prv je tu rovina, ktor by som nazval jednoducho krs
na vzia. Je to najvy, naj obsanej i a univerzlny aspekt zit
ku na prahu smrti. Ke loveka uchvti tto krsna vzia, uve
dom si dokonalos vesmru a pretoe aj on je jeho integrlnou
sasou, uvedom si aj dokonalos seba samho. Je to oblas
istej, bezvhradnej lsky a prijmania, prapvodn zdroj svet
la iariaceho nekonenou krsou a slvou. Odhauje sa tu naj
vyie poznanie a lovek si tu s neotrasitenou istotou uvedom,
e to je n prav a ven domov.
Nasleduje rovina, ktor nazvem pozemsk realizcie. Na tej
to rovine zitku na prahu smrti lovek plne jasne vid dlei
tos uritch udskch hodnt, presveden a sil, ktor by ho
mali informova o jeho ivote vo svete. Patr medzi ne prvora-
dos vyjadrenia empatickej lsky a zujmu o ostatnch, hod
nota hadania poznania seba samho, prkaz i ivot naplno
80 Posolstvo Svetla

a pritom si stle uvedomova jeho vzcnos, potreba odvrti sa

od saivho spsobu ivota ako aj ivota zaloenho na ma
terilnych ziskoch, presvedenie, e smrti sa netreba b, ale e
ivot pokrauje i po nej a tak alej.
Konene je tu rovina, ktor by sa dala najlepie opsa ako
osobn odhalenie. Ako sme videli, tieto informcie prichdzaj
obyajne na konci zitku, ke sa pouenia konkretizuj poda
potrieb a okolnost jednotlivca. in tak samotn Svetlo, alebo
ist prtomnos i sprievodca, ktorho umierajci v tejto ri
Svetla stretva. Kee budeme ma v alch kapitolch dos
asu na diskusiu o krsnych vzich aj pozemskch realizcich,
chcem tto kapitolu uzavrie vahou nad poslednm typom
odhalenia. Jeden z dvodov pre takto postup je silie ukza
vm, ako mete tieto osobn ponauenia poui vo vaom i
vote, hoci ste sami zitkom na prahu smrti nepreli.
Zaneme pripomenutm uritch typickch t, ktor svi
sia s podstatou a vznamom tchto osobnch odhalen. Spo
mete si najprv, e v kadom z uvedench prpadov stretva
umierajci lovek vo Svetle aksi prtomnos, kohosi alebo o
si, o psob dojmom, e vetko o loveku vie a m nekonen
zujem o jeho terajie i budce dobro. Ke teda zomierame,
zisujeme, e nie sme a zrejme sme ani nikdy neboli sami. M
me niekoho alebo nieo, o ns benevolentne, i ke nevidite
ne sprevdza ivotom na tejto Zemi, ale me pritom v kritic
kch chvach zasiahnu a dokonca, ako v prpade zitku na
prahu smrti, sa me jasne manifestova v naom vedom. U
to samo na ns psob vemi upokojujco.
Ak sledujeme funkciu tejto sprievodcovskej sily alej, vid
me, e v kadom prpade, ktor sme tu prezentovali, to vyzer
takmer tak, akoby sa sama vloila do kontextu celho zitku,
aby pomohla napravi ivot loveka a priviedla ho sp na
sprvnu stopu. Je to zvl zrejm v prpade Neeva, ke bol oi
vidne zamotan v sebazniujcej, nadol smerujcej pirle
a uvznen v zdanlivo nezniitenej klietke sebapodceovania
a prenikavho pocitu nespechu. Pochopenie seba samho,
ktor zskal poas zitku a zvl z prehadu o svojom ivote,
ktorm ho viedol jeho sprievodca, raz a navdy rozbilo tto
klietku a otvorilo mu dvierka do ivota, ktor, poda mjho
Cesty k Svetlu 81

dojmu, mu bol preduren. Aj Peggy, ako sama uviedla, ila

pred zitkom przdnym hedonistickm ivotom, ale po tom,
o poctila prval boskej lsky od Svetla a samo Svetlo jej
umonilo pozna seba sam, aj ona nala cestu k ovea osob
nejiemu naplneniu spsobu svojho bytia. Dokonca i Stevemu,
ktor naalej trp pre zven citlivos, ke sa oslobodil od du
siaceho rodinnho a podnikateskho prostredia, zitok po
mohol rozvin latentn schopnosti tm, e podnietil jeho t
bu po vedomostiach a umonil mu zaa zmysluplnejiu
kariru. Nedvno mi Steve povedal, e stle sa mu dostva ve
denia od svetelnch bytost, o znamen, e tto pomoc je do
stupn v kadodennom ivote a nielen v hraninch okami
hoch ohrozenia ivota.
Ke skmame ivoty ud, ktorch sme stretli v tejto kapi
tole, nemte pocit, e sa vetkm, do istej miery pomohlo i
autentickejie ivoty, ovea viac v slade s ich driemajcimi
schopnosami a nklonnosami a dodala sa im odvaha, aby
v prpade potreby odhodili spoloensk put, ktor ich obme
dzovali? Svetlo v podstate povedalo Peggy, e m s za svojou
lskou" a ke sa jej bude venova, sprav vlastne t najmenej
sebeck a kontruktvnu vec vo svete. Zd sa, e Svetlo kad
mu z ns hovor, e vetci mme urit jedinen dar, aksi po
nuku urobi nieo pre svet a e k nmu astiu ako aj astiu
celho sveta prispejeme tm, e budeme i tak, aby sme tento
dar realizovali, o nie je ni menie ako zmysel nho ivota.
Zitok na prahu smrti nm vlastne pomha rozbi krupinu
vajca, v ktorom tento dar leal, zanedban a dokonca mono
netuen, aby sa mohol vynori a rs do svojej zrelosti. Rob
to tak, e kadmu jednotlivcovi uke m v podstate bol
a umon mu uzrie nieo z jeho pravho ja a povolania vo sve
te. Tak Craig vplva na ud svojou flautou a Peggy hlasom;
Laurelynn pomha uzdravova chor tel, zatia o Neev pra
cuje ako vychovvate det a vedie ich k objaveniu a uskuto
neniu vlastnch potencilov; Steve sa realizoval tak, e sa stal
potaovm expertom a nedvno aj riteom sprv o zit
koch na prahu smrti pomocou internetu; Sally, hoci sa stle
usiluje robi vetko ako najlepie vie, bojuje, aby mohla reali
zova jej prav ja.
82 Posolstvo Svetla

Hovoril som o tomto autentickom i pravom ja ako

o nieom, o m Svetlo za lohu loveku odhali. Ako k tomu
dochdza? Deje sa to asto tak, e lovek najprv pozoruje svo
je falon alebo spoloensky podmienen ja. V niektorch pr
padoch sa o to postar prehad vlastnho ivota. Pamtte si
naprklad v prbehu Neeva ako tento pouil poznanie zo ivot
nho prehadu na to, aby zmenil svoj ivot? Na jednom mieste
jeho lnku drazne kontatuje:

T najdleitejia vec, ktor som po svojom zitku ctil, bola

potreba napravi a zmeni vetko to, o som na sebe neznal. Z tej
spomienky na ivotn prehad som bol cel chor. Stle som videl
sm seba a nenvidel, o som videl. Bol to prehad ivota, ktor
zaplil moju tbu po zmene a zrove ju aj umonil.

V inch prpadoch umon zitok loveku priamo vnma

podstatu falonho ja a tm intuitvne pochopi, e osoba,
s ktorou sa stotonil a zvykol si ju povaova za jeho skuton
ja, nie je ni in ako predstava. Stalo sa to naprklad Peggy a jej
rozprvanie o tomto poznan obsahuje dleit posolstvo pre
kadho:

V jednej chvli sa muselo moje vedomie vzdiali od mjho tela,

pretoe zrazu som sa na zblzka pozerala a videla ako vzlyk.
Pozorovala som telo a absoltne ni som k nemu nectila. Ako som
tak pozerala, zbadala som nejak svietiaci, jasn objekt, ako sa
dvha od neho pre. Bolo mi jasn, e je to moje ego. V tom mo
mente, ke sa moje ego zaalo dvha, moje vedomie volo sp do
tela a s hrzou som si uvedomila: To je moje ego, to je moje ego!"
Nechcela som, aby ma opustilo. Zdalo sa mi, e ak ho nebudem
ma, tak zomriem. Napriek tomu sa vak odo ma vzaovalo a ja
som v om videla vetko zl, o som v ivote urobila. Bola som
ohromen, pretoe som si myslela, e vetko to patr mne, je to mo
jou zlokou a neme sa odo ma oddeli. Nedokem vm ani
poveda, ak som bola astn, ke mi svitlo, e to som nikdy ne
bola ja". T identita nebola nikdy mojm pravm ja.
Zaala som si uvedomova, e som bez nej v pohode, ba dokon
ca je mi ovea lepie. Bolo to, ako ke odoberiete star, zapren,
Cesty k Svetlu 83

upchat filter z ventiltora aklimatizcie a nechte prdi dnu

erstv vzduch bez akejkovek prekky. Bol v tom len ten rozdiel,
e v mojom prpade prdila cezo ma ist, nerieden lska. Roz
hodla som sa uvoni a dovoli svetlu, aby nalialo do ma vetku
ndhern energiu a verte mi alebo nie, zaala som ma pocit, e
si to v skutonosti zaslim. Ak existuje nieo tak ako uzdrave
nie dule", potom je to presne to, o sa mi stalo.

Falon ja vytvra spolonos, zatia o prav ja nie je ani tak

dan zitkom na prahu smrti ale skr ho tvor a uskutouje
lovek po zitku. Poznanie darovan Svetlom vak sta na to,
aby pomohlo loveku vidie falon ja a ako vlastne vzniklo
a toto poznanie asto sta na to, aby sa zaala plni loha jeho
znienia. Ak sa tak stane, vytvor sa priestor pre prirodzen roz
voj novho, autentickejieho ja. Ak sa pri zitku na prahu
smrti odhal nejak osobn cie, zd sa, e tento cie napomha
prve takmuto osobnmu vvoju dotynho loveka. Je to,
akoby Svetlo chcelo, aby kad realizoval to ja, ktor bolo v p
vodnom plne. Peggy to vyjadrila vstine, ke povedala:
Naa loha je naprogramovan pri naroden a je to prve t
vec alebo veci, ktor mme najradej." Ak konme na zklade
takejto lsky, pomha nm to realizova nae prav ja, ktor sa
tvor znovu v kadom dni nho ivota prostrednctvom au
tentickho sprvania. To je zmysel vroku, ktor hovor o sle
dovan svojej lsky".
Myslm, e je to jasn ako tlaiarensk farba na tejto strane,
e posolstv Svetla nie s uren len pre umierajcich ud. S
pre kadho z ns. Poslovia Svetla, o ktorch sme v tejto kapi
tole hovorili s jednoducho nai uitelia a ich lohou je pripo
men nm pravdy, ktor sme mono zabudli. Sledujete vy
svoju lsku? Alebo ste ju v starostiach kadodennho ivota
stratili z o?
Navrhujem vm, aby ste venovali chvku tejto vahe nepo
nhajte sa k alej kapitole. Cel tto kapitola bola vlastne
dlhm vodom k otzkam, ktor som vm prve poloil, pre
toe s samotnou podstatou osobnho posolstva uvedench
zitkov na prahu smrti pre vs. Ak mte pocit, e sa v vlast
n ivot vychlil zo svojho smeru, nemuste sa ocitn na hra-
84 Posolstvo Svetla

nici ivota a smrti, aby ste ho vrtili sp. Pri vaom sil o ob
novenie sprvneho smeru vm mu pomc t, ktor z tohto
sveta u raz odchdzali. Ak ctite, e moje slov s pre vs ak
tulne, mono by ste sa mali poksi prehodnoti ivot vo svet
le toho, o om ns uia zitky na prahu smrti. A nezabdajte
pritom, e udia s tmito zitkami nm hovoria, e nie sme
a nikdy sme neboli sami. My vetci mme zdroj vntornho
vedenia a ke ho raz objavme, me nm sli rovnako ako
slil umierajcim. A nezabdajte ani na slov Peggy o tom, e
to nekonen Svetlo, ktor je zdrojom vetkej lsky na svete,
miluje kadho z ns rovnakou a nekonenou lskou. Ukza
lo mi, ako vemi s milovan vetci udia", povedala Peggy.
Keby len vedeli, ako vemi s milovan." Tto lska je tu pre
ns vetkch a ke sa jej raz otvorte, bude vs nevyhnutne
vies k sebe k vmu skutonmu ja.

Poznmky

1 Laurelynn napsala knihu Searching for home (Hadanie domova)

(St. Joseph, MI: Cosmic Concepts, 1996) o jej zitku a poueniach,
ktor obsahoval.
2 Neskr mi Laurelynn tto as vysvetlila, e to bolo posolstvo jej bra
ta pre u sam a nemalo by sa bra, poda jej mienky, ako veobecn
pravidlo.
3 Morse je znmy bdate v oblasti zitkov na prahu smrti a bol prie
kopnkom vo vskume tchto zitkov u det.
 Pohad zhora:
KAPITOLA
2
Stopy prachu a straten topnky

Ke sa zamyslme nad obsahom prbehov, ktor som vm

podal v prvej kapitole, ako neprizna, e tmto uom sa
prihodilo nieo mimoriadne. Je to mono aj ich sebaist pre
jav a primnos slov, s ktorou presviedaj vinu poslu
chov o tom, e to, o pri stretnut so smrou preili, s od
halenia niektorch zkladnch prvd o ivote a o tom ako sa
m i.
Celkom urite s vetci udia po zitku na prahu smrti sa
mi presveden, e to, o videli a pochopili poas ich vzie,
predstavuje nieo tak autentick ako aj nepopieraten. A rov
nakou mierou s si tto jedinci ist, e to, o zaili, nebol nija
k sen, fantzia alebo halucincia. Nejeden z nich s vekm d
razom nstojil na tom, e jeho zitok bol relnej ako sm
ivot", alebo relnej ako tento n rozhovor a zazneli aj in
podobn vyhlsenia. V tejto svislosti si pamtm mua
v strednom veku, ktor zanietene tvrdil, e jeho zitok bol
absoltne objektvny a vonkoncom relny".
Ak zvime konzistentn a naliehav charakter tchto tvrde
n, bolo by hlpe a urite ahkomysen ignorova tento druh
svedectva. Kee vak vina z ns takto zitok nemala, na
chdzame sa tak trochu v nevhodnej pozcii, pretoe musme
prija nieo na zklade viery viery v presnos sudku nieko
ho inho. Je samozrejme pozoruhodn, e sa v podstate hod
notenia vetkch umierajcich zhoduj, ale z prsne vedeckho
uhla pohadu nememe hovori o nijakom dkaze. Tento spo
lon nzor jednej skupiny ud, hocijako je vo svojej presved-
86 Posolstvo Svetla

ivej jednote psobiv, nie je mon overi a spova celkom na

subjektvnych vpovediach.
I keby niektor z ns vemi radi tieto pochybnosti ignorova
li, musme ich vzia do vahy hne na zaiatku. Koniec kon
cov, kad z ns by mohol po chvke uvaovania pripusti, e
aj najseriznej a nepochybne primn udia sa mu pomli
alebo dokonca necha oklama, pokia ide o podstatu ich zit
ku. V svislosti so zitkami na prahu smrti existuj urite in
knihy, ako naprklad Dying to Live od Susan Blackmorovej,
ktor zaujmaj rigorzny a skeptick postoj k tmto prbe
hom a usiluj sa ich vysvetli na neurologickch terich.
O tchto problmoch sa musme zmieni zvl, ak chcete
oprie svoje zmanie a skutky o uenia odvoden z tchto
zitkov. Nebolo by prjemn, keby ste nakoniec zistili, e vs
viedli iba halucincie vyprodukovan neurologicky pokode
nm mozgom s nedostatkom kyslka!
Problm rozrieenia otzky spova v samotnej skutonosti,
e zitok na prahu smrti je v samom zklade inherentne sub
jektvny, hlboko osobn a asto nepopsaten. Ako tak, zd
sa, bude navdy mimo dosahu vedeckch objektvov a bude
ma tatt neoveritehch novodobch nboenskch zjaven.
Neobstoj ani tvrdenie mnohch zstancov, e tieto zitky
maj spolon truktru. Hovor to iba o tom, e nie s jedi
nen. Stle mono povaova tto truktru, ako to rob Su
san Blackmorov a al skeptici, za ni in ako naprklad za
bezcenn a predvdaten subjektvne vedajie produkty, ktor
vyluuje umierajci mozog.
Zd sa teda, e stojme v slepej ulike. Bol by som rd, keby
som vm mohol dokza, e tieto zitky s naozaj tak, ako
o nich hovoria umierajci, teda autentick, objektvne a relne
ako sa javia. Aby sme to vak demontrovali, musme najprv
uri, e zitok na prahu smrti sa ned prijatene interpretova
ako zloit halucincie, fantzie alebo sny: skrtka, e tento
zitok nie je iba psychologickm fenomnom alebo jednodu
cho neurologickm artefaktom umierajceho mozgu.
V skutonosti je to prve naopak a mme spoahliv dkazy,
navye z viacerch zdrojov, e zitok na prahu smrti m ob
jektvny charakter a je, takpovediac, na rovni". V niekokch
Pohad zhora 87

nasledujcich kapitolch predkladm niektor z dkazov na

vae vlastn zvenie. Dfam, e ke dotate tto as knihy,
bude vm jasn, e pochybnosti o relnosti zitkov na prahu
smrti sa mu zamietnu z isto vedeckho stanoviska. Nasle
duj ryvky z prpadov, ktorch cieom je predloi dkazy na
obranu hodnovernosti zitkov na prahu smrti.

VZIE MIMO TELA

Dobrm vodom k tomu, o bude nasledova je prhoda, kto
r zail raz veer dvadsaron herec poas namhavho a di
vokho tanca na javisku:

Zrazu, bez akhokovek varovania, som sa ocitol blzko oceovej

nosnej kontrukcie pri strope miestnosti. Videl som tmav nosnky,
ktor vystupovali z tieov a ke som sa pozrel na predstavenie po
do mnou, bol som ohromen, pretoe moje videnie sa zmenilo: Vi
del som v miestnosti vetko kad vlas na kadej hlave a zdalo
sa mi e vidm vetko naraz. Videl som vetko v jednom jedinom
vadeprtomnom pohade: stovky hlv vo zvlnench radoch prenos
nch stoliiek, niekoko det spiacich v nru rodiov, vlasy mno
hch farieb, ktor sa odrali od svetiel na javisku. Potom sa moja
pozornos preniesla na javisko a tam sme boli my v pestrofarebnch
trikch, vrili sme dookola v tanci a tam som tam som bol ja
tvrou v tvr s mojou (tanenou partnerkou)}

Netreba zdrazova, ako sa tento mu zdesil, ke videl se

ba na dvoch miestach sasne v tele i mimo jeho tela a bol
absoltne zmten, ako sa mu tak nieo mohlo prihodi. Ne
skr sa zamal nad tmto zitkom a jeho monm vzna
mom a tie zvaoval dve alternatvy, podobne ako sme to robi
li my v svislosti so zitkom na prahu smrti:

Bol to prirodzen jav alebo nejak mentlna porucha? Chcel

som samozrejme veri svojim oiam (ale)... presvedivos zitku
a vadeprtomn povaha mjho videnia, ktor orlm zrakom videl
vetko v miestnosti naraz, sa dala interpretova obojako. Ke si ale
88 Posolstvo Svetla

spomeniem na tak veci ako obrazce tvoren nitmi na nosnkoch

stropu, alebo na pleinu mua v ervenom krovanom saku v pia
tom rade, alebo na stovky alch detailov, ktor zaplnili mj zrak
uprostred vetkho diania, zd sa mi logickejie nazva to priro
dzenm javom a nie halucinciou. iadna autoskopick (zrako
v vnmanie seba samho") halucincia, ktor me erpa len
z informci uloench v pamti, by nemohla by tak pln ani
presn v detailoch.2

Toto rozprvanie o nespornom zitku mimo tela nie je len

fascinujce, ale obsahuje aj urit nznaky o tom, ako by mohli
vskumn pracovnci zhromadi dkazy potvrdzujce platnos
zitkov na prahu smrti. Napriek ich zrejmej subjektvnej kvali
te, existuje jeden komponent, ktor prinajmenom v princpe
vedie k monosti objektvneho potvrdenia. Hoci lovek, ktorho
zitok mimo tela som uviedol vyie, nebol v ohrozen ivota,
jeho opis vlastnej sksenosti sa pozoruhodne, v obsahu a pod
robnostiach, zhoduje s mnohmi opismi, ktor nm poskytli
umierajci. Aj oni hovoria o doasnom opusten tela a o pano
ramatickom a detailnom pozorovan jeho okolia. Predpokladaj
me, eby bolo mon tieto ich opisy skontrolova a overi nez
vislm pozorovateom. Keby sa ukzalo, e tto pacienti nemohli
vidie to, o videli, ani nemohli nijako inak zska potrebn
informcie, mali by sme celkom presvediv dkaz o objektv
nosti zitkov na prahu smrti. A keby sa tieto zrakov vnemy
objektvne potvrdili, mohli by sme celkom oprvnene s vou
dverou prija aj tie aspekty zitkov umierajcich, ktor u sa
motnou podstatou presahuj hranice vedeckho merania a s
neprstupn priamemu vedeckmu dkazu.
Zhromaovanie takchto dkazov u bolo v skutonosti
cieom niekokch seriznych vskumov a prebieha v rmci
vskumu zitkov na prahu smrti aj teraz. Aby sme k tomu
dospeli, potrebujeme najprv uri, o akom vnman hovoria
umierajci, ke tvrdia, e opaj svoje telo.
Na zaiatok chcem spomen vskum, ktor viedla Janice
Holdenov, pedagogick pracovnka na univerzite v severnom
3
Texase. Holdenov, ktor sa zvl zaujmala o hodnotenie
kvality zrakovch vnemov poas zitku na prahu smrti, rozo-
Pohad zhora 89

slala dotaznky vzorke osb, ktor naznaili, e mali poas

umierania zitok mimo tela. Dostala nasp esdesiattri po
uitench odpoved a tie jej jednoznane potvrdili, e zrakov
vnemy pri zitku mimo tela s poda opisov jej respondentov
jasn a detailn.
Naprklad, 79 percent respondentov z jej vzorky hovorilo
o jasnch zrakovch vnemoch a porovnaten percento konta
tovalo, e vnmali okolie v neskreslenom, farebnom a panora
matickom zrakovom poli (ako v prpade vyie uvedenho
mua). Sesdesiatjeden percent prpadov tvrdilo, e si plne
a presne zapamtali fyzick prostredie a podobn percento
uviedlo, e poas pobytu mimo tela mohli dokonca ta!
Holdenov bohuia neskmala, i zrakov vnmanie res
pondentov poas zitku mimo tela nebolo ostrejie, ako za
normlnych okolnost (ako vo vyie uvedenom prklade), ale
in tdie, ako aj niektor prpady, ktor spomeniem neskr,
dokazuj, e niekedy tak tomu naozaj je.
V kadom prpade zistenia Holdenovej jednoznane podpo
ruj nzor, e umierajci je v princpe zrejme schopn pod
robne opsa aj tak detaily okolia, ktor s z fyzickho uhla
pohadu pre neho jednoznane neprstupn. Toto je, pravda,
iba teria. Potrebujeme vak samozrejme zisti, i existuje neja
k konkrtny dkaz, zaloen na individulnom prpade, kto
r by to potvrdil.
Vaka takmer dvadsaronmu vskumu zitkov na prahu
smrti nie je, naastie, ak takto prpady objavi. Hoci ia
den izolovan prklad neme sm osebe tento jav s konenou
platnosou potvrdi, spolon vha tchto prpadov sta na
presvedenie skeptikov, e tieto rozprvania s niem viac, ako
len halucinciami pacientov.
Tu je naprklad typick prpad, ktor som vybral z listu jed
nej austrlskej dopisovateky z roku 1989. Tto ena mi nap
sala o svojom zitku na prahu smrti pri opercii a pritom spo
menula reakciu lekra, ktormu sa s tm zverila:

Nikdy nezabudnem na vraz jeho tvre, ke som mu povedala,

ze som poas opercie mala zitok mimo tela. Optala som sa ho,
i sedel na vysokej zelenej stolike s bielym poahom. Povedal, e
90 Posolstvo Svetla

no. Potom dodal: To ste nemohli vidie z operanho stola, na

ktorom ste leali." Odpovedala som mu, e to som nevidela z mies
ta kde lealo moje telo, ale e som bola od neho oddelen a poze
rala som sa zhora. Tto poznmka vyvolala ete divnej vraz na
jeho tvri.

Dovolm si poveda, e sa vetci vskumnci v tejto oblasti

stretli s takmito prbehmi. V literatre o zitkoch na prahu
smrti je naozaj roztrsen mnostvo podobnch rozprvan.
Myslm, e pre ma bola na zaiatku vskumu oblas mimo-
telesnho vnmania zvl zaujmav. Ilo vtedy o prpady, ke
jednotlivci tvrdili, e videli prach, ba cel chuchvalce prachu na
hornch krytoch svietidiel, priom mali pocit, e sa nad nimi
vznaj, zatia o ich telo le pod nimi na operanom stole.
Mem vs uisti, e v prvch doch vskumu zitkov umie
rajcich bolo zbavn, ke sme nieo tak pouli; ke sme to,
takmer v rovnakom podan, pouli druhkrt, bolo to u vzruu
jce a pri treom opakovan sme nadobudli presvedenie, e
nech s u tieto epizdy mkovek, tto udia si ich nemohli jed
noducho vymyslie. A desivo sa na seba podobali, hoci takto
druh vnmania bol v tomto stave u loveka mlo pravdepodob
n, nemohli sa interpretova jednoducho ako halucincie.
Teraz si u nepamtm, s kokmi takmito obmenami vn
mania prachu na svietidlch som sa stretol, ale pri skromnom
odhade ich mohlo by asi es. Niekoko z nich tu opem, aby
som vm priblil, akm pocitom psobia a ako ich detailn
lenie nti ostatnch uzna ich objektvnos.
Jeden takto prpad sa tka eny, s ktorou som hovoril na za
iatku 80. rokov, ke mala tyridsaosem rokov. V ohrozen i
vota sa ocitla poas opercie v roku 1974. Zvl pozoruhodn
bola jej zmienka na zaiatku o neobvykle obleenom anest-
ziolgovi. Ako mi vysvetlila, tento lekr asto pracoval na det
skom oddelen. Zistil, e mlad pacienti bvali zmten z tmu
rovnako obleench lekrov v zelench ploch a tak sa roz
hodol, e bude nosi lt chirurgick iapku posiatu erven
mi motmi, take ho ahko spoznaj. To vetko je v rozprva
n tejto eny vemi dleit. Dostala sa do oku, ke zaula hlas
jej lekra: T ena umiera!" V tom momente,
Pohad zhora 91

bc, opustila som svoje telo! Hne potom som zbadala, e sa

vznam pri strope. A vidm ho tam dolu s tou iapkou na hlave;
spoznala som ho prve poda iapky... bolo to tak iv. Okrem to
ho, som vemi krtkozrak a to bola alia udivujca vec, ktor
som zaila po odchode z tela. Na p metrov vidm to, o in vi
dia tak na sto metrov... Pripjali ma k prstroju, ktor bol za mo
jou hlavou. A moja prv mylienka bola: Jei, ja vidm! To nie
je mon, ja vidm!" Mohla som ta sla na prstroji za mojou
hlavou4 a bola som tak vzruen. Pomyslela som si: Dali mi sp
moje okuliare... '5

Opisuje alej podrobnosti jej opercie, vrtane toho ako vy

zeralo jej telo, ako jej holili brucho a rzne lekrske postupy,
ktor vykonval tm lekrov a potom zrazu pozerala na in
predmet z polohy vysoko nad jej telom:

Z miesta, odkia som pozerala, videla som obrovsk iariace

svetlo... a na om bolo toko piny. (Videli ste horn kryt svietid
la?) Ano, a bolo vemi pinav. Pamtm si, ako som si pomyslela:
Musm to poveda oetrovatekm."6

Pozoruhodnou rtou tohto prpadu je kontatovanie eny, e

jasne vid, hoci bola vemi krtkozrak. Ani v tomto smere nie
je svedectvo tejto eny v mojich zznamoch ani zaleka jedi
nen. O podobnom prpade mi napsal jeden zvukov tech
nik, ktor tie videl prach na svietidlch v operanej miestnosti
poas zitku na prahu smrti. Salo sa to v japonskej nemocni
ci poas vojny v Krei. Mu, ktor sa zaal zaujma o tto
oblas po vlastnom zitku, sa navye dozvedel o inom prpa
de, ktor sa tkal zdravotnej sestry v tej istej nemocnici a jej
sksenos sa pozoruhodne zhodovala s jeho. V vode listu sm
o tom hovor:

Zvltnou vecou naich zitkov bolo, e obaja sme mimoriad

ne krtkozrak, mme hrub skl a sme slep ako netopiere. Nevi
dme ani na dva metre od nosa. A napriek tomu sme mohli, ke
s
me boli mimo tela, presne opsa vetky udalosti, sla, detaily,
vetko naokolo bez okuliarov.
92 P o s o l s t v o Svetla

Pokrauje potom v konkrtnom opisovan okolnost okolo

jeho zitku na prahu smrti a o si pritom uvedomoval:

Mal som poranen chrbticu a podrobil som sa jednoduchej pro

cedre, pri ktorej mi ju mali vyisti (ke nastali komplikcie)...
Ctil som, e sa so mnou deje nieo nedobr a v duchu som za
krial: Hej, chlapi, u vm odchdzam!" Potom som sa jednodu
cho vzniesol k pltenej streche stanu a pozeral som na scnu podo
mnou. Tu chcem zdrazni slovo pozeral. plne detailne som vi
del prach na svietidlch, ktor mali by predsa ist a steriln. Nie
kto veda stanu fajil cigaretu a ja som sledoval ako sa zdravotn
kov zmocuje panika. Videl som vraz vekho, ernoskho
zdravotnka letectva, ktorho zavolali, aby ma odbornm hmatom
otoil na chrbt. Na nakrtko ostrihanej hlave maljazvu v tvare
malho kra. On jedin nemal na tvri rko, pretoe ho zavola
li narchlo. Pozoroval, ako sa ma snaia lekri privies sp k i
votu, priom mi stlali hrudnk, bchali do neho a zdalo sa, e
to nem konca.

Na konci listu sa ete raz vracia k zvltnej paralele so zdra

votnou sestrou a hoci nechce prekroi rmec vlastnho zit
ku, dodva tto vstin mylienku:

Zdravotn sestra, o ktorej som hovoril, je vemi krtkozrak

a opisovala mi podobn podrobnosti napriek tomu, e v tom ase
nemala okuliare. Nechcem hovori jej zitok za u, aby som tam
nevloil nejak nepresnosti, ale t zvltna schopnos videnia tak
mer slepch ud vyvolva vo mne rzne pekulcie.

V tom m pln pravdu! A ako uvidte v nasledujcej kapi

tole, nedvno som rozvjal tieto pekulcie do ich logickej hra
nice, o prinieslo nov zistenia o zrakovch vnemoch poas
zitku na prahu smrti, ktorch vysvetlenie tradinmi met
dami je ete aie.
Pred touto mojou najnovou tdiou sa vak venujme
a strune pouvaujme ete aspo nad niekokmi almi
prpadmi spojenmi s pozorovanm prachu a podobnmi
zitkami.
pohad zhora 93

Tret prpad sa tka mladho mua, ktorho takmer usmrtil

elektrick prd poas kurzu umeleckch remesiel v ase, ke
bol ete tudentom. Ke ctil ako cez neho prdi elektrina,

vzniesol som sa dva a tri metre nahor a meter a poldruha

metra pred moje stojace telo. Videl som cel okolie, vrtane prachu,
odpadovho papiera a triesok na skrini za mojm telom. al tu
dent, otoen chrbtom ku mne, rozrezval hrub dubov dosku
na stolovej ple asi p metrov pred mojm telom.7

Na tto tmu existuj mnoh varicie. Naprklad, niektor

udia vidia svietidl bez prachu. Nasledujca ukka je krtkym
ryvkom z dvadsaosem stranovho listu od jednej kanadskej
antropologiky, ktor mi napsala pred niekokmi rokmi.
V liste mi podrobne opsala mnostvo mimoriadnych zitkov
z jej ivota a pridala iv opis jej zitku na prahu smrti, ktor
zaila v dsledku zpalu pc poas druhho tehotenstva. Ako
uvidte, jej zitok pozoruhodne pripomna pobyt mimo tela
v prpade herca, ktorm zaala tto as knihy.
Do nemocnice ju priviezol manel a krtko po prchode
stratila vedomie. Poula ete ako sa oetrovateky vyjadrili, po
uijem jej slov, e je u len kus mtveho msa". Ona sama
bola v tom ase u niekde inde. Ako hovor:

Vznala som sa nad nosidlami v jednej z pohotovostnch izieb

nemocnice. Pozerala som dolu na nosidl, vedela som, e to telo
zabalen v dekch je moje, ale v podstate ma to nezaujmalo. T
izba bola ovea zaujmavejia ako moje telo. A ak som mala krs
nu perspektvu. Videla som vetko. A myslm tm naozaj vetko.
Videla som vrchn kryt svetla na strope a spodn as nosidiel. Vi
dela som sasne obkladaky na strope aj dladice na podlahe: ma
la som tristostupov kruhov zorn pole. A nielen kruhov. Deta
iln! Videla som kad vlas na hlave sestry stojacej vedia nosidiel
i mieok, z ktorho vyrastal. Presne som vtedy vedela, na koko vla
sov sa pozerm. Posunula som pohad dalej. Mala na sebe leskl
nylonov panuche. Videla som kad jedno zatrblietanie a ka
d zalesknutie, ktor sa vynmalo v iarivom detaile a zasa som
presne vedela, koko tam bolo zbleskov.
94 Posolstvo Svetla

Je to zrejme prve jasnos a presnos detailov, pre ktor je

ak tieto rozprvania podceova, i ke sa pri nich musme
spolieha iba na vroky tch, ktor nm o zitkoch hovoria.
Veobecn podobnos tchto nezvislch prpadov je tak v
razn, e ju treba vzia do vahy, najm ak si uvedomme, e
z vekho potu prpadov sme tu uviedli len mal vzorku.
Preskmajme ete jeden prpad, ktor sa tka mojej dobrej
priateky. Poas zitku na prahu smrti nepozorovala prach, ale
pavuinu.
Nel, ktor u prekroila esdesiatku, m dlhodob chronic
k problmy s vredmi. Poas jednho kritickho obdobia v ro
ku 1972, ke leala na jednotke intenzvnej starostlivosti v Bo
stonskej nemocnici, zaal jej vred krvca. Stratila vedomie
a zaula rozhovor lekra so sestrou, z ktorho pochopila, e jej
ndej na preitie nie je vek. oskoro potom zaila dramatic
k zmenu vo svojom vedom:

Vemi prudko som si uvedomila, e u nie som vo svojom tele.

Bola som hore pri strope a pozerala dolu, na poste, fae s infzi
ou, tecu krv; monitory ppali a fluoreskujce svetlo nad hlavou
bez prestania bzualo. Obzrela som sa dookola a pomyslela som si:
No teda, to je ale zvltny vlet!" Nectila som iadnu boles. Vi
dela som boles a zkos na mojej tvri tam dolu, na posteli, ale
ja som bola hore. Ctila som sa pohodlne, bez bolesti a udovala
som sa.
Obzrela som sa a zbadala som krsnu, jemn pavuinu a nad
oknom popraskan omietku. Pomyslela som si: Mj ty Boe, pla
tm im 325 dolrov za de, tak preo neuprac izbu a nespravia
t omietku?"

Teraz u mme azda dos konkrtnych prkladov, aby sme

mohli bezpene kontatova, e udia v blzkosti smrti mu
naozaj vidie drobn a benm okom neviditen optick ne
dostatky" z uritho priaznivejieho uhla pohadu mimo svoj
ho tela. V niektorch tchto prpadoch by v skutonosti nebo
lo pre ud fyzicky mon vidie to, o vidia, keby sa pozerali zo
zornho poa, ktor im dva poloha ich tela (nehovoriac u ani
o skutonosti, e oi maj zatvoren a nachdzaj sa v bezve-
Pohad zhora 95

dom). Ako sme v mnohch prpadoch navye zistili (a mm

ete alie prklady, ktor by som mohol uvies), pacienti so
slabm zrakom hovoria o tom, e videli vetko s udivujcou
presnosou a mohli dokonca ta, o by za normlnych okol
nost u nich vbec nepripadalo do vahy.
In prpady, s ktormi som sa stretol, sa tkali nehd (zvy
ajne ide o nehody motocyklistov) a prinaj alie dkazy
podporujce zvery Janice Holdenovej o tom, e mnoh obete
tchto nehd doku preta rzne sla alebo znaky (napr.
na telefnnych stpoch alebo na strechch autobusov), hoci sa
nenachdzaj v blzkosti ich fyzickch tiel. V inch prpadoch
tto udia presne reprodukovali podrobnosti rozhovorov, ktor
nemohli pou, pretoe sa odohrali aleko od miesta nehody,
alebo zskali informcie, ktor sa nemohli dozvedie norml
nym spsobom.
Nedvno som naiel v liste pozoruhodn prpad takhoto
druhu. Ist mu z junej Afriky, ktor teraz ije v USA, sa oci
tol v dsledku obojstrannho zpalu pc v ohrozen ivota
v rodnej krajine v roku 1972. Poas pobytu v nemocnici, ete
pred zitkom, sa spriatelil so zdravotnou sestrou, ktor tam
pracovala. Napsal mi:

Zatia o som bol v kme (a myslm, e som bol klinicky mt

vy), zomrela moja priateka, zdravotn sestra, pri automobilovej
nehode. Stretol som ju tam, na Druhej Strane. Poiadala ma, aby
som sa vrtil. Sbila mi, e si njdem milujcu manelku a po
prosila ma, aby som povedal jej rodiom, e ich stle miluje
a utuje, e zniila svoj dar k dvadsiatym prvm narodeninm
(erven MGB). Ke som po nvrate povedal oetrujcemu per
sonlu, e viem o smrtenej nehode zdravotnej sestry van Wyko-
vej, ktor sa stala v ase, ke som bol mtvy", ako aj o jej erve
nom aute (to poznali iba jej rodiia), vetci zaali vstva
a zaali sa o to zaujma.

Je zrejm, e prpady, ktor som v tejto asti uviedol, pred

stavuj neahk lohu pre kadho, kto by chcel tieto prbehy
zmies zo stola ako nejak podivn halucincie ud v posled
nom aen. Ich vnemy s vemi prepracovan v detailoch
96 P o s o l s t v o Svetla

a prli presvediv svojou presnosou prve takto vnemy by

sme toti mohli oakva od ud, ktor by skutone mimo
riadne jasnm zrakom pozorovali okolie z miesta blzko stropu
a nememe ich jednoducho zamietnu ako nemon. To, e
ich nedokeme vysvetli, ete neznamen, e neexistuj. Jed
noducho k nim dochdza, o znamen, e musme njs sp
sob ako ich prija a naalej s nimi pota, aj keby to malo pro
tirei naim terim o tom, o je mon.

OVEROVACIE TDIE
o keby ste tak spali a vo svojom spnku snvali,
a o keby ste v tom sne ili do neba
a tam by ste odtrhli podivn a krsny kvet,
a o keby ste sa prebudili a drali ten kvet v ruke?
A o potom?
Samuel Taylor Coleridge

Kad kriticky zaloen lovek, nehovoriac o vyslovenom

skeptikovi, by samozrejme ako posledn argument proti tmto
prbehom uviedol (o sme vlastne u aj priznali), e to vetko
s iba nepodloen vpovede ud a s to teda svedectv opie
rajce sa o slov tch, ktor tvrdia, e nieo tak zaili. Kee
neexistuje objektvne potvrdenie tchto prbehov a teraz ani
spsob ako ich overi z nezvislho zdroja, z pohadu vedy mu
sia osta nepotvrden. S sce fascinujce a sugestvne, ale v ko
nenom dsledku nedokazuj ni.
Z prsne vedeckho hadiska je to logick a oprvnen po
stoj. Ak ete vezmeme do vahy udivujci charakter tchto pr
behov a, ak s pravdiv, aj ich nsledky na ivot dotynho lo
veka, potom je tak nmietka ete zvanejia. Hovor sa, e
mimoriadne tvrdenia si vyaduj mimoriadne dkazy a ne
podloen osobn svedectv takejto poiadavke urite nevyho
vuj. Aj to je pravda - je tu vak jedna vnimka. Nie vetky ta
kto prpady s zaloen len na subjektvnych vpovediach
a niektor boli naozaj objektvne potvrden. V takchto prpa
doch hovorme o overovacch tdich a musme sa teraz pri
Pohad zhora 97

hadan vieho dkazu autenticity zitkov na prahu smrti

venova prve niekokm z nich.
Azda najznmej prpad tohto druhu sa tka eny, ktor sa
vol Maria. Jej prbeh vyrozprvala najprv socilna pracovn
ka Kimberley Clarkov.8 Maria bola migrujca pracovnka
a pri prvej nvteve priateov v Seattli utrpela ak srdcov
zchvat. Rchle ju previezli do nemocnice v Harborview
a umiestnili ju na koronrnej jednotke. O niekoko dn nasta
lo u nej zastavenie srdca, z ktorho ju ale rchle resuscitovali.
Nasledujceho da poiadali Clarkov, aby sa na u la po
zrie a poas rozhovoru jej zaala Maria rozprva o svojom
zitku mimo tela, ktor mala v ase zastavenia srdcovej in
nosti. Opsala ben prbeh o tom, ako sa vzniesla k stropu
a pozorovala lekrov pri prci na jej tele. Clarkov u o ta
kchto zitkoch poula a bola v tomto ohade skeptick
a rovnako aj k prbehu tejto pacientky - povala s predstiera
nm zujmom, o jej hovorila a o je znelo ako osi neskuto
n. Vo svojom vntri, ako teraz priznva, nala prijaten vy
svetlenie, ako to vyvrti - a km Maria nespomenula osi
vemi nezvyajn.
Povedala jej toti, e nepozerala stle iba dolu od stropu, ale
ocitla sa mimo nemocnice. Uviedla, e bola mimoriadne zm
ten, ke zbadala jeden predmet na rmse tretieho poschodia
v severnom krdle budovy, nad ktorm sa vznala. Ke sa
k nemu priblila, bola z toho vetkho zmten. Videla tenis
ku na rmse budovy! Opsala tto tenisku do najmench pod
robnost. Medzi inm povedala, e v mieste malka bola zna
ne obnosen a jedna nrka bola stren pod ptou. Maria
nakoniec s uritou naliehavosou poprosila Clarkov, i by t
tenisku nela pohada. Ctila takmer zfal potrebu presvedi
sa, to naozaj" videla.
V tej chvli, ako pani Clarkov pri rozprvan o tomto pr
behu uviedla, zaila metafyzick moment pochybnosti, podob
n epigrafu v vode tejto asti. Jej zvedavos vak zvazila
a rozhodla sa elanie Marie splni.
Sm som bol v tejto nemocnici a mem vm poveda, e se
vern strana budovy je vemi zka a na treom poschod m len
p okien. Ke tam iarkov prila, nenala iadnu topnku
98 Posolstvo Svetla

a km neprila k strednmu oknu chodby, kde na rmse, pres

ne ako to uviedla Maria, leala teniska.
Ke poujeme takto prpad, musme si poloi otzku: Ak
je pravdepodobnos, e migrujca robotnka pri prvej nvte
ve vekho mesta, po srdcovom zchvate a prevoze do nemoc
nice, poas zastavenia srdcovej innosti bude ma zrazu haluci
ncie, pri ktorch zbad tenisku s vemi konkrtnymi
a zvltnymi znakmi na rmse o jedno poschodie vyie ne
je jej fyzick telo? Myslm, e ani ten najv skeptik by sa ne
zmohol na ni in, ako naprklad: Doparoma, je to mon?"
Pokia ide o samotn Clarkov, objavenie tenisky na rmse
okamite ukonilo jej predol skepsu o zitkoch na prahu
smrti. V tejto svislosti uvdza:

Jedinm spsobom, ktorm mohla dosiahnu takto perspektvu

bolo, e sa musela vzna vonku a vemi blzko pri teniske. Vza
la som t tenisku a priniesla ju Mrii; pre ma to bol vemi kon
krtny dkaz?

S interpretciou pani Clarkovej nemus, samozrejme, kad

shlasi, ale ak pripustme hodnovernos celho rozprvania,
o ktorom nemm najmen dvod pochybova, pretoe Clar
kov poznm vemi dobre osobne, uveden skutonosti s zrej
me nepopieraten. Mriine nevysvetliten objavenie tenisky
je tak zvltny a zarajci pohad, e doke zastavi upro
stred vety aj toho najvieho skeptika. Aj potom by vak ete
mohol pripusti, e ide predsa iba o jeden prpad a aj ke me
znepokojova tch, ktor takm veciam neveria, me sa nako
niec klasifikova ako jeden z mnohch zhadnch javov, ktor
sa vysvetli nedaj. Jednho da sa nakoniec mono takto ja
vy vysvetlia celkom prozaickm spsobom.
Ani s takmto postojom sa vak nememe uspokoji. Exis
tuj toti alie podobn prpady, pri ktorch aspo jeden ne
zvisl svedok potvrdil pacientovo vnmanie mimo tela. Spolu
s mojou kolegyou, Madelaine Lawrenceovou som skmal tri
takto prpady, pritom dva z nich sa zhodou okolnost tie t
10
kali topnok. Strune ich teraz uvediem.
V roku 1985 pracovala Cathy Milneov ako zdravotn ses-
Pohad zhora 99

tra v nemocnici v Hartforde v tte Connecticute. U predtm

sa zaujmala o zitky na prahu smrti a jednho da sa rozpr
vala so enou, ktor nedvno prebrali z ldinickej smrti a pri
tom tie zaila svoj zitok. Po poiatonom telefonickom roz
hovore mi v liste opsala alie podrobnosti:

Hovorila mi o tom ako sa vznala nad svojm telom, krtko

pozorovala silie lekrov o jej oivenie a potom poctila ako ju o
si vytiahlo cez niekoko poschod nemocnice. Ocitla sa nad stre
chou a uvedomila si, e pozer na panormu Hartfordu. asla
nad tm ak je tento pohad zaujmav a vtom v ktiku oka zba
dala nejak erven predmet. Ukzalo sa, e je to topnka... roz
mala nad ou... a zrazu poctila ako ju vthuje" nejak tma
v diera.
Povedala som o tom jednmu (skeptickmu) lekrovi, ktor
v tejto nemocnici bval a ten sa len zasmial a odiiel. Zavolal si
zrejme domovnka a vyli spolu na strechu. Ke som ho neskr
v ten de stretla, mal v ruke erven topnku a jeho nzor na vec
sa zsadne zmenil}1

Chcem uvies ete jednu poznmku k tejto druhej bielej vra

ne vo forme jednej, nepravdepodobne umiestnenej topnke,
spozorovanej na streche budovy: Po vodnom rozhovore s pa
ni Milneovou som sa optal, i nhodou nepoula prbeh o te
niske, ktor videla Maria. Nielene ju nepoznala, ale bola pr
ve mimoriadne prekvapen podobnosou oboch prpadov.
T zvltna nhoda nekompletnho pru topnok priahu-
ceho pozornos umierajcich ud, ktor doasne opustili svo-
e tel priptan na nemocnin lko i operan stl, m pre
ma takmer neodolaten aro a pripomna mi bse od Mu
riel Sparkovej s nzvom That Lonely Shoe Lying on the Road"
Osamel topnka leiaca na ceste). Aj tto poetka rozmala
nad zhadou, preo sa vade povauj osamoten topnky (Pre
o iba jedna?" kladie otzku) a uzatvra tm, e v ivote sa
vdy njdu nejak tajomstv". V oblasti vskumu zitkov na
prahu smrti ostva urite nezodpovedan otzka, ako sa vlast
ne dostvaj tieto osamoten topnky na tak nepravdepodob
n vyven miesta, aby ich neskr zbadali udiven umierajci
100 Posolstvo Svetla

pacienti a potom rovnako nimi zmten bdatelia! V kadom

prpade, ako sa oskoro dozviete, nezvyajne umiestnen to
pnky neprestvaj figurova v tchto verifikanch tdich.
V lete roku 1982 sa vracala Joyce Harmonov, oetrovateka
na chirurgickom oddelen jednotky intenzvnej starostlivosti,
po dovolenke sp do prce. Na dovolenke si kpila pr novch
tartanovch nrok do topnok a nhodou ich mala na sebe
poas prvho da v prci. Pomhala vtedy pri oivovan jednej
pacientky, ktor vbec nepoznala.
Resuscitcia sa podarila a na druh de, ke sa k tejto pa
cientke nhodou priblila, t na u zrazu vyhkla: Ach, to ste
vy s tmi tvorcovanmi nrkami v topnkach!"
oe?" sptala sa Joyce cel udiven. Hovor, e si jasne
pamt, ako sa jej zjeili vlasy na iji.
Videla som ich," pokraovala pacientka. Pozorovala som
vera o sa rob, ke som zomrela. Bola som tam hore." 1 2
Tretia prhoda sa stala v Hartfordskej nemocnici pred nie
kokmi rokmi. Na sklonku sedemdesiatych rokov pracovala
klinick intruktorka Sue Saundersov na programe respiranej
terapie. Jednho da pomhala na pohotovosti pri oivovan
asi esdesiatronho mua. Lekri mu dvali oky, ale bezv
sledne. Pani Saundersov sa mu snaila poda kyslk a pouila
pritom pecilnu masku so sptnm ventilom. Uprostred z
chrannch prc ju ktosi vymenil a ona odila.
Po niekokch doch stretla pacienta na kardiologickej jed
notke. Len o ju zbadal, plne bez zbran ju zhodnotil: V tom
vaom ltom plti ste vyzerali ovea lepie."
Aj ona, podobne ako Joyce Harmonov, bola pri tejto po
znmke tak okovan, e jej naskoila husia koa. Odvtedy to
ti na sebe tento pracovn pl nemala (a odvtedy ho nenos
vbec).
Je to tak," pokraoval pacient, Videl som vs. Dvali ste
mi osi na tvr (bola to maska) a pumpovali ste do ma vzduch
(op sprvne). A videl som v lt pracovn bor."
Pani Saundersov na zver poznamenva:

To vo mne naozaj vyvolalo zimomriavky! Jedin spsob, ako to

mohol vedie bolo, keby tam bol a to pri vedom a ete mimo te-
Pohad zhora 101

la"! Viac o svojom zitku nepovedal. Zrejme hovoril o tom rodi

ne, ale t mu neverila. Nesnaila som sa dosta z neho viac infor
mci, pretoe som bola zmten u z toho, o mi povedal... Je to
naozaj zhadn, ak si pomyslm, e si zapamtal farbu! Nikdy by
som to neuverila, keby sa to nestalo mne samotnej."

Vetky tieto tyri prpady, ktor som tu strune opsal, po

tvrdzuj tri dleit aspekty: (1) Pacienti, ktor maj poas
zitku na prahu smrti aj zitok mimotelovho vnmania, opi
suj niekedy nezvyajn predmety, ktor by nemohli vidie za
normlnych podmienok; (2) neskr sa me ich existencia
i poloha, tak ako o nich hovoria pacienti, objektvne potvrdi;
(3) toto svedectvo m siln emotvny a poznvac inok na
prslunch ud - bu sa potvrd ich viera v autenticitu tch
to zitkov, alebo niekedy spsob okamit zmenu nzoru.
Jednoducho predpoklada, e si tto pacienti vetko iba vy
maj, je prve tak ak ako pochopi, ako je to vetko
mon. To jedin ist, o meme v tejto chvli poveda, je
shlasi s Muriel Sparkovou, e v ivote sa vdy njdu nejak
tajomstv".
V literatre o zitkoch na prahu smrti sa njde ovea viac
takchto prpadov, ktor toto tajomstvo prehlbuj a zrove
tm prinaj stle presvedivejie dkazy o pravdivosti vn
mania umierajcich. Azda najznmejiu a zrove prv tdiu
tohto zamerania vykonal kardiolg Michael Sabom pred vye
14
desarom. V dkladnej a systematickej prci Sabom naiel
mnostvo pacientov s chorobami srdca, ktor podrobne opsali
svoje zrakov vnemy poas opercie, zchvatov alebo pri zasta
ven srdcovej innosti. Sabom potom konzultoval s lekrmi ale
bo inmi svedkami a skmal lekrske zznamy tchto pacien
tov, aby uril do akej miery sa mu ich vpovede potvrdi. Vo
vine prpadov zskal presvediv dkazy o tom, e tto pa
cienti podvali presn podrobnosti tkajce sa ich operci, po
uitch prstrojov alebo prtomnho personlu, ktor nemohli
zska normlnymi prostriedkami.
Aby svoju interpretciu ete viac potvrdil, vytvoril origi
nlnu kontroln skupinu. Zhromadil daje dvadsiatich pia
tich pacientov s chronickmi chorobami srdca, z ktorch ani
102 Posolstvo Svetla

na jednom nebola vykonan resuscitcia. Poiadal ich potom,

aby si predstavili, e ich oivuj a aby opsali tento postup
tak, akoby boli jeho divkmi (t. j. z podobnej perspektvy
o akej zvyajne hovoria umierajci). Vsledky boli vemi
priazniv a posilnili jeho nzor o pravdivosti vrokov ostat
nch pacientov.
Dvadsadva z dvadsiatich piatich kontrolnch respondentov
opsalo svoje hypotetick oivovanie s mnostvom chybnch
dajov. Ich vpovede boli navye hmlist, nepresn a veobec
n. Vpovede skutone oivovanch pacientov neboli nikdy
skazen chybami a boli ovea podrobnejie.
Myslm, e Sabomove daje s vcelku vemi presvedivm
dkazom o overitench a konvenn nevysvetlitench zrako
vch vnemoch, ku ktorm dochdza poas zitku na prahu
smrti. Spolu s vyie uvedenmi prpadmi, ktor som vm po
nkol na zvenie, verm, e mme teraz o tchto javoch do
statok informci na to, aby ich vzali na vedomie bdatelia
v tejto oblasti rovnako ako aj skeptici. Ako by ich mohli uspo
kojivo vysvetli, je stle problmom, ktor sa zatia nikomu ne
podarilo vyriei.

HADANIE VYSVETLENIA
Prklady zrejme spoahlivch, ale nemonch" vnemov,
zvl zrakovch, ku ktorm dochdza pri ohrozen ivota,
mu prinies konvennm terim nerieiten problmy,
ale opakuj sa s takou tvrdohlavosou, e sa mus s nimi r
ta. Problm spova v tom, e zitok na prahu smrti, ako aj
mimotelesn vnmanie ns privdzaj do oblast paranor-
mlnych javov, i dokonca k nboenstvu a preto sa tieto ja
vy odsvaj na okraj vedy s ndejou, e sa po ase na ne jed
noducho zabudne.
Nedvno sa vak objavil nov prstup k tmto pretrvvaj
cim javom, ktor nm umouje vytvori si aspo predstavu
o tom, ako tieto udivujce zistenia z vskumov zitku na
prahu smrti svisia s vsledkami modernho vskumu ud
skho vedomia. Neznamen to, e dokeme vedeckmi poj-
Pohad zhora 103

mami vysvetli vetko, o om sme tu hovorili. Ak vak spoj

me to, o sme doteraz prezentovali s vsledkami vskumu
uvedenho v nasledujcej kapitole, sami pochopte spsob,
akm vskum tchto zitkov pomha vytvra nov modely
vysvetlenia vo vede.
Nech u s uveden prpady akokovek fascinujce neoa
kvan prach, vlniace sa pavuiny alebo zhadne umiestnen
topnky do vahy musme ete vzia alie zrakov vnemy u
d na pokraji ivota, ktor s svojou podstatou absoltne ne
mon a predsa k nim dolo. A tto skutonos poskytuje jeden
z najsilnejch dkazov nielen o autenticite samotnho zitku
na prahu smrti, ale aj ete presvedivej dkaz o jeho transcen
dentlnej podstate.

Poznmky

1 Richard Squires, The meaning of ecstasy" (Vznam extzy) Gnosis

Magazine, 33 (Jese, str. 69).
2 Ibid., str. 70.
3 Janice Miner Holden, Visual perception during naturalistic near-
death out-of-body experiences, (Zrakov vnemy poas prirodzench
zitkov mimo tela v ohrozen ivota) Journal of Near-Death Studies,
7 (Zima, 1988), str. 107-120.
4 Tto respondentia mi neskr povedala, e ke sa zotavila, ila do
miestnosti intenzvnej starostlivosti aby sa presvedila, e sla, ktor
na stroji videla, s sprvne. Informovala ma, e naozaj boli a krtko
potom to povedala i anestziolgovi. V ase mjho rozhovoru som to
vak u overi nemohol a tak som musel da na jej slovo.
5 Kenneth Ring, Heading toward Omega (New York: Morrow, 1984),
str. 42.
6 Ibid., str. 43
7 Kenneth Odin Merager, 220 volts to my near-death experience."
(220 voltov v mojom zitku na prahu smrti) Seattle IANDS News-
latter, Marec-aprl, 1991.
8 Kimberly Clark, Clinical interventions with near-death expe-
riencers." (Klinick tdie na umierajcich). V knihe B. Greysona
a C. P. Flynna (Eds.) The near-death experiences: Problems, prospects,
perspectives (Zitky na prahu smrti: problmy, prospekty, perspektvy)
(Springfield, IL." Charles C. Thomas, 1984), str. 242-255.
104 Posolstvo Svetla

9 Ibid., str. 243.

10 Kenneth Ring and Madelaine Lawrence, Further studies of veridi
cal perception during near-death experiences" (alie tdie overi-
tenho vnmania poas zitkov na prahu smrti) Journal of Near-
Death Studies, 11 (Leto 1993), str. 223-229.
11 Kathy Milne, osobn komunikcia, 19.oktbra, 1992.
12 Joyce Harmon, osobn komunikcia, 28. augusta, 1992.
13 Sue Saunders, osobn komunikcia, 31. decembra, 1992.
14 Pozri zvl jeho knihu: Recollections of death: A medical investigation
(Spomienky na smr: lekrske skmanie) (New York: Harper and Row,
1982), Kapitola 7. Dleit je aj prv lnok Saboma The near-
death expetience: Myth or reality? A Metodological approach,"
(Zitok na prahu smrti: mtus alebo realita? Metodologick pr
stup), Anabiosis, 1 (jl, 1981), str. 44-56.
 KAPITOLA

Videnie bez o:
Zitok na prahu smrti
3
u nevidiacich

Azda napresvedivejieho overenia hypotzy, e udia naozaj vi

deli to, o om hovoria po zitku mimotelesnho vnmania
sme sa paradoxne dokali z vskumu zitkov na prahu smrti
u slepch ud. Spomnali sme u, e udia so slabm zrakom
mu niekedy presne opsa okolie svojho fyzickho tela, hoci
nemaj iadne in monosti, odkia by zskali takto inform
cie. Ak je to pravda, preo by sme nemohli spravi al logic
k krok? Sksme teda zisti, i mu slepci vidie, ak sa ocitn
zoi-voi smrti.
Hoci to me znie neuveritene, ale sprvy o zitkoch na
prahu smrti, opierajce sa o vnmanie nevidomch, koluj u
vea rokov. Bdatelia, ktor sa snaili vystopova zdroje takch
to tvrden boli nespen.1 Prinajmenom v jednom prpade
dokonca vieme, a to vaka dodatone priznanej primnosti
autora, e takto historky sa schvlne vymali prve preto, le-
bo sa o tom asto hovorilo.2
Vemi ma tto monos lkala a kee by mohla poskytn
konen overenie pravdivosti zrakovch vnemov poas zit
ku na prahu smrti ako aj odvnu vzvu pre skeptikov
nedvno som sa rozhodol, e takto prpady vyhadm. S mo
jou spolupracovnkou Sharon Cooperovou sme zaiatkom
roka 1994 nadviazali kontakty s niekokmi nrodnmi, re
gionlnymi, ttnymi a miestnymi organizciami pre nevidia
cich a poiadali ich o pomoc pri hadan potencilnych res
pondentov. Vysvetlili sme im, e mme zujem o ud, ktor
boli slep v ase ich zitku na prahu smrti alebo poas mi-
106 Posolstvo Svetla

motelesnho vnmania a boli by ochotn o svojich zitkoch

s nami hovori.
Po troch rokoch prce sme vskum dokonili a v tejto kapi
tole vm chcem poda jeho prv, predben vsledky.3 Uv
dzam tu krtky prehad naich vsledkov svisiacich s otzkou
i nevidiaci naozaj niekedy tvrdia, e poas ohrozenia ivota
nieo videli. Na zaiatok bude pre vs iste zaujmav pozna
ud, s ktormi sme sa mohli rozprva a povedali nm o tom,
o si pamtaj z toho kritickho obdobia ich ivota.
Naa prv respondentka bola Vicki Umipegov, na ktor ma
upozornila moja priatelka Kimberly Clarkov (teraz Kimberly
Clarkov-Sharpov). Spomnal som ju u v svislosti s prbe
hom Marie v nemocnici v Seattli. Vo februri 1994, ke sme
s Cooperovou zanali n vskum, jednho da mi zavolala
Clarkov, ktor sa u dlho zaoberala vskumom zitkov na
prahu smrti a viedla podporn terapeutick skupinu v Seattli.
Cel vzruen mi oznmila svoj al astn objav: Nala slep
enu, ktor mala dokonca a dva zitky na prahu smrti a mala
oskoro prehovori v jej terapeutickej skupine. Bol som sam
ucho a na konci rozhovoru mi pani Clarkov sbila, e mi po
le nahrvku jej rozprvania a sprostredkuje aj nae stretnutie.
Onedlho som dostal psku s nahrvkou a o pr dn som
Vicki zavolal. Odvtedy som s ou hovoril telefonicky veakrt
a dvakrt som mal monos stretn ju aj s manelom pri ich
nvteve Seattlu. Spolu so Sharon sme s ou dlho hovorili o jej
zitkoch i celom ivote. Po tom vetkom mi teda dovote, aby
som vs s ou zoznmil a povedal nieo o jej zitkoch.
Ke som s ou hovoril prvkrt, mala tyridsatri rokov, bo
la vydat a mala tri deti. Ona sama sa narodila predasne a vi
la iba poldruha kilogramu. Na stabilizciu det v inkubtoroch
sa vtedy pouval kyslk. Vicki ho vak dostala privea, o malo
za nsledok pokodenie onho nervu. Jeden chybn zkrok
spsobil, e bola od narodenia plne slep.
Na ivobytie si zarba spevom a hrou na klvesovch nstro
joch. V poslednom ase vak pre zdravotn a rodinn probl
my pracuje ovea menej. Mala mimoriadne ak ivot, pln
utrpenia, zneuvania a tragickch strt. Pre ma, Clarkov
i ostatnch, ktor ju pouli rozprva, je prekvapujce, ako to
Videnie bez o 107

vetko mohla zna s takou eleganciou a odvahou. Aj keby bo

lo dobr pozna viac detailov z jej ivota, myslm, e to, o ns
najviac zaujma, s jej spomienky na zitok na prahu smrti.
Ako som u spomenul, Vicky ho zaila dvakrt. Prvkrt to
bolo v dsledku zpalu slepho reva. Druh, ovea silnej,
zitok spsobila dopravn nehoda, ktor sa stala, ke sa ako
dvadsadvaron vracala z veernho vystpenia.
Ke som poval nahrvku, okamite ma zaujali jej slov
o oboch zitkoch, hne na zaiatku: Len v svislosti s tmi
to dvoma zitkami mem hovori o viden, o tom, o je svet
lo, pretoe som ho zaila. Mohla som vidie."
Ke som poul tieto slov prvkrt, prebehli mi zimomriav
ky po chrbte. Jednoznane potvrdila, e bola schopn vidie.
Bol som si ist, e sme na nieo prili, museli sme vak zisti
toho viac.
Pri alom povan som zskal ucelenejiu predstavu o jej
zitku, ale ak som chcel pozna vetky detaily potrebn pre n
vskum, musel som s ou hovori osobne. Onedlho sa nae
stretnutie uskutonilo.
V jednej chvli poas jej druhho zitku sa ocitla mimo
svojho tela. Poprosil som ju, aby mi to bliie opsala.

VU: To prv, o som si naozaj uvedomila bolo, e som hore pri

strope a poula som rozprva lekra bol to mu a pozrela som
sa dolu a videla som to telo a spoiatku som si nebola ist, i je mo
je. Spoznala som si vlasy. (Pri neskorom rozhovore uviedla ete je
den znak, ktor jej pomohol spozna sa a bol to vemi nezvyajn
snubn prste, ktor nosila).
KR: Ako vyzerali?
VU: Boli vemi dlh... a po ps. as z nich mi odstrihli, o
ma vtedy nahnevalo. (V tej chvli poula ako lekr povedal sestre,
e mu je to, ale pre zranenie ucha bude tto pacientka nielen
slep, ale aj hluch). Vnmala som aj ich pocity. Tam z toho mies
ta pri strope som vedela, e sa vemi snaia a videla som, o vet
ko so mnou robili. Videla som na hlave otvoren ranu a vea krvi.
(Nevedela uvies farbu a, ako hovor, stle nem predstavu o far
be. Sna sa komunikova s lekrom a sestrou, ale nedar sa jej to
a cti safrustrovan).
108 Posolstvo Svetla

KR: Ke sa vm nepodarilo s nimi komunikova, o ste si po

tom zapamtali?
VU: Vyla som hore cez strechu. To bolo nieo asn!
KR: Ak to bolo pre vs?
VU: Och! Bolo to akoby strecha neexistovala... jednoducho sa
rozplynula.
KR: Mali ste pocit, e sa pohybujete nahor?
VU: Ano, uhm, uhm.
KR: Ocitli ste sa nad strechou nemocnice?
VU: no.
KR: Co ste vnmali, ke ste tam prili?
VU: Svetl a ulice dolu, podo mnou a vetko. Strane som bola
z toho zmten. (To vetko sa dialo pre nu prli rchlo a zistila,
e videnie ju dezorientuje a mli. V jednom momente hovor do
konca o tom, e videnie bolo pre u desiv"4).
KR: Videli ste pod sebou strechu nemocnice?
VU: no.
KR: Co ste videli okolo seba?
VU: Videla som svetl.
KR: Svetl mesta?
VU: no.
KR: Videli ste budovy?
VU: Ano, videla som aj in budovy, ale to vetko bolo tak rchle.

Len o zane Vicki stpa nahor, vetko sa deje zvratnou

rchlosou. m viac ju pohlcuje jej zitok, tm viac sa jej
zmocuje pocit slobody (nazva to pocitom akejsi bezstarost
nosti) a radosti z odptania od telesnch obmedzen. Netrv to
vak dlho, pretoe takmer okamite ju osi vtiahne do akejsi
trubice a enie sa k svetlu. Na tejto ceste si zana uvedomova
oarujcu harmniu hudby pripomnajcu hru na xylofn.
Poas toho stle vid.
Oit sa na osvetlenom poli, pokrytom kvetmi a stretva dve
deti, ktor u dvno zomreli a spriatelila sa nimi v ase, ked
spolu chodili do koly pre nevidiacich. Vtedy boli vrazne re
tardovan, ale teraz vyzerali pln ivota, zdrav a bez niek
dajch pozemskch nedostatkov. Cti, ako ju chc s lskou pri
vta a chce s k nim. Vid aj in osoby, ktor poznala v ivote,
Videnie bez o 109

ktor vak u zomreli (naprklad jej opatrovnku a star ma

mu) a cti sa by priahovan aj k nim.
Predtm ako stihne s nimi nadviaza bli kontakt, objav sa
iariaca postava ovea jasnejia ako ostatn - postav sa pred u
a jemne jej zablokuje cestu. Vicki v nej intuitvne spoznva Jeia
(a opisuje podrobne jeho tvr, zvl oi a odev). V jeho prtom
nosti sa jej otvor sptn pohad na cel jej ivot. Vid v om le
nov rodiny, priateov a potom sa dozvie, e sa mus vrti, preto
e m ma deti. Tto sprva ju mimoriadne vzru, pretoe vdy
snvala o tom, e bude matkou a teraz sa jej zmocn vntorn
presvedenie, e sa to po jej nvrate aj stane. Predtm vak, ako
z tejto re svetla odde, sveteln postava jej oznmi, ak dleit
pre u je, aby sa nauila i s lskou a odpanm" (a ako mi
Vicki povedala, boli to prorock slov a stali sa skobnm ka
meom pre jej nasledujci ivot).
V tej chvli sa ocitla sp vo svojom tele a op poctila a
kopdnos a intenzvnu boles telesnho bytia.
Aj z tohto krtkeho opisu mete vidie, e hoci bola Vicki
od narodenia slep, mala rovnak zitok na prahu smrti ako
vidiaci udia. Vid navye nielen tento svet, ale aj oblas mimo
neho, rovnako ako ju vnmaj ostatn. Okrem zrakovej dezo
rientcie, ktor sa stratila poas neskorieho tdia zitku a jej
neschopnosti rozliova farby, v jej rozprvan nenjdeme ni,
o by nm prezrdzalo, e ide o nevidiacu enu. Pokia ide o jej
zitok na prahu smrti, v jej vlastnom ponman, nebola vtedy
vbec slep.
V vode tejto kapitoly sme strune spomenuli monos, e
zitky na prahu smrti by mohli by snovmi stretnutiami so
svetom nadprirodzench javov. I ke sme neobjavili ni, o by
tto hypotzu podporilo, meme sa k nej vrti v svislosti so
zitkami nevidiacich. Ak je zitok na prahu smrti nieo ako
sen, nevidiaci by si mali vimn medzi nimi nejak podob
nosti. Uvaoval som nad touto monosou a na konci rozho
voru s Vicki som sa jej na to optal.

KR: Ako by ste porovnali vae sny so zitkami na prahu smrti?

VU: Vbec, ale vbec sa nepodobaj.
KR: Mte v snoch nejak zrakov vnemy?
110 P o s o l s t v o Svetla

VU: iadne. iadne farby, nijak videnie, ani tiene, i svetlo,

vbec ni.
KR: Ak vnemy si uvedomujete v snoch?
VU: Chu mm vea snov o jeden (smeje sa). A mm sny, e
hrm na klavri a spievam, tm sa vlastne ivm. Mm sny, v kto
rch sa dotkam vec... ochutnvam veci, dotkam sa vec, pou
jem a vnmam vne to s moje sny.
KR: A iadne zrakov vnemy?
VU: Nie.
KR: To, o ste vnmali poas zitku na prahu smrti, bolo teda
celkom odlin od vaich snov?
VU: Ano, v mojich snoch nemm iadne zrakov vnemy.
KR: Je teda sprvne kontatova, e poda vaej mienky tento
v zitok nemal povahu sna?
VU: Nie, nemal ni podobn so snom. Nebolo to ni tak.

Prbeh Vicki jej ivota i zitku na prahu smrti - je nezvy

ajn. Jej samotn ivot, ako som u naznail, bol pln trum,
chorb a inch akch skok, take je a udivujce, ako ich
vbec preila a mohla nm o nich poveda. Mono vaka jej
vrenosti s jej zitky v detailoch tak pozoruhodn. (Mm
vye sto strn prepsanch rozhovorov okrem jednho, ktor
som viedol sm.) Vicki preto nie je pre ns priemern" osoba
a dokonca ani priemern" nevidiaca osoba.
Jej prbeh nie je medzi nevidiacimi ojedinel. Hovorili sme
potom s almi nevidiacimi, ktorch zitky maj vea spolo
nho s prbehom Vicki, vrtane tvrdenia, e aj oni poas tch
to epizd videli. Dovote mi ako porovnanie uvies krtke zhr
nutie zitku nevidiaceho mua z Connecticute.
Brad Barrows mal v ase nho rozhovoru tridsatri rokov
a na prahu smrti sa ocitol, ke mal osem. Stalo sa to v zime ro
ku 1968 v stredisku pre slep deti v Bostone. V tom ase do
stal Brad zpal pc a v kritickej chvli sa zaal dusi. Oetrova
teky mu potom povedali, e sa mu zastavilo srdce, zrejme
aspo na tyri minty a museli poui kardio-pulmonrnu re-
suscitciu, aby ho oivili.
Brad si spomna, e ke u nemohol dcha, poctil ako sa
dvha z postele a zana sa vzna cez miestnos smerom k stro-
Videnie bez o 111

pu. Videl pritom na posteli lea svoje telo bez ivota. Zbadal
aj spolubvajceho ako vstal z postele a iel hada pomoc.
(Tento to neskr potvrdil). Zaal potom rchle stpa nahor
a preiel cez strop budovy a sa ocitol nad jej strechou. Vtedy
si uvedomil, e vetko jasne vid.
Odhaduje, e sa to mohlo sta medzi pol siedmou a siedmou
hodinou rno. Vimol si, e obloha je zamraen a tmav. De
predtm bola snehov brka a Brad videl vetko pokryt sne
hom. Iba ulice po zsahu pluhom boli pokryt snehovou bre
kou. (Podal vemi podrobn opis ako vyzeral sneh). Vimol si
aj psy snehu nahrnut pluhom. Videl prejs okolo elektriku.
Nakoniec rozoznal aj ihrisko, ktor pouvali kolsk deti a ne
alek kopec, na ktor zvykol chodieva.
Ke som sa ho optal i tieto veci poznal alebo videl", od
povedal mi: Jasne som ich vnmal zrakom. Zrazu som ich zba
dal a videl... pamtm sa... e som videl celkom jasne."
Ke sa tto as jeho zitku skonila (a ako povedal, prela
vemi rchle), ocitol sa v tuneli a z neho vyiel na obrovsk po
le oiaren vekm, vetko prenikajcim svetlom. Vetko tam
bolo dokonal.
Aj v tejto oblasti jasne videl, bol vak zmten vlastnm zra
kovm vnmanm. Uvedomil si, e kra po nejakom chodn
ku obklopenom vysokou trvou a videl vysok stromy s obrov
skmi listami. Nevidel nijak tiene.
Zatia o bol na tomto poli, uvedomil si, e pouje krsnu
hudbu, s akou sa ned porovna ni na zemi. Kral za jej zvu
kom, a priiel k nejakmu kopcu, na ktor vystpil a zbadal
pred sebou budovu z ligotavch kameov. iarila tak jasne, e
mal pocit akoby horela. Nebola vak horca a voiel do nej. T
hudba znela aj tu a zdalo sa mu, e chvli Boha. Tu stretol by
tos, ktor nepoznal, ale vyarovala z nej ohromujca lska.
Bez slova a jemne nasmerovala Brada nasp, m spustila v je
ho zitku obrat do protismeru. Prebral sa zasa v posteli, ako
lap po dychu a veda neho sedia dve oetrovateky.
Brad, podobne ako Vicki, bol slep od narodenia.
Ak porovnme ich prbehy, vidme, e maj takmer rovna
k truktru. Obaja maj zitok mimo tela a z miesta blzko
stropu sleduj svoje telo. Brad potom, podobne ako Vicki
112 Posolstvo Svetla

(a ena z nemocnice v Hartforde, ktor objav na streche er

ven topnku), stpa cez poschodia koly a dostva sa nad jej
strechu, odkia vid rann scenriu mesta pod nm. Aj on ho
vor, e tento zitok preiel vemi rchle a podobne ako Vicki
ho vtiahlo do tunela a vynra sa na osvetlenom poli. A tak a
lej. Existuj ete alie spolon rty a myslm si, e nie je po
trebn uvdza kad z nich, aby sme sa uistili, e obaja nevi
diaci sa snaia opsa podobn zitok. Pozoruhodnejie je
samozrejme to, e ani jeden z nich nemal predchdzajce sk
senosti so svetom vidiacich a navzjom sa nepoznali. Navye,
obaja mali zitok pred tm, ako zaal modern vskum, kto
r v roku 1975 inicioval Moody knihou ivot po ivote.
Brad okrem toho rovnako ako Vicky jasne vnma rozdiel
medzi zrejmou schopnosou zrakovch vnemov poas zitku
na prahu smrti a ich plnou absenciou poas snov. Pri otzke
na tto okolnos odpovedal: Mm rovnak rove vedomia
v snoch ako poas bdenia. Znamen to, e pracuj vetky mo
je zmysly... okrem zraku. Ke snvam, nemm iadne vizulne
vnemy.
Vicki a Brad patria urite medzi nae najpsobivejie prpa
dy. Zrove s to plne typick prpady naej vzorky ako cel
ku v tom, e ich opis zitku na prahu smrti sa neli od opisu
vidiacich respondentov. Pre n vskum sme nali tridsajeden
ud (trnsti z nich boli slep od narodenia), dvadsajeden
z nich malo zitok na prahu smrti (ostatn mali zitok mi-
motelesnho vnmania bez ivot ohrozujcej situcie). Zitky
na prahu smrti u nevidiacich sa v niom nelia od ich klasic
kej truktry a nemenia sa ani z hadiska histrie zrakovho po
stihnutia danej osoby, t. j. i sa ako nevidiaca narodila alebo
stratila zrak neskr, alebo i m aspo minimlne zrakov vn
manie (ako to bolo v niekokch prpadoch).
Osemdesiat percent nevidiacich respondentov tvrdilo, e
poas zitkov videli a, podobne ako Vicki a Brad, asto videli
predmety a osoby z tohto ale aj inho sveta. (Niekok al ne
vidiaci, okrem Vicki, uviedli, e mohli zrakom sledova prehad
vlastnho ivota). Mal by som vak ete poznamena, e aj
v prpadoch, ke respondent nehovoril o zrakovch vnemoch,
nie vdy je jasn, i ich naozaj nevnmal, alebo jednoducho iba
Videnie bez o 113

nedokzal rozpozna ich prtomnos. Tak neistota je zvl

zrejm v prpade, ak sa respondenti slep u narodili. Jeden
mu, ktorho sme zaradili medzi respondentov bez zrakovch
vnemov, sa naprklad priznal, e nevedel ako m opsa svoje
vnemy poas zitku, pretoe nevedel, o mme na mysli pod
pojmom videnie".
Ak maj nai respondenti pocity z toho, e poas tchto
epizd videli? Vimli sme si u, e zrakov vnemy Vicki a Bra
da boli mimoriadne jasn a podrobn, zvl, ke sa ocitli
v nadpozemskch astiach svojho vletu. Hoci nie vetci nai
nevidom respondenti mali jasne rozliten zrakov vnemy,
bolo ich dos na to, aby sme mohli dospie k zveru, e ich pr
pady mono povaova v tomto smere za reprezentatvne.
Jedna zo skmanch osb stratila zrak po raze, ke mala
dvadsadva rokov, predtm bola krtkozrak. Poas opercie
mala zitok na prahu smrti, v ktorom zrazu videla svoje telo,
lekra a operan miestnos: Viem, e som videla a nemala
som vidie... A viem, e som videla vetko... Bolo to tak jasn,
ke som bola von. Videla som detaily a vetko."
al mu, ktor stratil zrak pri autonehode ako devtns
ron, mal poas neskorieho zitku na prahu smrti uteuj
cu vziu starej mamy, ktor videl prechdza dolm. O jas
nosti svojho vnemu povedal: Nevidel som, pretoe pri nehode
som si plne zniil oi, ale moja vzia bola vemi jasn a zrete
n... Poas tohto zitku som videl dokonale."
In mu, ktor nevidel od narodenia, sa ocitol poas trans
cendentlnej fzy svojho zitku v obrovskej kninici, kde vi
del tisce a miliny a miliardy knh, pokia len oko dovidelo".
Ke dostal otzku, i ich vid vlastnmi oami, odpovedal:
Och, no." Ke zaznela otzka, i ich vid jasne, odpovedal:
Samozrejme."
Si prekvapen, e takto vid?"
Ani trochu."
Ale ve ty nevid!"
Samozrejme, e vidm. Pozri na tie knihy. To je dostaton
dkaz, e vidm."
Na zver tejto asti by som chcel pospja vetky uveden
prpady v jednom pecilnom, ilustratvnom prbehu alej ne-
114 P o s o l s t v o Svetla

vidiacej respondentky, ktor budem vola Marsha. V ase

nho rozhovoru mala tyridsa rokov, bola vydat a ila v t
te Connecticute. K zitku na prahu smrti dolo v januri
1986 v dsledku komplikovanho tehotenstva.
Podobne ako Vicky, aj Marsha sa narodila predasne a to po
iestich mesiacoch tehotenstva s nedostatone vyvinutou siet
nicou. Na rozdiel od Vicky vdy mala trochu schopnosti vide
nia. Povedala nm o tom: Trochu vidm na av oko, ale nie
vea. ta nedokem, ale vidm ud a veci, ale vyzeraj...
rozmazane." Lekrske vyetrenia potvrdili, e jej schopnos vi
die je mimoriadne mal (napr. pouva vodiaceho psa) a pre
ely nho vskumu sme ju klasifikovali ako zrakovo silne
postihnut.
V jej prpade meme vemi dobre vidie, ako sa schopnos
videnia u takchto ud nielen zlep, ale me skutone do
siahnu stupe dokonalosti. V rozhovore sa vyjadrila jedno
znane, e jej zven ostros videnia trvala poas vnmania mi
mo tela, ako aj poas nadpozemskej fzy jej zitku. Pokia ide
o vnmanie mimo tela, Marsha nm povedala, e ke sa vraca
la, uvedomila si, e vid svoje telo.

Ja: Mete ho opsa? Videli ste ho detailne?

M: Ano, vyzeralo ako moje. Akoby som bola spala.
Ja: Ak bolo vase videnie, ak sa mem tak opta, ke ste sa na
seba pozerali?
M: Bolo dobr... normlne.
Ja: Ke hovorte, e bolo normlne, myslte tm jasn?
M: Ano, vetko. Nemala som s tm problm.

Pokia ide o kvalitu vnmania nadpozemskho vnmania:

Ja: Videli ste lepie ako vo Jyzickom svete?

M: Och, no.
Ja: Ak bolo vae zrakov vnmanie v tejto miestnosti (v nad
pozemskej asti zitku)?
M: Vetko, videla som vetko... Vetkch ud, celou cestou sp.
Vetko.
Ja: Ak to bolo? Mohli by ste by konkrtnejia?
 Videnie bez o 115

M: Bolo to dokonal. Nebolo to ako tu. Nebol tam iaden prob

lm. Bolo to, viete, ako vetko, mohli ste vidie vetko. To nebo
lo ako ke pozerte ocami. Neviem, ak to je, ke lovek vid nor
mlne. Nebolo to ako ke pozeraj vae oi. Nemohli to by moje
oi, pretoe moje oi ostali tu. Videla som v miestnosti zlato. Zla
to na stench. Boli tam biele vtky a anjeli a vetci t udia.
Ja: Ke ste videli vtkov a ud a miestnos, videli ste to vetko
detailne alebo tak, ako to vidte teraz?
M: Nie, nie. Bolo to v detailoch. Bolo tam biele svetlo. Vetko
tam bolo v bielom svetle. A na stench bolo zlato.

Pri neskorom uvaovan nad vnmanm farieb v tejto f

ze jej zitku, Marsha bola podobne presveden o tom, o
videla:

Ja: Videli ste poas zitku farby jasne?

M: Ano. Vetko bolo tak ak m by.

Ke sme nakoniec overovali jej alie spomienky na zrako

v vnmanie poas zitku na prahu smrti, nastal nasledujci
rozhovor:

Ja: Keby ste mali poveda, koko ste toho videli v ase vho
zitku, dalo by sa to nejako vyjadri?
M: Bolo to jednoducho dokonal. Neviem si predstavi e by to
nebolo dokonal. Nemem poveda, e som videla tak ako vidm
teraz... Videla som vetko (vtedy).
Ja: Napad vm nieo v svislosti s tm, e vtedy ste videli?
M: Nu, bola to vzia, ale myslm, e som nevidela mojimi oa
mi. Neviem ako to funguje, pretoe moje oi ostali tu a kee nie
s v poriadku a ja som vetko dobre videla, musel to by nejak
zvltny spsob videnia.

Hoci m Marsha urit obmedzen zrakov schopnosti, je

asn, e jej opis kvality videnia je rovnak ako v prpade Vicki
a Brada, hlavne v oblasti mimo tohto sveta. V om vid bez
chybne a do detailov, o ju udivuje a pre o nem iadne vy
svetlenie. A podobne ako Vicki a Brad, ktor pri rozhovore
116 Posolstvo Svetla

s nami spomenuli aksi prirodzenos videnia v inom svete, aj

ona pouila takmer rovnak frzu, ke povedala: Vetko bo
lo tak, ak malo by." Aj svoje telo videla jasne a zretene, o
je v protiklade s jej kadodennm videnm. Jej svedectvo je
ako celok tak presvediv ako aj konzistentn a dokazuje nm,
e u zrakovo postihnutch ud sa me zrak v prpade blzke
ho kontaktu nielen znormalizova, ale aj dosiahnu mimo
riadnu ostros.
Zverom meme zhrn, e nae rozhovory s umi, ktor
mali zitky na prahu smrti alebo mimotelesnho vnmania
poskytuj dostatok dkazov o tom, e nevidiaci pri nich asto
maj zrakov vnemy, e vidia objekty z tohto sveta ako aj inch
oblast a asto ich vnmaj jasne a detailne a to dokonca aj t,
ktor sa ako nevidiaci u narodili.

DKAZY PRAVDIVOSTI
ZRAKOVCH VNEMOV
Aby sme mohli dokza, e zrakov vnemy nevidiacich poas
ich zitkov s niem viac ne fantastickmi predstavami ale
bo zloitmi halucinciami, potrebujeme predloi presvediv
dkazy - najlepie od nezvislch svedkov alebo spoahlivej do
kumentcie. Prve tu, o vbec neprekvapuje, sa vak ukazuje
problm ako obstara nejak overenie, ktor by pomohlo po
tvrdi pravdivos vpoved. Dvody s celkom zrejm: V mno
hch prpadoch (Vicki a Brad s v tomto ohade typickmi pr
padmi) dolo k zitkom pred dlhm asom a njs svedkov u
bolo nerelne. Inokedy potencilni svedkovia zomreli alebo
rozhovor s nimi sa jednoducho nedal realizova. Mnoh sve
dectv naich respondentov sa tak opieraj iba o pravdivos
a spoahlivos ich pamte. Nemali sme spravidla dvod na spo
chybovanie primnosti naich respondentov, ale samotn
primnos nie je dkazom a estn slovo me ma sotva plat
nos dkazu.
Prinajmenom v troch prpadoch sme mohli zska urit d
kazy a v jednom prpade dokonca vemi presvediv dkaz o tom,
e tvrdenia nevidiacich vychdzaj z priameho a presnho, aj ked
Videnie bez oi 117

prekvapujceho, pozorovania situcie. V tejto asti predkladm

tri nov prpady, pomocou ktorch chcem do istej miery potvrdi
dveryhodnos zrakovch vnemov nevidiacich.
N prv prklad sa tka zrejme pravdivho vnmania poas
zitku mimo tela, v ktorom respondent videl seba samho.
Tento prpad je vak pre ns zaujmav v tom, e tento lovek
videl nieo, o sa nemohol dozvedie normlnou cestou. Na
vye nm povedal, e jeho svedectvo potvrdil jeden jeho pria
te. O tomto prbehu nm rozprval mu, ktorho budem
vola Frank.
Frank m esdesiates rokov a plne oslepol v roku 1982.
Nevid teraz vbec a nerozliuje ani svetl a tiene. Od oslepnu
tia mal niekolko zitkov mimo tela. Jeden z nich si tu pripo
menieme.
Okolo roku 1992 ho jedna jeho priateka mala odviez au
tom na non bdenie pri zosnulom spolonom priateovi.
Frank si cel udalos pamt takto:

Rno som jej povedal: Doparoma, nemm poriadnu krava

tu. Kpila by si mi nejak?" Odpovedala: Ano, vyberiem ti ju,
ke budem u Mela (obchod s odevmi)". Tak ju kpila, doniesla
mi ju a povedala: Nemem osta. Musm sa s domov pripra
vi, aby som a mohla odviez". Tak som sa obliekol a dal si t
kravatu. Nepovedala mi o nej nie, ani ak m farbu. Leal som
na gaui a uvedomil som si, ako opam svoje telo. A videl som
moju kravatu. T, o som mal na sebe. A bol na nej krok bol
erven a okolo neho bol siv krok, dva siv krky na nej.
Pamtm si to.

V alom rozhovore som sa pokal zisti nejak podrobnosti:

Ja: Povedzte mi teda asov priebeh. Leali ste a mali na sebe

t kravatu a videli ste, ako vystupujete z tela. o ste videli potom?
F: Videl som t kravatu, pretoe som vm povedal jej farbu.
Ja: Povedali ste to priateke, ktor vs viezla?
F: Ano, ke prila po ma... A ked prila, optal som sa: S
tie krky na kravate siv?" A ona povedala: "Ano".
Ja: Bola prekvapen, ke to poula?
118 Posolstvo Svetla

F: Ano. Povedala: Ako si to poznal? Bol tu niekto?" Odpove

dal som: Nie, nikto tu nebol." Viete, nemete im to hovori
(smeje sa), lebo to proste neakceptuj, neveria tomu.
Ja: Pamtte si ete teraz ako kravata vyzerala?
F: Ano. M ruov farbu a s na nej krky s bodkami upro
stred. Bielo-siv kniky. A je to krsna kravata, lebo vade, kde
idem, si ju vimn. A tak sa ma sptala: Kto ti to povedal?" A ja
som odvetil: Nikto. Len som tak uhdol." Nechcel som jej to
o tom hovori ako som povedal... niektor veci nemete udom
rozprva.

Po vypout tohto prbehu sme boli vemi zvedav, i by

bolo mon vystopova enu, ktor bola do tejto prhody
zapojen. Nebolo to ahk, pretoe Frank s ou medzitm
kontakt stratil. Nakoniec sa mu ju podarilo njs a spojil ns
s ou bez toho, aby jej povedal o o ide. Sharon Cooperov
zorganizovala rozhovor s otvorenm koncom a neskr ho
takto zhrnula:

Zavolala som jeho priateke, ktor mi potvrdila, e kpila vte

dy Frankovi na non modlitby kravatu. Nepamtala si vak pre
sn poradie udalost toho da, aby mohla potvrdi presnos Fran
kovho prbehu a nespomenula si ani na presn vzor a farby na
kravate. Dodala, e Frank je vemi realistick lovek a pokia ho
ona pozn, nevyma si historky. Hoci teda nemohla nezvisle po
tvrdi jeho rozprvanie, priklala sa k tomu, e pokia ide o po
drobnosti, mal Frank pravdu.

Hoci nm teda v tomto prpade na potvrdenie pravdivosti

chbaj kov daje, vetko vemi jasne nasveduje, e spo
mienky nho respondenta s v podstate presn. Urit neis
totu a nedostaton dkaznos tohto prbehu naprva iasto
ne mj druh prklad a ete presvedivejie je to v poslednom,
v ktorom sme zskali priame a nezvisl potvrdenie vpovede
respondenta.
Druh - a tak trochu zbavn prklad monho pravdi
vho vnmania zrakovo postihnutej osoby mi pred niekokmi
rokmi opsala Ingegard Bergstrmov, alia bdateka v tejto
Videnie bez o 119

oblasti. Stalo sa to po mojej prednke vo vdsku, v ktorej

som hovoril o naich, vtedy ete len predbench, zisteniach
o zitkoch na prahu smrti u nevidiacich. V tdii, ktor ne
dvno dokonila, mala monos hovori so enou, ktor bola
v ase zitku, ako aj desa rokov pred nm, prakticky slep.
Zastavilo sa jej srdce, ke sedela v kuchyni a videla pritom
v umvadle hbu pinavch tanierov, o by za normlnych
okolnost vidie nemohla. Uviedla to poas rozhovoru za pr
tomnosti manela a ten ju hne preruil otzkou, preo mu to
vtedy nepovedala. Lebo si sa na to neptal," odpovedala s is
tou trpkosou, ako sa Bergstrmovej zdalo. V nasledujcej p
somnej sprve, ktor mi pani Bergstrmov lskavo poslala, sa
hovor o tom, ako sa pri tchto slovch na tvri manela obja
vil pocit znepokojenia a viny, pretoe umvanie riadu bolo je
ho povinnosou5 (Bergstrmov, osobn komunikcia, 3. no
vember 1994).
V naom poslednom prpade sa zameriame na tyridsajeden
ron enu, ktor budem vola Nancy. V roku 1991 sa podro
bila biopsii v svislosti s podozrenm na rakovinu prsnka. Po
as tohto zkroku jej chirurg nemyselne preal jednu ilu
a potom dokonal chybu tm, e ju zail, m spsobil rzne
zdravotn postihnutia, vtane slepoty. Prilo sa na to, a ke
vyetrovali Nancy v pooperanej miestnosti. Pamt sa ako sa
prebrala a zaala kria: Som slep, som slep!"
Krtko po tom ju na vozku viezli chodbou na rntgenov
vyetrenie. Oetrovatelia sa vemi ponhlali a narazili pritom
vozkom do zatvorench dver na vahu, kedy zaila stav mi
mo tela.
Povedala nm, e sa vznala nad nemocninm vozkom
a videla na om svoje telo. Zrove videla cel chodbu, kde
v oku stli dvaja mui jej otec a teraj milenec. Pamt si,
ak bola zmten, ke videla ako tam stoja s otvorenmi sta
mi a nepohn sa k nej ani o krok. Tu jej spomienky na zitok
konia.
Chceli sme si jej vpove overi a rozprvali sme sa s oboma
mumi. Otec si nepamtal presn podrobnosti tejto epizdy,
noci sa jeho podanie v hrubch rysoch s Nancy zhodovalo.
Leon si prhodu zapamtal a nezvisle potvrdil vetky hlavn
120 Posolstvo Svetla

daje. Uvdzam tu ryvky z nho rozhovoru, ktor sa vzahu

j k hlavnej epizde:

L: Bol som na chodbe veda chirurgie a prve s ou vychdza

li, ale nevedel som, e to je ona. Bolo vidie, e sa ponhaj.
Ja: Odkia sa ponhali?
L: Myslm, e z chirurgickho oddelenia, kde bola v poopera
nej miestnosti. Videl som tch ud vychdza. Videl som ako tlai
li vozk. Boli tam tyria alebo piati a ja som sa pozeral a povedal
som si: Boe, ve to je asi Nancy."Tvr a horn as tela mala ta
k opuchnut, e boli azda dvakrt tak vek ako normlne. Len
som na u pozeral a povedal som: Nancy, Nancy,"ale zrejme ni
nevnmala. Bola plne mimo. A povedali mi, e ju ber dolu na
rontgen.
Ja: Kto vm to povedal?
L: Myslm, e sestra, ale nie som si celkom ist. Myslm, e som
bol stle v oku. Bol to pre ma dlh de. Oakvate hodinov
procedru a mono po desiatich hodinch stle ete neviete toho
vea. Myslm, e to bola sestra. Viem, e som sa na to ptal. A mys
lm, e tam bol aj Dick (otec dieaa Nancy). Myslm, e sme sa
spolu na chodbe rozprvali.
Ja: Pamtte sa ako aleko ste boli od Nancy?
L: Ke som ju zbadal, bola tak na tridsa metrov a potom pre
la rovno okolo ns. Bol som od nej tak asi meter alebo poldruha
metra. A myslm, e aj Dick bol hne veda ma.
Ja: A viete, ako ju vlastne viezli? Bola na nemocninom vozku?
L: Ano, bola na vozku a mala napojen nejak infziu... nie
som si ist. Myslm, e mala aj nejak prstroj na dchanie. Mo
no nejak kyslkov masku.
Ja: A kde ju viezli?
L: Ili s ou dolu na rontgen.
Ja: Ako?
L: Vzali ju dolu na vozku sluobnm vahom. Neli k nor
mlnemu vahu. Viezli ju za roh k sluobnmu vahu.
Ja: Videli ste cel priebeh?
L: Ano, videl.
Ja: Videli ste ako vola do vahu?
L: Ano, pretoe som zaiel za nimi a pozeral ako ju tam dvaj-
Videnie bez o 121

Ja: Pamtte si na nejak problm, ktor pritom vznikol?

L: Myslm, e vetci okolo nej si uvedomovali naliehavos pr
padu. Aj ja som pracoval v nemocnici na pohotovosti a viem sa do
toho vi. Myslm, e niekto z nich sa chcel rchle dosta do va
hu a zaznelo tam tak nieo ako: Och, nejde to, pohni sa s tm
trochu nabok. " Museli sa nejako premiestni, aby sa tam dostali.
Ale ilo im to vemi rchlo.
Ja: Videli ste jej tvr?
L: Ano a to ma naozaj okovalo. Bola strane opuchnut. Vbec
sa na seba nepodobala. Viem, e to bola ona, viete poznal som
ju, bol som ako zdravotnk vo Vietname a bolo to, akoby ste vide
li telo po jednom dni, ke u napuchlo. Bol to rovnak pohad.

Ako sme u naznaili, je zrejm, e Leonovo rozprvanie vo

vetkch hlavnch bodoch potvrdzuje slov Nancy a to i na
priek tomu, e on sm mal vek obavy z jej zdravotnho stavu
a ke ju zbadal, nemohol ju takmer spozna. Napriek tomu, e
bol v tom ase zrejme v oku, jeho daje potvrdzuj jej roz
prvanie, ako by sa dalo oakva od hociktorho objektvneho
svedka. Treba ete poznamena, e tento svedok il cel roky
aleko od naej respondentky a najmenej rok pred nam roz
hovorom spolu ani nekomunikovali.
Navye, i ke Nancy nebola v ase zitku plne slep, res
pirator na jej tvri urite prinajmenom iastone obmedzil jej
zorn pole a urite jej znemonil bon pohad nevyhnutn na
to, aby mohla vidie dvoch muov na chodbe. Pravdou vak je
aj to, e poda jej zdravotnch zznamov a inch dkazov, kto
r sme zhromadili, bola v tom ase takmer plne slep.
Po detailnom preskman tohto prpadu a kontrole vetkej
prslunej dokumentcie sme dospeli k zveru, e Nancy ne
mala iadnu monos vidie fyzickmi, takmer slepmi oami,
to o videla. Dkazy vak hovoria, e videla a potvrdzujce sve
dectvo, ktor sme tu citovali hovor, e zrejme jej videnie bolo
relne.
Otzkou ostva samozrejme: ako? Nejde pritom iba o to,
ako videla Nancy, ale tie o to ako vidia ostatn nevidom oso
by v naej tdii to, o nemu vidie svojimi fyzickmi oami.
Zatia o dkazy zozbieran v tejto asti oividne potvrdzuj
122 Posolstvo Svetla

relnos a presnos tchto zrakovch vnemov a vyvracaj do

mnienky, e by ilo iba o nejak vmysly, rekontrukcie, ast
n nhody alebo fantastick predstavy, ponechvaj zrove
nezodpovedan paradox nho zistenia, e sprvy o zrakovom
vnman u nevidomch ud poas zitku na prahu smrti,
o ktorch povame cel roky, s zrejme pravdiv. Ostva tak
stle zhadou i tomu tak naozaj je a ako je to mon a mus
me by pripraven tto zhadu v alom kroku preskma
a v prpade monosti aj rozriei.

IDE NAOZAJ O "VIDENIE"?

Na tomto mieste sa zd oprvnen kontatova, e zvery naej
tdie prinajmenom klad vemi zvan otzky nielen o me
chanizme videnia, ale aj o zvltnych schopnostiach udskch
bytost, vaka ktorm doku poas zitku na prahu smrti pre
kroi obmedzenia fyzickch zmyslov. Ak meme veri tmto
tvrdeniam, ako sa vyhneme logickmu sudku, e za uritch
krajnch podmienok sa me nejak vedom zloka v ns od
deli od fyzickho tela a oslobodi sa od telesnch nedostatkov.
Existuje samozrejme jednoduch spsob ako to vyjadri:
Vyzer to, akoby sme hovorili o tom, o vina obyajnch
ud nazva dua". Tento pojem vak nem miesto v modernej
vede a vina filozofov a vedcov by urite ostro odsdila ak
kovek pokus prepaova zadnmi dvermi tento pozostatok
dualistickho myslenia. Takto prstup sa d urite pochopi.
Tto dilema nespsobuje rozpaky iba modernm mysli
teom. Ide skr o to, ako mme pozera na tieto zistenia? Ak
vlastne existuje alternatva? Poda ma je to vzva pre kadho,
kto by sa chcel s tmito zisteniami a ich provokujcimi d
sledkami vysporiada.
Netvrdm o sebe, e dokem odpoveda na tak zloit
otzky, pri ktorch aj t najbystrej teoretici maj tendenciu
presta uprostred vety a okamite preskoi na najbliiu mo
n a prijaten interpretciu. Chcel by som prinajmenom
predloi niekoko vah pre vetkch, ktor by chceli sksi
astie pri rieen tejto zhady a zrove poda niektor dod-
Yidenie bez o 123

ton zistenia naej tdie, ktor, poda mojej mienky, poskyt

n dleit indciu pri hadan konenho vysvetlenia.
Dovote mi zaa poloenm zkladnej otzky naej tdie:
Ak nevidiaci poas zitku na prahu smrti naozaj vidia", ako
je mon, e, aspo za takchto extrmnych podmienok, oi
vidne prekonvaj zmyslov obmedzenia, ktor ich a do tej
chvle vznili vo svete tmy? Zvis vbec videnie od naich o?
Alebo existuje aj in forma vnmania, ktor vstupuje do hry,
ke lovek, vidiaci aj nevidiaci, je v takom stave vedomia,
v ktorom jeho zmysly prestvaj fungova?
Pri skman tchto otzok, sme boli so Sharon Cooperovou
nten zvi mnostvo alternatvnych interpretci. Siahali od
konvennej psycholgie (napr. vysvetlenie zitkov na prahu
smrti pomocou snov, alebo na zklade retrospektvne skon
truovanch situanch, slovnch alebo inch podnetov), cez
mlo znme tdie o zrakovch vnemoch nevidiacich alebo
o viden pomocou dotykov a po perspektvy zaloen na ezo
terickch a metafyzickch systmoch, ktor postuluj existen
ciu jemnho tela a duchovnch zmyslov. Nakoniec sme vak
zistili, e ani jedna z tchto interpretci nepodva adekvtne
vysvetlenie vsledkov naej tdie.
o sa nakoniec ukzalo prijatenejie, bolo prehodnotenie
naich zverov, na zklade ktorho sme si poloili otzku: Je to,
o sme u naich nevidiacich respondentov objavili naozaj ist
forma videnia? Je to teda, v istom zmysle, nieo, o sa dalo ch
pa ako obdoba fyzickho zraku? K tejto otzke ns s neod
vratnou silou priviedli dve psobiv vahy. Jedna z nich sa
opierala o zznamy naich respondentov, v ktorch sa asto ob
javoval mnohostrann, mnohozmyslov aspekt ich vnmania,
oividne prekraujci jednoduch videnie. Niektor z naich
respondentov naprklad vhali, ke mali potvrdi, e to, o
opsali, boli bezpochyby zrakov vnemy. Bu boli slep od na
rodenia a nevedeli ak to je, ke lovek vid, alebo, ako nm
povedala Marsha, vedeli, e predsa nemu vidie fyzickmi
oami. Typick boli v tomto smere takto vpovede:

Nebolo to vizulne. Naozaj sa to ako d opsa, pretoe to ne

bolo zrakov. Bolo to skoro ako keby ste sa nieoho dotkali, a na
124 P o s o l s t v o Svetla

to, e neexistoval spsob, ako som sa tam mohol nieoho dotka.

Ale naozaj to nebolo vizulne, pretoe u nemm iadne vzie...
Bola to aksi dotykov pam alebo tak nieo. Nie je to naozaj
tak ako videnie. Videnie je jasnejie.
Myslm si, e o sa tu dialo, bolo aksi mnohozmyslov vn
manie, kde sa vetky vnemy zmieali v mojej mysli do jednho
obrazu, viete, mal som vnem zrakov, hmatov a vetko, o som
vnmal. Nemem poveda, e som doslova vetko videl, ale vn
mal som, o sa deje a vetko to prdilo do mojej mysle... Nepa
mtm si ale podrobnosti. Preto sa zdrham, ak to mm opsa
ako videnie.
Chcem poveda, e som si toho vtedy viac uvedomoval. Neviem,
i to bolo vdaka videniu... Nie som si ist. Viem iba, e... som vn
mal informcie alebo veci, ktor sa diali, ktor by som normlnym
zrakom nemohol pozorova... Preto som vemi opatrn, ke o tom
hovorm, pretoe nie som si ist, odkia to prilo. Povedal by som,
e mm pocit akoby to nezviselo od videnia, ale nie som si ist.

Dokonca aj Brad, ktorho svedectvo sa v tomto ohade zda

lo tak jasn, v nasledujcom rozhovore nakoniec kvalifikoval
a ujasnil predol spomienky na sneh okolo koly:

Celkom jasne som vnmal vetky veci, ktor som tam uviedol
(t. j. v jeho predolom opise). Ci som to vak videl oami, neviem
poveda... Viete, nesmiete zabudn, e som sa narodil slep a ne
mal som tuenie, i s tie obrazy zrakov... Bolo to osi ako hma
tov zmysel, akoby som doslova mohol cti prstami mojej mysle.
Nepamtm sa vak, eby som sa naozaj dotkal snehu... Jedna
vec, ktor mem o tch obrazoch poveda je, e vstupovali do
mjho vedomia a vnmal som ich spsobom, ktor naozaj nech
pem. Naozaj nemem poveda, e boli sami osebe zrakov, preto
e nikdy predtm som ni tak nepoznal. Mem ale poveda, e
zrejme vetky moje zmysly boli vemi aktvne a vemi jasne vn
mali. Bol som pri vedom.

Druh vaha sa zrodila z nho postupnho uvedomenia

skutonosti, e nevidiaci asto pouvaj sloves svisiace s vi
denm vonejie a neformlnejie, ako my ostatn. Vicki napr-
Videnie bez o 125

klad hovor, e rada pozer" televziu a pouva frzy ako po

zri na to", ktor nemono bra doslova. Hoci tento postreh ne
znehodnocuje nae pozorovania, vysiela al varovn signl,
aby sme boli opatrn pri interpretcich nevidiacich respon
dentov.
Pri narastan potu tchto svedectiev sa zd oraz aie tvr
di, e nevidiaci jednoducho vidia to, o om hovoria. Skr sa
zana javi, e ide viac o poznvanie diania v ich okol pro
strednctvom ete mlo chpanho spsobu generalizovanho
vnmania, zaloenho na rozmanitosti zmyslovch, najm
hmatovch pocitov. Okamite sa vak vynra jedna nevyhnut
n a rozhodujca otzka: Ako je potom mon, e tieto nefor
mlne podan vpovede napriek tomu vyvolvaj zdanie, e nevi
diaci vidia spsobom blzkym fyzickmu zraku?
Myslme si, e odpove na tto otzku by mala by teraz cel
kom zrejm. Nech u boli tieto zitky zakdovan pvodne
hocijakm spsobom, musia sa teraz, po dlhom ase, vyjadri
v konkrtnej jazykovej forme. A touto formou je jazyk zrako
vch vnemov, pretoe naa kadodenn re je zaloen na sk
senostiach vidiacich a uprednostuje vizulnu predstavivos.
Pretoe nevidiaci s lenmi tej istej lingvistickej spolonosti
ako vidiaci, s uritosou meme oakva, e bud ma ten
denciu - a bud vlastne nten opisova svoje zitky jazy
kom zrakovch vnemov, takmer bez ohadu na to, i je primera
n kvalitm ich vlastnej, osobnej sksenosti. Neznamen to
ale, e ich mnohorak, mnohozmyslov vnmanie neme ob
sahova aj nejak druh obrazovej predstavivosti, ale len to, e
ho nesmieme chpa ako nae fyzick videnie ako tak.
I ke nememe tvrdi, e nevidiaci poas tchto zitkov
jednoznane vidia, musme sa zaobera skutonosou - a na
ozaj to vyzer ako skutonos e maj prstup k nejakmu
rozrenmu nadzmyslovmu vnmaniu, ktor nemus by v
bec vysvetliten normlnymi prostriedkami. Hoci teda vpo
vede nevidiacich nemusia v skutonosti predstavova analgiu
fyzickch zrakovch vnemov, reprezentuj nieo, s m treba
pota. Poda mjho nzoru, nevidiaci - ako aj ostatn s po
dobnmi zitkami - vstupuj do odlinho stavu transcen
dentlneho vnmania, ktor by som nazval zrak mysle. Ke
126 Posolstvo Svetla

nm zlyhaj zmyslov orgny, potencilne dostupnm sa stane

tento druh zraku a ten nm umon priamy vstup do oblasti
transcendentlneho poznania, ktor je pre ns poas nho
normlneho bdelho stavu neprstupn. Za tchto podmienok,
ke okn vnmania s oisten", veci sa nm javia v skuto
nom tle Williama Blakea tak ak s, nekonen". Takto
mu nevidiaci vnma to, o nemu vidie oami a spozn
vaj to, o bolo pred nimi dosia skryt. Je zrejm, e to nie je
vbec jednoduch videnie" ako ho bene chpeme, ale takmer
aksi druh vevedcnosti, ktor aleko presahuje monosti
normlneho videnia. V prpade vnmania prostrednctvom
mysle to nie je samozrejme tak, e oi nieo vidia - ako by aj
mohli? Namiesto toho je to vntorn ja", ktor vid a nhle
objavuje svet ako sa mu jav vo vzii bez pouitia o.

ZVERY
Rieenie tchto akch ontologickch otzok meme nako
niec prenecha filozofom a inm, ktor sa venuj rozlteniu
rznych zhad prrody a samotnho vedomia. N cie v tejto
a predchdzajcej kapitole bol ovea skromnej. Ako si mono
spomnate, nam cieom bolo do istej miery podpori autenti
citu zitkov na prahu smrti, inmi slovami, poksi sa ukza,
e tento jav nie je len akmsi druhom psychickej chylky ale
bo neurologickm artefaktom umierajceho mozgu.
Ak si teraz v mysli premietnete lomky dkazov, ktor som
vm v tchto dvoch kapitolch predloil na zvenie, myslm,
e budete shlasi, e do seba celkom pekne zapadaj za pred
pokladu, e to, o sa deje poas ich zitku, im v podstate
umouje nov perspektvu, z ktorej mu vnma realitu. T
to perspektva navye nezvis od zmyslov fyzickho tela, do
konca ani od neporuenho zrakovho systmu. Objavuje sa
v skutonosti iba vtedy, ke s zmysly naruen. Za takch
okolnost sa zrejme objavuje in druh poznvania, ktor na
zvam transcendentlnym vnmanm, alebo jednoduchie zra
kom mysle a ktor umouje vetkm nie len nevidiacim -
vidie bez o.
Videnie bez o 127

Spomete si na informcie z tchto kapitol: fantastick de

taily panoramatickho videnia poas pobytu mimo tela, obja
venie prachu, pavun a inch nepovimnutch drobnost ka
dodennho prostredia; zzrane presn opisy takmer slepch
ud a nemon" zrakov vnemy plne nevidiacich. Nezapad
to vetko perfektne do seba za predpokladu, e je doslova mo
n, aby lovek prekroil hranice tela a videl svojou mysou? Ak
by ste chceli tejto interpretcii odporova, ako by ste zaali vy
svetova nepopieraten zhodnos vetkch vpoved, ktor
som reprodukoval?
A o je viac - ako je mon in vysvetli overen vnmanie
tch udnch predmetov na takch nepravdepodobnch mies
tach, ak ich nebolo mon spozorova fyzickmi oami, alebo
podobne objasni vypout rozhovory, ktor nemohli pou,
alebo prpady, ke sa respondenti dostali k informcim, ktor
nemohli zska normlnymi prostriedkami?
Dkazy s tak oividn, e zitky na prahu smrti nemo
no povaova za sny alebo fantzie, i veci, ktor si udia pros
te vymaj. Neviem si predstavi iadnu neurologick teriu,
ktor by vysvetlila, ako mohla Maria vidie tenisku na rmse.
Vy no?
Tm, ktor to prevaj, sa bezpochyby deje nieo relne.
Poas pobytu mimo tela vidia zrejme veci z tohto sveta, ale
s vm chpanm. S u niekde inde ale zrove ete aj tu,
v uritom zmysle spolu s nami. My, rovnako ako oni, vidme
to ist, hoci z inho uhla pohadu.
Potom vak odchdzaj do inej oblasti, kam my ako sved
kovia priamy prstup nemme. Vieme vak u, e nemali iad
ne halucincie na zaiatku svojej cesty a to nm dva dveru,
e aj vzie, ktor ich oskoro akaj tie, ktor sme podrobne
opsali v prvej kapitole pramenia z inej reality a maj vlastn
pravdiv podstatu. V tejto fze, ke ns nakoniec opaj,
a my ich, hadia tto udia bez o, ale zrakom mysle do iari
vch oblast za hranice tejto zeme.
128 Posolstvo Svetla

Poznmky:

1 Naprklad, Susan Blackmorov vykonala rozsiahle ptranie po takch

to prpadoch a zistila, e tieto tvrdenia nie s opodstatnen. V mojej
prci s Madelaine Lawrenceovou sme dospeli k tomu istmu zveru.
2 Tento hypotetick prpad sa objavuje na zaiatku knihy, ktor napsal
Larry Dossey a m nzov: Recovering the soul: A scientific and spiritual
search (Zotavenie due: vedeck a duchovn hadanie) (New York: Ban
tam, 1989), str. 17-19. Dossey sa neskr s istmi rozpakmi Susan
Blackmorovej i mne priznal, e tento prbeh si vymyslel, ale napriek
tomu veril, e podobn prpady sa naozaj vyskytli.
3 Krtky populrny opis naej prce sa vak u objavil v americkom a
sopise The Anomalist. Pozri Kenneth Ring a Sharon Cooperov:
Mindsight: How the blind can ,see' during near death experiences"
(Videnie mysou: ako mu slep .vidie' poas zitku na prahu smr
ti) The Anomalist, 5, (1997), str. 28-40. Dlhia a technickejia pre
zentcia naich zisten sa objavila aj v odbornej literatre. Pozri: Ken
neth Ring a Sharon Cooperov: Near-death and out-of-body
experiences in the blind: A study of apparent eyeless vision" (Zitky
na prahu smrti a mimo tela u slepch: tdia dajnch vzi bez o),
Journal of Near-Death Studies, 16, (1997), No. 2 pp. 101-147.
4 Komentr Vicki je v slade s vpoveami ud, ktor boli nevidiaci ce
l ivot a zrak im vrtila opercia. V prpade takejto nhlej zmeny s
tto udia asto zmten a rozruen. Niektor z nich sa dokonca nikdy
neprispsobia svetu vidiacich a zan utova, e dostali takto nee
lan dar.
5 Berstrom, osobn komunikcia, 3. november, 1994.
 KAPITOLA

Deti vo Svetle
4
Pred niekokmi rokmi som dostal list od jednej matky, ktor
sa chcela so mnou podeli o neuveriten rozhovor, ktor mala
s malm synekom. V ase, ke sa to stalo, mala iba vemi po
vrchn vedomosti o zitkoch na prahu smrti a prve tento
rozhovor v nej vzbudil viu zvedavos. Dostala sa potom
k mojej knihe Heading toward Omega a to ju inpirovalo, aby
mi napsala. V liste sa mi zdverila:

T prhoda sa stala v ase, ke mal Steven dva roky a dva me

siace. (Teraz m dva roky a desa mesiacov.) Dvala som do rm
eka fotografiu mojich starch rodiov, ktor zomreli dvno pred
tm ako sa Steven narodil. Ten sedel nealeko odo ma, hral sa
s nejakou hrakou a optal sa ma, o to robm. Vysvetlila som mu,
e je to obraz mojich starch rodiov, ktor s u dvno mtvi.
Predtm nikto pred nm smr nespomenul a zrazu som si uvedo
mila, e bez akejkovek prpravy s nm o tom hovorm. Vedela som,
e pri jeho podrezanom jazyku by nebol s otzkami prestal.
Zaala som tm, e som mu povedala, e u tu nie s s nami
a e odili, aby mohli by pri Bohu. Rozmala som ako dalej po
kraova, zatia o on sa dalej hral. Km som vak stihla nieo po
veda, celkom vecne povedal: Ke zomrie, je tam tunel. "
To ma plne zaskoilo. Povedala som mu, aby to zopakoval a on
to spravil. Poloila som mu viac naoko nezaujatch otzok (hoci
som bola v skutonosti znane rozruen). Optala som sa ho, i
v tom tuneli nieo je. Odpovedal, e je tam svetlo. Ke som sa ho
sptala, ak m farbu, odpovedal: Bielu."alej som sa vyzved-
130 P o s o l s t v o Svetla

la, i ideme cez tunel, ke zomrieme. Odpovedal kladne. Optala

som sa ho, o robme, ke prdeme na koniec tunela. Povedal:
Ides do Svetla." Sm od seba dodal, e star otec (priom ukazo
val na obrzok) bol tam so svetlom na hlave".
(To ist zopakoval na al de v prtomnosti otca, ale po smich
mesiacoch si na to u nespomenul.)

Jeho matka pridva ete tento komentr:

Nechodm do prce a Steven bol cel svoj ivot len so mnou

a s mojm manelom, okrem jednej opatrovateky, ktor k nm
prila len prkrt a nikdy o takom nieom nehovorila. Viem te
da, e jeho odpove nemohla pochdza z nijakho vonkajieho
zdroja.
Ak s ance, e tak diea, bez akchkovek sksenost s niem
podobnm, si me vymyslie to, o mi povedal o ceste cez tunel
a k svetlu v om?" Napadlo mi, e je zaujmav, ak niektor vai
respondenti spomnaj aksi pocit podobn nvratu domov,
spriaznenos, dojem, e to vetko u poznaj. Je mon, aby si cel
kom mal deti z toho nieo pamtali? Je mon, e do doby, ke
u maj viac rozvinut reov schopnosti, ich spomienky sa z pa
mti stratia?

Otzky, ktor si kladie matka Stevena o monom pvode je

ho komentra, s urite provokujce, ale zrejme pravdepodob
nejia je tak alternatva, e jeho presvediv vroky s zaloe
n na vlastnej sksenosti, ktor zail po naroden. Nememe
koniec koncov plne vyli, e si Steve pamt fragmenty
vlastnho zitku z ranho obdobia detstva.
V prpade Stevena si samozrejme nememe by celkom is
t, ale monos, e deti, a najm vemi mal deti, mu takto
zitok ma, vzruuje predstavivos niekokch vskumnkov
v USA i inde po svete, a to zo zrejmch dvodov. Zvme na
prklad al argument, ktor by mohol predloi zaujat kri
tik vo svojej snahe spochybni autenticitu tchto mnohch
zitkov.
Takto kritik by mohol poukza na oividn podobnos
zitkov na prahu smrti, ktor by poda neho mohla spsobi
Deti vo Svetle 131

naa spolon kresansko-idovsk tradcia so svojimi predpo

kladmi a uenm o tom, o sa stva po smrti. I ke v tchto n
boenskch doktrnach existuje vea varici, s vcelku zhodn
s tm, o hovoria umierajci o zitkoch, ktor s asto napl
nen stereotypnmi kresanskmi predstavami. Poda takho
kritika je celkom zrejm, e tieto psobiv nboensk predsta
vy, i u ich vedome prijmame alebo nie, vytvraj tieto zit
ky a spsobuj, e sa v takejto podobe objavuj najastejie.
A navye," me kritik namieta, len si spomete na vade
prtomn dostupnos informci o zitkoch na prahu smrti
v dnenej kultre. Je to pandemia. Kam sa len pozriete, vade
niekto opisuje nejak tak epizdu. V USA s populrne tele
vzne serily ako napr. Oprah, Geraldo alebo Larry King Show.
Bulvrne pltky ich pravidelne vytrubuj vo svojich titulkoch
a prinaj senzan prbehy. Hovoria o nich mnoh holly-
woodske hviezdy a zaraduj podobn motvy do svojich prbe
hov. Populrne asopisy im venuj stlu pozornos a kreslen
seril s takmto motvom sa dokonca objavil v asopise The
New Yorker. A spomete si aj na najlepie predvan knihy na
tto tmu, od knihy ivot po ivote od Moodyho po knihu
Betty Eadiovej Embraced by the Light (V objat svetla), ktor sa
kupovali po milinoch. Museli by ste i niekde v Himaljskej
jaskyni u aspo desa rokov, aby ste tieto zitky nepoznali
naa kultra je nimi presten. Nieto teda divu, e tieto roz
prvania s tak podobn - kad vie, o sa d oakva. A tie
to nae oakvania, najprv vtkan do ns nboenskmi trad
ciami a potom posilovan zo vetkch strn omieanm tchto
prbehov a do zvracania, jasne diktuj formu a obsah tchto
prbehov. Skrtka, je jasn e tieto zitky s iba odvoden
nie s nim viac ako odrazmi v naom kultrnom zrkadle, n
boenstvom v novom ate.
Poprie silu tchto argumentov je ak aj pre ud sympati-
ujcich s tmito zitkami, len dovtedy, km nezaneme
vaova nad zitkami det. Ak by sa ukzalo, e zvl vemi
lal deti opisuj zitky podobn dospelm, argumenty naich
kritikov by okamite stratili presvedivos. Ak by sa takto po
tencilne vplyvy presvedivo vylili, kritici by zasa museli ha
da in vysvetlenie. Teraz mete lepie chpa, preo by sa nie-
132 P o s o l s t v o Svetla

ktor vskumnci s radosou chopili prleitosti hovori s demi,

ktor preili blzke stretnutie so smrou. Ak by ich prbehy bo
li zhodn so veobecnou truktrou zitku na prahu smrti, po
skytli by al dleit dkaz o ich hodnovernosti.

ZITKY DET NA PRAHU SMRTI

Z mnostva bdateov, ktor sa ako prv venovali tdiu zit
kov det na prahu smrti, bol najvznamnejm detsk lekr
Melvin Morse autor vemi populrnej knihy Closer to the Light
(Bliie k Svetlu), ako aj inch vznamnch prc v tejto oblas
ti. Morse sa zapojil do tejto pecilnej oblasti zitkov na pra
hu smrti celkom nhodou a nemyselne, ke sa raz rozprval
so sedemronou pacientkou Kristle. Jej prbeh sa stal jednm
z najslvnejch a samotn Kristle sa stala pravdepodobne naj
znmejm dieaom so zitkom na prahu smrti. Objavila sa
nielen v prvej Morseovej knihe, ale aj v populrnom televz
nom programe s nzvom 20/20.
Skste sa vi do Morseho koe a ahko pochopte, preo ho
prbeh Kristle uptal tak rchlo ako rchlo zmenila nzor na
tieto zitky Kimberly Clarkov, ke nala tenisku na rmse
budovy.
Ke Morse pracoval ako mlad internista v Idahu, pomhal
raz pri resuscitcii sedemronho dievatka, ktor sa takmer
utopilo pri plvan. Mal Kristle napojili na dchac prstroj
a podrobnejie vyetrenie ukzalo, e mala rozsiahly opuch
mozgu. Morse ctil, e jej ance na preitie s skoro nulov.
Mlil sa. Po troch doch sa plne zotavila.
Neskr sa k nemu dostala na alie vyetrenie. Ako lekr sa
zaujmal o tak prpady ako mozgov ndory a leukmia det.
Nezaujmal sa o zitky na prahu smrti u det (nie som si do
konca ani ist, i o nich dovtedy vbec poul). To vetko mala
zmeni Kristle.
Najprv sa jej predstavil, ale skr ako zaal s vyetrovanm,
Kristle sa obrtila k matke a povedala: To je ten s bradou. Naj
prv tam bol ten vysok lekr, ktor nemal bradu a potom
priiel tento." (M pravdu, pomyslel si Morse).
Deti vo Svetle 133

Opsala potom celkom spontnne niektor kony, ktor

lekri vykonali, vtane nazlnej intubcie a vetko o pove
dala, bolo sprvne. Bol tam vtedy po cel dobu oivovania
a vedel, e Kristle mala zavret oi a navye bola v hlbokej k
me. Priznal sa, e ho zmiatlo akm vecnm tnom to vetko
opsala.
Vzbudilo to v om zujem a sptal sa: Pamt sa na to, o
sa stalo v bazne?"
Myslte to, ke som navtvila Nebeskho Otca?" optala sa
Kristle.
Nenechal sa vyvies z miery a povzbudil ju, aby mu o tom
povedala viac. Zopakovala vak iba: Stretla som Jeia a Ne
beskho Otca." Potom sa vak zahanbila, alebo ju premohli
rozpaky a nepovedala u ni.
O tde sa vak k nej vrtil a poksil sa o rozhovor znovu,
tentoraz s spechom. Dozvedel sa jej cel prbeh.
Nepamtala si ni z toho, ke sa topila. Sama hovor: Bola
som mtva. Potom som bola v tuneli. Bola tam tma a bla som
sa. Nemohla som nikam s."
alej hovorila o tom, ako sa jej zjavila ena Elizabeth a tu
nel sa oiaril svetlom. Opsala ju ako vysok bytos so svetlmi
ltmi vlasmi. Potom spolu dajne voli do neba. V nebi to
bolo fajn," hovorila. Bolo tam plno svetla a vea kvetov." Po
vedala, e okolo neba bola aksi hranica, za ktor nevidela.
Hovorila o tom, ako tam stretla mnoho ud, vtane mt
vych starch rodiov, maminu tetu a Heather a Melissu", dve
due, ktor akali na znovuzrodenie. Stretla i Nebeskho Otca
a Jeia", ktor sa jej optali, i sa chce vrti na zem. Odpove
dala, e chce osta s Nm.
Elizabeth sa jej optala, i chce vidie mamu a zrejme vtedy
si Kristle uvedomila, e vid svoj domov. Zbadala mamu pri va
ren, otca sediaceho v kresle a srodencov, ako sa hraj. (Mor
se alej uvdza, e ke Kristle neskr opsala tto scnu ro
diom, boli udiven jej presnm opisom ich obleenia, polohy
v dome a dokonca jedla, ktor mama chystala.)
Vtedy sa jej zmocnil pocit, e predsa len chce by s mamou
a tak na otzku Elizabeth odpovedala no". Potom si pamt
u len to, e sa prebrala v nemocnici.
134 Posolstvo Svetla

Pokia ide o nebo, Kristle neskr uviedla: Rada by som sa

tam vrtila. Bolo tam pekne." Ptala sa tie stle na Heather
a Melissu".
Poda Morseho, v ten de mu Kristle rozprvala o svojom
zitku asi hodinu. Sm sa k tomu vyjadril: Bola mimoriadne
hanbliv, ale rozpovedala svoj prbeh tak psobivo a presvedi
vo, e som jej intuitvne uveril." 2
Je oividn, e toto diea porozprvalo jednoduchm a pria
moiarym spsobom rovnak druh zitku, ak sme tak asto
pouli z st dospelch. Prvky prbehu Kristle, prednesen s ta
kou nevinnou naivnosou a primnosou museli na Morseho
zapsobi. To, o my u dobre poznme, muselo by pre neho,
pravda, prekvapenm. V priebehu svojho alieho vskumu
poul potom mnoho podobnch prbehov od det, podobne
ako in bdatelia, ktor sa vydali na to ist zemie. Jednm
z nich je lovek, ktor svojou knihou ivot po ivote nechtiac
otvoril cel nov oblas vskumov zitkov na prahu smrti. Aj
Raymond Moody sa stretol poas svojho takmer tridsaro
nho vskumu s mnohmi prpadmi tchto zitkov u det
a mnoh z nich opsal v knihe The Light Beyond? Uvdzam tu
iba jeden reprezentatvny prklad, ktor m, celkom nhodou,
tak vea podobnost s prbehom Kristle, e sa me zda, e ide
o jedno a to ist diea. Samozrejme, e nie je a toto dievatko
sa vol Nina.
Vo veku deviatich rokov, poas opercie slepho reva sa jej
zastavilo srdce. Lekri ju zaali okamite oivova, medzitm
vak Nina vystpila z tela a zo zvyajnej, vyvenej polohy po
zorovala snahu lekrov o jej oivenie. Moody cituje Ninu:

Poula som ako povedali, e sa mi zastavilo srdce, ale ja som

u pozerala na nich od stropu. Videla som odtia vetko. Vzna
la som sa celkom blzko pri strope, take ke som zbadala moje
telo, nepoznala som sa. A potom som si zrazu uvedomila, e som
to ja. Vyla som na chodbu a zbadala som tam plaka mamu-
Optala som sa preo place, ale nepoula ma. Lekri si mysleli, e
som mtva.
Potom prila krsna pani a pomohla mi, lebo vedela, e mm
strach. li sme cez tunel a voli sme do neba. S tam krsne kvety-
Deti vo Svetle 135

Bola som s Bohom a Jeiom. Povedali mi, e sa musm vrti

k mame, lebo je neastn. Povedali, e musm dokoni svoj ivot.
Tak som la sp a prebrala som sa.
Ten tunel, cez ktor som la, bol dlh a vemi tmav. Ila som
ceze naozaj rchlo. Na konci bolo svetlo. Ke sme ho zbadali, bo
la som vemi astn... To svetlo bolo vemi jasn."

I ke som sa v prci zameral na zitky dospelch, poul som

vea rozprvan o zitkoch det. Niektor sa mi dostali do po
zornosti bez toho, aby som ich hadal. V mojej korepondencii
je vea takchto prkladov, ktor pu spravidla dospel a spom
naj v nich na svoje minul sksenosti. (Vieme u, e neexistu
j iadne zkladn trukturlne rozdiely medzi opismi zitkov
u det a dospelch, ktor ich opisuj asto po viacerch ro
koch.) 5 Niektor s celkom krtke, in podrobnejie, ale vetky
s uit z tej istej ltky, ktor nm u predostreli in deti.
Ako ilustrciu uvdzam jeden prbeh v kratom podan:

Ke som mala desa (pe jedna ena) mala som zitok. Vemi
ako som ochorela na zpal prunch liaz, mala som vysok ho
rku a tak alej. Spomnam si, e som bola niekde hore nado
mnou ". Zbadala som nejak pirlovit lievik, ktor sa aleko po
do mnou krtil a do najmenieho bodu. Uvidela som sa tam.
Mama plakala v nru mjho nevlastnho otca a bol tam ete je
den lovek, ale toho som nepoznala a kval hlavou. Potom, pam
tm si Tu m, idem sp". Vetko to prebehlo v absoltnom ti
chu, neosobne, v plnom pokoji.

Druh, podrobnej prklad je od pisateky, ktor sa mi naj

prv predstavila ako autorka pripravovanej knihy, zaloenej na
jej dvoch zitkoch z mladosti. Najprv mi strune opsala obe
sksenosti a ja som ju potom poprosil o podrobnej opis. Uv
dzam tu podrobnejiu verziu jej prvho zitku. Autorka sa vo
l Roxanne Sumnersov a jej kniha je vrenm, literrnym
podanm jej zitkov na prahu smrti.

Prv zitok som mala krtko potom, o som dovila jedens

ty rok. Stalo sa to 23. decembra 1958. Mama prila prve domov
136 Posolstvo Svetla

z prce a ja som bola spolu s mojm malm bratom cel vzruen

zo zanajcich prprav na Vianoce. Mama mi dala peniaze, aby
som ila zaplati nau opatrovateku, ktor bvala na druhej stra
ne ulice. S peniazmi v ruke som vybehla von a beala cez ulicu.
Nepamtm sa ako do ma vrazilo auto, ale spomnam si, e
som zrazu sedela na strome a pozorovala scnu podo mnou. Non
alantne som sledovala o sa deje. Zaujmalo ma to, ale nestarala
som sa o to dievatko"leiace na ceste, ani o t enu, ktor s hys
terickmi vkrikmi vybehla z auta.
Pozrela som hore a zbadala som starho otca (zomrel, ke ma
la tri roky). Podval mi ruku a ke som mu podala svoju, zaali
sme sa hba. Mala som pocit, e ideme vemi rchlo a potom sme
prili na neuveritene krsne miesto. Vetko okolo ns bolo zpaste-
lovo sfarbench mrakov. Boli tam aj kvety, ale boli vemi hebk,
akoby ich tvorili mal, mkko sfarben svetl. A v diake boli kop
ce a na nich zmky. A vetko, dokonca i tie zmky, bolo vytvoren
z tch jemnch, hebkch, krsne sfarbench mrakov.
Optala som sa starho otca, i tu ije a povedal, e no. Op
tala som sa ho, i tu mem s nm osta a on povedal, e nemem,
e sa musm vrti, aby som pomhala mame a malmu bratovi.
Zrazu som si zaala uvedomova svoje telo a stran boles. Hroz
ne ma bolela ruka a ktosi ma niesol. Potom som bola zasa na tom
krsnom mieste so starm otcom a zaala som plaka. Povedala
som, e nechcem s sp a chcem osta s nm... Bolo tam toko
lsky a porozumenia. Pamtm si, ako som sa s nm rozprvala
a ctila sa tak bezpen a pochopen.
A potom som sa prebrala v nemocnici. Mala som zlomen ru
ku a otras mozgu.

Uviedol som tyri prpady detskch zitkov na prahu smr

ti. Ich celkov poet je vak mnohonsobne v, pretoe v
skum v tejto zvltnej kategrii sa stal v poslednch rokoch cel
kom aktvny. Vetky tieto prpady optovne potvrdzuj
prototypick truktru zitku na prahu smrti. Maj vak jed
nu zkladn chybu, na ktor ns nai kritici urite nezabudn
upozorni.
Tieto prbehy s celkom mil, ke ich tak povame," pri
pustia najprv, ale napriek svojej ptavosti s z hadiska dkaz-
Deti vo Svetle 137

nosti plne irelevantn. Ide tu o deti vo veku od siedmich do

jedenstich rokov a takto deti s sotva imnne voi nboen
skmu psobeniu. V takomto veku s prve do vekej miery
presten nboenskmi doktrnami a pri sledovan televzie
mali vea monost oboznmi sa s tmto druhom zitkov.
Deti ich teda mu tie ma, ale ni nenaznauje, eby neboli
formovan pod kultrnymi a nboenskmi vplyvmi."
A kritici maj samozrejme pravdu. Zabudli vak na jeden
dleit faktor potvrdzujci hodnovernos tchto zitkov. U
sme povedali, e takto zitky by boli vemi presvediv, keby
sa zistili u vemi malch det a prve o nich budeme ete pou.
Musme preto obrti svoju pozornos zvl na tch, ktorch
zitky sme prisbili u na zaiatku tejto kapitoly - na prbe
hy det, ktor sa ocitli v krajine zitkov na prahu smrti ako cel
kom mal batoat.

ZITKY VEMI MALCH DET

NA PRAHU SMRTI
Jednu z prvch sprv o tchto zitkoch medzi vemi malmi
demi priniesli dvaja psychiatri, Glen O. Gabbard a Stuart W.
Twemlow v jednej kapitole knihy, ktor sa iastone zaoberala
aj zitkami na prahu smrti. 7 Z ich troch takchto prpadov ns
najviac zaujma prbeh chlapca Todda:

Todd mal dva roky a p mesiacov, ke zahryzol do elektrickho

kbla vysvaa pri hre so srodencami. Jeho matka na to prila asi
dve a tri minty neskr. Leal bez pohybu... Vimla si mierne na-
modral farbu jeho pokoky a okamite sa jej zmocnila panika...
Uvedomila si, e nedcha a zavolala sanitku. (Zdravotnci nasa
dili oivovacie prstroje a rchle ho odviezli na pohotovos).
Poda lekrskych zznamov bol Todd asi dvadsap mint bez
dchania a srdcovej innosti. Mal rozren zreniky a na ni ne
reagoval. (V takomto stave ostal niekoko dn a trvalo tyri a es
mesiacov, km sa mu z vekej asti obnovili mozgov a neurolo
gick funkcie. Je pozoruhodn, e mozog ostal bez trvalch n
sledkov).
138 Posolstvo Svetla

Asi tri mesiace pred svojimi tretmi narodeninami sa hral

v obvake, ke sa ho matka sptala: Me poveda svojej ma
mike, o si pamt, ke si zahryzol do nry od vysvaa?" Bez
toho aby na u vbec pozrel, odpovedal: iel som do izby s vemi
peknm ujom a sedel som tam s nm. "Matka sa ho optala ako t
izba vyzerala. Todd odpovedal: Mala vek jasn svetlo hore na
strope, "pod m si matka predstavila nejak luster. Optala sa ho,
o mu ten ujo povedal. Todd zasa odpovedal: Optal sa ma, i tu
chcem osta alebo vrti sa k tebe. " Pozrel sa na matku a dodal:
Chcel som by s tebou a prs domov. "Potom sa usmial a zaal sa
zasa hra s hrakami.8

Mono si pomyslte, e mal Todd medzitm pokukoval na

seril Oprah, v ktorom hovorili udia o takchto zitkoch. Je
ho prbeh sa vak odohral ete v roku 1972, niekoko rokov
pred knihou ivot po ivote od Moodyho a jeho matka v tom
ase sama nemala o takchto veciach ani potuchy.
Podobn prpad na zklade svedectva matky pochdza aj
z mojich zznamov. Matka v om opisuje zitok syna, ke
mal tri roky a osem mesiacov.
V liste dramaticky a ivo opisuje okolnosti tohto prpadu.
Rodina sa vybrala jednho letnho da na vlet k jazeru a to
i napriek rznym nepriaznivm znameniam. Jej mal syn Jos
tam vbec nechcel s a ete aj po prchode sa hneval, e tam
mus by. Potom vak vyuil chvku nepozornosti matky
a rozhodol sa vojs do vody. Ke si matka vimla, e ho u
dlhiu dobu nevid, vydala zo seba

hrozn vkrik: Fay (jej sestra), nemem njs Josho!" V mo

mente vetci zaali hada. Aj susedia na pli. Prelo desa mint.
Po synovi ani stopy. Vybehla som na kopec. Miguel (jej manel) ju
nasledoval. Ctila som sa plne bezmocn a obaja sme plakali, je
den druhmu v nru. Vedela som, e Jos u neije.

Po niekokch alch mintach ho nali plavci v asi troj

metrovej vode pri lodenici. Jeho srdce, ako zzrakom, ete bi
lo. Bol v hlbokom bezvedom a rchle ho odviezli do nemoc
nice. Rodiia to vetko prevali samozrejme so smrtenou
Deti vo Svetle 139

zkosou. A alia hrza na nich akala po dvoch tdoch

bdenia v nemocnici.

Dva tdne preli a nenastala iadna zmena, jednho da

som vola do jeho izby. Poste bola zvleen. iadna posten
bielize, iadny Jos. Zovrela som Miguelovu ruku. Voiel sprv
ca budovy a povedal: Je dolu v hale." li sme dole plne ochro
men. Myslela som, e je mtvy. Ke sme pomaly voli do izby,
v ktorej mal by, zbadali sme ho, ako sa smeje z klauna, ktor
zabval deti balnmi.

Jos sa nakoniec zotav, jedin nsledok jeho nehody je men

problm so sluchom, ktor sa oskoro naprav.
Po niekokch rokoch, ke m Jos jedens, zoberie raz
matku nabok a zane jej rozprva o bielom svetle. T niomu
nerozumie. Jos jej to chce vysvetli, ale pros ju, aby sa mu ne-
smiala. Ke mu to matka prisbi, zane jej hovori o Svetle,
v ktorom bol, ke sa skoro utopil.
Povedal: Vtedy dvno som bol hore. Nespal som. iel som
hore, do vzduchu a videl som teba i ocka ako ste plakali. osi
ku mne prilo a povedalo, e mm s sp. Bolo mi tam dob
re a pili sa mi vetci t udia, ktorch som tam videl."
Optal som sa ho koho videl a on odpovedal: Boli vemi
jasn, ale jeden lovek ma dral a bolo mi tak dobre a chcel som
osta, ale on povedal nie."
V tchto prpadoch vemi malch det nenachdzame samo
zrejme plynul rozprvanie o ich zitkoch. Namiesto toho po
ujeme len fragmenty, aksi drobn lomky spomienok na
svetlo a div, ktor sa deti snaia vyjadri ete nedokonalmi
verblnymi zrunosami. To o poujeme, je vak bezpochyby
spomienka na v zitok, ktor u poznme. I ke je spo
mienka nepln, privdza ns k jej pvodnmu celku.
Todd aj Jos boli vemi mlad, ke preli zitkami na prahu
smrti, s vak aj prpady, ktor sa tkaj ete mench det. Je
den z nich mi opsala Bonnie Longov, ena, ktor vemi dob
re poznm. ije teraz v okol Seattlu a ako diea mala dve ta
kto prhody. Prv z nich sa stala, ke ete nemala ani dva roky.
Stalo sa to tak, e zhodila som na seba star vek rdio, ktor
140 P o s o l s t v o Svetla

stlo na podlahe, priom som stratila vedomie". Podrobnosti

nehody uviedla sasti na zklade vlastnch spomienok a sasti
z rozprvania ostatnch:

Najviac ma to zasiahlo doprostred cela a ete stle mm tu jaz-

vu... Matka mi neskr povedala, e mali naozaj o ma strach.
Sklo na prednej strane rdia sa rozbilo po celej mojej tvri a jeden
vek lomok sa mi vrazil do nosa. Ja som vak bola na druhej
strane izby a pozorovala mua v tmavej uniforme a rovnako tma
vej iapke ako ma obvzuje. Bolo mi tam dobre. T vec, ktor ob
vzovali, bola plne ochrnut. Stle si ete pamtm na ten jas
a svetlo vade okolo ma farby, svetlo, pokoj... Bolo to, akoby t
chva bola vo farbe a zvyok mjho ivota bol jednotvrny a siv.
Zdalo sa mi, e to, o sa deje v izbe, sa ma vbec netka.

V nedvnom liste mi Bonnie spomenula zaujmav doplnok

celej prhody, o ktorom som predtm nevedel:

Zaujmavm zakonenm mjho prbehu bolo, e som poveda

la matke o zitku z veku dvoch rokov. Opsala som jej pdorys
nho malho domu v Indiane. Bola ohromen z toho, e viem,
kde vetko bolo... Matka hovor, e takto podrobnosti som si jed
noducho nemohla zapamta. Mali ste vidie jej vraz na tvri,
ke som jej povedala o tom muovi v uniforme. Povedala, e to
bol len zchrannej hasiskej jednotky.

V zznamoch mm aj alie udivujce prpady, podobn

prpadu Bonnie, od ud, ktor si pamtaj zitky z ete mlad
ieho, priam neuveritene nzkeho veku. Niektor z nich napr
klad tvrdia, e si pamtaj takto epizdy z asu, ke nemali
viac ako 18 mesiacov, i dokonca ete menej. Podobne ako
Bonnie, aj oni hovoria o tom, e neskr im ich rodiia alebo
srodenci potvrdili, e boli v tom ase naozaj vne chor. Me
dzi takto prpady patr aj ena, s ktorou sme sa u v tejto kni
he stretli. Spomete si na Nel, ktor poas svojho zitku
v Bostonskej nemocnici videla pavuinu pri strope. Neskr
som sa dozvedel, e to nebol jej prv zitok. Ten prv zaila,
ke mala iba trins mesiacov. Pamt si navye tto prhodu
Deti vo Svetle 141

vemi ivo a matka jej potvrdila, e bola vtedy hospitalizovan

so zpalom pc. Najprv opsala niektor zkladn okolnosti
svojho prbehu:

Mala som ak obojstrann zpal pc a zrove obojstrann

zpal dutn vbekov spnkovch kost (mastoitdu). V roku 1935
sa antibiotik ete nepouvali. Mastoitida sa lieila radiklne
chirurgickm zsahom, pri ktorom sa vybrala postihnut kos ulo
en za uchom. Zpal pc znemonil nasadenie celkovej nark
zy... Cel postup bol drastick a bolestiv. Pre diea to bol trau
matick zsah, ktor by sa dal porovna so znsilnenm.

alej Nel opisuje, o si pamt o vnman sveta okolo seba:

Moje telo bolo priptan k posteli a hlavu mi drali vek, ako

by oceov, ruky. Moju matku do izby nepustili, pretoe som bola
na izolacke. Videl som ju za oknom spoza mre eleznej postie
ky, z ktorch opadvala star biela farba. Tvr mala skriven od
bolesti apo lcach jej stekali slzy.

Ke vak zaala samotn opercia, Nel sa ocitla kdesi inde:

Znmy pocit ohromenia vystriedalo teplo a pokoj vo chvli, ke

moje telo zahalilo iariv upokojujce svetlo. Pozrela som sa k oknu,
kde som hadala matku. Chcela som, aby vedela, e som v poriad
ku. Nebola tam. Stroh przdnota nemocninej izby bola pre.
Bola som v bezpe, chrnen a uzdraven. Svetlo kpalo moje te
lo v lske; posilovalo moju duu; prikzalo mi bojova a ja som
bojovala!

I ke s tieto prbehy vemi psobiv, nie s ani zaleka t

mi najextrmnejmi. Azda najviac zarajci zdokumentovan
prbeh tohto druhu sa tka Marka Bottsa. M teraz dvadsadva
rokov a tvrd, e zitok mal vo veku deviatich mesiacov! Pred
tm ne takto monos vylite ako plne neprijaten, vypo
ujte si zaznamenan fakty a potom sami poste.
Marka som stretol prvkrt na konferencii Medzinrodnej
asocicie pre tdium stavov blzko smrti (IANDS) v Seattle
142 Posolstvo Svetla

v januri 1991, kde som prednal o svojom vskume. Poas

panelovej diskusie vystpil vtedy devtnsron Mark, ktor
tam bol s matkou. T najprv podala obecenstvu o synovi nie
ktor zkladn informcie.
Mark sa narodil s poruchou, ktor sa vol tracheomalacia,
pri ktorej ide o zmknut priedunicu a problmy s dchanm.
Ke mal dev mesiacov vzali ho do nemocnice, kde mu mu
seli spravi tracheotmiu. Poas nej sa mu zastavilo srdce a je
ho innos sa podarilo obnovi a po tyridsiatich mintach! Po
oiven bol v kme ete tri mesiace. Po zotaven (mimochodom
bez pokodenia mozgu) mu vloili do priedunice trubiku,
ktor nosil a do troch rokov a nemohol ani rozprva. Po al
ch dvoch rokoch, ke mal p rokov, pri obede s otcom zra
zu sm od seba zaal hovori o dobe, ke zomrel".
Do tej chvle ani jeden z rodiov to od neho ete nepoul.
Matka navye zdraznila: Nikdy, nikdy sme mu nepovedali, e
zomrel." Nikdy mu nepovedali o tom, o sa mu vtedy stalo.
V kadom prpade, matka si zapamtala jeho rozhovor
s otcom takto:

Sedel veda otca, ke povedal: Vie o, oco?" A otec sa ho sptal:

Co?"Vie, ja som zomrel."Och, naozaj?" A syn povedal: "Ano."
Otec sa ho sptal: No a o sa stalo?" A syn zaal hovori: Bolo to
naozaj vemi tmav oco, a potom bolo naozaj, naozaj jasno. A ja
som beala beala ni ma u nebolelo. "A otec sa ho optal: Kam
si beal, Mark?" A on odpovedal: Och, oco beal som tam (uka
zujc nahor)..."A povedal, e ho u ni nebolelo a e sa s nm kto
si rozprval. Otec sa ho optal: Ak slov ti povedal?" A Mark od
vetil. Nehovoril takto (ukzal na sta), ale takto (ukzal na
hlavu)". Nevedel zrejme ete vyjadri to, e komunikcia prebieha
la v mysli. A dodal: Nechcel som s sp, oci, ale musel som"

Toto Markovo rozprvanie oboch rodiov dokonale zmiatlo.

Stalo sa to ete pred zavedenm pojmu zitok na prahu smr
ti" a nikdy o nieom takom ani nepouli. Vntorne vak boli
presveden, e Mark hovor pravdu. Nikto, vtane jeho lek
rov, im vak v tomto smere nedokzal poradi a u vbec nie
potvrdi pravdivos jeho prbehu. Ke sa poksil o tom hovorit
neti vo Svetle 143

s kamartmi, vysmiali ho a tak rchle pochopil, e m o tom

mla. Jeho neochota hovori o tom trvala a dovtedy, km
stretol Melvina Morseho, s ktorm sa mohol o spomienky po
deli. Tento lekr pomohol rodiom overi zitok ich syna
a pochopi im, o sa mu vlastne stalo. Vanos pani Bottsovej

voi Melvinovi Morseovi, ktor mal na konferencii tie svoj

prspevok, bola zrejm.
Po tomto vodnom vystpen Markovej matky vetci v sle
akali na vystpenie samotnho Marka, ktor poas matkinho
vystpenia sedel so sklonenou hlavou. Ke priiel na rad, zdvi
hol hlavu a zaal hovori takmer hanblivm ale pevnm a po
kojnm hlasom o tom, o si zapamtal z doby, ke mal dev
mesiacov. Tentokrt samozrejme hovoril slovnkom dospelho,
ale ako uvidte, jeho slov iba doplnili rozprvanie matky z ob
dobia, ke mal p rokov: v niom sa od neho neodchlili.
Najprv opsal okolnosti, ktor viedli k zastaveniu srdcovej
innosti a potom pokraoval:

Vystpil som z tela a videl som lekrov a sestry ako na mne pra
covali a snaili sa privies ma sp do ivota. A videl som star
mamu ako sa snaila njs mamu na druhom konci chodby. Bolo
to osi zvltne. Nemohol som predsa nijako vidie mamu alebo
star mamu, ani nie in, pretoe mama bola na opanom konci
akrne, mono sto metrov daleko a delilo ns mnostvo chodieb,
izieb a dver.
Stle som sa vznala stpal hore. Videl som lekrov i sestry ako
stle so mnou osi robia... Zrazu som sa dostal tesne pod strop izby,
preiel som cez strechu a bol som v inej dimenzii na spodku tunela.
Ten tunel bol vemi, vemi tmav, nemete tam vidie absoltne
ni. Plazil som sa cez ten tunel (Me znie divne, e hovor o pla
zen, ale nezabdajme, e mal vtedy len dev mesiacov!)

Hovoril alej o tom, ak ak bola pre neho cesta cez tunel,

stle vak postupoval dopredu. Potom:

Na polceste som zbadal malik, malik svetielko. Ako na svi

tan, vyzeralo to skoro tak. Ke mi chbala k vrcholu u len asi
tvrtina, videl som u vea svetla. Hur, idem dalej a uvidm o
144 P o s o l s t v o Svetl

to je. "Asi tak pol metra od vrcholu tam zrazu boli vade naokolo
tie vek, krsne oranovo-lt svetl. Je to osi ako slnen svetlo,
aleje tak jasn a pritom vs z neho vbec nebolia oi...
Ke som vyiel z tunela... nepadol som na zem. Kzal som sa!...
Neplazil som sa a nemohol som ani chodi, pretoe som mal iba
dev mesiacov... Tak som sa len mkal a potom zrazu, asi 50
metrov predo mnou boli tie biele zahalen postavy... Vychdzalo
z nich aksi teplo a lska a vedel som, e ma tu vtaj... (Mark sa
vtedy na chvku obzrel okolo seba a ke k nim vrtil u tam ne
boli.) Ke som sa obrtil, vetko okolo bolo zlat... (Zisuje teraz,
e sa kle dole cestou.) T cesta bola tak krsna a zlat vade,
kam som pozrel, bolo zlato. Bolo to nieo ako ke si poviete: Pre
boha, kde som to teraz?"
Tak som sa kzal po zlatej ceste a zrazu sa predo mnou objavil
ten chlapk. (Dochdza k telepatickej komunikcii a Mark vnma
tto bytos ako Boha.) Optal sa ma ako sa ctim a ja som mu od
povedal, e sa mm skvele a je mi bjen. Mem dcha, ctim
sa tu hore vborne. Je to fantastick." (Krtko potom sa prestan
kza a rozvja sa alia priama komunikcia medzi ich mysa-
mi.) A sptal sa ma, i chcem s sp. A ja som mu povedal: Nie."
A on sa ma zasa pta: Preo?" Lebo je to tu asn a je tu tak
pokoj. Nechcem s zasa tam, kde je boles a utrpenie. "A on zasa
hovor: M vo svojom ivote ist lohu a ke ju spln, me
sem jednho da zasa prs a navtvi ma."
9
A u som bol sp vo svojom tele, ale v kme.

Po takomto osobnom kontakte s Markom bolo ak po

chybova o jeho prbehu a jeho primnos bola pre vetkch
plne zrejm. Pre ostatnch, ktor ho priamo nepouli, me
by ovea aie uveri, e tento mlad mu si naozaj pamt
a presne opisuje udalosti, ktor sa odohrali v ase, ke mal iba
dev mesiacov. Musme si preto poloi otzku: Mme ete
nejak dodaton dkaz, ktor by nm potvrdil, e jeho prbeh
je skuton a nie len nejak fantzia?
e
Vo vskume zhromaujem dostupn informcie o tom, z
aj vemi mal deti si mu zapamta udalosti zo ivota. Sks
me sa teraz sstredi na Marka a povedzme si, o vieme o om
samotnom a o tom, o hovor o svojom zitku.
Deti vo Svetle 145

Po prv, vieme, e Mark naozaj trpel na ak bronchiolit-

du, pretoe mal naruen priedunicu a e ho lieili tak, ako to
opsala jeho matka. Tieto daje overil aj pediater Melvin Mor
se v rmci svojho vskumu. 10
Po druh, Markov prbeh sa v mnohch detailoch zhoduje
s inmi prpadmi det, ktor u poznme. Pamtte si mono
prbeh slepho chlapca, Brada Barrowsa, ktor mal v ase svoj
ho zitku sedem rokov a tie vystpil z tela, vznal sa ku stro
pu a nakoniec preiel cez strechu, podobne ako Mark. Obaja
boli vtiahnut do tunela, cez ktor s akosami preli, aby sa
potom vynorili v prostred zaliatom svetlom. Obaja stretli by
tos, ktor ich zastavila a proti ich vli poslala sp do tela. Po
dobnosti s tak zrejm (a, mohol by som ich uvies ete viac),
e nepotrebuj nijak komentr. Je mon, aby sa dve fantzie
na seba tak podobali?
Po tretie, od Markovej matky vieme, e ke bol celkom ma
l, jeho ivot bol znane obmedzen a nebol vystaven zvyaj
nm vplyvom, ktor s tak typick pre deti jeho veku. Poas
panelovej diskusie jeho matka poznamenala:

Nebol vonku na verejnosti. Nikdy nebol v kostole, ani v nede

nej kole. Nikdy nebol ani v obchode. Do domu k nm nechodili
cudz udia. Mal vemi izolovan ivot. Nijako sa nemohol o tch
to veciach dozvedie.

Aj tieto slov sme u pouli. Povedala ich matka malho Ste-

vena, ktorho prbehom sa zaala tto kapitola. Aj ona uvied
la, e jej syn il vemi uzavret ivot a nemohol sa o tom do
zvedie z okolia.
Markova matka musela tie eli pochybnostiam a skepse u
d, ktorm sa s tmto prbehom zdverila. Sama otvorene ho
vor ako sa s tm vyrovnala:

udia vm zan hovori: Ako mete veri dieau, ke vm

hovor o tom, o sa mu stalo ako devmesanmu?" Odpoviem im
na to: Ako mu mete neveri, ke vm povie, kde ste stli,
priom to nemohol vidie? Ako mu mete neveri, ke vm povie
veci, ktor sa stali, o ktorch sa nemohol nijako dozvedie?"
146 Posolstvo Svetla

Markov prbeh me psobi provokane na nae predsta

vy o tom, o si mu pamta mal deti, nememe ho vak
zmietnu zo stola ako obyajn fantazrovanie. O jeho hod
novernosti sved prli vea dajov, okrem toho, nebol naj
mlad spomedzi zaznamenanch prpadov. Aby som vm
ukzal, ako aleko mu siaha takto spomienky, uvediem
strune niekoko alch prpadov, pri ktorch uvidte, e
vbec nemusia plati tie obmedzenia, o ktorch sme tak
presveden.
V roku 1985 publikoval detsk lekr David B. Herzog v le
krskom asopise prpad dievatka, ktor malo takto zitok
vo veku iestich mesiacov.11 Sami mete posdi predloen
dkazy a vyvodi vlastn zvery.
Herzog hovor o dievatku, ktor priviezli do nemocnice so
zlyhanm oblikovm a krvnm obehom bez vekej ndeje na
preitie. Napriek vetkmu oakvaniu vak preila, spene sa
vylieila a prepustili ju. Niekoko neskorch udalost vak na
znailo, e poas ohrozenia ivota mohla prejs zitkom na
prahu smrti.

O niekoko mesiacov po prepusten dostala panick strach, ke

ju srodenci prehovrali, aby prela tunelom v miestnom obcho
de. Prina takejto reakcie nebola jasn, ale tunelov panika" sa
u nej objavila aj neskr pri mnohch inch prleitostiach. Jej
matka hovorila, e poas tchto epizd zaala hovori vemi rch
lo, bola neprimerane vyakan a ohromen, akoby ten tunel cel
kom dobre poznala. Ke mala tri a pol roka, matka jej osi ho
vorila o tom, e star mama asi umrie a diea na to zareagovalo
otzkou: Bude musie star mama prejs cez ten tunel, aby vi
dela Boha?"

Uvediem nakoniec ete jeden prpad z listu, v ktorom mi je

ho pisateka tvrd, e si pamt udalosti z ranho detstva.
V tomto prpade je vak celkom mon, e jej spomienka s
vis so zitkom na prahu smrti:

Myslm, e kadmu z ns sa raz stane, e si spomenie na nie

ktor prv konkrtne udalosti svojho ivota. Pre ma to boli dve.
Deti vo Svetle 147

T druh sa stala v roku 1950, ke som mala asi dva roky. Ve

mi ivo sa pamtm, ako som leala na stole, plakala som a vi
dela ud okolo stola v ploch a rkach. K mojej tvri sa bli
la ndobka s terom, ctila som ten odporn zpach a potom
nastala tma.
Moja prv konkrtna spomienka je na udalos, ktor sa stala e
te skr. Bola som v tmavom tuneli s jasnm svetlom na konci. Po
zrela som sa dolu a trochu doprava a zbadala som nejak diea.
Cel roky som si myslela, e to bola spomienka na moje vlastn na
rodenie, ale potom som si uvedomila, e to je absurdn. Napadlo
mi, i som nepochdzala z dvojiat. Tto eventualita sa vak vy
lila. Dozvedela som sa, e ke som mala es rokov, dostala som
ierny kae a bola som vemi chor.

Ak je jej zver?

Verm, e som mala skuton, i ke krtky, zitok na prahu

smrti. ijem v pokoji a mieri, pretoe viem, e som nala pravdi
v vysvetlenie ranch spomienok, ktor ostali v mojom vedom...
Nikdy som nepoznala skuton strach zo smrti a vdy som s plnou
istotou verila, e ivot pokrauje alej.

Me vm teraz napadn otzka, i uveden prpady pred

stavuj vrchol vedomch spomienok na ran detstvo. Vina
ud zrejme odmietne pripusti, e by si mohlo estdov
diea pamta zitok na prahu smrti. Ako sa vak oskoro do
zviete, mme dostatok empirickch dkazov o tom, e procesy
zapamtania u det mu by v takom mladom veku, ba i v ete
mladom, naozaj presn. Niekoko ud mi osobne tvrdilo, e
si pamtaj svoj zitok na prahu smrti pri naroden. Niektor
z nich mi nielen napsali o svojich spomienkach, ale doloili
ich aj informciami o tom, e bu ich museli prebera k ivo
tu hne po naroden, trpeli na cyanzu alebo nastali in kom
plikcie poas produ.
Neoakvam samozrejme, e uverte tmto tvrdeniam na z
klade takch chatrnch dkazov. Avak skr ako ich odmietne
te ako vplody fantzie, mali by ste sa pozrie na nedvny v
skum pamte novorodencov.
148 P o s o l s t v o Svetla

PERINATLNA PAM
Modern vskum udskej pamte dospel k jednoznanm z
verom, e pam nie je jednotn proces. Dnen neurolgovia
ho nazvaj skr modulrnym", pretoe rzne asti mozgu
kduj rozlin typy vnemov. Vizulna pam sa naprklad
prezentuje v mozgu in ako pam sluchov. Dokonca aj
v konkrtnej pamovej domne, naprklad vizulnej, urit
asti prednej mozgovej kry reaguj na tvar a farbu, zatia o
in registruj miesto, alie rozoznvaj truktru obrazu
a tak alej.13
Jednm z dsledkov modulrneho chpania pamte je jej
rozdelenie na typy. Vetci u vieme, e existuje krtkodob
a dlhodob pam. Veda alej rozliuje medzi pamou dekla
ratvnou (o sa stalo) a procedurlnou (ako sa to stalo). Pozn
me ete pam autobiografick, smantick, bunkov a mno
stvo alch, ktorm sa venuj pecilne vskumy.
Pre nae ely je mimoriadne vznamn pam perinatlna.
Tka sa pamte z obdobia krtko po naroden dieaa. Pome
noval ju takto Stanislav Grof, jeden z priekopnkov vskumu
pamte spojenej s vlastnm narodenm. 14 Predstava monosti,
eby si dospel pamtali vlastn narodenie a alie zitky krt
ko po om, m dlh a kontroverzn histriu. Nedvne vsku
my vak poskytli dkazy, proti ktorm ako nieo namieta.
Bola dokonca zaloen asocicia pre pre- a perinatlnu psycho
lgiu, ktor u ptns rokov skma aj jej terapeutick mo
nosti. Jej lenmi s stovky lekrov a oetrovateov, akademic
kch pracovnkov, vedcov, terapeutov a uiteov z celho sveta,
ktor si vymieaj svoje sksenosti a poznatky na medzinrod
nch konferencich.
Jednm z jej lenov a nedvny predseda je David B.
Chamberlain, psycholg a bdate v oblasti perinatlnej pa
mte zo San Diega. U vea rokov je vedcim zstancom
existencie perinatlnej pamte a na obhajobu svojich nzo
rov dal vea vskumnho silia. Jeho aktivita na tomto poli
je reprezentatvna a kee zko svis s vskumom zitkov
na prahu smrti u det, bude dobr, ak trochu asu venujeme
prve jeho objavom.
Deti vo Svetle 149

Jeho zujem o tto oblas vzbudili prbehy o malch de

och, ktor si pamtali svoje narodenie. Kee uvdzali pritom
pravdiv daje, ktor sa nijako nemohli dozvedie, zaal sa
nad nimi zama. Niekoko prkladov vm pome vi sa do
jeho situcie, ke sa snail zisti ako sa mohli k tmto infor
mcim dosta.
V znmej knihe, ktor o tom napsal,15 uvdza prbeh tri
a polronho chlapca Jasona. Raz veer poas cesty domov zra
zu spustil, e si pamt, ako sa narodil.

Povedal matke, e ju poul kria a robil, o mohol, aby sa do

stal von. Bolo tam tesno" a vlhko" a ctil, e m nieo okolo
krku. Nieo ho navye poranila na hlave a pamt si aj, e mu
pokriabali" tvr.
Jeho matka povedala, e mu nikdy nerozprvala o prode, ni
kdy ", ale to, o povedal, bola pravda. Okolo krku mal omotan
pupon nru, monitorovali ho pomocou snmaa umiestnenho
na hlave a vytiahli ho klieami. Fotografia z nemocnice prezrdza
krabance na jeho tvri.16

alie dievatko vo veku ani nie tyroch rokov rozprvalo

o svojom naroden a prezradilo pritom rodinn tajomstvo',
ktor pred ou ukrvali. Pri prode bola prtomn priateka
matky a neskoria prleitostn opatrovateka Cathy, ktor po
mhala prodnej asistentke. Po prode musela asistentka
okamite ods, matka sa la okpa a Cathy ostala s dieaom
sama. Ke zaalo plaka, reflexvne sa jej dala napi zo svojho
prsnka. Ke sa matka vrtila, diea u spalo a Cathy s akmsi
pocitom viny, z toho, e bola prv, ktor ho nakojila, matke ni
nepovedala.
Takmer o tyri roky neskr, Cathy opatrovala to ist diea
a len tak zo zvedavosti sa ho optala, i si pamt na to ako sa
narodila. Neskr Cathy o tom povedala Chamberlainovi:

Odpovedala mi: Ano!"a presne psala kto bol prtomn a ak

mal pri jej naroden lohu. Opsala tlmen svetlo v tele matky
a tlak, ktor ctila poas produ. Potom sa nahlo bliie a zaep
kalo dvernm tnom: Vzala si ma na ruky a dala si mi pi, ked!
150 Posolstvo Svetla

tam mama nebola." Ke to povedala, vyskoila a ila sa hra.

A Cathy konci slovami: Nech mi nikto nehovor, e deti si nepa
mtaj ako sa narodili. ' 1 7

Ke sa Chamberlain dozvedel o takchto prpadoch, pokla

dal si za povinnos zisti, i by sa potvrdili v systematickom v
skume. Za tmto elom si vybral desa dvojc matiek s demi
a poas hypnzy kadmu oddelene kldol otzky svisiace
s prodom, ktor kad z dvojice vnmal z inej perspektvy. Do
vskumu zaradil samozrejme len tie matky, ktor sa mohli za
rui, e o tchto veciach s demi nikdy nehovorili. Aby mohol
pokus vyhodnoti, predpokladal, e vpovede matiek bud
aspo pribline presnmi opismi okolnost produ, s ktormi
by potom mohol porovna svedectvo det.
Ke potom tieto vpovede porovnal, zistil, e vpovede ma
tiek a ich det vo veobecnosti shlasili a v niektorch podrob
nostiach sa a neuveritene zhodovali. Svoje zistenia takto
sumarizuje:

Deti presne uviedli mnoh detaily, ako napr. as da, miesto,

prtomn osoby, pouit nstroje, polohu pri prode, sprvanie ses
tier a lekrov, prv kmenie, rozloenie nbytku v izbe a podrob
nosti pri prepan z nemocnice a pri ceste domov. Poradie udalost
uvdzaj vo veobecnosti sprvne: nastupovanie a vystupovanie
z auta, zmena miestnost a postel alebo inho zariadenia, kmenie
zfiase alebo prsnka, prchod a odchod lekrov a otcov18

Ke som tal jeho vsledky, okamite sa ma zmocnil ten

divn pocit dj vu, pretoe spomienky det na narodenie sa
vemi podobali na opisy zitkov mimo tela u dospelch. a
ko sa d vyhn zveru, e novorodenci a umierajci udia vi
dia svoje telo z podobnho uhla pohadu. Tomuto vzahu me
dzi perinatlnymi a mimotelesnmi vnemami sa venuje
Chamberlain i v inch prcach. 19
Detaily uvdzan demi s rovnako presn, ako to bolo
v prpade overovacch tdi detskch zitkov na prahu smrti.
V tchto prpadoch sa vpovede det overuj na zklade spo
mienok matky. Pozrime sa naprklad na tento prpad:
Deti vo Svetle 151

Ke priniesli diea k matke, jej reakcia bola: Zdvihnem ju ho

re a ovoniam ju. Ovoniam jej hlaviku. Pozriem sa na prteky na
nohch a vravm: Och, Boe! Ve m zdeformovan prteky na
nohch!" Zavolala sestru a optala sa jej na prsty na nohch. T ju
vak ubezpeila, e s normlne.
Diea (nezvisle od toho) uviedlo: Dvha ma hore, pozer na
ma... Ovoniava ma! A optala sa sestriky, preo mm tak
smiene prsty na nohch... Sestrika povedala, e s jednoducho
tak ak s a e nie s zdeformovan."20

Na zklade dkazov jeho prce, ako aj inch tdi o peri-

natlnej pamti, Chamberlain nevyhnutne dospieva k zveru,
e spomienky na vlastn narodenie zskan v riadenom a sys
tematickom vskume s asto nefalovanmi spomienkami
na skuton zitok. Poukazuje alej na to, e modern v
skum vo vvinovej psycholgii a neurolgii pomha prekon
va star nzory o nemonosti takchto spomienok. Ako ne
podloen sa ukzali nmietky vychdzajce z predpokladu,
e batolat nemaj dos neurnovho myelnu, alebo e pri
naroden nie je ich mozog vyvinut natoko, aby umonil
procesy zapamtania. Chamberlain to sumarizuje slovami:
Spomienky na vlastn narodenie sa vinu storoia povao
vali za fantziu" a prenatlne spomienky za nemon." Fan
tziou boli v skutonosti hranice vedy, ktor stanovila psy
21
cholgia a neurolgia."
Tu musme samozrejme rozli aliu paralelu medzi tm,
o ns uia umierajci a o sa dozvedme z vskumov o spo
mienkach na narodenie: Veda si mus vytvori priestor pre sku
tonosti, ktor boli zavrhovan ako fantzie.

Zrelos mentlnych procesov, ktor je oividn u pri naro

den ako i pred nm, nm kladie zkladn otzky o vzahu me
dzi mysou a fyzickmi truktrami mozgu a nervovho syst
mu, priom na tieto otzky nie je zrejme vvinov psycholgia
22
v rmci existujcej paradigmy schopn odpoveda.

Tento Chamberlainov zver sa v podstate zhoduje s tm,

ku ktormu sme dospeli v poslednej kapitole po prehade
152 Posolstvo Svetla

o dkazoch o pravdivosti mimotelesnho vnmania. V ka

dom prpade ns zitky pri extrmnych ivotnch situ
cich, ako je narodenie a smr, ntia pripustil: monos, e
nae vedomie v konenom dsledku zrejme presahuje svoj
telesn domov.

ZVERY
Zistenia Chamberlaina a objavy sasnej neurolgie tkaj
ce sa pamte v ranom detstve ns stle viac presviedaj
o tom, e si v ivote meme neskr naozaj spomen na
udalosti z prvch dn nho ivota, teda samozrejme aj na
zitok na prahu smrti. Ak je tomu tak, potom by sprvy
o zitkoch umierajcich det, zvl vemi malch, predsta
vovali vemi dleit argument podporujci autenticitu
tchto zitkov. Nejde teda o prbehy motivovan nboen
stvom alebo modernou kultrou prestenou zitkami na
prahu smrti. Naopak, tieto deti zrejme opisuj nieo, o pat
r k samotnej podstate udskej osobnosti a k omu dochdza,
ke jeho vedomie zane vnma blzkos smrti. Nboenstvo
me tieto zitky podfarbi alebo ovplyvni ich interpret
cie, televzne programy mu z nich robi senzcie alebo do
konca neustlym zneuvanm nho hladu po poznatkoch
z takchto transcendentlnych ciest spravi z nich nieo tri
vilne; ni z toho vak nie je ich prvotnm impulzom. Ich
obsah a truktra s odvoden z nieoho, o je mimo nho
kultrneho rmca.
O ich originlnom zdroji sa meme iba dohadova a iaden
vskum zitkov na prahu smrti nedoke na tto otzku od
poveda. o vak vskum detskch zitkov na prahu smrti do
kazuje, je, poda ma, neudratenos zdanlivo prijatench n
mietok kritikov, ktor ns ani v najmenom neprivdzaj
bliie k rozlteniu ich tajomstva. Ale hoci mono kritici na
teraz stchli (aspo doasne!), neznamen to, e my sme mali
posledn slovo. Mme mono v dvod prijma takto zi
tok ako autentick fenomn, vetka snaha o jeho pochopenie
zvonku vak ostva mrna.
Deti vo Svetle 153

POSLEDN SLOVO OD MARCA

Spomenul som si naho nedvno, ke som sa v Montreale
zastnil vekej a okzalej konferencie venovanej smrti a umie
raniu. Jej hlavnm cieom bolo zbli zpadnch intelektulov
a vedcov s predstavitemi tibetskho budhizmu, na ele so sa
motnm dalajlmom pri diskusich o takch tmach ako je
utrpenie, lieenie a smr. Tri dni sme povali uhladen aka
demick prezentcie, zastovali sa na seminroch a disku
sich, na ktorch vystupovali vznamn osobnosti Zpadu
i Vchodu.
V posledn de konferencie bola vemi psobiv panelov
diskusia, ktor mala cel zhromadenie ukoni. Medzi rzny
mi kanadskmi vedcami sa jej zastnil aj Stanislav Grf.
V pecilnej lohe komenttora bol prtomn, podobne ako
na otvracom dni, aj dalajlma. Kad mal prednies asi pol
hodinov prspevok a na jeho konci sa mal obrti na Jeho sv
tos s konkrtnym problmom, o ktorom sm hovoril.
Sedel som v treom rade medzi obecenstvom, priamo pred
renckym pultom a nemohol som si nevimn malho chlap
ca, ktor si v poslednej chvli sadol do prednho radu veda e
ny, ktor bola zrejme jeho matkou. Poas striedania jednotlivch
renkov som si uvedomil, e stle uprene pozorujem toto diea,
pretoe v jeho zjave bolo osi vnimon. Vznal sa okolo neho
aksi pokoj, priam aksi dstojnos, vaka ktorej psobil ako
ostrov ticha uprostred obecenstva, ktor neustle umelo v oa
kvan slvnostnho ukonenia celho podujatia. Okrem, pre
ma npadnej, prtomnosti, vyzeral vemi nezvyajne. Ctil som
sa skoro ako v prtomnosti nejakho zjavenia, pretoe bolo na
om nepopieraten nieo zo sveta duchov. Bol mal ale thly,
mimoriadne bled a mal jemn, riedke vlasy. Hne, ke som ho
zazrel, spomenul som si na fotografie obet holokaustu - przra
ky vychudnut na kos, ktorm u smr pozerala z o. Nebolo
to obyajn diea a viem, e ostatn okolo ma mali podobn po
city akhosi previnenia, ke na neho civeli.
Potom nastal nejak rozruch, niektor organiztori prili
k nemu a hovorili s nm ako aj so enou, ktor som povaoval
za jeho matku. O chvu ho u viedli k pdiu, kde zaujal svoje
154 Posolstvo Svetla

miesto medzi ostatnmi venmi osobnosami. Vetci boli-

pravda zmten a zvedav, kto je tento mladuk zmekan
astnk a preo sa mu dostalo toko pozornosti a neoakva
nho privtania od ostatnch renkov.
Modertor oskoro vysvetlil, e chlapca pozvali, aby tu vy
stpil ako posledn renk. Povedal, e sa vol Mare Beaulieu
a uviedol jeho vek (nespomnam si presne, ale mohol ma de
v rokov). Ukzalo sa, e trp na nevylieiten formu leuk
mie a z istch dvodov, ktor nm z istch dvodov nespres
nili, sa vemi chcel stretn s dalajlmom. Kadho to urite
dojalo a Marc zaal o chvu ta (po franczsky) spevavm
hlasom krtky prejav, ktor on (alebo niekto in) napsal na
tto prleitos. Zaoberal sa v om najm tm, e zomieraj
ce deti, ako on, chc aby sa s nimi zaobchdzalo ako so vet
kmi inmi a nechc by izolovan ako keby mali lepru.
Obecenstvo slune, ale so sympatiami zatlieskalo, mal Mare
sa stiahol do seba, nasadil si slchadl (pre prpad alieho
tlmoenia do francztiny) a zdalo sa, e tm jeho as na
konferencii skonila.
Sedeli sme tam alie dve hodiny a povali alch exce
lujcich renkov, priom jeden z nich (nie Grf, ktor mi
mochodom predniesol vemi taktn a duchapln prspevok)
poskakoval okolo javiska a gestikuloval smerom k eroticky la
denm diapozitvom, o sa urite vine astnkov vbec ne
pozdvalo. Dalajlma medzitm v spoluprci s tlmonkom
komentoval jednotliv prspevky, priom ich dopal mdrymi
a vtipnmi postrehmi. Marc ostal pri tom vetkom na javisku
takmer zabudnut a, tak povediac, neviditen.
Popoludnie ubiehalo, diskusia sa vliekla a mal som pocit, e
vetci u toho maj dos. Pri prejave poslednho renka sme
mali pocit, e sa topme v tom mnostve slov vo francztine
a anglitine.
Konene nastal as na otzky a asi po ptnstich mintach
si ktosi spomenul na Marca. Mal poveda, o si o tom vetkom
mysl a najm ak m nzor na smr. Oividne ho to zaskoi
lo, ale rchle sa spamtal.
Ke odloil slchadl a zaal hovori, obecenstva sa zmocni-
Deti vo Svetle 155

lo urit naptie. Hovoril tichm hlasom a stchla aj cel sla.

V podan tlmonka som v slchadlch poul tieto slov:

Myslm si, e ke umriete, neznamen to koniec. Neme to

by koniec, pretoe v mojej mysli je to nemon. Pokrauje to
vraciame sa jednoducho domov. Ideme domov, kde sme boli pred
tm ako sme prili do tohto ivota. A tento ivot je iba o tom, e
sa tu musme nieo naui. A ke sa to naume, ideme sp do
mov. Ideme tam, kde sme boli predtm. A tento ivot je samozrej
me obmedzen na urit asov obdobie. Myslm, vonkaj ivot.
Ale ivot, ktor je vo vntri, ten nekon nikdy.

Zdalo sa, e po tchto slovch ostatn renci nevedeli ako

zareagova. Po takomto spontnnom a priamoiarom prejave,
ktor sa oividne opieral o jeho priamy zitok, azda vetci pr
tomn ostali ako omren. Po takmer troch hodinch rozpr
vania ns toto diea umlalo jednoduchou, ale hlbokou prav
dou o ivote a smrti.
Stan Grof, ktor sedel veda Marca, vstal prv a zaal tlies
ka. Ostatn, zrejme trochu zahanben, boli priam donten,
aby sa pridali. Dalajlma vstal nenm gestom chlapca poeh
nal a okolo krku mu zavesil veniec kvetov. Medzitm vstali
vetci a tlieskali Marcovi. Aj ja som stl s oami plnmi sz, ako
mnoh okolo ma.
V tejto nepredvdanej chvli vypukol chaos. Mnoh sa roz
behli k pdiu a zablskali sa svetl fotoapartov. Dalajlmu
rchle odviedla jeho skupina, zatia o ostatn sa okolo nej
tlaili. Ostatn renci stli a nevedeli, o maj robi. Nastal
veobecn zmtok a pevn truktra konferencie sa zsluhou
niekokch slov devronho chlapca, umierajceho na leuk
miu, plne rozsypala.
Tto konferencia sa vlastne nikdy plne neskonila. Spso
bili to Marcov slov, ktor vyvolali v obecenstve citov otras.
Pamtm si ich ako tie najvhodnejie zveren slov vysloven
na tejto konferencii. Vyli sme po nich pokoren a ommen do
slnkom zaliateho montrealskho popoludnia a Marcov slov
nm stle zneli v naich uiach a duiach.
156 Posolstvo Svetla

Bola to alia lekcia od svetlom naplnenho chlapca, ktor

nm pomohol pripomen si, o om ns m ui smr.
Pri tan jeho slov si mono spomeniete na to, o povedala
udiven Stevenova matka, ke uvaovala nad spontnnymi po
znmkami dvojronho syna o tom, o sa stane, ke zomrie
me. Napsala:

Povaovala som to za vznamn, e niekok vai respondenti

spomnali pocit nvratu domov, dvern poznanie, pocit, e vdy
poznali vetko, o zavali. Je mon, aby si celkom mal deti za
chovali nejak spomienky, e tam u boli?

Z pohadu Marcovho svedectva je mon, e mala nakoniec

pravdu.

Poznmky

1 Okrem knihy Closer to the light (Bliie k svetlu) (New York: Villard,
1990) Morse nedvno publikoval jej pokraovanie Transformed by
the light (Premenen svetlom) New York. Villard, 1992), ktor sa za
ober dsledkami zitku na prahu smrti u det. Okrem tchto knh
Morse publikoval na tto tmu spolu so svojimi spolupracovnkmi
niekoko pvodnch lnkov v medicnskej literatre. Medzi nimi s
naprklad: M. Morse: A near-death-experience in a seven-year-old
child (Zitok na prahu smrti u sedemronho dieaa), American
Journal of Diseases in Children, 137 (1983), str. 959-961; M. Morse,
P. Casttillo, D. Venecia, J. Milstein a D. C. Tyler: Childhood near-
death experiences, (Detsk zitky na prahu smrti), American Journal
of Diseases in Children, 140 (1986), str. 1110-1114; M.Morse et al:
Near-death experiences in a pediatric population (Zitky na prahu
smrti v pediatrickej populcii), American Journal of Diseases in Chil
dren, 139 (1985), srr. 595-600; a M. Morse: Near-death experien
ces and death-related visions in children: Implication for the clini
cian (Zitky na prahu smrti a vzie smrti u det: implikcie pre
klinika), Current Problems in Pediatrics, 24 (1994), str. 55-83.
2 Toto rozprvanie vychdza z knihy Morseho Closer to the light
(Bliie ku svetlu), str. 3-8, ako aj z jeho dodatonch informci
z jeho lnku A near-death-experience in a seven-year-old child'
(Zitok na prahu smrti u sedemronho dieaa).
Deti vo Svetle 157

3 R. Mody: The light beyond (New York: Bantam, 1988), kapitola 3,

str. 45-60.
4 Ibid., str. 48-49.
5 William J. Serdahely: A comparison of retrospective accounts of
childhood NDEs with contemporary pediatric accounts (Porovnanie
retrospektvnych vpoved detskch zitkov na prahu smrti so
sasnmi pediatrickmi vpoveami), Journal of Near-Death Stu
dies, IB, str. 219-224.
6 Roxanne Sumnersov, The wave of light (Sveteln vlna), (Corvallis,
Oregon: Agadir Press, 1994).
7 G. O. Gabbard a S. W. Twemlow: With the eyes of the mind (Ocami
mysle), New York: Praeger, 1984), kapitola 9, str. 154-166.
8 Ibid., str. 154-156.
9 Prevzal som vek as tejto vpovede priamo z video nahrvky zho
tovenej na tejto konferencii nazvanej Transcending the limits (Preko
nanie hranc), Seattle IANDS Newsletter, 1993.
10 Morse sm uvdza krtku vpove vo svojej knihe Closer to the light
(Bliie k svetlu), str. 35-37.
11 Tento prpad je publikovan v lnku Dr. Herzoga a Johna T. Herri-
na: Near-death experience in the very young" (Zitky na prahu
smrti u vemi malch det), Critical Care Medicine, 13 (1985),
str. 1047-1075.
12 Ibid., str. 1074.
13 Dobr vod na pochopenie tejto mozgovej funkcie je v knihe Ri
charda Restaka: The modular brain" (Modulrny mozog), (New
York; Macmillan, 1994).
14 Stanislav Grof je pvodom esk psychiater a psychoanalytik, jeden
zo zakladateov transpersonlnej psycholgie na konci 60-tych rokov.
Najviac sa preslvil svojm vskumom inkov psychedelickch ltok
na udsk vedomie a bezliekovou experimentlnou terapiou nazva
nou holotropn integrcia. O svojich objavoch tkajcich sa perina-
tlnych zitkov napsal vea knh, vtane Realms of the human un
conscious (Oblasti udskho nevedomia) (New York: Viking, 1975),
(spolu s Joan Halifaxovou) The human encounter with death (Stret
nutie loveka so smrou), (New York: Dutton, 1977), Beyond the bra
in (Za hranicami mozgu) (Albany, NY: SUNY Press, 1985) a The ad
venture of self-discovery (Dobrodrustvo seba-objavenia) (Albany, NY:
SUNY Press, 1988).
15 David Chamberlain, The mind of your newborn baby (3rd ed.) (My
se vho novonarodenho dieaa (3. vydanie). Berkeley, CA: North
Atlantic Books, 1998.
16 Ibid., str. 103.
158 Posolstvo Svetla

17 Ibid., str. 104.

18 David Chamberlain: Consciousness at birth: A review of the empirical
evidence (Vedomie pri naroden: prehad empirickch dkazov) (San
Diego, CA: Chamberlain Publications, 1983), str. 34.
19 Pozri jeho lnok: The expanding boundaries of memory" (Rozi
rujce sa hranice pamte) ReVision, 12 (1990), str. 11-20.
20 Chamberlain, Consciousness at birth (Vedomiepri naroden), str. 35.
21 Chamberlain: The expanding boundaries of memory" (Rozirujce
sa hranice pamte) ReVision, str. 18.
22 Chamberlain, Consciousness at birth (Vedomiepri naroden), str. 43.
 KAPITOLA

ivot po stretnut
so Svetlom
5
V roku 1984 som vydal prv knihu Heading toward Omega
(Pred nami je Omega), ktor bola mojou prvou rozsiahlou t
diou o dlhodobch nsledkoch zitku na prahu smrti. Pouk
zal som v nej na to, e prve tak ako sa tento zitok sklad zo
svojich charakteristickch prvkov, to ist plat aj na zmeny, ku
ktorm dochdza neskr u dotynch ud. Nech u boli pred
zitkom akokovek rozdielni, prejavili sa u nich udivujce po
dobnosti vo viere, ivotnch hodnotch, sprvan a veobec
nom nzore na ivot. Z psychologickho hadiska to vyzeralo
tak, akoby sa vetci podrobili rovnakej inicianej skke - vy
volanej traumatickm zitkom, ktor ich priviedol k novm,
radiklne odlinm nzorom na ivot a potom sa z nej vrti
li, aby hovorili jednoduchm jazykom a konali na zklade taj
nho poznania zo spolone zdieanej vzie. V tejto knihe som
kontatoval, e hoci tto udia ostali osobnostne rozdielni, po
zitku mali tendenciu smerova k spolonmu psychologick
mu profilu. Jednoducho povedan, vina z nich sa nielene
zmenila, ale zmenila sa vemi podobnm spsobom.
Poas trnstich rokov, ktor uplynuli od vydania tejto mo
1
jej tdie, mnoho alch prc moje zistenie potvrdilo. Naj
menej osem alch vekch vskumov o nsledkoch zitku na
prahu smrti na al ivot dotynch ud poskytlo alie d
kazy o jednotnej truktre nslednch zmien. Uveden vsku
my sa konali v USA, Anglicku, Austrlii a Taliansku - ale rov
nak vsledky sa dosiahli v kadej inej krajine, v ktorej sa
takto vskum podnikol. Zd sa, e sa vetci udia po zitku
160 Posolstvo Svetla

na prahu smrti, aspo pokia ide o zpadn svet, zhoduj vo

svojej viere, sprvan, hodnotch a svetonzore.
Veobecn zhoda dsledkov zitku na prahu smrti me byt'
pozoruhodn, mete si vak poloi otzku, preo ju tu spom
nam. Dvod je jednoznan: Tieto tdie ukazuj, e nech u je
podstata zitku akkovek, je relny vo svojich dsledkoch. Keby
ste zaali tieto dsledky podrobne skma, vemi skoro by ste po
chopili, ak u nie ste o tom presveden, e urite nejde o tak
zmeny, ak by sme oakvali, keby zitok na prahu smrti bol iba
halucinciou alebo isto psychologickm fenomnom. Podob
nos zmien po tomto zitku a ich pecilny a pretrvvajci cha
rakter je takto alm argumentom na obhajobu jeho autenticity.
Zatia o som naznail, e rovnak truktra nsledkov toh
to zitku je veobecne rozren, nepecifikoval som jej jed
notliv prvky. Ak teda hovorme o spolonom psychologickom
profile ud po zitku na prahu smrti, o ho vlastne tvor?
V skutonosti sme u o tomto profile hovorili. Mono si pa
mtte Laurelynn Martinovu z prvej kapitoly. Musm vm tu
pripomen, e ke mi napsala, priloila do listu zvltny zo
znam vlastnost, aby mi doloila ako jej zitok ovplyvnil ivot
(pozri str. 57-58). Vtedy som bol zarazen tm ako dobre to
vystihovalo vinu zmien, ktor som opsal v knihch, ale,
mono si spomnate, e som sa neskr dozvedel, e Laurelynn
ich netala. Jej list bol takto zvl povzbudzujcim potvrde
nm profilu, ktor som u dobre poznal.
Skr ako zaneme skma anatmiu tohto profilu, mono si
budete chcie preta ete raz jej list ako aj veobecn konta
tovanie, o zmench, ktor nastali po jej zitku. Po ich preta
n (na str. 53-58) zskate dobr prehad o zem, na ktor sa
chystme vstpi.

ZMENY V PSYCHIKE A SPRVAN

PO ZITKU NA PRAHU SMRTI
V niekokch nasledujcich kapitolch budeme podrobne sk
ma pecilne inky zitku na prahu smrti. Najskr vm ich
vak chcem predstavi v krtkom, systematickom prehade.
ivot po stretnut so Svetlom 161

Nebudem pritom ilustrova kad prvok konkrtnymi prklad

mi, ale uvediem ich a na konci kapitoly. Budete tak ma lepiu
monos pozorova, ako sa jednotliv tny zitku na prahu
smrti zlievaj do spolonej meldie, ktor potom zaznieva
v kadodennom ivote tchto ud.

Vyie hodnotenie ivota

Vina ud po zitku na prahu smrti sa vracia do ivota
s ovea kladnejm vzahom k jeho kadodennm prejavom
vnmaj zrazu krsu tvre starej eny, raduj sa z majesttnej si
ly prrody i z obyajnho rozhovoru. S vou radosou vn
maj vetko to, o nm u zovednelo a na o sme si zvykli. Po
ciuj rados zo samotnho ivota a maj tendenciu pozera
na ako na zzrak.

Prijmanie seba samho

Po zitku na prahu smrti sa posiluje pocit vlastnej hodnoty
a prijmania seba samho. Pocity osobnej neistoty, plachosti
a prehnanej potreby vyhovie alebo podriadi sa inm asto vy
strieda sebadvera a otvorenos, ktor me udivi tch, ktor
dotynho loveka poznali pred jeho zitkom.

Zujem o ostatnch
Jedna z najnpadnejch a najtrvalejch zmien po zitku na
prahu smrti je hlb a ohadupln zujem o ostatnch ud.
Sluba inm, ako to povedal jeden z tchto ud, je relnejia,
ako cel tento svet". Prejav lsky jednmu z blnych je iba
odovzdanm zlomku z toho, o lovek dostal vo Svetle a pocit
nutnosti takto kona je v niektorch prpadoch takmer nepre
konaten.

cta k ivotu
Vina ud po zitku na prahu smrti zisuje, e ich zujem
o inch sa neme obmedzi iba na ud, ale vzahuje sa bez-
162 Posolstvo Svetla

vhradne na cel ivot. Hodnoty mnohch tchto ud charak

terizuje cta k ivotu zvierat, k prrode ako aj zven citlivos
k ekologickmu zdraviu celej planty.

Antimaterializmus
Po blzkom kontakte so smrou sa jav ivot sstreden na ma
terialistick hodnoty a zisky ako przdny a nezmyseln.

Strata zujmu o saenie

Mnoh udia po tomto zitku hovoria, e u nemu i poda
veobecne platnch pravidiel vyadujcich saenie o mate
rilne vhody a spech v ivote. Nestoja u vbec o to, aby bo
li nejakmi vplyvnmi i dleitmi osobami. To, na om
zle, je skr starostlivos o inch, a nie vlastn spech.

Duchovnos
Je zaujmav, e mnoh tto udia po svojom zitku hovoria,
e sa nestali viac nbon ale duchovnej. Maj na mysli to,
e formlne aspekty nboenstva v zmysle organizovanej in
titcie strcaj na vzname a dleit sa pre nich stva
univerzlnejia a iria duchovnos, ktor sa dotka kadho
loveka.

Tba po poznan
Tto udia pociuj obrovsk smd po vedomostiach, o im
asto pomha pri duchovnom hadan. Pre mnohch z nich sa
hlavnou motivciou stalo i v slade s tm, o sa dozvedeli od
Svetla a tak sa znovu utvrdi v poznan, ktorho sa im poas
zitku dostalo.

Pocit zmyslu ivota

Hlbokm presvedenm sa stva to, e ivot m svoj zmysel
a kad m v om nejak posvtn lohu. Mnoh maj pocit,
ivot po stretnut so Svetlom 163

e maj po svojom zitku objavi duchovn dvod vlastnho

bytia a tak naplni svoje ivotn poslanie.

Strach zo smrti
Zitok na prahu smrti m tendenciu plne a navdy vymaza
strach zo smrti. Zatia o v loveku ostva ben strach spoje
n s procesom umierania, moment smrti sa povauje za oslo
bodzujci prechod do ndhernho stavu, v ktorom tto udia
u krtku chvu pobudli.

ivot po smrti
Spravidla tto udia nadobudn presvedenie, e ich po smrti
tela oakva ist forma vedomej existencie. Mnoh sa stan pr
stupnej nzorom o uritej forme reinkarncie alebo im plne
uveria.

Viera v Boha
Nezle na tom, ak termn im vyhovuje a bez ohadu na to,
i verili v neho predtm, po zitku maj tendenciu tvrdi,
e teraz s hlboko presveden o jeho existencii. Niektor
z nich vak radej pouvaj v tomto kontexte pomenovanie
Svetlo".

Toto s teda niektor hlavn prvky psychologickho profilu

ud po zitku na prahu smrti sbor pretrvvajcich a na
vzjom sa podporujcich presveden a hodnt, ktor spso
buj zmeny v ich kadodennom sprvan i v nzore na cel ves
mr. Nsledky tohto zitku vak ani zaleka nie s obmedzen
iba na tieto zmeny. Nedvny vskum odhalil cel sriu alch
nsledkov, ktor ete viac potvrdzuj, e takto vrazn zmeny
v udskch schopnostiach nemono v iadnom prpade vysvet
li jednoducho nejakmi psychologickmi teriami. V alom
texte sa preto samozrejme budeme zaobera tmito almi,
asto mimoriadnymi, prejavmi.
164 Posolstvo Svetla

ZMENY VO VEDOM
A PARANORMLNE SCHOPNOSTI
Okrem zmien v presvedeniach a hodnotch jednotlivca, vyvo
lva zrejme zitok na prahu smrti aj hlbok zmeny v jeho vedo
m. Jednou vetou, dochdza zrejme k tomu, e tento zitok
uvouje bene driemajce schopnosti smerujce k vyiemu ve
domiu a mimoriadnemu psobeniu loveka. Meme tu rozli
tri hlavn, ale jasne prepojen, aspekty tohto druhu premeny.

Rozren vedomie
Mnoh udia po zitku na prahu smrti hovoria o tom, e pre
vaj rozren stavy vedomia, poas ktorch s zaplaven infor
mciami asto takou rchlosou, e ich nestihn ani absorbova.
Ctia pritom, e informcie k nim zrejme prichdzaj" zo zdro
jov, ktor sa im javia voi ich malmu egu celkom jednoznane
ako extern. Mnostvo tchto informci me by ohromujce,
ale ich obsah me by celkom rznorod mu by abstrakt
n a teoretick, hlboko osobn a vznamn, duchovn alebo
praktick - a pre dotynho loveka maj obyajne vek cenu.2

Paranormlne vnmanie
Hoci vea nedvnych vskumov takto schopnosti potvrdilo,3
u dlhiu dobu je znme, e zitok na prahu smrti zrejme
urchuje rozvoj celho radu mimozmyslovch vnemov. Zisti
lo sa naprklad, e po tomto zitku sa zvyuje vskyt takch
paranormlnych javov, ako je telepatia, jasnovidectvo a pred
povedanie budcnosti. U tchto ud navye astejie dochdza
k spontnnym zitkom mimo svojho tela a nezvyajnm vne
mom ako je napr. vnmanie energetickch pol (znmych ako
aura) okolo tela inch osb.

Lieitesk schopnosti
Napriek nedostatku sstredenej, systematickej prce v tejto ob
lasti existuje mlo pochybnost o tom, e medzi zitkom na
ivot po stretnut so Svetlom 165

prahu smrti a rozvojom lieiteskch schopnost existuje zke

prepojenie. Tomuto prepojeniu sa budeme podrobne venova
v jedenstej kapitole. Dovote mi poukza na to, e literatra
o zitku na prahu smrti oplva vpoveami osb, ktor hovo
ria o nadobudnut tchto schopnost po svojom zitku a ta
tistick tdie rovnako potvrdzuj, e takto prklady nie s
zriedkav. Vo vlastnej prci som naprklad zistil, e 42 percent
respondentov potvrdilo zskan schopnosti lieenia (v porovna
n s 11 percentami v kontrolnej skupine). 4 Podobn vsledok
zskala Cherie Sutherlandov. V jej tdii iba 8 percent austrl
skych respondentov potvrdilo tieto schopnosti pred zitkom
na prahu smrti, zatia o po om sa k nim hlsilo 65 percent. 5
Vidme teda, e zmeny spsoben zitkom na prahu smrti
nie s obmedzen len na oblas psychiky a sprvania, ale e sa
po om v udskom vedom zrejme aktivizuj schopnosti vy
ieho rdu. Aj tieto okolnosti poukazuj na to, e zitok mus
by niem viac ako jednoduchou vziou. Zd sa, naopak, e na
loveka psob niem o ovplyvuje viac ako iba jeho psychi
ku. V alej asti, po prvkrt v tejto knihe uvidme, e zitok
na prahu smrti v skutonosti zrejme modifikuje nervov sys
tm a mozog loveka.

PSYCHOLOGICK
A NEUROLOGICK ZMENY
Nedvny vskum mnohch nezvislch bdateov poskytol p
sobiv, hoci zatia iba predben dkazy o tom, e zitok na
prahu smrti m tendenciu spusti cel rad konzistentnch fy
ziologickch a neurologickch zmien, ktor sam osebe tvoria
ist psycho-fyzick syndrm. 6 Zatia sa zistili tyri hlavn kate
grie, ktor nm pomhaj uri komponenty tohto syndrmu
zitku na prahu smrti.

Zven citlivos
Vea ud nm po tomto zitku hovor, e sa stali neobyajne
citliv na svetlo, zvuk, vlhkos a mnoho alch stimulov a pod-
166 Posolstvo Svetla

mienok z okolia. Zvyuje sa ich vnmavos na rzne chute

a zniuje sa tolerancia na alkohol a lieky. Neprekvapuje preto,
e sa u nich vyskytuje aj viac prpadov alergie. Zvl pozoru
hodn je ich zven citlivos na elektrinu - zanaj sa u nich
objavova zvltne prhody spojen s elektrickmi zariade
niami". Mnoh naprklad zistia, e ich digitlne nramkov
hodinky prestvaj ukazova sprvny as, alebo v ich prtom
nosti dochdza ku skratom elektrickch obvodov v aute, v po
taoch, alebo rzne in elektrick zariadenia zlyhvaj bez
zjavnej priny a tak alej.7
Vetky tieto prznaky sa definuj ako syndrm hyperestzie,
o znamen nezvyajn citlivos na podnety z okolia a jeho as
tou zlokou je citlivos na elektrinu. I ke tento syndrm u
dvnejie poznme a skmame, stle vieme o om vemi m
lo. 8 Pre ns jednoznane vyplva jedno: mnoh udia dostan"
tento syndrm po zitku na prahu smrti.
Ponka sa nm potom otzka: ako me obyajn haluci
ncia" alebo in psychologick jav spusti takto efekt?

Stavy znench fyziologickch reakci

Existuj utit dkazy, e v signifikantnom pote ud po zit
ku na prahu smrti dochdza k charakteristickej fyziologickej
zmene, ktor spsobuje znenie telesnej teploty, krvnho tla
ku a rchlosti ltkovej vmeny, inmi slovami spomauj sa
9
u nich fyziologick reakcie. Zd sa, e k tomuto stavu doch
dza zrove s inm stavom, ktor sa do uritej miery paradox
ne jav ako jeho opak.

Energetick posuny a aktivcia sily kundaliny

Vo veobecnosti udia po zitku na prahu smrti uvdzaj, e
maj viac energie, menej spia, priom ich vkonnos tm ne
10
trp. Energetick posun, o ktorom hovoria, je vemi blzky
pojmu, ktor m pvod vo vchodnch duchovnch trad
cich, ktor vak stle viac prijmaj a uznvaj aj zpadn psy
choterapeuti zaoberajci sa duchovnm prebdzanm. Ide
o pojem znmy ako kundaliny, oznaujci aksi pecilny me-
ivot po stretnut so Svetlom 167

chanizmus, ktor umouje uvonenie prny (ivotnej energie)

do celho tela. Ke sa mechanizmus aktivuje, energia zane
v uritch drhach preteka telom a stimuluje prebudenie vy
ieho vedomia a to, o sa nazva vnmanie vymi zmyslami".
Nech u to je akokovek, nemono prehliadnu tri nezvisl
tdie, ktor preukzali, e udia po zitku na prahu smrti ho
voria o obrovskom nraste symptmov dlho spjanch s akti-
vciou kundaliny.1 Ci u je tto interpretcia sprvna alebo
nie, je mlo pochybnost o tom, e u mnohch ud po zitku
na prahu smrti sa zana v ich tele prejavova obrovsk ener
getick sila.

Zmeny v nervovom systme a mozgu

inky zitku na prahu smrti na neurologick funkcie sa
zatia bohuia preskmali nedostatone, hoci o tejto tme
existuj v prslunej literatre hlbok teoretick pekulcie.
Mnoh udia vak uvdzaj subjektvne vpovede o takchto
zmench. V mojej prci Projekt Omega som naprklad zistil, e
vye 50 percent mojich respondentov naznailo zmenen fun
govanie nervovho systmu a o je ete zaujmavejie, viac ako
tretina ctila, e po zitku sa ich mozog naozaj fyzicky zmenil. 12
Je samozrejm, e nae mozgy, ako dynamick systmy, sa na
chdzaj v herakleitovskom toku asu, pokia ns vak nepo
stihne nieo mimoriadne, ako naprklad ndor alebo raz, tie
to zmeny si ani nevimneme. Co teda spsobuje, e vek
percento mojich respondentov tvrd (a v rozhovore so mnou
niekedy zvl zdrazuje), e ich mozog po zitku je akoby
nanovo previnut"?
Kee nm chba rigorzny vskum, meme sa nad tm
iba divi, ale ke zvime vetky uveden zistenia, nebude sa
nm zda a takou absurdnou hypotza, e zitok na prahu
smrti me naozaj vrazne ovplyvni nervov systm loveka
a zmeny, ktor spsobil mu by vsledkom prve takejto ve
kej trukturlnej premeny.
Tento vskum je iba v plienkach a je samozrejm, e jeho
predben zistenia s takmer vlune zaloen na subjektv
nych vpovediach, ktor si vyaduj potvrdenie presnmi a ob-
168 Posolstvo Svetla

jektvnymi meraniami v laboratrich. daje, ktor sme vak

zatia zhromadili, jednoznane naznauj, e zitok na prahu
smrti ovplyvuje telo, rovnako ako duu a vedom kontakt so
smrou nie je len nejak psychologick jav, ale m tendenciu
loveka nanovo naprogramova na jeho hlbokej psycho-biolo-
gickej rovni. Ak to al vskum potvrd, budeme ma nov
siln dvod tvrdi, e zitok na prahu smrti nemono vysvet
li na isto subjektvnych zkladoch.
V kadom prpade, nech je u konen vysvetlenie zitku
na prahu smrti akkovek a nech je v pravej podstate" m
kovek, jedno je nepopieraten: zanechva na loveku hlbok
a trval stopu. Tieto inky nepotrebuj iadne vysvetovanie
samotnho zitku a musme ich prija ako tak, pretoe s
osobnm a hmatatenm dedistvom kadho dotynho lo
veka. S plodmi tohto zitku a ak chceme ma na nich as
a nakoniec si ich, tak povediac, privlastni, musme zaa toto
ovocie ochutnva, hoci spoiatku iba sprostredkovane.

IVOT PO STRETNUT SO SMROU:

NIEKOKO AUTOPORTRTOV
Ke sme takto zavili prehad dkazov o autenticite zitku na
prahu smrti, meme obrti pozornos k hlavnej tme tejto
knihy: Ako prakticky vyui informcie o tchto zitkoch vo
vlastnom ivote. V prvej kapitole sme uviedli niekoko prbe
hov a ich zkladn pouenie pre n kadodenn ivot. Teraz sa
nezaoberme natoko samotnm zitkom, ale viac tm, ako
pokrauje ivot loveka po tom, ke sa v om zan prejavo
va jeho charakteristick inky. Pomocou jednotlivch prpa
dov budete mc sledova ako sa typick nsledn inky za
plietaj do tapisrie osobnho ivota.
Po vydan mojej knihy Heading toward Omega dostal som
mnoho listov od itateov, z ktorch mnoh sami preili stret
nutie so smrou. Zrove mi psali aj o tom, e sa v podstate
stotonili s tm modelom zmien, ktor som objavil a asto sa
vyjadrili v tom zmysle, e to bolo, akoby ste v knihe opisova
li mj ivot". Niekedy bola tto zhoda tak blzka, e tto udia
ivot po stretnut so Svetlom 169

ctili potrebu napsa namiesto listu aksi dlh autobiografick

dokument a ja som tak mal monos spozna cel ivotn kon
text, do ktorho zasiahol ich zitok. Vo vine prpadov pisa
telia odpovedali na otzky v dotaznkoch z rznych vskumov,
ktor som uviedol aj v knihe. Zskal som tak mnostvo nevy
iadanch, ale takmer kompletnch prpadov, ktor mi po
mohli dokresli obraz loveka po zitku na prahu smrti, o kto
r som sa snail v spomnanej knihe.
Chcem vm tu predstavi niekoko tchto ud a zrove vs
poiada, aby ste pri tan ich prbehov nezabudli na to, e som
vybral tie, ktor zdrazuj zmeny vo viere, ivotnch hodno
tch a sprvan. Zatia o psycho-fyzick zmeny predstavuj
dleit as dkazov autenticity zitku na prahu smrti, nie s
rozhodujce v diskusii o tom, o meme sami z neho zska.
Ovea viac nm pome, ke uvidme ako lovek v dsledku
hlbokch hodnotovch zmien vnma svet novmi oami.
Me vm tie napadn, e som vybral ud, ktor kladne
reagovali na moju knihu. Neovplyvnil som ou prli ich po
stoj k vlastnmu zitku? Poda mjho nzoru, proti tomu
sved fakt, e mj model zitku potvrdili bdatelia najmenej
v tyroch alch krajinch a spomete si tie na Laurelynn
Martinovu, ktor o mojich knihch nevedela a jej takmer vzo
rov model zitku. To, o budete o chvu ta, je spolonm
prbehom mnohch tiscov ivotov, z ktorch len nepatrn zlo
mok poul o mojich knihch, i dokonca ich aj tal. Myslm
si preto, e meme plne vyli monos, eby tto udia bo
li nakazen" mojou knihou Heading toward Omega. Namiesto
toho sa zd, e predstavuj vemi dobr vzorku typu loveka
po zitku na prahu smrti, ktor som v nej predstavil.

Robert
V jni 1987 ma poas obeda v miestnej kaviarni blzko uni
verzity pozdravil thly, portovo obleen mu s hladkou tv
rou a odzbrojujcim smevom. Volal sa Robert a mohol ma
nieo vye pdesiatky. Bval na Havaji a priiel navtvi naj
stariu dcru v New Yorku. Priiel ku mne autom a do ttu
Connecticute len preto, aby sa so mnou stretol. V podstate sme
170 Posolstvo Svetla

sa spoznali pred rokom, ke mi zaal psa listy o svojom zit

ku a nslednom ivote, ale vemi som sa poteil, ke som ho te
raz mohol spozna osobne. To, o alej uvdzam je iastone
zaloen na mojich spomienkach z tohto rozhovoru, ale hlavne
na jednom z dokumentov, ktor mi poslal pred rokom.
Pred zitkom na prahu smrti 44-ron Robert bol spe
nm prvnikom v Los Angeles. Bol rozvedenm otcom troch
dcr a vcelku so svojm ivotom spokojn. Desiateho jna
1974 ho prepadol neskoro veer lupi, priom ho zrivo pose
kal pokrvaskou sekerkou po hlave i celom tele. Napriek a
km, viacnsobnm zlomeninm lebky a vekej strate krvi
tonkovi unikol a neskr ho vzali do nemocnice, kde preil
svoj zitok na prahu smrti. Po vylieen vak zistil, e sa stal
inm lovekom. Prestalo ho naprklad plne zaujma prvo.
Odiiel z Los Angeles a zaal i s priateom na farme v Idahu.

Nebavilo ma u saenie a ctil som rastci zujem o probl

my inch ako sa to dalo pochopi. Dopoul som sa o trans
cendentlnej meditcii a zaal som to cvii. Zoznmil som sa
s novmi priatemi a zanechal som spolonos podnikateov a prv
nikov... Ctil som, ako pre ma strca vznam nieo tak ako ka
rira alebo spoloensk postavenie a pil sa mi ivot na farme pri
rieke Snake v Idahu.

Podobne ako mnoh in, ktorch som poznal alebo o nich

poul, aj Robert sa oskoro vydal na vlastn duchovn cestu
a slovami poetky Mary Oliverovej zaal kra hlbie a hlbie
do sveta". V roku 1977 bol v Indii, kde intenzvne rozvjal svoj
zujem o meditciu a duchovnos a nakoniec sa usadil v Hilu
na Havaji, aby zakorenil svoj ivot v prirodzenom prostred,
ktor vyhovovalo loveku, akm sa teraz stal.

Za poslednch sedem rokov som sa venoval prrode, medzi

udskm vzahom a osobnmu rastu. V tchto oblastiach sa vela
toho zmenilo. Prestal som posudzova inch. Ctim, e kad
v ktoromkovek momente svojho ivota vlastne rob to, o naj
lepie vie. Zistil som, e vetky tie veci, ktor ste spomnali (v mo
jej knihe) o zvenom oceovan ivota, o vyom hodnoten seba
ivot po stretnut so Svetlom 171

samho, vom zujme o dobro inch, o hadan hlbieho po

chopenia ivota a vieho pochopenia seba samho sa v mojom
prpade potvrdili.

Aby ukzal, e zmena v jeho hodnotch nie je iba slovn,

spomenul niekoko prkladov ako tieto zmeny ovplyvnili jeho
tl ivota:

V poslednch piatich alebo iestich rokoch som sa sstredil na

organick spsob pestovania. Niekedy mm chu sta sa uiteom,
ale myslm si, e najlepie mem ui svojm prkladom nie nie
kde v triede, alebo aby som si iel hada iakov. Sm som tudo
val aj vivu loveka. Som prsny vegetarin a sm si robm sjo
v mlieko, tofu, omky a samozrejme varm vetko sm. Delm sa
o to vetko so svojimi priatemi, ale nie tak, eby som ich to uil...
Rozhodol som sa s do kurzu vo vemi venom hospici tu v Hi-
lo a v marci ho konm.

Cestovanie, zvl do krajn s tradinmi kultrami, je ete st

le sasou jeho pokraujceho hadania duchovnej mdrosti.

Vemi vysoko si cenm vetky kultry po celom svete. Precestoval

som iba s batohom na chrbte Mexiko a Stredn Ameriku, vtane
Guatemaly, Hondurasu a Kostariky a nauil som sa od priateov
po panielsky. Osvojil som si diea v Guatemale, navtvil som ho
v oktbri 1986 a podporujem tam skupinu, ktor sa sna o pre
itie tamojej kultry... Myslm, e sa stvam mdrej a rd by
som vymenil vetko moje formlne vzdelanie za viac mdrosti. Po
zorujem ju u Indinov, ke cestujem, u niektorch Havajcanov
a pvodnch obyvateov vade na svete.

Strvil som s Rbertom niekoko hodn v dvernom roz

hovore, ako pri vine takchto stretnut, som sa od neho do
zvedel o jeho osobnch zpasoch v ivote, ktor od jeho zitku
nebol vbec ahk. Zapsobil na ma aj pokorou a srdenosou,
ktor som vnmal od prvej chvle, ked si ku mne prisadol. Ke
som o om poul poslednkrt, op sa sahoval, tentoraz sp
na pevninu do Oregonu, kde sa pridal k svojmu aliemu pria-
172 Posolstvo Svetla

teovi na ekologickej farme. Ako in moji respondenti, aj Robert

sa objavil v mojom ivote a potom z neho zasa zmizol. Zanechal
vak vo mne hlbok, trval stopu.

Mia
V jni 1991 som v potovej schrnke naiel neobyajne hrub
oblku odoslan z Fnska. Ke som ju otvoril, naiel som v nej
38 strn husto popsanho textu, ktor zanal slovami:

Ven pn Ring, prve som dotala Vau knihu Heading to

ward Omega, ktor sa mi vemi pila. Myslm si, e knihy
o zitkoch na prahu smrti s vemi vzcne pre vetkch ud, ale
najm pre ud ako som aj ja, ktor sami podobn zitok preili.
Nestretvate asto ud s takmi zitkami a nie je vea tch, kto
r vm uveria a pochopia, o om hovorte. Je preto povzbudzuj
ce, ak mete ta o inch, ktor mali rovnak druh zitku a po
zna, e nie ste jedinm lovekom na svete s takouto sksenosou.

Tak som sa zoznmil so enou, ktor budem vola Mia a jej

ivotn prbeh sa predo mnou rozvinul na alch stranch jej
listu. Krtke zhrnutie niekokmi vetami by, samozrejme,
v tomto prpade nestailo a preto musm jej prbeh uvies
aspo v istom, obmedzenom kontexte, aby ste mohli pochopi,
ako sa jej ivot po stretnut so smrou zmenil. V ase psania
listu bola Mia vysokokolsky vzdelan, 33-ron matka troch
det a prve sa rozvdzala s manelom. Bola nezamestnan
a chystala sa nastpi do kurzu zdravotnch sestier. Bol to jej
sen z detstva a ako sama naznaila, oivil sa po zitku na pra
hu smrti. Jej ivot bol pln nezvyajnch zitkov, mnoh
z nich boli oividne nadprirodzen. Nepamt si presn d
tum, ale zitok na prahu smrti mala niekedy v roku 1982, ked
mala dvadsatyri rokov. Zo vetkch zitkov, ako sama hovo
r: Myslm, e tento zitok bol v mojom ivote ten najdlei
tej", a jej list to dostatone potvrdzuje. Pe v om naprklad:

Najv dopad na mj ivot bol ten, e som sa u som sa viac ne

bla smrti ani umierania. Je to asne oslobodzujci pocit, ke me-
ivot po stretnut so Svetlom 173

te zahodi svoje obavy zo smrti. Bojm sa sce ete tej pravdepodobnej

bolesti spojenej s umieranm, ale nie samotnho umierania. Viem u
ak to je, viem, o sa stane potom a viem, e je to t najlepia vec, kto
r sa vbec me loveku sta... alm vsledkom je, e som zaala
bra vne nadprirodzen javy. Mala som u predtm zitky deja
vu" a velijak sny, ale potom som sa s nimi zaala stretva astejie.13

V liste mi Mia opsala mnoho alch nsledkov. Jeden z naj

silnejch sa tkal jej nboenskho a duchovnho ivota. Pred
zitkom bola ateistkou a teraz hovor: Nemusm veri, e
existuje nejak Boh v nebi. Ja viem, e maj pravdu. Bola som
tam." Spomna pritom na mlados strven v prostred Evan
jelickej cirkvi a jej lohu v jej ivote:

Nikdy som nechodila do kostola... Stle ete neverm cirkvi i ke

chpem a vim si to, o pre mnohch znamen. Nectim sa v kosto
le bliie pri Bohu, ako hocikde inde. Viem, e mem hovori s nm,
kdekovek som. Nepotrebujem na to nejak pecilnu budovu.
Neshlasm vemi s nzormi mojej cirkvi na Boha. Viem, e
Boh je milujci a nie nejak nahnevan starec, ktormu len tak
hocikto nevyhovie. Viem, e nakoniec kad prde do neba.
Neexistuje iadne peklo, alebo peklo je tu, kde prve ijeme... (To
to) peklo je nieo, m musme prejs (tu) v naich ivotoch, (ale)
v nebi neexistuje iadne zlo.

Mia tie jasne prejavuje kvalitu nboenskej univerzlnosti

a neohranienho rozmeru duchovnosti, ktor s tak typick
pre mnohch ud po takejto sksenosti:

Verm, e vetky nboenstv pochdzaj z toho istho zdroja.

Nezle na tom ako ho pomenujeme, ale je to stle ten ist Boh.
Sme to my, udia, kto prekrtil pvodn poznanie pravdy. udia
opsali svoje zitky alebo posolstv na zklade svojich vlastnch
ivotov a kultr... a na konci me by vae posolstvo plne in
ako bolo na zaiatku.

Podobne sa zmenil aj jej nzor na ivot po smrti a obohatil

sa o perspektvu reinkarncie:
174 Posolstvo Svetl

Ako ateista som pred svojimi zitkami neverila v reinkarn-

ciu. Myslela som, e po smrti neexistuje ni. Je to koniec. Po zit
ku na prahu smrti som pochopila, e tento ivot je iba jeden
z mnohch, ktormi musme prejs. Musme sa tu po ase znovu
narodi, a km nie sme dos dobr na to, aby sme mohli navdy
ods do inch dimenzi.

alia dleit oblas, ktor zasiahli zmeny, boli jej pocity

vo vzahu k inm. Hovor:

Pociujem siln potrebu pomha druhm. Uvaovala som do

konca o tom, e pjdem do nejakej chudobnej krajiny, niekde do
Afriky a budem pomha ako len budem vlda. Potom som si
uvedomila, e s mojimi chronicky chormi demi a s mojimi aler
giami by som tam vekou pomocou nebola. A tak som zaala ha
da spsob, ako pomc uom tam, kde som.

Tieto vahy, ako som u spomenul, priviedli Miu a k tomu,

e zaala uvaova o novom zamestnan zdravotnej sestry vo
Fnsku. Kontatuje tie, e teraz menej odsudzuje sprvanie
druhch:

Pred zitkom som bola ovea menej tolerantn a trpezliv

k inm, ne som teraz. Myslela som si, e viem ako by ste mali ale
bo nemali svoj ivot i. Nazdvala som sa, e ak vs stretn ve
k problmy, vinu mete zvali iba na seba. S to nsledky vaej
vlastnej lenivosti alebo hlposti.
Teraz sa nesnam posudzova ud poda prvho dojmu.
Snam si predstavi, e ich problmy mono pochdzaj z neja
kch vch neast... Som teraz ovea tolerantnejia. V nebi som
ctila Boiu a Jeiovu lsku a scit. Viem, e ns neodsudzuj
a miluj kadho z ns rovnako, i ke sme hocijak. Viem, e su
astn, ke sa sprvate dobre k inm a prejavujete ich deom
rovnak lsku a scit ako oni prejavuj vm.

Toto posledn pouenie o scite sa neminulo inku vo

vzahu k jej vlastnm problmom, zvl o sa tka hroziaceho
rozvodu. Aj tu sa nauila odpa sama sebe a praktizoval
ivot po stretnut so Svetlom 175

umenie seba-scitu. Ked uvauje nad svojou situciou, vemi

jednoznane hovor o tom, ako jej zitok na prahu smrti po
mohol pri rieen problmov, ktor by sa predtm zdali ne
rieiten:

Ctim tos zo svojho rozvodu, ale pomohlo mi, ke som vo

vaej knihe tala o mnohch podobnch osudoch po zitku na
prahu smrti. Ke som sa vydvala, myslela som si, e musm s tm
to muom osta do konca ivota. (Mali sme u vtedy syna a bola
som presveden, e som tm svojmu dieau zaviazan.) Hovori
la som si: Co Boh spojil, to nech lovek nerozdeuje", a mala som
vitky, ke som si na tak nieo len pomyslela. Trvalo mi dlho,
km som pochopila, e dokonca aj rozvod me by Boou vou,
ktor pomha loveku pri jeho vvoji tm, e i pri svojej najlepej
snahe pripust svoje chyby a pochop, e sa mus ete vea ui (na
prklad porozumeniu inm, ktor prechdzaj tou istou skse
nosou)... V kadom prpade, teraz sa ctim von pre ivot (po
rozvode) v slade s mojimi zsadami. Myslm, e budem potom
lepia matka a lep lovek.

Na rozdiel od Roberta, ktorho listy viedli k nmu stretnu

tiu, Mia vstpila do mjho ivota nhle svojm dlhm listom,
poakovala mi a potom zmizla. Rd by som veril, e poas
siedmich rokov, ktor odvtedy uplynuli, sa naozaj stala zdra
votnou sestrou, ale o tom sa mono ete niekedy presvedm.
V kadom prpade sa domnievam, e sa po rozvode urite sta
la lepm lovekom. Tm lovekom, ktorm sa dlho chcela sta.
Pretoe: Poda ovocia ich spoznte.."

Fler
Ke som bol v roku 1993 na prednkovom turn v Austrlii,
akala ma raz, plne vyhladovanho, alia veern prednka
v Melbourne. Cel popoludnie som strvil v rozhovore so svo
jm hostiteom a ke sme si uvedomili, e je as ods na mies
to prednky, nebolo kedy u ani do nieoho zahryzn. Dora
zili sme tam asi dvadsa mint pred zaiatkom a zatia o mj
hostite rieil posledn organizan detaily, pribehli ku mne
176 P o s o l s t v o Svetla

dve eny a mimoriadne srdene ma vtali. Jedna z nich drala

v ruke moju knihu Heading toward Omega a o chvu bolo mi
jasn, e ide o matku a dcru, priom obe mali zitok na pra
hu smrti. Oividne patrili medzi mojich priaznivcov a s hrdos
ou mi oznmili, e si ako prv u pred mnohmi tdami k
pili vstupenku na moje vystpenie. Po vmene vodnch
informci som sa celkom neakane sptal: Dalo by sa tu nie
kde nablzku nieo zjes?"
Pozreli na seba zmtenmi pohadmi a staria z nich sa ozva
la: Myslm, e tu veda je kaviare alebo tak osi."
Pome," navrhol som.
Bez vhania (akoby vetko bolo plne jasn) ma viedli cez
mrholenie a snaili sa chrni jednm ddnikom vyhladova
nho renka. li sme labyrintom chodnkov k vekej budove.
Ked sa im nakoniec podarilo otvori jedny dvere, zistili sme, e
je to univerzitn jedle, ktor prve zatvorili. Ke vak moje
dve nov priateky cel situciu vysvetlili, okamite nm na
servrovali rybu a zemiakov hranoleky. Usadili sme sa rchle
k najbliiemu stolu a pustili sme sa do toho - teda, aspo po
kia ilo o ma. Moje priateky - Fler (matka) a Andrea (dc
ra) nemali zujem o jedlo. Chceli sa rozprva so mnou. Km
som hltal veeru, rozprvali, navzjom sa preruovali, ale vese
lo a s humorom hovorili o sebe, o zitkoch a prci. Mlokedy
som sa mal vie poteenie z takho rchleho rozhovoru alebo
poul nieo, o by sa vyrovnalo ich bleskovmu prejavu. V oka
mihu bolo po vetkom a u sme museli bea do sly, aby sme
stihli vodn prejav.
Takto som sa zoznmil s Fler a Andreou Beaumontovmi,
ktor odvtedy rozrili rady mojich dopisovateov. A z ich ko
repondencie som sa dozvedel podrobnosti o ich zitkoch
i o tom, e Fler ich zaila trikrt. Napsala mi o tom zoiroka
a kee shlasila s tm, e ju mem citova, dostanem sa k to
mu, len o vm ju bliie predstavm.
Teraz m esdesiatp rokov a skonila iba zkladn kolu
(odila z nej trinsron). Dlho vak psobila v rznych du
chovnch skupinch v Austrlii, pracovala ako novinrka a teraz
pe knihu o ivote po smrti. Trp na nevylieiten formu leu
kmie a od doby nho stretnutia bola viackrt hospitalizovan-
ivot po stretnut so Svetlom 177

K jej trom zitkom na prahu smrti dolo v rokoch 1959

(ke mala tridsa rokov), 1961 a naposledy v roku 1988. Vdy
ilo o prhody spojen s hospitalizciou v dsledku choroby. Vo
svojich listoch poda mjho elania zhrnula zvltne nsledky
kadho zitku, ktor tu v jej podan zopakujem:

Pred prvm, pomerne krtkym zitkom v roku 1959 som bo

la vemi vzahovand, na seba sstreden ateistka, takmer vbec
som si nevmala ud a svet okolo ma. Po zitku... som si viac
uvedomovala potreby ud, viac som sa o nich starala a milovala
ich. Vzbudil sa vo mne vek zujem o fyzick vesmr a hoci som
skonila kolu ako trinsron, zaala som tudova astronmiu,
vedu a archeolgiu. Bolo to, akoby sa mi zrazu prvkrt otvorili
oi pre svet a jeho ud.

Jej druh zitok o dva roky neskr bol ovea hlb a prinie
sol aj dramatickejie nsledky. Meme zaa tm, e

ateizmus zmizol. Vedela som, e po smrti pokrauje ivot a e

existuje duchovn rozmer, cez ktor vetci prechdzame. Vemi
vzrstla lska a scit. Prejavili sa mimozmyslov schopnosti, ako
zitky mimo tela, predvdanie, jasnovidectvo a in.

Po tomto jej druhom zitku sa zaala zaujma o duchovn

a nadprirodzen predmety a zapojila sa do innosti takch
organizci akou je napr. Teozofick spolonos.
Jej tret zitok na prahu smrti v roku 1988 ete viac posil
nil pocity lskyplnho scitu k inm a v podstate k vetkm
prejavom ivota. Sama Fler hovor:

Som tolerantnejia a chpavejia, viac duchovn ako nbon,

rozprvam sa s opustenmi a pomham im, ako aj chudobnm
a starm udom, uteujem a radm smtiacim a stresovanm,
kmim zvierat a vtky a pomham im a milujem a chrnim i
votn prostredie.
Ctim s kadm a so vetkm a uvedomujem si prepojenos
a jednotu vetkho. Hoci mm rakovinu, nemm nijak strach zo
smrti.
178 Posolstvo Svetla

Fler zhrnula nsledn inky svojich zitkov na prahu smr

ti strune, ale ako ste si urite vimli, spomenula vinu prv
kov, ktor tvoria zkladn model v vode tejto kapitoly. Hoci
je Fler uritm spsobom neobyajn osoba, nsledky jej zit
kov s celkom typick. Mem dosvedi, e jej listy zodpove
dali tomu, akou naozaj bola: prejavila sa ako mimoriadne ls
kav a ohadupln osoba. Pomohla mi v mnohom i z hadiska
mjho profesionlneho zujmu a to napriek tomu, e mala ve
mi run ivot, saen naviac tm, e pre chorobu musela by
asto hospitalizovan.
Od stretnutia s Fler a Andreou som stle dfal, e sa do Aus
trlie vrtim a op sa s nimi stretnem. Splnilo sa mi to v roku
1995, z vekej asti aj ich zsluhou. Tieto dve mil dmy vyna
loili mimoriadne silie a pomohli pri organizovan mjho al
ieho prednkovho turn. Tento raz to vak zariadili tak, aby
mi ostalo niekoko vonch dn, ktor som s nimi strvil v Mel
bourne. Pri prvej nvteve mi sbili, e ak sa ete raz vrtim,
s radosou mi predved svetoznmu austrlsku znaku pohos
tinnosti. Nesklamali ma. Strvili sme spolu krsne dni a do
dnenho da sme zostali ozajstnmi, primnmi priatemi.

Marty
Marty Chandler m teraz vye pdesiat rokov a zitok na pra
hu smrti mal v roku 1964 v druhom ronku na vysokej kole,
kde tudoval elektrotechniku. O tchto zitkoch sa vtedy ni
nevedelo a trvalo ete alch desa rokov, km sa tento termn
zaviedol do praxe. V roku 1966 povedal o zitku jeho nast
vajcej, ale kee sa nestretol s kladnou reakciou od nej ani od
jej matky, rozhodol sa, e si to nech pre seba.
Ni sa na tom nezmenilo ani potom, ke v roku 1977 obja
vili spolu s manelkou knihu Raymonda Moodyho. Dramatic
kmu obrat vo vzahu Martyho k zitku nastal a po pribline
alch desiatich rokoch. Zaiatkom roku 1988 si jeho manel
ka v miestnych novinch vimla oznam o vystpen Moodyho
na konferencii nealeko ich bydliska a obaja sa rozhodli, e tam
zjdu. Martymu sa tak naskytla monos podeli sa o zitok so
samotnm Moodym a zoznmil sa s niekokmi umi s po-
ivot po stretnut so Svetlom. 179

dobnou sksenosou. Toto potvrdenie relnosti jeho vlastnho

zitku malo na neho, ako povedal, hlbok inok". Netrvalo
dlho a sm vystupoval na stretnutiach Medzinrodnej asocicie
pre vskum zitkov na prahu smrti ako aj na jej vronej kon
ferencii v tom istom roku. Onedlho sa mu dostala do rk mo
ja kniha Heading toward Omega, o ktorej mi povedal, e mu po
mohla nielen usporiada mylienky o jeho zitku, ale zvl
o jeho nslednch inkoch. Ako poriadkumilovn a systema
ticky pracujci mu mi potom poda vzoru mojej knihy napsal
23 stranov sprvu opisujcu vetky ivotn zmeny, ktor poda
neho spsobil jeho zitok. Odpovedal v nej tie na vetky otz
ky uveden v prlohe tejto knihy.
Aby vysvetlil dvod, ktor ho viedol k takej asovo nronej
prci (pod titulom Zmysel ivota), Marty spomna, e bol k to
mu skoro donten tm, o zail, ke bol vo Svetle:

Poas zitku som dospel pred Svetlom k celkom jasnmu roz

hodnutiu, e ke sa vrtim, musm splni dleit poslanie. To
to bol ten ozajstn dvod, preo som sa rozhodol nes alej. Ve
mi rd pomham uom. Ctim, e musm robi io len mem,
km som tu; je to zvzok medzi mnou a Svetlom (Bohom).
Vemi jasne ctim, e psanie o mojom zitku je asou mojej
lohy v ivote.

Ako ho zmenil zitok? Spotajme jeho zmeny a pouime

pritom jeho vlastn kategrie a nzvy.

Postoj k sebe sammu Ctil som sa sm lepie ako osoba a dok

zal som sa zapja do spoloenskho ivota. Moja sebadvera sa
celkove posilnila.
Pocity/Vzahy k inm elanie pomha inm, ctenie s inmi,
schopnos vcti sa a chpa inch, trpezlivos/tolerancia k inm,
schopnos prejavi lsku inm, prijmanie inch takch ak s
vetko rozhodne na vyej rovni, hoci som zaal tieto hodnoty roz
vja u ako diea/dospievajci.
Duchovnos/nboenstvo Bol som vychovan ako katolk. Poas
tdia som zaal ma pochybnosti o niektorch aspektoch nbo
enstva. Tento zitok mi pomohol prejs od organizovanho orto-
180 P o s o l s t v o Svetla

doxnho nboenstva k liberlnemu nboenstvu. V roku 1970

som spolu s manelkou vstpil do Unitarinskej cirkvi.
Zitok vo mne posilnil pocity o existencii Boha, ale jeho po
nmanie bolo mimo tradinho idovsko-kresanskho ponma
nia. Vnmam Boha ako tvorcu vesmru a vetkch fyziklnych
zkonov. Boh presahuje tento vesmr a spova mimo asu a pries
toru. Zatia o je nekonen, m aj vemi osobn podstatu
a zle mu na ns. Vnmam ho ako Boha lsky, scitu a od
pania. Nechpem predstavu trestajceho Boha, ktor odsudzu
je due do venho oha.
Hadanie duchovnch hodnt/vyieho vedomia at. Ete viac
som hadal, zvl v tom zmysle, e som sa chcel pomocou medit
cie op stretn s tmto Svetlom. Zatia sa mi nepodarilo zitok
zopakova. Hadm duchovn hodnoty skr vlastnou snahou
a menej na zklade nejakho konkrtneho nboenstva. Zhruba
v poslednom roku sa moje hadanie duchovnch hodnt niekoko
krt znsobilo. Svis to s mojimi aktivitami v skupine, ktor tu
duje zitky na prahu smrti.
Strach zo smrti Strach zo smrti sa zmenil, ale trv strach
z umierania.
Psychick schopnosti Pred zitkom som nemal iadne takto
schopnosti. Po om som zaal predvda budce udalosti. Doch
dzalo k tomu formou vemi ivch snov.

(Podobne ako Mia, aj Marty alej uvdza mnostvo prkla

dov predpovedania budcnosti a aj niektor jeho s celkom
psobiv).
Mete teraz vidie, e aj Marty sa svojm prbehom doko
nale zhoduje s nam modelom nsledkov zitku na prahu
smrti. Podobne ako mnoh in, aj on cti, e existuje aksi pod
statn posolstvo (je to jeho vraz), ktor maj udia po tomto
zitku odovzda po nvrate ostatnm uom. Marty to vyjad
ruje takto:

Lska k druhm a starostlivos o nich s tie najdleitejie ve

ci, ktor meme my, ako udsk bytosti tu, na zemi, kona. Naj
vy a milujci Boh naozaj existuje a my musme hada pravdu
a sprva sa k sebe navzjom estne.
ivot po stretnut so Svetlom 181

S to vetko ben, takmer banlne frzy, pod ktor sa vi

na z ns bez vhania podpe aj bez napomenutia zo strany
tch, ktor preili vlastn smr. Ako sme vak videli u v prvej
kapitole, a rovnako i v tejto, tto udia nm nechc kza, ale
uia ns svojm prkladom. S psobiv ako skupina ud prve
preto, e aplikuj svoje nov poznanie vo vetkom, o robia
a snaia sa vzdva mu ctu v innostiach kadodennho ivo
ta. To, o sa mme od nich naui, nie je ani tak ako by sme
mali i (pretoe hlboko vo svojom srdci to u vieme), ale ako,
ak sa rozhodneme, meme z nho ivota spravi prklad, kto
r by o najvernejie odral posolstvo Svetla. K tejto vekej
vzve musme teraz obrti nau pozornos.

SPOJENIE SO ZITKOM
NA PRAHU SMRTI
udia, ktorch zaujmaj zitky na prahu smrti, niekedy zvi
dia tm, ktor ich mali (zatia o prve tto zvyajne poukazu
j na to, e za toto privilgium museli zaplati vysok cenu,
a tm nemusia ma na mysli iba telesn traumu spojen s ich
zitkom). Keby som tak mohol tak nieo zai" - asto cti
a niekedy aj pou takto explicitne vyjadren tbu od ud,
ktor taj alebo pouj tieto rozprvania. Takto reakcia sa d
pochopi, ale znamen, e jej pvodca vbec nepochopil od
kaz, ktor sa mu s takou nmahou sna odovzda lovek obo
haten tmto zitkom.
Pamtm si vemi iv prklad tejto zbytonej zvisti, ktor
sa stal pred mnohmi rokmi na jednej z mojich hodn v kole.
Bolo to asi v roku 1978, prve ke som zaal vskum. Poiadal
som jeden nov objav - enu Virginiu - aby prila do triedy
a podelila sa o svoj prbeh so tudentmi. Virginia (medzitm u
zomrela) bola mal, bacuat ena v strednom veku. Pochdza
la z Talianska a ako som sa neskr dozvedel, vdy sa oznaova
la ako jednoducho ena v domcnosti". Ke vak hovorila
o svojom prbehu - a v tch doch to bolo ete exotickejie ako
teraz - stal sa z nej asn renk a nepopieraten magnetick
osobnos. Ke zaala opisova zmeny, ktor jej zitok v ivote
182 Posolstvo Svetla

spsobil vetky tie, ktor u dobre poznme - mnoh tu

denti boli takmer vo vytren.
Ke nastal as na otzky, jeden zo tudentov zrazu zvolal:
Strane rd by som nieo tak zail! Ale mem?" Takmer bez
rozmania mu Virginia zvenm hlasom odpovedala: Miluj
ostatnch."
Ak skvel odpove! Virginia nm tm vlastne povedala, e
jej zitok bol pre ns zbyton, ak sme nepochopili jeho od
kaz: nemuste ma zitok na prahu smrti, aby ste mohli i
poda jeho posolstva, alebo aby ste zaali hada pravdu. Jeho
plody s v jeho inkoch a jeho inky s nkazliv pre kad
otvoren srdce. Povajte, prijmajte a konajte a vetko dlei
t, o dostali umierajci, sa stane aj vam.
Samozrejme, ahie je pova, ale ovea aie absorbova
a pamta si. Tto kniha sa venuje prve tmto akm lo
hm. Ak ste povali s otvorenm srdcom, zaali ste aj absor
bova (ak neverte vlastnej sksenosti, poskytnem vm dkaz
neskr). m viac budete uvaova nad prbehmi v tejto kni
he, tm viac sa stan vaimi prbehmi. Ak je treba, tajte ich
viackrt, aby ste ich prijali bezo zvyku. A mete si by ist:
Plody zitku na prahu smrti, ktor ste zaali ochutnva v tej
to kapitole, vm znovu ponknem v takej forme, aby ste ich
ete ahie mohli asimilova vo vaom osobnom ivote. Je pre
vs dleit, aby ste si uvedomili, ak sa tak u nestalo, e pro
ces absorpcie u zaal a bude ete intenzvnej pri alom
tan tejto knihy.
V predolch kapitolch som sa snail najm o to, aby som
vm ukzal, e zitok na prahu smrti je autentick fenomn,
ktor prispieva k nmu duchovnmu rastu. Oboznmili ste
sa s rznymi prbehmi a ich nslednmi inkami a zskali ste
tak celkov obraz o tomto jave a jeho nsledkoch. Mojm z
merom bolo, aby ste si vytvorili aksi model typickho love
ka s touto sksenosou a uvedomili si hlavn odkaz, ktor pre
ns z tohto zitku vyplva. Vetko to vm pome vytvori si
vchodisko pre osobn a jedinen spojenie so zitkom na
prahu smrti.
Aby sme vak toto spojenie rozvinuli a prehbili, musme
prejs od pasvneho prijmania tchto informci k ich aktvne-
ivot po stretnut so Svetlom 183

mu pouvaniu. Je to ako ke sa ume cudz jazyk: Ak ho ne

pouvame, zabdame ho. alou kapitolou preto zaname
nov kurz v znamen hesla: praxou k majstrovstvu.

Poznmky

1 Bibliografick odkazy k najdleitejm vskumom dsledkov zit

ku na prahu smrti njdete v poznmke . 2 v prvej kapitole.
2 Niektor zistenia v tomto smere som publikoval v mojej poslednej
knihe The Omega Project (Projekt omega) (New York: William Mor
row, 1992). V literatre o tchto zitkoch ich njdete vemi vea.
Zaujmav vpovede o tomto jave s uveden naprklad v knihe Mel-
vina Morseho: Transformed by the light" (Premenensvetlom) (New
York: Villard, 1992) a v knihe P. M. H. Atwaterovej: Beyond the light
(Za svetlom) (New York: Birch Lane, 1994). Dobr autobiografick
prklad uvdza kniha, ktor napsal Dannion Brinkley Saved by the
light" (Zachrnen svetlom) (New York: HarperCollins, 1994).
3 Reprezentatvne tdie mete njs naprklad v mojej knihe The
Omega Project, v Morseho Transformed by the light, Atwaterovej
Beyond the light, a Cherie Sutherlandovej Transformed by the light
(Sydney, Australia, 1992).
4 Pozri The Omega Project, str. 278.
5 Pozri Cherie Surherlandovej knihu Transformed by the light, str. 128-129.
6 Porovna mete naprklad prce vyie menovanho Morseho a At
waterovej, ako aj cel vydanie asopisu Journal of Near-Death Stu
dies, 12 (1), 1994, ktor je venovan rznym neurologickm terim
a pekulcim o zitkoch na prahu smrti, zvl v svislosti s kun-
daliny Rovnako je v tejto svislosti vznamn aj lnok Bruce Grey-
sona Near-death experiences and the physio-kundalini syndrome"
(Zitky na prahu smrti a syndrm fzio-kundaliny) journal of Reli
gion and Health, 32(4), 1993, str. 277-290.
7 Tento efekt som po prvkrt spomenul v knihe The Omega Project.
Krtko potom opsal v podstate rovnak zistenia v knihe Transformed
by the light Melvin Morse. Najnov vskum vykonala P. M. H. At-
waterov a potvrdila moje i Morseho vsledky.
8 Pozri napr. nasledujce pramene: Michael Shallis, The electric conne
ction (New York: New Amsterdam, 1988); Hilary Evans, The SLI
effect (London: Association for the Scientific Study of Anomalous
Phenomena, 1993); Albert Budden, Allergies and aliens (London:
Discovery Times Press, 1994).
184 Posolstvo Svetla

9 Najvznamnejie tdie v tejto svislosti s tdie moje a pani At-

waterovej, uveden vyie.
10 Ring, The Omega Project, str. 277.
11 Tieto tdie s uveden v knihe The Omega Project, v knihe Greyso-
na (pozri pozn. 6) a v lnku Yvonne Kasonovej Near-death expe
riences and kundalini awakening: Exploring the link (Zitky na
prahu smrti a prebudenie kundaliny: Skmanie svislosti), Journal of
Near-Death Studies, 12(3), 1994, str. 143-157.
12 Medzi neurolgmi sa u vytvra nzor, e tieto subjektvne tvrdenia
mu by oprvnen, alebo prinajmenom maj urit teoretick
podporu. Pozri napr. lnok Michaela Persingera Near-death expe
rience: Detetmining the neuroanatomical pathways by experiential
patterns and simulation in experimental setting" (Urenie neuro-
anatomickch drh v dsledku zitkov a ich experimentlne simu
lovanie) in Luc Besette (Ed.), Healing: Beyond suffering or death
(Chanabel, Beauport, Quebec, Canada: M N H Publications, 1993),
str. 277-286. Vznamn je tie lnok Jean-Pierre Jourdana: Near-
death and transcendental experiences: Neurophysiological correlates
of mystical traditions" (Zitky na prahu smrti in transcendentl
ne sksenosti: neurofyziologick korelty mystickch tradci) Jour
nal of Near-Deatd Studies, 12(3), 1994, str. 177-200.
13 Na konci dokumentu mi Mia naozaj uviedla asi dvadsa takchto
pecifickch prkladov, ale s naou tmou bezprostredne nesvisia.
 Ke preijeme vetko znovu:
KAPITOLA
6
Zitok ivotnho prehadu

Mnoh udia, dokonca i tak, ktor nepoznaj zitok na prahu

smrti, pouli o ivotnom prehade. ,Ach, no," hovoria, to je
vtedy, ke pred vaimi oami prebehne v ivot, vak?" A po
tom mono ete dodaj, e sa to stva obas, ke sa niekto top.
e je to pravda, zistil som hne na zaiatku vskumu v ro
ku 1977. Jeden mlad mu, ktor sa skoro utopil pri lnkova-
n, mi naprklad povedal:

Bolo to osi neskuton. V zadnej asti hlavy som videl sbor,

jednoducho nespotaten sbor mylienok, spomienok, vec,
o ktorch som snval, mylienky a spomienky z minulosti prebehli
predo mnou za menej ako pol minty. Vetky veci o matke, starej
matke a mojich bratoch a tie sny, ktor som mal. Zdalo sa mi,
akoby zber, miliny zberov jednoducho preblesli okolo. Boli to
mylienky a obrazy ud. Mnostvo mylienok prebehlo (luskne prs
tami) v zlomku sekundy. Mal som oi pod vodou zatvoren, ale vi
del som tie obrazy... Jednoducho (pauza) hlposti tie zabudnu
t sprostosti. Jednoducho (luskne prstami) stle sa valili. Akoby
som prechdzal svojou pamou, akoby sa moja cel pam pre
tala dozadu. Bol som zapnut na sptn chod. A vetko bealo
dozadu a mohol som sa k tomu vraca ako na magnetofne.1

Mono si spomeniete na podobn prehad o ivote v svis

losti s nehodou Craiga z prvej kapitoly. Nieto divu, e aj in b
datelia asto pouli podobn rozprvania od osb, ktor sa tak
mer utopili. Russel Noyes a Roy Kletti, dvaja bdatelia, ktor sa
186 Posolstvo Svetla

pecializuj na zitky na prahu smrti spsoben nehodami,

dospeli k zveru, e u topiacich sa ud je sasou ich zitku
asto aj prehad vlastnho ivota.2
Spolon stereotyp tkajci sa vntornch zitkov topia
cich sa obet sa tak zrodil na zklade modernho systematic
kho vskumu v tejto oblasti. Ukzalo sa vak, e aj in obete,
ktor takmer zahynuli pri inch nehodch, hovoria presne
o tom istom jave. Meme to porovna s jednm mojm pr
padom z knihy Life at Death. Ilo v om o mua, ktor zzra
ne preil pd z lietadla z vky vye jednho kilometra, ke sa
mu neotvoril padk. Povedal mi:

Je to ako obraz, ktor be pred vaimi oami, be od asu, na

ktor si spomnate a do asu ke, sa to stalo (teraj moment)... Je
to ako keby obrazy z vho ivota jednoducho plynuli pred vaimi
oami, veci, ktor ste robili, ke ste boli mal, a vetky tie hlpos
ti. Vidte tvre rodiov bolo tam vetko. Aj veci, na ktor som u
zabudol. Veci, na ktor si nespomnam teraz, ale pamtal som si
ich ete pred mono dvomi rokmi. Vetko to sa mi vrtilo, v mojej
mysli oilo vetko to, o som robil, ke som bol mal. Je to ako ke
sa ptate priateov: Pamt si to, pamt si tamto?" A poujeme
odpove: Oj, to bolo u dvno, to si nepamtm. " Vetko v mo
jej mysli bolo ako nov... Bolo to ako obraz, ako filmov kamera
mihajca sa pred vaimi oami. Trvalo to sekundu, mono dve.
Jednoducho bum, bc (luskne prstami). Bolo to jasn ako slnko,
ako slnko. Bolo to vemi rchle a vidte vetko?

Mnostvo, rchlos a jasnos tchto obrazov ns urite udi

vuje, ale to, e s dnes tieto prbehy veobecne znme, dos ne
astne oslabuje ich dopad na modernho itatea. Aby sme
mohli oceni vznam tchto zitkov, musme si myse vyisti
od navyknutch vnemov a oslobodi sa od stereotypnho mys
lenia o ivotnom prehade. Mem vs uisti, e chpa tieto
epizdy ako premietanie vho ivota pred vaimi oami" je to
ist, akoby ste povedali, e zitok na prahu smrti nie je ni in
ako vidie svetlo na konci tunela". Takto banlne frzy slia
iba na to, aby zitok na prahu smrti zovednel a pouvaj sa
v bulvrnych pltkoch na prilkanie pozornosti. iaden in
Ke preijeme vetko znovu 187

prvok zitku na prahu smrti, ako prve ivotn prehad, ne

posli lepie pri jeho ni nehovoriacom, banlnom opise. Pre
to musme vynaloi urit nmahu a pozrie sa do jeho hbky
jasnmi oami. To, o sme dosia videli, bol iba povrchn nrt
zitku, ktorho hbku a silu zmeni ivot v jeho samotnej pod
state si nevieme v tejto chvli ani predstavi.
Poda mjho nzoru, iaden in prvok zitku na prahu smr
ti nie je dleitejm sprievodcom kadodennho ivota pre tch,
ktor ho sami nezaili, ako prve ivotn prehad. Pozorn pre
skmanie a absorbovanie materilu z tejto a nasledujcej kapi
toly by mohlo v zklade zmeni v vlastn ivot. Venujme pre
to ete trocha asu ivotnmu prehadu a ke nahliadneme do
jeho hlbokej truktry, sledujme, o ns m naui.
Aby sme sa zorientovali v kritickch dimenzich ivotnho
prehadu, najlepie bude zaa malm prehadom jeho zklad
nch t. Tieto vm tie pomu pochopi, preo prve tento
aspekt zitku na prahu smrti m tak transformatvnu moc na
tch, ktor ho zaili. To, o sa oni nauili zo svojho zitku,
mete sa zasa naui od nich vy.

ZITOK IVOTNHO PREHADU

asto sa na svoj ivot nielen pozerte,
ale naozaj ho aj znovu prevate
Je pravdou, e z istho hadiska lovek poas ivotnho preha
du pozer na scny zo svojho ivota ako divk, ale mnoh ho
voria, e zrove sa v tchto scnach ocitn a prechdzaj cez
ne, akoby ich ete raz prevali.
Zamyslite sa na chvu nad dsledkami tohto kontatovania.
Poas prehadu o vaom ivote nie ste iba pasvnym pozorova
teom, ktor pozoruje seba samho. Nachdzate sa v tch
istch situcich a prevate vetko znovu, akoby sa to vetko
dialo ete raz. Skrtka a jednoducho prevate svoj ivot zno
va - vae spomienky sa nejakm spsobom sami pretransfor
movali na iv vtvory z epizd vho ivota.
Aby som ilustroval tto strnku ivotnho prehadu, dovo-
188 P o s o l s t v o Svetla

te mi, aby som sa vrtil k jednmu prpadu z druhej kapitoly.

Mm na mysli mjho bvalho tudenta Neeva, ktor utrpel
ak raz pri bejzbale. Na konci letnho semestra v roku
1994, ke Neev ukonil mj kurz, pozval som ho do svojej
pracovne a poiadal ho, aby mi povedal viac o svojom ivot
nom prehade. Ke mi zaal opisova prhody zo ivota, optal
som ho, i chcel som sa ho opta, i to videl vo forme obra
zov. Preruil ma a povedal: Bolo to, akoby som tam bol zno
va. Myslm, e to bolo akoby som to ete raz preval... Nebo
lo to vetko zrakov. Bolo to, akoby som tam bol ja a znovu to
preval. Bolo to ako vtedy po prvkrt."
Ke mi uviedol niekoko pecifickch prkladov (spomeniem
jeden z ich v nasledujcej kapitole), poiadal som ho, i by to ne
mohol k nieomu prirovna, o by vystihlo jeho vtedajie pocity.
Chvu uvaoval a potom povedal: Raz som to opsal ako pre
mietaciu slu, v ktorej pozerte film o svojom ivote beiaci do
predu vekou rchlosou." Potom vak zaal vysvetova, e toto
prirovnanie je klamn, pretoe me vyvola zdanie, e bol viac
od vetkho oddelen ne sa sm naozaj ctil. Potom pokraoval:

Pozerm sa na to teraz a vidm ivotn prehad ako ivot!

Nebol som tam, ale ctil som to, akoby som bol preval cel svoj
ivot. Mal som pocit, e znovu cez to vetko prechdzam a robm
vetko rovnako, ale chpem to inak... Viete, bolo to jednoducho
ako by som to preval.

Z jeho komentra je jasn, e ivotn prehad je zitok, kto

r asto neuveritene psobivm zapojenm vrh sp jednot
livca do udalost, ktor nepopieraten patria do jeho ivota.
Niet preto divu, e prve tto as zitku na prahu smrti do
ke spsobi, e udia potom pozeraj na svoj ivot s novm
pohadom - a vo svetle tohto pochopenia sa sami zmenia, po
dobne ako sa zmenil Neev.

Prevate vetko ete raz

Mono ste si vimli, e Neev hovoril o pocite, e preval zno
vu cel svoj ivot. Takto vroky s v skutonosti celkom typic"
Ke preijeme vetko znovu 189

k pre ud s touto sksenosou. Uvdzam tu niekoko krt

kych, ale reprezentatvnych vpoved, ktor som myselne zo
zbieral alebo nhodou na ne narazil:

V mojom ivotnom prehade bolo absoltne, urite, vetko o sa

odohralo poas 33 rokov mjho ivota... od prvho nadchnutia
v ivote a po t nehodu.

Postupne mi to ukazovalo kad jednu udalos v mojom 21 ro

nom ivote, bol to okamit trojrozmern panoramatick pre
had. .. V tom svetle som videl kad sekundu vetkch tch ro
kov, v jasnch detailoch a zdalo sa, e to vetko trvalo iba krtky
okamik.

Bol tam cel mj ivot, kad jeho okamih... Kad a vetko,

koho a o som kedy videl a vetko o sa mi stalo, vetko bolo tam.

Potom som tam videl cel svoj ivot, od zaiatku do konca, do

konca i vetky tie drobnosti, ktor po ase zabudnete.

Spomenula som si zrazu na vetko, o sa mi v ivote prihodilo

dokonca i na malikosti, na ktor som dvno zabudla.

Mj ivot preiel pred mojimi oami... dokonca aj veci, na

ktor som plne zabudla. Kad jeden pocit, vetky tie astn
i smutn obdobia, hnev, lska, zmierenie vetko tam bolo.
Ni nechbalo.

Ke tto udia tvrdia, e preili znovu vetko, myslia tm na

ozaj vetko. Jedna osoba, ktor bola v tomto zmysle vemi d
razn, je bdateka a spisovateka P. M. H. Atwaterov, ktor
vo svojej prvej knihe o tchto zitkoch s nzvom Coming Back
to Life napsala: Pre ma to bolo pln optovn preitie ka
dej mylienky, ktor mi napadla, kadho slova, ktor som nie
kedy vyslovila a kadho skutku, ktor som niekedy vykonala...
Nijak detail nechbal. Bolo tam kad moje prerieknutie i
nejasn zamumlanie." 4 Atwaterov tvrd, e v jej zitku bolo
toho ete ovea viac, ako sa oskoro sami presvedme, jej slov
190 Posolstvo Svetla

s vak zatia akmsi vyvrcholenm toho, o im predchdzalo,

a dvaj nm dostatok podnetov na zamyslenie.
Vetky doterajie pozorovania ns presviedaj o tom, e
ivotn prehad v mnohch prpadoch znamen preitie ce
lho ivota, dokonca tch udalost, ktor sa odohrali v naj-
ranejom detstve a mnohch alch, na ktor sa u dvno
zabudlo.
Skr ako prejdeme k alej asti, bolo by mono pre vs ui
ton, keby ste sa poksili predstavi si v takom zitku pl
nho rozpamtania seba samho. Samozrejme, e je to ak
loha a neuspel by v nej ani Nabokov ale u samotn pokus
pri tejto nerelnej lohe vm uke, ak sa v ns skrvaj ne
uveriten monosti sebapoznania, priom by stail iba vhodn
kik, ktor by im otvoril cestu do nho vntornho videnia.

Vidte vetko naraz a v chronologickom porad

Tto udia zdrazuj, e ich zitok neprebiehal v ase, ale
v stave virtulnej simultnnosti vetko sa dialo naraz. Ke sa
vrtia sp do svojho benho vedomia a na zitok spomnaj,
musia tak robi v umelch, ale nevyhnutnch obmedzeniach
nho asu. Ich rozprvanie m preto tendenciu hovori o tch
to udalostiach v asovej postupnosti, nesmieme si vak pomli
rozprvanie o zitku so zitkom samotnm. Vina prbehov
prebieha v ase - vystupuje v nich minulos, prtomnos, bu
dcnos ale zitok na prahu smrti je osi ako kontakt s holo-
grafickou domnou, v ktorej s vetky informcie uloen vo
vadeprtomnej jednote.
To, o plat pre zitok na prahu smrti veobecne, plat aj na
ivotn prehad. Vemi pekne to vyjadruje alia osoba, ktor
sme u stretli. Je to Nel, ktor mala prv zitok vo veku 13
mesiacov a druh ke mala 38 rokov. Sama o tom hovor:

Pokia ide o as, vetko sa udialo okamite. Vetko to sa stalo

naraz, ale sme obmedzen jazykom... Je to ako explzia, je v nej
vetko. Ke som videla svoj ivot pred oami, nebolo to od prvch
spomienok v trinstich mesiacoch. Predo mnou bola obrovsk tele
vzna obrazovka... Na avej strane boli moje spomienky z trins-
Ke preijeme vetko znovu 191

tie h mesiacov a vpravo bol jl 1972, mj vek 38 rokov. Medzitm

bolo vetko a videla som cel ivot v jednom okamihu.

Tento postreh je vemi uiton, pretoe naznauje, e v i

votnom prehade as je vyjadren v priestore. asov udalosti
sa loveku predkladaj tak, akoby boli rozloen v priestoro
vom kontinuu.
Meme si tu pomc jednoduchou analgiou. Predstavte
si, e idete autom po horskej serpentnovej ceste. Neviete o vs
ak vpredu a rchlo zabdate seky, ktor ste u preli. Teraz
si predstavte, e sledujete svoje auto z vky asi 300 metrov
a mte dokonal prehad o ceste za vami, pred vami a vidte aj
aktulnu polohu v danom okamihu. Inmi slovami, as sa pre
vs obohatil o priestorov rozmer, zatia o v lohe vodia bol
v zrak obmedzen klapkami linerneho asu.
Myslm, e k nieomu podobnmu dochdza pri ivotnom
prehade. Vyzer to, akoby umierajci mohli vystpi zo svoj
ho ivota, pozoruj ho ako divci a jedinm pohadom zare
gistruj cel jeho drhu.
Noyes a Kletti, bdatelia v oblasti tdia panoramatickej pa
mti, dospeli zrejme k podobnmu zveru a niektor ich pr
pady dokonca naznauj, e moje prirovnanie je skr relne
ako vymyslen. V tejto svislosti poznamenvaj:

Z dvodu rozrenia priestoru spomienky sa asto vnmali

zdiaky, akoby boli premietan na pltno (spomete si na prpad
Nel). Topiaci lovek videl svoj ivot ako panormu aleko pod se
bou ". Mu, ktor sa ocitol uprostred explzie povedal: Bolo to,
akoby som sedel na oblaku a pozeral sa dolu na cel scnu mi
nul, prtomn i budcu. 's

Ak m ma koncepcia, ktor predkladaj Noyes a Kletti, ne

jak hodnotu, v dajoch o ivotnom prehade by malo by ete
nieo navye. Mal by tam by aj dkaz nieoho, o by sme
mohli nazva akousi predpremirou, pretoe v tomto poat
zitok na prahu smrti presahuje ben asov bariry. Tto u
dia by si preto mali aspo niekedy nielen spomen na minu
los, ale nazrie do budcnosti.
192 Posolstvo Svetla

MU?
Naastie sa zd, e dkazy v tomto smere s celkom jedno
znan: Naozaj mu, alebo aspo v literatre njdeme dos
tatok takchto vpoved. Noyes a Kletti uvdzaj niekoko
psobivch prkladov (aspo o potencilnych budcich uda
lostiach) a psychiater Bruce Greyson vo svojej tdii spomenul,
e asi tretina tch, ktor oksili rekapitulciu svojho ivota, ma
la aj vzie budcich osobnch udalost. Aj ja som naiel a uvie
dol vo svojich knihch nemlo prpadov, priom som spome
nul mnoho podrobnost o zhadnom pohade do budcnosti. 6
Uvediem teraz jednu zatia nezverejnen ilustrciu tohto ne
obyajnho aspektu ivotnho prehadu.
Vrtime sa po u ete raz k prpadu Nel. Mono sa pamt
te, pozerala sa na obrovsk televznu obrazovku na ktorej boli
zobrazen vetky udalosti jej ivota, od jej trinstich mesiacov.
Na konci zitku (aspo tak to hovor ona) sa sama vedome
rozhodla k nvratu do fyzickho tela.

V tom momente sa objavila druh obrazovka, vek ako pr

v. Ukzala mi zbery z toho, o m prs. Ukzala mi, e bu
dem ete dlho fyzicky trpie; ukzala mi, e lenovia mojej rodi
ny bud tie trpie na fyzick boles; ukzala mi, e moja
vagrin predasne zomrie, o sa aj stalo. Videla som vemi tvr
d, kamenist cestu. Bytos (ktor bola pri nej cel dobu) pove
dala: Vrti sa a bude udriava rodinu pohromade; bude ich
spjacm tmelom."

Poznm Nel u viac ako ptns rokov a strvili sme spolu

vea asu. Z mojich kontaktov s ou som presveden, e uda
losti, ktor videla poas zitku (neuviedol som tu vetky), sa
naozaj odohrali tak.
Predchdzajce vahy by nm v kadom prpade mali po
mc vyriei zdanliv paradox z vyie uvedenho podtitulu -
e ivotn prehad je okamit a zrove chronologick.
V kontexte samotnho zitku, ktor prebieha mimo asu, s
vetky informcie prtomn vo virtulnej sasnosti. Ke vak
lovek zitok opisuje, priom mu za chrbtom tikaj na stene
hodiny, mus prebera udalosti jednu po druhej a da ich do
Ke preijeme vetko znovu 193

sladu so znmou stopou a drhou svojho ivota. Je irniou, e

pri snahe o zrozumiten podanie mus ho nevyhnutne skresli.

Muste ho opsa v podobenstvch

V snahe vyjadri kvalitu pocitov v procese ivotnho prehadu
siahaj tto udia zvyajne po metaforch. Tieto metafory
mu vystihova aspekt sasnosti alebo nslednosti. V prvom
prpade som poul ud prirovnva pohad na ivot k poha
du na nespotaten mnostvo bubln v priestore, priom ka
d z nich obsahovala jednu scnu z ich ivota. Jedna ena po
vedala, e videla svoj ivot ako sbor malch svetelnch
bodov a obrazcov". al lovek hovoril, e to bolo akoby ne
jak aranr celho zitku zobral jedno pradlo pre kad
scnu z mjho ivota a rozloil ich veda seba, take vznikol
aksi plot z latiek a kad z nich predstavovala konkrtny sek
mjho ivota".
astejie s vak prirovnania, ktor odraj pocit obrovskej
rchlosti toku informci. udia to prirovnvaj k milinom
filmovch zberov nasledujcich po sebe vekou rchlosou,
alebo maj pocit akoby sa pozerali na prespajci sa balek ka
riet. Niektor maj pocit, akoby sa na nich valili obrazy gene
rovan potaom, priom kad z nich je jasn a zreten.
Typick je v tomto smere komentr jednej eny: Zaila som
vemi rchlo rozptie celho ivota, vetko o sa stalo. (Uvdza
rzne spomienky) Vetko prebehlo predo mnou. Vemi rchlo.
Akoby prebehlo milin a jedna mylienka. Vemi rchly film."
Pri vbere metafor na priblenie tchto procesov, ako ilus
truje aj prpad tejto eny, udia asto siahaj po znmych ko
munikanch mdich, ako je kino, televzia, magnetofny
a vemi asto video technika. Maj pocit, e cel ich ivot bol
nejakm spsobom zaznamenan a v stave zitku na prahu
smrti sa im prehrva. Nebolo by ale pravdou myslie si, e ten
to proces je isto mechanick a obrazy sa striedaj vysokou
a kontantnou rchlosou. Prve naopak, svojou vou ich u
dia mu spomali a dokonca ich zber rozri, ak chc do
siahnu hlbie pochopenie ich vznamu. Ak pouijeme porov
nanie s videopskou, dalo by sa poveda, e so ivotnm
194 Posolstvo Svetla

prehadom je mon robi to, o so zznamom na video-rekor-

dri: prehrva normlne, preta rchlo dopredu, obraz za
stavi, pribli alebo niektor zbery plne vymaza.
Niekoko alch prkladov vm pome pochopi, ako
me umierajci lovek v procese hadania zmyslu vlastnho
ivota zohra aktvnu lohu. Vyuitie tohto interaktvneho
reimu vo vzahu k ivotnmu prehadu vrazne umocuje,
ako uvidme, vchovn potencil tohto zitku a ponka
loveku osi ovea pounejie ako len pasvne svedectvo
vlastnho ivota.
Jedna ena t, ktor videla prehad ivota v podobe bubln
mi povedala: Kedykovek som chcela, mohla som sa zame
ra na vznamn udalosti, ktor sa mi zdali mono dobr alebo
zl nebolo na tom ni dobr ani zl, len som to vetko zno
vu prevala."
Neev, ktorho prbeh u poznte, pouil raz prirovnanie
v svislosti s jeho ivotnm prehadom a povedal mi o tom:

Ke som sa zamyslel nad scnami alebo vecami, na ktor som si

spomenul a chcel som sa na nieo lepie pozrie, jednoducho som
na to myslel a vetko sa zasa vrtilo a zapamtal som si to. Chcem
poveda, e takto prebehol cel ivot... a ist veci, tie, nad ktormi
som mal najviac otzok, tie boli npadnejsie.

In opis procesu rozrenia zberu pochdza od vdskeho

lekra Grana Gripa, ktor mal zitok na prahu smrti vo ve
ku piatich rokov. V jeho prpade ho ivotnm prehadom, kto
r do vekej miery svisel s mladm bratom, sprevdzala sve
teln bytos. Niekedy nastala v postupnosti obrazov prestvka,
take sveteln bytos mohla upriami pozornos chlapca na
konkrtnu udalos.

Cel epizda so zaiatkom, strednou asou a jej koncom -

stla predo mnou ako jeden celok: sasne bolo mon vidie ka
d drobn innos ci vysloven slovo s emciami (mojimi alebo
bratovmi), ktor spsobovalo. Z pohadu dospelho by som pove
dal, e sme sa mohli tla sem a tam statickou krajinou, v ktorej
neboli stromy alebo kopce, ale skutky, slov a pocity. Bolo to, ako-
Ke preijeme vetko znovu 195

by sa na pvodn krajinu v tom istom ase" naniesla nejak

alternatvna krajina.

asto je bolestn sledova to, o sa v ivotnom prehade ob

jav. V niektorch prpadoch sa vak zd, e je mon posun
takto obrazy rchle dopredu, alebo dokonca niektor strasti
pln aspekty dodatone vymaza. V takomto prpade sa ako
vyhneme dojmu, e ten, kto je zodpovedn za vedenie ivot
nho prehadu, dovol to s blahosklonnm scitom. K tomuto
aspektu sa o chvu z istho dvodu budeme musie vrti.
Jedna ena mi naprklad povedala, ke ju citovo uptala ne
jak scna, ktor na u psobila neprjemne. Zarazila som sa
a povedala si: ,Nechcem tu u osta; tto situcia sa mi ne
pi...' Ke sa mi to stalo, niektor veci som vynechala a la
som od zaiatku a do konca." Chcel som od nej, aby mi to
lepie vysvetlila a optal som sa priamo, i mala pocit, e me
preskoi scny, ktor pre u neboli zaujmav z citovho ha
diska. Jednoznane to potvrdila slovami: no, a la som k al
ej asti."
Mu, pre ktorho bolo sledovanie ivotnho prehadu a
kou skkou, bol obklopen skupinou svetelnch bytost. Ke
u nevldal zna prlev citov, stalo sa osi zvltne ale zrove
ndhern: Vdy, ke som sa zaal znepokojova, na chvu to
vypli a ctil som iba ako ma miluj."
In ena poznamenala, e jej sveteln bytosti po ivotnom
prehade ma uetrili vetkej vekej bolesti, ktor som poas
prehadu ctila tm, e zitky, ktor ju spsobili, z mojej pa
mti odstrnili". Zdraznila vak to, e hoci samotn pocit
utrpenia zmizol, konkrtne informcie, ktor sa poas ivot
nho prehadu dozvedela - a pouenie, ktor sa jej dostalo
ostali nedotknut.
Vidme teda, e zitok ivotnho prehadu nie je mecha
nickm procesom, v ktorom lovek pasvne pozoruje svoj i
vot, ale e mu ponka mnoho prleitost, aby sa do zapojil,
videl ho novmi oami, pouil sa z neho a perspektvne aby
z neho rstol. V tomto zmysle, ako musme alej hlbie sk
ma, ivotn prehad mono chpa ako udalos, pri ktorej lo
vek sm seba pozoruje, ale zrove do nej zasahuje.
196 Posolstvo Svetla

Prevate to z dvojitej perspektvy

Poas ivotnho prehadu je lovek striedavo a niekedy
sasne hrom i divkom astnkom a zrove pozoro
vateom vlastnho ivota. Niekedy vstupujete do filmu, nie
kedy sa na neho len pozerte a niekedy sa zd, e oboje pre
bieha naraz.
ena, ktor som citoval vyie a ktor mohla preskakova
scny z jej ivota, hovorila aj o tomto dvojitom aspekte:

Niektor (obrazy) som pozorovala z vekho odstupu. Videla

som ich akoby sa otvorili dvere, pozerala som sa, potom som odila
a nechala ich tak. Ale niektor veci na ma citovo zapsobili
a uptali ma.

Neev bol v tomto ohade ete podrobnej:

Je to, akoby sme si li zrekapitulova ivot a zahra si ho. Vy

stupoval by som v tej hre, ale zrove by som ju pozoroval upro
stred obecenstva. A vnmal by som vetky tie pocity, boles a utrpe
nie postv okolo ma. Ctil by som to ako herec na javisku
a vnmal by som to aj ako divk. Mal by som obe perspektvy.

Podobne hovor aj Gran Grip:

Spsob, akm sme li cez epizdy sa vemi podobal tomu, ako

ke si preberte nieo v mysli: bez slov prevate znovu nieo, o sa
u raz stalo a pozerte na to zhora a vidte seba ako herca medzi
ostatnmi.

Dvojit perspektva zrejme umouje loveku sledova i

votn prehad z nadhadu, ale zrove aj so ivou citovou as
ou, take sa me z tohto zitku poui dvomi rznymi, ale
navzjom sa doplujcimi spsobmi. Ke sme teraz pochopili
ako tento proces funguje, musme sa v naom hadan zklad
nho pouenia zitku na prahu smrti posun alej. o sa te
da v tomto zitku dozvedme a ako sa toto nae nov pozna
nie uklad do nho vntra?
Ke preijeme vetko znovu 197

POUENIA Z PREHADU O IVOTE

Ke tudujeme tieto vpovede o ivotnom prehade, takmer
okamite vidme, e tento zitok je v najhlbej podstate zame
ran vchovne. ivotn prehady ns uia a, hoci ich obrazy s
neuveritene rozmanit, priom kad z nich sa dotka kon
krtneho ivota, obsahom ich pouen s a udivujco uni
verzlne pravdy. Uia ns, poda mjho nzoru, ako mme i.
Je to tak prost. Existuj urit hodnoty - univerzlne - pod
a ktorch by sme mali i a epizdy ivotnho prehadu nm
ivo a s neuveritenou silou tieto hodnoty pripomnaj. Nikto
po takomto stretnut neme tieto pouenia ignorova, preto
e sa mu premietnu ako tak samozrejm, e, ako uvidme, nie
je jednoducho mon ich vplyvu odola. Najprv vidte, potom
si pamtte a nakoniec poda toho mente svoj ivot. Ni in
vs k tomu neprinti tak ako prehad vho ivota a ke za
neme do neho prenika ete hlbie, pochopme aj preo.
Uvediem tu niekoko jednoduchch prkladov toho, o
mm na mysli a pouijem na to niektor prbehy z mojej kni
hy Heading toward Omega:

Uke sa vm vs ivot a vy sdite. Spravili ste co ste mali?

Pomyslte si: Och, dala som es dolrov nejakmu chudkovi a to
bolo odo ma asn." Zrazu to ale ni neznamen. Zle na
malikostiach mono ste pomohli dieau, ktormu niekto
ublil alebo ste sa nakrtko zastavili pri loveku priptanom na
lko. Toto s tie najdleitejie veci.7

V okamiku mj cel ivot leal obnaen pred touto zzra

nou bytosou, ktorou bol BOH". Vo svojom vntri som ctil jeho
odpustenie za veci v mojom ivote, za ktor som sa hanbil a zrej
me neboli vbec dleit. Dostal som otzku nie slovami, ale
priamou, mentlnou, okamitou komunikciou o som spra
vil pre itok alebo pokrok udskho pokolenia?" Zrove sa pre
do mnou v okamihu rozvinul cel mj ivot a ukzalo sa mi, ale
bo vysvetlilo, o bolo dleit. Nejdem to opisova do detailov, ale
verte mi, o som nepokladal za dleit, bolo teraz mojou spsou
i o om som si myslel, e je dleit, nebolo teraz nim?
198 Posolstvo Svetla

Poznal som plne a jasne vetko, o sa kedy stalo v mojom ivo

te... jednoducho vetko a vaka tomu som v tej chvli aj lepie po
chopil. Bolo to tak jasn... Uvedomil som si, e kad lovek pri
chdza na svet preto, lebo s urit veci, ktor sa mus naui
a uskutoni. Naprklad, rozdva viac lsky, viac milova inch.
Objavi, e najdleitejie s medziudsk vzahy a lska, a nie
materilne zleitosti. A uvedomi si, e vetko, o v ivote vyko
nte, sa zaznamenva, hoci to mono prejdete bez povimnutia,
vdy sa to k vm vrti. Naprklad, mono... stojte na erven
a ponhate sa a ena pred vami, ke zasvieti zelen, nevytartuje
hne, mono si nevimla svetlo tak skoro a vy sa natvete a zane
te na u trbi. Toto s tie malikosti, ktor s naozaj dleit.9

Ako vlastne lovek pochop tieto veci v kontexte ivotnho

ptehadu? Zd sa, e bytost alebo bytosti, i u s viditen ale
bo nie, ktor asto zrejme tento proces riadia, pomhaj love
ku vetko vidie' a intuitvne pochopi. Jednm slovom, nieo
sa vm uke a potom vysvetl. Dovote mi uvies pre lepie po
chopenie niekoko prkladov.
Prbeh Grana Gripa je zvl pounm prkladom takho
to individulneho druhu vyuovania. O svetelnej bytosti, kto
r poas zitku stretol, pe:

Jej lska mi pomohla prejs mojm ivotom a do tejto chvle.

Videl som, preil a spomenul si na veci, ktor sa v om stali; nie
len o sa naozaj stalo, ale aj pocity, ktor s nimi sviseli. Ke m
te p rokov, nemali ste ete vea prleitost narobi vea zlch vec,
ale mal som dvojronho brata, na ktorho som strane iarlil
a asto som bol k nemu zl, ako to u medzi bratmi bva a rodiia
ma za to benmi spsobmi (nie bitkou) trestali.
Ke sme prechdzali cez rzne udalosti, nebol som sstreden
na to o sme si navzjom vykonali (alebo na to kto zaal"). D
raz bol stle na tom, ako sme si navzjom psobili na city. A va
ka lske a pochopeniu, ktor vyarovalo zo svetelnej bytosti, som
naiel odvahu vidie sm, s otvorenmi oami a bez vhovoriek, o
mu v mojom konan spsobilo boles. A pri vine epizd, cez kto
r sme prechdzali, mi sveteln bytos ponkla in spsob reakcie;
nebolo to vo forme vitky, o som mal spravi, ale skr o som mo-
Ke preijeme vetko znovu 199

hol spravi aksi otvoren pozvanie, ktor mi dalo pocit, e jej

nvrh som mohol plne slobodne prija alebo odmietnu.

Pouenia zo ivotnho prehadu sa vak nepodvaj vdy

s takou absoltnou nehou a lskyplnou ohaduplnosou. Nie
kedy s naordinovan celkom odline, ale s rovnako nezma
zatenm vsledkom. Najlepie to ilustruje prbeh mjho
dobrho priatea, ktor mi ho rozpovedal niekedy v polovici
80. rokov, ke priiel na moju prednku na univerzite.
Vol sa Tom Sawyer a stretol som ho krtko po vydan mo
jej prvej knihy v roku 1980. Poas nasledujcich rokov som
dobre spoznal aj jeho rodinu a as jeho prbehu som opsal
v dlej knihe Heading toward Omega. Je to zvltne, ale tto
konkrtnu epizdu z jeho zitku som sa dozvedel a v de
spomnanej prednky.
Tom mal v mladosti vemi vbun povahu a raz sa pre u
dostal do skutonch akost. Iiel na svojej ervenej dodvke
po meste, ke zrazu jeden chodec vyboil do cesty a Tom ho
skoro zrazil. Namiesto toho, aby bol rd, e sa nikomu ni ne
stalo, dostal zchvat zrivosti z toho, e ktosi ohrozil jeho
krsne vozidlo, na ktor bol neobyajne pyn. Po zlostnch
slovch oskoro nasledovali dery a Tom nakoniec dorazil svo
ju obe do bezvedomia a nechal ho lea uprostred ulice. Za
krtko ho vak premohli vitky svedomia a ke nval hnevu
pominul, ohlsil sa na polcii. Prepustili ho vak iba s napo
menutm.
Po rokoch, poas zitku na prahu smrti musel tto scnu
prei, ako in, aj on ete raz, priom ju vnmal tie z dvojitej
perspektvy. Zo svojho pohadu sa ocitol vysoko na nealekej
budove a z tejto vky, ako divk, pozoroval bitku dolu na uli
ci. Ale jeho druh as sa aj tento raz relne do tejto bitky za
pojila. Poas ivotnho prehadu sa vak ocitol v koi spera
a ctil kad jednotliv der, ktor tomu loveku utedril bo
lo ich spolu tridsadva, ako povedal predtm ako v bezvedo
m klesol na chodnk.
Tto vmena loh, pri ktorej lovek priamo vnma inok
svojho konania na druhho, nie je v prbehu Toma nim jedi
nenm. Ako o chvu uvidte, asto sa vyskytuje poas inch i-
200 P o s o l s t v o Svetl

votnch prehadov a zd sa, e vemi presvedivo predvdza svo

je pouenie, ke celou silou akhosi psychickho tela udiera do
tch, ktor prevaj tto prekvapujcu empatick zmenu.
Aby ste zskali lepiu predstavu o tom, o tento proces v se
be obsahuje, ako aj jeho inky na dotynho loveka, chcem
vm navrhn sksi jedno mal cvienie - cvienie v stoto
nen sa s predstavami. Me vm to pomc pri zalenen po
uenia zo ivotnho prehadu do vho vlastnho ivota a pri
vlastni si poznanie, ktor ostatn zskali zo svojich zitkov.

CVIENIE IVOTNHO PREHADU

Pri sledovan literatry o ivotnom prehade som bez probl
mov naiel mnostvo prpadov, v ktorch udia nehovorili iba
o vmene loh, ale aj o tom, ak mali pritom pocity a o sa
z toho nauili. Chcem sa s vami, bez komentovania, podeli
o tieto ryvky, ale zrove chcem, aby ste ich tali uritm
spsobom a s konkrtnym myslom. Pretajte si ich, prosm,
pomaly a vdy ke jeden dotate, na chvu prestate a zamyslite
sa nad tm, o prve pisate povedal. Snate sa pritom prija do
seba to, o tieto osoby zaili, predstavte si na ich mieste seba.
Tu je prv, ktor som vybral z informanho bulletinu sku
piny naich spolupracovnkov v Seattli.

ZBLESK! Z mjho vntra vyahli iariv farby a rozloili sa

pred nami (bola v skupine osb, ktorch tvre vyarovali bezvhrad
n lsku) vo forme akhosi divadla, ktor sa vznalo vo vzduchu.
Bol to trojrozmern, panoramatick obraz mjho ivota, kadho as
pektu mjho ivota. Vetko to, o som kedy povedala, spravila, alebo
dokonca na o som si iba pomyslela, bolo tam pred nami a mohli sme
to vetci preva. V jedinom okamihu som preila znovu kad my
lienku, kad pocit, tak ako sa stal. A ctila som aj to, ako moje iny,
alebo dokonca aj moje mylienky zapsobili na inch. Op som pre
vala svoje kritick hodnotenia inch a potom som zrazu zmenila
uhol pohadu a vnmala som to, ako oni vnmali moje odsdenie. Po
tom som sa zasa vrtila k svojim pocitom a mohla tak reagova na
tto udalos, ale u naprklad s pocitom hanby alebo s vitkami za
Ke preijeme vetko znovu 201

toto moje konanie. Obrovsk mnostvo mylienok alebo inov, ktor

som vykonala vaka svojmu sebectvu, neochote alebo hnevu spsobi
lo, e som teraz vnmala ako bolestne psobili na druhch. Vnmali
som to vetko dokonca i v takom prpade, ke som si pvodne za-
umienila, e budem ignorova ako to na druhho zapsob. Ctila
som navye ich boles po cel t dobu, ako ju ctili oni. Bola som
v inej dimenzii, kde sa as ned mera ako tu na zemi... Tam som
mohla spozna a prei vetko naraz a v jednom momente som bola
schopn prija vetky tieto informcie!

Z knihy Raymonda Moodyho, vahy o ivote po ivote:

Potom sa vade dookola zaali miha obrazy z mjho ivota...

Ke som nieo zbadal... bolo to ako keby som to videl (povedali
by ste asi) oami, ktor vetko vedia. Viedli ma a pomhali mi
vetko pochopi. Tto as zitku sa mi hlboko vryla do pamti.
Nevidel som len to, o som spravil, ale aj ako to zapsobilo na dru
hch... pretoe som to vetko ctil... zistil som, e dokonca ani vae
mylienky sa nestrcaj... boli tam vetky moje mylienky, (str. 35)

Z mojej knihy, Heading toward Omega:

Zrazu... prebehol predo mnou cel mj ivot... Preil som ete

raz vetky pocity zo svojho ivota. A oami som vnmal, ako tieto
pocity ovplyvnili mj ivot. Bol som obklopen absoltnou lskou
a mal som porovna tento ndhern pocit s tm, ako som svojm
ivotom psobil na druhch. Bolo to hrozn porovnanie. Myslm
to celkom vne!... Pozera na seba z hadiska toho, koko lsky ste
dali inm uom, je osi zniujce, (str. 71)

Z knihy Raymonda Moodyho, The Light Beyond:

(Poas jej ivotnho prehadu), spomnam si na jednu konkrt

nu situciu... ke som bola ete mal a vytrhla som sestre z ruky
kok, lebo v om bola hraka, ktor som chcela. Poas tohto pre
hadu som vak vnmala jej pocit sklamania a odmietania. Ctila
som to, o ctia in, ke sa k nim sprvame bez lsky!... Vetko si
tam mete pozrie a ohodnoti a ke som tam bola, nedalo sa ni
202 P o s o l s t v o Svetla

skry. Ja som bola tmi, ktorm som ublila aj tmi, ktorm som
pomohla a mala teraz dobr pocit... Je to naozajstnou vzvou pre
kad de v mojom ivote, ke viem, e ke zomriem, zasa bu
dem svedkom kadho mjho skutku, ale s tm rozdielom, e bu
dem vnma to, o vnmali vaka mne druh. To ma naozaj n
ti zamyslie sa. (str. 3738)

Z alieho bulletinu zo Seattlu:

V okamitom trojrozmernom panoramatickom prehade som vi

del kad udalos mjho 22 ronho ivota... V jasnom svetle som
videl kad sekundu tchto rokov do poslednej podrobnosti a pri
tom sa mi zdalo, e to trv iba okamik. Sledovanie a optovn
prevanie vetkch tchto udalost mjho ivota zmenilo vetko.
Bola to prleitos vidie a cti vetku t lsku, ktor som rozdala
a o je dleitejie, vetku t boles, ktor som spsobila. Mohla som
sasne preva znovu nielen moje vlastn pocity a mylienky, ale
aj vetkch ud, s ktormi som mala nieo do inenia. Ke som vi
dela seba ich oami, bolo to vemi zahanbujce.

Z knihy P. M. H. Atwaterovej, Coming Back.

U ma nelo o prehad, ja som vetko znovu preila. Bolo to

pln optovn preitie kadej mylienky, ktor som mala, ka
dho slova, ktor som povedala a kadho inu, ktor som vyko
nala; plus inok kadej mylienky, slova i inu na kadho, kto
sa dostal do mojej blzkosti alebo do sfry mjho vplyvu, i som ho
poznala alebo nie... Nechbala iadna drobnos. iadne preriek-
nutie alebo nejasn slov. Ak existuje tak nieo ako peklo, pokia
ide o ma, tak to bolo ono. (str. 36)

Z knihy Davida Lorimera, Whole in One.

(Jeden vze spozoruje ako sa zana pred jeho zrakom rozvjat

papierov zvitok a hovor o tom): Boli na om iba obrazy ud, kto
rch som zranil. Zdalo sa, e to nem konca. Obrovsk mnostvo u
d, ktorch som poznal alebo videl. Potom sa objavili al, ktorch
som vbec nepoznal. Boli to t, na zranen ktorch som sa tie ne-
Ke preijeme vetko znovu 203

priamo podieal. Preil som tak podrobn histriu mojej dlhej zlo
ineckej kariry a k tomu sa pridali vetky tie mal ublenia, ktor
som spchal nevedome neuvenmi slovami, pohadmi a nevma
vosou. V tejto nonej more bolesti zrejme nechbalo ni, ale naj
stranejie bolo to, e pritom, ako sa ten zvitok odvjal, ctil som na
sebe kad zchvev utrpenia, ktor som spsobil inm. (str. 23)

Viem, e vetky tieto citcie s spolu vekm sstom na jed

no posedenie. Rozoberali sme ich postupne na seminroch
a bol som svedkom toho, ako sa mnoh nad nimi hlboko za
mysleli a niektor sa neubrnili ani slzm. Ak mte podobn
pocit u len pri tomto tan, predstavte si, ak to me by pre
toho, kto to naozaj zaije!
Nesta si, pravda, iba uvedomi, e tieto komentre vyvol
vaj u itateov hlbok vahy a siln emcie. Aby sme zskali
z tchto pozorovan viac a, o je dleitejie, zaali ich uplat
ova v ivote, musme postpi ete o krok dopredu.
Zoberte si, prosm, hrok istho papiera, alebo si otvorte
dennk, ktor si mono vediete. Mono mte radej psac stroj
alebo pota. V kadom prpade chcem od vs, aby ste nasle
dujcich desa alebo ptns mint (mete i dlhie) venovali
zamysleniu a mete zaa vetou:

Ke uvaujem nad tmito prbehmi vo vzthu k vlastnmu

ivotu...

Ke dopete, mono budete chcie dota tto kapitolu,

mono budete chcie presta. Nezle na tom bude na vs
trpezlivo aka, a sa pozriete na jej zveren slov.

KOMENTR K CVIENIU
IVOTNHO PREHADU
Keby ste sa boli zastnili na jednom z mojich seminrov, na
ktorom som pouil toto cvienie, bol by som vs poiadal, aby
ste sa po dopsan komentra rozdelili do skupn po tyroch
alebo piatich uoch, s ktormi by ste sa mohli podeli o svoje
204 Posolstvo Svetla

reakcie na vypout komentre a ak by ste chceli, aj o to, o ste

o nich napsali vo vzahu k vmu ivotu. Potom by som vs
bol pozval do zverenej diskusie celej skupiny.
Ako som u uviedol, postupn dvky takhoto cvienia, po
silnen spoluprcou celej skupiny, mu by vemi psobiv
a mu vyvola v astnkoch dleit zmeny v pohade na i
vot. Pri cvien bez komunikcie s druhmi nemete, bo
huia, zbera takto plody navye, s vak prinajmenom dve
veci, ktor mu podpori jeho dopad na vs tak, aby sa dal po
rovna s psobenm celej skupiny.
Po prv, viem, e niektor astnci si ber so sebou kpie
uvedench prbehov, aby ich mohli neskr poui v malch
skupinch, ktor si vytvoria sami - zo spoluiakov, priateov
alebo doma z vlastnej rodiny. Mem vm poradi to ist. Pri
pravte si kpie prslunch strn z tejto knihy, alebo si ich pre
pte a mete zrerova vlastn verziu tohto cvienia, ktor
vysti do skupinovej diskusie.
Po druh, chcem vs tu upozorni na niektor hlavn tmy,
ktor sa obvykle v mojich skupinch vyskytuj.
Sn najzrejmejie a najdleitejie - vntorn presvede
nie, o ktorom sa astnci takou i onakou formou vyjadruj,
je to, e toto cvienie ich nti prehodnoti star chpanie zn
meho zlatho pravidla. Vina z ns ho chpe ako morlny
prkaz: Cite inm to, o chcete, aby in inili vm." V svetle
tchto komentrov o ivotnom prehade je msi ovea viac -
takto to jednoducho funguje. Skrtka, ak nm tieto vpovede
naozaj odhauj to, o prevame v okamihu smrti, potom to,
o sme spsobili inm, vnmame, akoby sme to spsobili sebe.
Znme napomenutia ako Miluj blneho svojho ako seba sa
mho" znamenaj z pohadu umierajceho poas ivotnho
prehadu, e on sm je tm blnym, ktorho m milova. Nej
de pritom u iba o nejak intelektulne presvedenie alebo n
boensk krdo je to nepopieraten skutonos vami preitej
sksenosti.
Takto vntorn pochopenie sa stva pre umierajcich pl
ne samozrejm a niekedy si zan ovea viac vi aj toto uni
verzlne nboensk prikzanie, pretoe jednoducho vedia pre
o je to tak. Typick komentr v tomto smere sa objavil
Ke preijeme vetko znovu 205

v lnku mojej nedvno zosnulej dopisovateky Minette Cro-

wovej, ktor mala zitok na prahu smrti v roku 1954. Uvedo
mila si vtedy, e

bez ohadu na to, o som komukovek urobila bez ohadu na

to, i mj skutok bol dobr alebo zl moja akcia psobila nielen
na ma, ale na vetkch naokolo. Vedela som, e kad akcia m
svoju reakciu. Co robme pre niekoho alebo proti niekomu, rob
me to sami sebe. Dokonale som pochopila, o mal na mysli Jei,
ke povedal: okovek ste neurobili jednmu z tchto najmen
ch, ani mne ste to neurobili. "10

In spsob, ktorm by sa to dalo interpretova, je vysvetle

nie, e ivotn prehad nm psychologicky a duchovne nzor
ne ukazuje, e vo vesmre je v skutonosti iba jedna osoba
a ou ste samozrejme vy. Kad skutok, kad mylienka, ka
d pocit smerujci k inmu loveku i u tohto loveka po
znte alebo nie budete neskr preva vy. Vetko o vylete
von, sa vm vracia - prve tak ako Tom Sawyer poctil kad
jeden z tridsiatich dvoch derov, ktormi zasypal svoju boh
obe. Spomete si na to, ako vstine a strune zhrnula svoje
pouenie zo ivotnho prehadu u skr citovan osoba: Ja
som bola tmi, ktorm som ublila aj tmi, ktorm som po
mohla a mala teraz dobr pocit." A sa najbliie ocitnete s nie
km uprostred zrivej hdky, mono sa zarazte uprostred vety,
ke si uvedomte, e vae slovn toky sa jednho da nevy
hnutne vrtia k vm v ni neskrvajcom zrkadle vho ivota.
Neviem ako vy, ale ke meditujem o tchto dsledkoch i
votnho prehadu, dospievam zrove k novmu pohadu na
spravodlivos. Napad mi, ak by mohla by dokonalejia for
ma spravodlivosti ako tto: okovek spravte, stva sa to
vam. Nie je to tak, e sme odmeovan za dobr skutky
a trestan za zl; dostvame len sp o sme dali a presne, ako
sme to spravili. Nesebeck lska k vmu dieau prevate
ako lsku smerujcu na vs. A podobne, neuven slovo,
ktor ran city inho, sa zabodne do vs - oko za oko, v rov
nakej miere, bez monosti omylu. Mohol Soln vymyslie
nieo spravodlivejie?
206 Posolstvo Svetl

Tieto vahy ns privdzaj k zamysleniu nad jednm aspek

tom zitku na prahu smrti, ktor zrejme mnohm spsobuje
akosti. Po prednke o tchto zitkoch vemi asto pouje
me otzku, i sa kad nakoniec ocitne v prtomnosti Svetla
a dostane sa mu neopsatenho poehnania, ktor toto Svetlo
udeuje zrejme kadmu, kto sa dostane do jeho objatia. Za
touto otzkou sa obyajne skrva presvedenie, e niektor u
dia by mali by z takhoto zitku vylen - naprklad nsil
nci alebo in, ktor viedli nemorlny a trestuhodn ivot -
(alebo poda niektorch fundamentalistov zatraten" osoby).
Odpove, ktor som poul od niekokch mojich respon
dentov bola celkom jednoznan: Vetci prdu do Svetla.
Svetlo nepozn iadne podmienky a nem favoritov." Takto
odpove vdy vyvol podrden reakciu niekoho z obecenstva
a niekto vytiahne svoj tromf a neveriacky sa opta: Aj Hitler?"
Pamtm sa na jednu odpove, ktor na tto otzku dala mo
ja priateka. Ako diea bola sexulne a fyzicky tran svojm ot
com a ke sa ocida vo Svede, telepaticky mu poloila otzku:
Prde sem kad?" Po kladnej odpovedi sa sptala na to, o pred
stavuje vrchol pre vetkch ud: Dokonca aj Hitler?" no."
A potom, akoby chcela pritlai Svetlo k mru, poula sa" ako
sa pta: Dokonca aj mj otec?" Odpove zasa bola: no."
Ke vak rozprvala o svojom stretnut so Svetlom, spome
nula aj druh stranu mince - ivotn prehad. Pripomeme si,
o sme pouli od jednho z mojich respondentov, ktorho som
u citoval:

Obrovsk mnostvo mylienok alebo inov, ktor som vykonala

vaka svojmu sebectvu, neochote alebo hnevu spsobilo, e som te
raz vnmala ako bolestne psobili na druhch. Vnmala som to
vetko dokonca i v takom prpade, ke som si pvodne zaumien-
la, e budem ignorova ako to na druhho zapsob. Ctila som
navye ich boles po cel t dobu, ako ju ctili oni.

P. M. H. Atwaterov opakovala vroky, ktor som poul od

inch respondentov a povedala, e optovn prevanie toho co
inm urobila, o si o nich myslela a o k nim ctila, bolo pre
u peklom. A vze s naozaj dlhou zloineckou karirou pove-
Ke preijeme vetko znovu 207

dal nieo o nemono prehliadnu v svislosti s Hitlerovmi

zverstvami: V tejto nonej more bolesti zrejme nechbalo ni,
ale to najstranejie na celom bolo to, e pritom, ako sa ten zvi
tok odvjal, ctil som na sebe kad zchvev utrpenia, ktor
som spsobil inm."
Aj tu ide zrejme o dokonal spravodlivos. Viete si z tejto
perspektvy predstavi ak asi mohol by ivotn prehad Hit
lera? Ktovie, i sa vbec u skonil!
I ke takto vahy do vekej miery uspokojuj nau tbu
po spravodlivosti, zvl ak si spomenieme na neslvne znme
postavy z histrie, vinu z ns vak zrove aj znepokojuj.
Nikto z ns urite neije ivot bez akejkovek pokvrny. Vetci
sme spravili nieo, za o sa musme hanbi a teraz musme i
s poznanm, e tiene tchto skutkov ns bud strai ako zl
duch. A urite je vea inov, ktorch nsledky sme si mono ani
neuvedomili, ale ich inok, nie vdy prjemn, budeme mu
sie zai poas ivotnho prehadu. Takto mylienky mo
no vm napadli poas psania vaej vahy mu mnohch
znepokojova ba a hlboko deprimova. U len pomyslenie na
tak nieo sa jav ako bremeno, ktor nikto nenos rd a navy
e sa zd, e neexistuje estn spsob, ako sa ho zbavi.
Existuje vak predsa len spsob, ako sa vyrovna s probl
mom, ktor hroz, e ns zgniavi pochmrnymi, hroznmi,
priam Dickensovskmi predstavami. Rieenie sa me zda a
prekvapujco prli ahk, ne aby sme mu uverili. Je vak ne
popieratenm faktom, e v tomto ivotnom prehade je spra
vodlivos zrejme vdy miernen akmsi milosrdenstvom, ktor
umon vine z ns prei svoje ivoty bez krpania zubov
a pocitov zkost a vitiek.

Nejde nikdy o nejak zatratenie nie ste sden.

Ste v prtomnosti bytosti, ktor vs bezvhradne miluje.
Ste prijman s absoltnym scitom.
U sa vm odpustilo.
Mte sa na svoj ivot iba pozera a pochopi ho.

Hoci je ivotn prehad mono cenou, ktor zaplatte za

vstup do Svetla, jeho prtomnos vm pome cez neho prejs
208 Posolstvo Svetla

a to s tm najvm scitom, nenosou, lskou a dokonca aj

s humorom. Nikto vs netrest; premieta sa vm v ivot, aby
ste sa mohli ui.
Teraz mete pochopi, preo som z istch, takpovediac pe
dagogickch dvodov, zatia myselne vynechal ten kov
aspekt ivotnho prehadu, ktor vm umon plne pochopi
a prija jeho pouenie bez pocitu viny alebo sebazatratenia.
Aby ste teda mali pln obraz ivotnho prehadu, vrtime sa
teraz k niektorm predchdzajcim komentrom, ktor som
u citoval. Dovolm vak ich autorom, aby vm povedali
o tom, s akou jemnosou sa im naznailo, ako maj uvies do
ivota to, o zaili. Aj tu plat pre ns vetkch to ist: nemus
te sa b, e vs poas ivotnho prehadu bude sdi nejak
vonkajia sila.

IVOTN PREHAD
AKO PROCES BEZ SDENIA
Medzi prkladmi, ktor som uviedol pre cvienie v ivotnom
prehade, jedna ena hovorila o tom, ak zahanbujce bolo pre
u, ke sa videla oami druhch. Najpounejie s vak jej slo
v, ktor pridva okamite potom:

A napriek tomu, ke som takto znovu prevala svoj ivot, ni

kto ma za ni neodsudzoval. Nikto pri tch hrzach nedvhal prst,
ani ma neobvioval z mojich chb. Vnmala som len ohromujcu
prtomnos bezvhradnho prijmania, absoltnej otvorenosti
a najhlbej lsky.

Takto kontatovania s pomerne ast od ud opisujcich

svoj ivotn prehad. Jedna moja priateka z Austrlie mi nap
sala v liste osi vemi podobn a zdraznila navye vchovn
funkciu tejto sksenosti: Ctila som boles, rados aj hanbu
z toho vetkho, vrtane toho ako sa ctili t, ktorch som sa
dotkla. T Bytos ma vak nikdy neodsudzovala. Povedala vdy
iba: Uila si sa."
Jeden mu z Kalifornie opsal tto sksenos slovami:
Ked'preijeme vetko znovu 209

Zaal sa prehad mjho ivota a vedel som, e vetko, o sa

v mojom ivote stalo, poznali u dobre dve bytosti Kristus a ja.
Ten prehad nebeal preto, aby som mohol by potrestan, ale. aby
som dostal prleitos naui sa teraz, o som sa nenauil poas i

vota. Ke som na to vetko pozeral, pochopil som, e to nie je ni

jak sd, ale asn ivotn sksenos.

Jeden mu, rozhovor s ktorm som uviedol v knihe Life at

Death, hovoril v podobnom tne:

Ukzali sa mi niektor dobr veci, ktor som spravil a niektor

chyby, ktorch som sa dopustil a teraz ilo o to, aby som to vetko
pochopil. Bolo to osi ako keby mi ktosi ukazoval: Vid, preto sa
ti stala tto nehoda. A preto sa ti stalo tamto " a tak alej, a tak
alej... Nevnmal som vak iaden pocit viny. Vetko bolo v po
riadku.11

V tejto kapitole sme u spomnali vdskeho lekra Grana

Gripa, ktor opisoval trpezliv a nemoralizujci spsob, akm
sa ho sveteln bytos snaila poa. alie jeho slov nm
mu pomc pochopi, ako tento neodsudzujci spsob ue
nia psob na pronho chlapca:

Celkom urite som vedel, e keby som akceptoval jej nvrhy, ne

bola by reagovala vazoslvnym volanm: Vynikajco, chlap
e!" A keby som jej nvrhy zamietol, nebola by nahnevan, ani by
sa ma nesnaila prehovra. Mal som pocit, e som absoltne slo
bodn a repektovan. Je pravda, e jej nvrhy ma nabdali, aby
som vo svojich postojoch prejavoval viac lsky a porozumenia...
A hoci som znovu preval zvis, nenvis, ponenie a samotu,
tentokrt som bol ponoren do lsky a sily, ktor mi dvala.

Tieto podrobnejie opisy neodsudzujceho kontextu ivot

nho prehadu nm umouj skontruova presnej model
psychickho procesu, v ktorom je mon obas bolestn ob
sah zvldnu bez nadmernho pocitu stresu alebo viny. By
tos alebo bytosti, ktor zrejme tento proces riadia, prejavuj
tak milujci, scitn a chpajci zujem, e lovek sa me
210 P o s o l s t v o Svetla

prenies aj cez najaie udalosti ivota s relatvnym pokojom.

A ke sa niekedy doasne ist hranice prekroia, tieto neuve
ritene starostliv bytosti si vdy njdu spsob, ako ochrni
duu loveka pred trznivm plameom vlastnch vitiek.
V tejto svislosti sa meme vrti k muovi, ktorho som u
tie citoval:

Vemi jasne som ctil, e cel ivotn prehad by ma citovo zru

inoval... keby nebolo toho, e mj priate (sveteln bytos) a jeho
priatelia, po cel ten as psobili na ma svojou lskou. Ja som ju
ctil. Vdy, ke som sa o len trocha znepokojil, zastavili to
a chvu ma iba milovali. Ich lska bola hmataten. Mohli ste ju
cti na svojom tele, mohli ste ju cti vo svojom vntri; ich lska
jednoducho cez vs prechdzala.
Ich lska bola terapiou, pretoe mj ivotn prehad na ma
psobil zniujco. Bolo to osi alostn, jednoducho hrozn....
Dvhal sa mi z toho aldok. Cez to vetko vak prenikala ich
lska}2

Z uvedench cittov sa lovek ako ubrni dojmu, e na

priek vetkm svojim priestupkom, ktor vid zo zrejme veve-
dcej perspektvy Svetelnej bytosti, je u v nich obsiahnut aj
moment odpustenia. A naozaj, niekedy tento akt odpustenia
lovek priamo vycti, ako to bolo v prpade mua, ktor okrem
inho povedal: Vo svojom vntri som ctil jej odpustenie za
veci v mojom ivote, za ktor som sa hanbil, ako keby sa mi
malo naznai, e to nebolo ni dleit."
Aj ostatn respondenti dospeli k podobnm zverom. Jedna
ena mi napsala, e uprostred jej stretnutia so Svetlom zistila,
ako sa jej bytie premenilo a e moje ilzie, hriechy a previne
nia boli odpusten a oisten bez akejkovek otzky". In ena
mi o svojom ivotnom prehade tie povedala, e odpustia sa
vm vetky vae hriechy".
Zasa si tu musme pripomen ist rovnovhu: pri ivotnom
prehade zrejme nejde o obviovanie, ale rozhodne o pocit
skky seba samho. Sveteln bytos vs takpovediac dr
v nru bezpodmienenej lsky a umon vm, aby ste videli
Ked preijeme vetko znovu 211

seba pravdivo - bez viny a objektvne aby ste mohli by sm

$ebe bystrozrakm sudcom. Pretoe, nezabdajte na jedno: na
priek tomu stojte zoi-voi sebe samm a ute sa z toho, o
ste spravili. ivotn prehad vs nezbavuje vlastnej zodpoved
nosti, ale iba ju na chvu odklad, aby ste mohli vidie a po
chopi v ivot v jeho celku.
A umierajci udia to chpu a vemi jasne hovoria, e za
tia o Sveteln bytos nikdy nesdi, oni sa sdia sami.
Naprklad, posledn ena, ktor som citoval v svislosti
s odpanm hriechov sa vyjadrila:

Sdite sami seba. Odpustili sa vm vetky vae hriechy, ale do

kete odpusti sebe to, o ste neurobili a mali urobi a mono nie
ktor mal ivotn podvody, ktorch ste sa vo svojom ivote dopus
tili? To je ten sd.13

Ke som sa optal Neeva, i mal poas svojho zitku na

prahu smrti pocit sdu, odpovedal:

Nevidel som nikoho, kto by ma bol naozaj sdil. Bolo to skr,

akoby som sa sdil sm z toho, o som urobil a ako to psobilo na
ostatnch. Myslm, e som sa uil o sebe a ako zapadm do mo
zaiky ivotov vetkch tchto ud.

Podobn poznmku vyslovil aj jeden mu z Austrlie, ktor

sa ocitol na prahu smrti, ke mal trns rokov:

Povedal som Svetlu, e som si myslel, e mnoh udia bud s

den a oakval som, e ma bude sdi prsnejie. Odpovedalo:
"Ach, nie, tak to vbec nie je. "Po mojej iadosti mi prehrali na
sp udalosti, ktor sa stali v mojom ivote... a ja som bol sudca.14

V ivotnom prehade predsa len teda existuje nejak sd, je

ho konateom ste vak na konci vy. Je to al prklad dokona
lej spravodlivosti zo strany ivotnho prehadu. Vdy vak
k nemu dochdza pod lskyplnou ztitou bytost, ktorch je
dinm cieom je, aby sme pochopili a prijali seba samch.
212 Posolstvo Svetla

ZVERY
V tejto kapitole sme preskmali, takpovediac, veobecn ana
tmiu ivotnho prehadu, pozreli sme si jeho zkladn aspek
ty a zaali chpa o a ako sa sna naui loveka o jeho ivo
te, a ako m na tomto svete vlastne i. Pouil som zmerne
vraz o zaiatku nho chpania, pretoe i ke mono mte po
cit, e sme prenikli do podstaty ivotnho prehadu dos hlbo
ko, mem vs uisti, e musme prenikn ete hlbie, ak chce
me z neho zska pre nae ivoty vetko o ponka pre tch,
ktor zitok na prahu smrti nemali.
Ako ste si mono uvedomili, uritm obmedzenm tejto ka
pitoly je, e pri ilustrovan rznych aspektov ivotnho preha
du som podval iba jednotliv ryvky z rznych vpoved, aby
ste si mohli vytvori celkov obraz o tomto zloitom jave. ia
den vklad o ivotnom prehade by sa nemohol poklada za
pln, ak by sme v om neuviedli prklady celch ivotnch
prbehov, od zaiatku do konca tak, aby bol jasne viditen ce
l rozsah a spsob tchto neobyajnch ivotnch lekci. V na
sledujcej kapitole preto zmenme uhol zaostrenia nho po
hadu tak, aby sme mnoh z toho o bolo zatia pre ns
veobecn, preli na konkrtne, priom budeme mc pozoro
va to, o by Blake nazval drobn zvltnosti". Aj my budeme
mc vidie nebo v zrnkch piesku.

Poznmky

1 Kenneth Ring: Life at Death (ivot pri smrti) (New York: Coward,
McCann and Geoghegan, 1980), str. 117.
2 Takto epizdy opsalo 43 percent topiacich sa ud, o podstatne
prekrauje 25 percent pri zitkoch na prahu smrti veobecne. Noyes
a Kletti publikovali svoje prce pod titulom: Panoramic memory:
A response to the threat of death" (Panoramatick pam: odozva na
hrozbu smrti), Omega, 8(3), 1977, str. 181-194. Reprezentatvny
prehad o vskyte ivotnho prehadu je uveden v prci Bruce
Greysona: Near-death encounters with and without near-death ex
periences: Comparative NDE scale profiles" (Blzke stretnutia so
smrou so zitkom na prahu smrti a bez neho: Komparatvne proti-
Ke preijeme vetko znovu 213

ly rozsahu zitkov na prahu smrti), Journal of Near-Death Studies, 8

(jar, 1990), str. 151-161.
3 Ring, Life at death, str. 116.
4 P. M. H. Atwater: Coming back to life" (Nvrat do ivota) (New
York: Dodd-Mead, 1988), str. 36.
5 Noyes and Kletti, citovan dielo, str. 188.
6 Prklady niektorch zvl psobivch prpadov uvdza Ring v kni
he: Heading toward Omega, kapitola 7.
7 Ring, Heading toward Omega, str. 70.
8 Ibid., str. 67.
9 Ibid., str. 69.
10 Myra Ka Lange: To the top of the universe" (A na vrchol vesmru),
Venture Inward (mj/jn, 1988), str. 40-45. (Myra Ka Lange bolo
nom du plume" Minette Crowovej pre tento lnok.)
11 Ring, Life at Death, str. 73.
12 Arvin S. Gibson, Glimpses of eternity (Pohady do vecnosti) (Bountiful,
UT: Horizon, 1992), str. 281.
13 Ring, Heading toward Omega, str. 70.
14 Bruce Elder: And when I die, will I be dead? (A ke zomriem, budem
mtvy?) (Crows Nest, NSW, Australia: Australian Broadcasting Cor
poration, 1987), str. 24.
 KAPITOLA

ivotn prehad
7
ako najvyia kola ztvota

Ste osemronm chlapcom. Je leto a mete sa dosta hra

a stvra hunctstva. Jednho da vs vak otec pover lohou.
Mte pokosi trvnik tety Gay a poseka burinu na jej dvore.
Svoju tetu milujete a ona vs zbouje. Pred asom vs vzala do
zadnho dvora a povedala vm o plnoch s niektormi divmi
kvetmi, ktor rstli prve na mieste, ktor v otec chcel vyisti.
Nechaj ich," povedala vm teta, len o rozkvitn, sprav
me z nich veneky pre dievat a nhrdelnky pre niektorch
chlapcov".
Teraz vm vak otec prikzal poseka prve tieto rastliny. Ste
rozumn mal lovieik a zvaujete svoje alternatvy. Mohli by
ste poveda otcovi o plnoch tety. Ak by otec napriek tomu
trval na svojom, mete tete vysvetli, e vs k tomu dontil
otec. Alebo mete poiada tetu, aby si s nm pohovorila. Ale
bo sa mete samozrejme pusti do toho a vetok plevel vyse
ka. Vstpme teraz do vaej mysle a ujme, ako uvauje osem
ron chlapec.
Rozhodol som sa trvu poseka. A o je ete horie, vy
myslel som pre to nzov. Nazval som to ,Opercia sekaj ako
me'. Schvlne som sa rozhodol by zl. A pustil som sa do
toho, ctiac za sebou otcovu autoritu. Pomyslel som si: ,Ojoj,
ale som tomu dal. Dokzal som to. A ak teta Gay niekedy
nieo povie, poviem jej jednoducho, e mi to kzal otec. Ale
bo ak sa ma nieo spta otec, poviem, e mi to prikzal. A bu
dem zbaven akejkovek zodpovednosti. Bude to v poriadku-
Koniec prbehu."
ivotn prehad ako najvyia kola ivota 215

Urobte si svoju prcu a teta Gay nepovie o tom nikdy ani

slovo. Ste osloboden a obdete plne nasucho. A po ase na
vetko zabudnete.
Prelo tvr storoia. Mte nieo vye tridsiatky a jednho
da v mji opravujete nieo na aute. Lete pod nm na prjaz
dovej ceste k vmu domu, ke sa zrazu podpery pod nm po
mykn a vae auto vs celou svojou vhou pritla k zemi. Ete
skr ako vs stihn zachrni, preijete zitok na prahu smrti
a poas neho zhliadnete aj film o svojom ivote. Neskr nm
o tom vetkom poviete:
Predstavte si! Preil som znovu nielen tto udalos, ale ka
d mylienku a postoj dokonca som zaregistroval teplotu
vzduchu a veci, ktor som predsa nemohol ako osemron me
ra. Uvedomil som si, naprklad, koko komrov bolo na oko
l. Poas ivotnho prehadu som ich mohol spota. Vetko
bolo ovea presnejie, ne ako som to mohol vnma v realite
pvodnej udalosti.
Preil som znovu nielen postoj osemronho chlapca a ten
zvltny druh vzruenia z toho, e nieo likvidujete, ale pozo
roval som tto udalos aj ako tridsatriron dospel lovek.
Bolo tam toho ale ete viac.
Preil som to presne tak, ako by som bol tetou Gay. Po nie
kokch doch vyla zadnmi dvermi a ja som vnmal vetky
mylienky, ktor sa jej v hlave rozbehli. ,Och, Boe, o sa to
stalo? Ojoj, musel na to zabudn. Ale nemohol na to zabud
n, kad sa na to tak teil. - Och, nie, zabudni na to. Nikdy
tak nieo nespravil. Mm ho tak rada. Ach, nechaj to tak, za
budni na to.'
Stle sa zmietala medzi svojimi pochybnosami a hovorila si:
,Nu, je to mon. Ale on nie je tak. Ale ve na tom nezle.
Milujem ho. Nikdy mu to nespomeniem. Boechr, ak na to
zabudol a ja mu to pripomeniem, zranila by som ho. Myslm,
e predsa asi zabudol Mm sa ho na to spta?' Jedna mylien
ka za druhou. To o vm hovorm, je, e ja som bol mojou te
tou Gay, pozeral som jej oami, ctil som jej pocity, bol som
v jej nezodpovedanch otzkach. Vnmal som jej sklamanie, jej
ponenie. Psobilo to na ma zniujco. Po tomto zitku sa
mj postoj podstatne zmenil.
216 Posolstvo Svetla

Vnmal som veci, ktor sa vnma nedaj. Videl som seba

ako kosm trvnik priamo zhora, z vky mono a tristo met
rov, akoby som bol nejakou kamerou. Pozoroval som plne
vetko. Mohol som vnma a cti a pozna vetko o mojej tete
Gay, pokia ilo o n vzah a Operciu sekaj ako me.
Okrem toho som mohol pozorova tto scnu absoltne ne
stranne a pozitvne. Bez neprjemnch pocitov neistoty, kon
fliktu, bolesti a sklamania, ktor ovldli moju tetu. Ona vak
pritom stle trpela nad stratou jej kvetov. Nemohla u splni
to, o deom sbila a nemohla sa zmieri s predstavou, e by
som to bol vykonal naschvl. Ja som to vak vetko vnmal oa
mi Boskej, bezvhradnej lsky.
Nebolo tam ni tak, ako: ,No, cti u, ak boles si spso
bil?' Alebo: ,Bol si naozaj darebk.' Ni tak. Iba jednoduch,
ist, pln, absoltne nestrann pozorovanie. Ani ten najme
n nznak nejakho odsdenia. Sasne s tm som vnmal aj
absoltny citov zmtok, ktor som spsobil v ivote mojej te
ty. A zrove s tm aj aroganciu, hunctske drobn npady,
rzne zl pocity a vzruenie z toho, o som v takom mladom
veku svojm vlastnm ivotom spsobil."1
Teraz ste inm chlapcom, pribline v rovnakom veku. Ten-
tokrt ste idom a je prve de Jom Kippur, najv sviatok
roka De vykpenia. Rodiia vs vzali aj s mladm bratom
do synaggy a nechali vs na chvu samch, zatia o sami sa
venuj modlitbm a meditcim. Chvu s bratom poslune se
dte, ale oskoro sa zanete nudi. Sta jeden pohad na brata,
ktor sa tie netrpezlivo mrv a bez toho, aby si to rodiia vim
li, vykznete von. Na parkovisku njdete nkupn vozk a u
v om sed v brat a vy ho, len tak pre zbavu, zanete postr
kova sem a tam.
Potom vyjdete na nealek mal kopek, kde vm osi zrazu
napadne, sta mal postrenie a u sa vozk rti dolu. S hrzou
pozorujete, ako v brat smeruje rovno ku stene, na ktor
o chvu tvrdo naraz. Stojte vak ako primrznut, a km sa to
naozaj nestane. A potom sa rozbehnete dole a zistte, e brat si
udrel hlavu a silne z nej krvca. Vyviedli ste naozaj pekn ksok.
O desa rokov neskr, poas zitku na prahu smrti preva
te cel scnu znova. Vnmate ju teraz takto:
ivotn prehad ako najvyia kola ivota 217

Na zaiatku ivotnho prehadu bola rados, pocit veselos

ti a astia. Bol to naozaj prjemn pocit. Vnmal som brata
i seba a n vzjomn vzah. Potom sa to zrazu zmenilo v mo
jom vntri na osi deviantn, skazen - v istom zmysle aksi
zlo. Z nejakho rozmaru som ho stril a ponechal jeho vlastn
mu osudu.
Vnmal som pocity brata; spoiatku to bolo vzruenie. Vie
te, ,Idem tak rchlo, naozaj vemi rchlo', bolo to pre neho
ozajstn vzruenie. Ke zbadal ako sa bli k stene, ktorej sa ne
me vyhn, jeho pocity sa zmenili a zaal vnma paniku,
strach a naptie. A nebolo to tak, e by som ho videl, ak je vy
desen. Ja som ctil jeho paniku. A zrove som videl seba na
kopci ako si uvedomujem, o som to urobil. Neurobil som ni,
a km naozaj nenarazil do steny. A potom som sa rozbehol
pozrie, i je v poriadku.
V ivotnom prehade som vak videl ako som konal a ctil
som vetko, o som spsobil. A bolo pre ma okujce, ke
som videl, e spoiatku som sa to snail nejako zakamulova.
,Si v poriadku, ni tak sa nestalo, neboj sa'. Potom som si uve
domil, e to predsa nemem. Bol to aksi vntorn konflikt,
ktor sa mi zasa vracal. Zail som ho v ase nehody a potom
zasa poas ivotnho prehadu. Teraz to vyzeralo naozaj hlpo.
Uvedomil som si, e zataji sa to ned. Nepome to nikomu.
Aj tak vetko vyjde najavo a jeho to bol.
Brata sa zmocnila hrza, ke zbadal, e z hlavy krvca. Ctil
som jeho intenzvny strach a boles. li sme sp a vzal som ho
do synaggy. Nevedel som, o mm robi a bol som zdesen. Je
to najv sviatok, kad sa modl a nemalo by sa sta nieo ta
k prve dnes!
A bem dovntra a ke sme preli sklenenmi dvermi, st
la tam napravo jedna staria pani. Videla ns a ctil som, ako
ns vnma - ,, Boe, o sa to stalo,' a jej zdesenie. Teda, vn
mal som to poas ivotnho prehadu. Vtedy, ke sa to stalo
som ju takmer ani nezaregistroval.
Jednoducho som tam s nm vbehol a zaal som kria: Je tu
doktor? Je tu doktor?' Ak sa tak nieo stane v synagge, ka
d zdvihne ruku. Ja som lekr'. A to spsobilo al chaos.
Poas mjho prehadu som to bol ja, kto ten chaos ctil. Vn-
218 Posolstvo Svetla

mal som vetkch. Bolo to ako bombardovanie pocitmi, zuj

mom, hnevom. Kadho to nejako zasiahlo. Bolo to, ako ke
ste v dave a kad be k vm a vy ste zrazu ako v pasci. Poas
ivotnho prehadu nielen vetci ku mne beali, ale priam vr
hali na ma vetky svoje pocity. A vetky ma dopadali a vet
ky som ctil.
V ase, ke sa to naozaj stalo, vedel som iba, e som spso
bil chaos ale nevnmal som to, o vetci ctili. V mysli mi vri-
lo: ,Postarajte sa o neho. Nevidel som ako sa to vetko stalo'.
Ctil som prvch ud, ktor sa blili - prehliadali ho a mj
brat preval zdesenie, ke poul, e sa mu stalo nieo zl.
Nevedel, o sa deje. Lekri mali obavy o jeho zranenie na hla
ve. Nekonali bezhlavo, ale ponhali sa. Vetci sa radili o a
lej . A boli tam aj udia, ktor sa vemi nahnevali, pretoe ich
modlitby preruilo nejak diea, na ktor mali dva pozor
jeho rodiia.
A ke potom vyla matka, najprv bola nahnevan, pretoe
jej deti spsobili tak zmtok - bola naozaj natvan. Zrila,
lebo bola nbon a tento de bol pre u dleit. Ke potom
zbadala o sa stalo, uvedomila si, e je zranen mj brat a jej
hnev sa zmenil na strach, pretoe nevedela o sa stalo a chcela
sa oho postara.
Poas ivotnho prehadu som ctil priam pichav boles
prameniacu z matkinch pocitov. Ctil som, ako boli jej poci
ty zmten a nevedela, o sa to vlastne deje. Bola plne zmte
n. A potrebovala to vedie, potrebovala ho vzia na ruky a po
stara sa o neho a pritom mala zl pocit zo ma.
V ivotnom prehade som mal monos cti a vnma v pod
state vetko, o vtedy okolo ma ctili ostatn. Pozeral som na
to a zrove som to aj robil. Vnmal som sasne oba aspekty
celho deja. Nevidel som vak nikoho, kto by ma naozaj odsu
dzoval. Bolo to skr akoby som sa odsudzoval ja sm za to, o
som spravil a ako som vetkch ovplyvnil."
Tieto prbehy, ako pochopte, neopisuj iadne vymyslen
udalosti, i ke som vm ich podal tak, aby ste si ich vedeli
predstavi ako vae vlastn. Vybral som ich zo skutonch v
poved dvoch ud, ktorch poznm: prv je Tom Sawyer -
ktorho boxersk vkon a neskoriu vmenu loh si pamtte
ivotn prehad ako najvyia kola ivota 219

z predchdzajcej kapitoly a druh pochdza z mjho roz

hovoru s Neevom Springom. Je zrejm, e obidva prbehy sa
tkaj chlapcov v pribline rovnakom veku, ktor vyvdzaj
hunctstva ako vetci ostatn. Hoci v prpade Neevovho brata
existovala monos vneho zranenia, oba prbehy s prklad
mi celkom obyajnch kskov, akch sme sa v detstve vetci
dopustili. A predsa, pozrite sa, ako sa poas ivotnho preha
du zvuj na udalosti zkostnho hadania vlastnej due a se
bapoznania!
Pri podrobnom pozorovan tchto plnch epizd zo ivot
nho prehadu (nezabdajte pritom, e som uviedol u oboch
tchto respondentov z mnohch alch iba po jednej), vidme
ovea viac podrobnost, ako predtm. Co nm teda odhauje
tento bli pohad v tchto prbehoch?
Nebudem sa tu zaobera aspektmi, o ktorch sme u hovo
rili - ako je dvojak perspektva alebo absencia odsudzovania
aby sme sa mohli sstredi na to, o je pre ns nov.
Vieme u samozrejme o tom, e ke poas ivotnho pre
hadu prevate znovu nejak udalos, neprechdzate ou
presne tak, ako ste ju prevali prvkrt. Na tchto dvoch pr
kladoch mete zaa rozirova chpanie tohto princpu. Po
as ivotnho prehadu budete epizdu svojho ivota vnma
tak, ako by ste ju boli vnmali vtedy, keby ste boli dokzali
by pri nej absoltne sstreden zmyslovo, psychologicky
a telepaticky!
Dovote mi teraz, aby som sa poslednej vete venoval pod
robnejie, pretoe obsahuje mnoho informci, ktor neboli za
tia jasne vyjadren.
Po prv, pri optovnom prevan sa do neho zapoja vetky
zmysly. Spomete si, ako Tom hovor, e si zasa uvedomil tep
lotu vzduchu a veci, ktor som ako osemron urite nemo
hol mera". Tvrd dokonca, e keby bol chcel, mohol spota
komre, ktor lietali okolo (me sa to vm zda fantastick
tvrdenie, ale poul som podobn od inch respondentov).
Vetko," hovor, bolo jasnejie ne ako sa to mohlo vnma
v realite pvodnho zitku."
Ke som sa sptal na tento aspekt Neeva, povedal mi to ist:
Poas prehadu," hovoril vzruene, sa mi zdalo, akoby som
220 P o s o l s t v o Svetla

jasne videl kad steblo trvy a kad vnem, ktor som mal -
pocit, dotyk, vu - to vetko bolo aksi zven. Nebolo to
iba zrakov vnmanie."
Po druh, sasne sa zvyuje stupe psychickho vnmania
seba samho. Vidte svoje motvy, i ke ste si ich prvkrt ne
uvedomovali, alebo ste na ne medzitm zabudli a neexistuje
iadna monos sebaklamu. Nemte k dispozcii iadne vho
vorky alebo nejak pochybn ospravedlnenia, ktor vm moh
li napadn vtedy, aby ste sa sm pred sebou, takpovediac,
schovali. Neskr mi Neev povedal:

Ke som preval zasa svoj ivot, nezaujmali, ma u moje

vhovorky preo som to spravil. Neexistovali u iadne vhovorky.
U som to vetko spravil a nemohol som to zmeni ani ospravedl
ni. Teraz som musel pochopi, preo sa to vetko stalo a ak bud
nsledky.

A nakoniec mono to najpozoruhodnejie poas ivotnho

prehadu je to, e telepaticky vnmate mylienky a pocity inch
do takej miery, e dochdza vo vs k akejsi virtulnej a plnej
citovej identifikcii. Jasne to vidme v prpade Toma, ktor sa,
takpovediac, oit v hlave svojej tety a vnma jej mylienky
i pocity. Jednoznane hovor: Vnmal som to presne, akoby
som bol tetou Gay." Podobne aj Neev vnmal zvl strach bra
ta i obavy matky ako svoje vlastn.
Ke Tom opisuje in scnu zo svojho ivotnho prehadu
svoj pstn tok na chodca podva mimoriadne vstin
obraz o tom, ak hlbok me by spomnan citov identi
fikcia:

Videl som aj ako ps Toma Sawyera dopadla priamo na mo

ju tvr. A ctil som to rozhorenie, zlos, rozpaky, frustrciu afy-
zick boles. Ctil som, ako si zubami hryziem doln peru in
mi slovami, bol som v oiach tohto mua. Bol som v jeho tele.
Preval som dokonale vetko, o sa v ten de tkalo vzahu me
dzi Tomom Sawyerom a tmto muom. Preval som neuveritel-
n veci, ktor sa tkali jeho vemi osobnch, tajnch a skromnch
zleitost?
ivotn prehad ako najvyia kola ivota 221

K takejto identifikcii dochdza i v prpade, ke ide

o mnoh osoby, ako to bolo v prbehu Neeva a mnostvo in
formci o ich pocitoch sa me vnma ako zplava derov
na vlastn duu.
o to vetko znamen? Ak meme tmto vpovediam ve
ri (a v literatre s alie podobn), naznauje to, e ke pre
chdzate ivotnm prehadom, odpadaj vetky filtre, ktor vs
doteraz oddeovali od ostatnch. Vmu chpaniu u nestoj ni
v ceste. Neexistuje iadne skuton rozdelenie medzi vami
a ostatnmi a vaa iluzrna existencia akhosi izolovanho in
divdua v tomto svete sa zrazu odhal ako klam. Nikdy nebola
skuton. Zrazu vidte, e namiesto toho, aby ste ili oddelene
od ostatnch, v skutonosti ste neustle ich sasou a oni s
sasou vs.
Budeme sa musie ete chvu zamyslie nad dsledkami
tchto, teraz u samozrejmch aspektov (prinajmenom v kon
texte ivotnho prehadu) a dospie tak priamo k alej tme,
s ktorou sme sa poas diskusie o zitkoch na prahu smrti u
stretli a to zvl v svislosti s efektom vmeny loh, uvedenom
v poslednej kapitole. Je to tma vzjomnej prepojenosti.

LEKCIA O VZJOMNEJ PREPOJENOSTI

Ke sme v predchdzajcej asti uvaovali nad aspektom v
meny loh poas ivotnho prehadu, vemi jasne sme videli,
ako sa poas zitku na prahu smrti rcaj obvykl hranice
a umouj tak umierajcemu, aby sa plne stotonil s dru
hm lovekom. Ukky z prbehov Toma a Neeva ukazuj ak
hlbok a pecifick me toto stotonenie by. Tento aspekt i
votnho prehadu vak mono rozvin ete alej a pochopi
ho na rovni vyej abstrakcie ako zkladn ivotn princp,
ktorho logickm dsledkom je spomnan Zlat pravidlo. Len
pred niekokmi dami som dostal al list od Roxanny Sum-
nersovej, ktor som vm predstavil v tvrtej kapitole. Ako si
mono pamtte, ete v detstve mala dva zitky na prahu smr
ti a prv z nich som vm u uviedol. V poslednom liste pe
o druhom zitku, ktor mala u ako dospievajce dieva.
222 Posolstvo Svetla

Zhodou okolnost uvdza v om tak aspekty, ktor vstine

ilustruj zkladn pochopenie ivotnho prehadu:

Ke som sa v sedemnstich rokoch takmer utopila v ocene, ob

javil sa tam vo svetle cel mj ivot ale namiesto sledu udalost
vetko prilo naraz. Pochopila som, e as neexistuje tak ako si to
o om myslme my a neexistuje ani rozdelenie medzi nami...
V skutonosti to bolo vdy tak, ako keby takmer neexistoval nikto
druh". Hovorm takmer, pretoe som si uvedomovala sam se
ba, ale vedela som, e moje seba-uvedomovanie ilo v rmci zlo
itho systmu, ktor existoval vene a naveky.

Tento ven, vade-prtomn zloit systm", o ktorom

Roxanne hovor a v ktorom bolo zakorenen jej Ja, zanaj
chpa bezprostredne mnoh umierajci, priom na nich pso
b okamite svojimi inkami. alia moja priateka, Fler
Beaumontov z Austrlie, s ktorou som sa zoznmil na pred
nkovom turn v roku 1993, mi tie nedvno napsala o tom
istom aspekte zitku na prahu smrti. Zaila ho (spolu so i
votnm prehadom) v roku 1988 a priamo a vstine o tom
hovor: Mm v sebe scit s kadm a so vetkm a uvedomu
jem si prepojenos a jednotu vetkho."
Takto postoje nie s ben len bezprostredne po zitku i
votnho prehadu, ale pokrauj v celom alom ivote a ne
vzahuj sa len na ud. Tom Sawyer je v tomto smere celkom
jednoznan:

Psobte na rastliny. Psobte na zvierat. Psobte na vesmr.

A poas ivotnho prehadu vy budete vesmrom a preva seba
samho a ako... ste psobili na vesmr. Tie mal chrobciky na
vaich viekach, o ktorch niektor z vs ani nevedia, e existu
j. To je ten vzjomn vzah, vy so sebou a s tmi malikmi en
titami, ktor ij a prevaj na vaich viekach. Ke ste minu
le mvali na rozlku svojmu dobrmu priateovi, zapsobili ste
na mraky vysoko nad sebou? Naozaj ste ich ovplyvnili? Ovplyv
uje mot v ne svojimi krdlami poasie v Amerike? Mali by
ste radej veri, e no! To vetko sa dozviete v jednom ivotnom
4
prehade!'
ivotn prehad ako najvyia kola ivota 223

Z poslednej Tomovej vety jasne ctime, e nm necituje z ne

jakho komplikovanho pojednania o terii chaosu. Jeho po
znanie nevychdza z vedomost, ktor zskal z knh, ale, ako na
znauje, je to priame a nevyvrti ten uvedomenie pravdy na
zklade jeho ivotnho prehadu.
P. M. H. Atwaterov videla vo svojom prehade to ist
a v predolej kapitole som z jej vpoved u citoval. Chcem tu
len doda jej poznmku o tom, e ke si uvedomila inok
vetkch svojich skutkov, mylienok a slov na ud okolo seba,
do svojej psobnosti zahrnula aj poasie, rastliny, zvierat, p
du, stromy, vodu a vzduch." 5 Jednoducho, bola spojen so vet
km v akomsi zloitom systme jednoty.
Aj respondenti Raymonda Moodyho hovorili o tom istom
pochopen. Jeden z nich povedal naprklad toto:

Jedna vek vec, ktor som sa dozvedel, ke som zomrel je, e

vetci sme asou jednho vekho, ivho vesmru. Ak si myslme,
e meme ubli inej osobe alebo inej ivej veci bez toho, aby
sme ublili sebe, tak sa vemi mlime. Pozerm sa teraz na les,
alebo kvet, alebo vtka a hovorm si: To som ja, to je moja as. "
Sme spojen so vetkmi vecami a ke po tchto naich prepoje
niach vysielame lsku, potom sme astn!'

Ide tu o zkladn uvedomenie, ktor je sasou mnohch

vekch svetovch, duchovnch a nboenskch tradci, akou
je aj znme samotn Zlat pravidlo o vzjomnom sprvan.
V Amerike mme tendenciu spja takto perspektvu s naimi
pvodnmi obyvatemi, s domorodmi Amerianmi. Pravdepo
dobne si kad z nich vo svojom srdci uvedom pravdu tohto
pochopenia a ti po tom, aby mohol poda nej kona v kado
dennom ivote. Vetci sme urite tali Johna Donna a v naom
vntri rezonuje jeho refrn iaden lovek nie je ostrovom". i
votn prehad vm to vak uke a ke to vidte na vlastn oi,
nemete na to nikdy zabudn. T zloit sie celosti, ktorej ste
neoddelitenou sasou, sa potom stva vam svetom a sli
ako sksenostn zklad vaej etiky.7 Je to jednoducho tak.
Ke Neev konil svoje komentre v rozhovore o lekcich zo
ivotnho prehadu, zarazil sa a vyhklo z neho:
224 Posolstvo Svetla

Keby to mohol zai kad zmenilo by to svet! Kad by ch

pal toho druhho a neboli by iadne spory, iaden chaos, a nebola
by zvis a vojna... ivotn prehad je t najvyia kola ivota.

Samozrejme, nie vetci udia mu ma takto zitok, ale ka

d sa z neho me poui a poksi sa absorbova jeho pravdy.
Zd sa tie, e ten alebo t, ktor s zodpovedn za riadenie ivot
nho prehadu, maj zujem na tom, aby prospech z neho nemali
iba umierajci, ale vetci ostatn. Preto sa udia po zitku na pra
hu smrti stvaj nielen jeho prijmatemi, ale aj poslami.
Zle u iba na ns ostatnch, aby sme ich posolstvu na
vali, poda neho konali a tm zmenili svet.

UZDRAVUJCA SILA IVOTNHO

PREHADU PRI PREMENE
OSOBNOSTI
Svet sa nezmen, km sa nezmenme my a zmena mus zaa
v naom najhlbom vntri, aby sa mohla potom alej roziro
va. Pouenia zo ivotnho prehadu sa tak isto musia dosta
dole z vysokej rovne abstraktnch princpov a presadi sa
v naom kadodennom sprvan, aby tak slili ako inn ka
talyztory celkovej premeny. Aby sme poznali ako sa to d do
siahnu, musme preskma ete jeden aspekt ivotnho pre
hadu, ktor sa tka otzky - ako vlastne dochdza k zmene
ivota po takomto zitku. Pri tomto skman zistme, e i
votn prehad me asto by rozhodujcim podnetom pre ta
k druh osobnch transformci, o akch sme u hovorili
v iestej kapitole a pre zmeny v prijman seba samho, o kto
rch budeme uvaova v kapitole nasledujcej. Naou lohou
teraz vak je pochopi nielen ako ale aj prelo men ivotn pre
had tak zsadne al ivot loveka.
Zkladnm aspektom, ktor tu musme pochopi je to, e i
votn prehad je pre dotynho loveka nielen osobnm odha
lenm alebo vntornm pochopenm kozmickch princpov, ale
aj procesom uzdravenia. Nejde v om toti iba o to, e vidte se-
ivotn prehad ako najvyia kola ivota 225

ba samho, ale podstatn je ako sa vnmate a chpete a prve to

je to, o vs vyliei z pretrvvajcich pocitov nehodnosti a seba-
zniujceho sprvania. Vsledkom je aksi odpustenie sebe sa
mmu ako aj inm, ktor vs vracia k vaej skutonej podstate.
Aby sme videli ako to funguje, zasa nm pome, ak sa
sstredme na niektor detaily konkrtnych prpadov. Pri
nam tu dva prbehy a zanem osobou, ktor vemi dobre po
znm. Je to Barbara Harris Whitfieldov, teraz u znma spi
sovateka a vskumnka v oblasti zitkov na prahu smrti. 8
Zoznmil som sa s ou na zaiatku 80. rokov na konferen
cii na Floride. Po naom stretnut mi zaala psa a neskr sa
presahovala do ttu Connecticutu, kde zaala spolupracova
s mojm kolegom, psychiatrom Bruce Greysonom, ktor pso
b na Univerzite ttneho zdravotnho strediska. Predtm, ako
sa natrvalo usadila v Connecticute, ma vak navtvila a roz
prvala mi podrobne o svojom zitku, ktor som podal v kni
he Heading toward Omega. Obmedzm sa tu na citovanie nie
ktorch jej poznmok, ktor sa tkaj toho, o videla, poznala
a pochopila poas samotnho ivotnho prehadu:

Bolo to, ako by som bola zasa tam... Zasa som bola tm
dieaom... (Hovor o fyzickom tran zo strany matky, ktor tu
op prevala). Povedala som si: Niet sa omu divi. " Viete, nie
je na tom ni divn, e ste tak ak ste. Len sa pozrite, o s vami
robia, km ste mal diea... Bolo to ako, akoby som pochopila ak
neist sa ctim a ak menejcenn, pretoe nikto ma ani neobjal
a nedal mi pocti, e za nieo stojm. Potom som videla ako sa
predo mnou rozvinul cel mj ivot... z perspektvy toho bohho,
neurotickho dievatka... Pozorovala som ako sa cel toto moje det
stvo predo mnou otvra a uvedomila som si, e som vlastne vetko
zle chpala a teraz som sa mohla sstredi a lepie som pochopila
vetko to odmietanie, ktor som predtm ctila. Vetko to odmieta
nie bolo v mojej vlastnej hlave... Bolo to ako t najlieivejsia tera
pia, ak si viete predstavi.
Odpustila som sebe samej, e som nebola vdy dobr. Odpusti
la som si to, e som bola tak neurotick. A poctila som vek od
pustenie a scit k udom, o ktorch som si myslela, e boli ku mne
zl... A pochopila som ich krsu a ich prednosti. A bolo to, akoby
226 Posolstvo Svetla

vetky zl zznamy boli plne vymazan... Akoby som u nebola

iadnou obeou, my vetci sme kedysi boli obeami... A dokzala
som jednoducho chpa vetko, o sa dialo... Bolo to ako uzdravo
vanie... Celkov efekt bol tak, e som znovu preila svoj ivot
s ovea zdravm postojom, ktor ma vylieil. A ke som sa dosta
la k jeho koncu, po prvkrt som poctila, e chcem i.''

Ako som poukzal v knihe, poznanie, ku ktormu Barbara

dospela poas jej ivotnho prehadu, bolo pre jej premenu ab
soltne rozhodujce a prevratn zmeny v jej ivote boli oivid
n nielen pre ma v ase, ke som pracoval na knihe Heading
toward Omega, ale pretrvvaj a dodnes, o me potvrdi
kad, kto ju pozn.
alou osobou, ktorej ivotn prehad je zodpovedn za ab
soltny prevrat a posun v seba-hodnoten a sprvan je Neev.
O tomto aspekte v jeho prbehu som hovoril v prvej kapitole
a ke si pretate ete raz strany (4445), uvedomte si, e zme
ny v jeho ivote boli prve tak pozoruhodn, ako zmeny v i
vote Barbary. Chcem vm tu len na zaiatok pripomen, e aj
Neev pripisuje tieto zmeny samotnmu ivotnmu prehadu.
Ako sm povedal, z jeho ivotnho prehadu mu bolo doslova
zle a bol to ivotn prehad, ktor vo mne roznietil tbu
a umonil mi tto zmenu".
Po stretnut so mnou mi Neev hovoril o tom, o a ako sa
nauil poas ivotnho prehadu. Zmienil sa aj o tom, podob
ne ako Barbara, ako uzdravujco to zapsobilo na jeho al i
vot. Okrem inho povedal:

Nauil som sa ako i. Myslm, e ivotn prehad bol pre ma

osi ako proces lieenia. On v skutonosti vyvolal vo mne vetky tie
zmeny, pretoe mi umonil zbavi sa vec, ktorm som nerozumel
a ktor boli pre ma zdrojom hnevu a frustrcie. Ako boles, kto
r nechpeme a neakceptujeme. Preo mi udia spsobovali to, co
som povaoval za groteskne krut.

Kee ale teraz videl, e konali vo svojej nevedomosti, nemo

hol im u ich sprvanie vyta. Nepoznali ni lepie. A toto po
chopenie mu umonilo, aby im odpustil. Na zver kontatuje:
ivotn prehad ako najvyia kola ivota 227

ivotn prehad bol vlastne mojm lieiteom. Viete, mohol som

chodi k psychiatrovi a dvadsa rokov si sada do jeho kresla a aj
tak by som nepochopil to, o som pochopil teraz, pretoe teraz som
to preil a pochopil lepie a plnie. Vo svojom ivote som chpal iba
mal zlomky a nikto ich neposkladal do celku. A tak som vliekol
so sebou svoj batoh, km som nenaiel in asti, ktor mi ho po
mohli pochopi. ivotn prehad bol pre ma knihou odpoved na
sbor testov akoby som dostal vysvetlivky ku knihe ivotnho pre
hadu. Vetko mi vysvetlila.

Tvrdenie (nech je u jeho skuton hodnota pravdivej v

povede akkovek), e ivotn prehad v sebe obsahuje vetky
odpovede" na ivot loveka a e vemi inne nahrdza akko
vek formu psychoterapie, nie je v iadnom prpade uniktne.
Barbara Harris Whitieldov pri rozhovore so mnou uviedla na
tto tmu v podstate rovnak nzor. V jednej chvli mi s uri
tm citovm podtnom tvrdila: Roky a roky intenzvnej psy
choanalzy toho najintenzvnejieho druhu externej terapie by
ma nedokzali prenies cez to, o som vtedy v takej rchlosti
prevala.10 Tom Sawyer sa tie pridva s poznmkou: Ke to
(ivotn prehad) be, mte k dispozcii vetko poznanie.
Mete by psycholg, psychiater, psychoanalytik a ovea viac.
11
Ste svojm vlastnm duchovnm uiteom."
Nemyslm, e by sa dala nahradi psychoterapia ivotnm
prehadom. Znevhodnilo by to vetkch, ktor tento zitok
nemali a ete menej radosti by z toho mali vetci svedomit
psychoterapeuti. Napad mi vak v tejto svislosti nieo in.
Predstavte si terapeutick postup, ktor by vychdzal z poku
su navodi podobn typ zitku. Nemusme si vlastne takto
monosti iba predstavova - v podstate u toti existuj v ta
kch prstupoch, ako s psychosyntza a holotropn dcha
nie a zrejme aj v mnohch inch terapeutickch spsoboch.
Chcel by som preto povzbudi podnikavch psychoterapeu
tov, ktor sa zaujmaj o lieiv silu ivotnho prehadu, aby
inovovali svoje praktick postupy a umonili pacientom ok
si tento zitok, ktor svojou silou men ivoty. Takto by
mohli aj mnoh in zbiera rovnak plody zo svojho osobnho
stromu poznania.
228 P o s o l s t v o Svetl

Tento nvrh, hoci me vyzera ako odboenie od naej t

my, v skutonosti iba naznauje to, k omu smeruje zver tej
to kapitoly. Je nm otzka, ako uvies vetky tieto informcie
do kadodennho, praktickho ivota. Ke sme takto spoznali
dtiemajcu silu v ns, ktor doke zsadne zmeni n postoj
k sebe samm, nae nzory na svet a nae ivoty, ako sa me
me k nej dosta? Iba teoretick poznanie je nm k niomu. Aby
ste nieo z tohto poznania zskali, muste by pripraven presa
di ho do vlastnho ivota.

AKO POUI IVOTN PREHAD

Najpraktickejie pouenie, ktor sa d odvodi zo tdia ivot
nho prehadu zvis od zkladnej schopnosti loveka - cito
vho stotonenia s inmi umi: rozhodujcim je vi sa do ko
e inho a preva jeho mylienky a pocity ako svoje vlastn.
Je to prve schopnos takho citovho stotonenia, ktor sa
v dsledku ivotnho prehadu mimoriadne rozvinie a to je to,
o mete rozvja aj vy pri uvdzan tchto pouen do praxe.
Mono si pamtte ako v prvej kapitole hovoril Neev o tom,
ako ho ivotn prehad nainfikoval tmto nadanm. Konkrt
ne povedal: Tieto intinkty mi umouj vcti sa takmer do
kadho. Ke hovorm s umi, telesne i citovo vnmam, o
prve prevaj. Je to, akoby som sa na chvu stal nimi."
Chcel som tento aspekt preskma hlbie a poiadal som ho,
aby sa pritom ete pozastavil. Povedal mi, e teraz pouva tie
to zrunosti takmer podvedome a s ich pomocou doke pred
poveda nsledky svojich slov a skutkov skr ako ich realizuje.
To meme v podstate robi vetci zmerne s tm myslom,
aby sme neuvenm a necitlivm sprvanm nezranili city
druhch.

Teraz si dvam ovea v pozor na to, o idem povedal, pred

tm ne to poviem. A nie je to tak, e by som na to stle myslel.
Robm to akosi intinktvne. Je to tak, akoby som bol schopn po
zrie dopredu prv ne skom, ale je to na mentlnej rovni.
Tak
to zabraujem tomu, aby som vysielal negatvne impulzy. Tie, kto-
ivotn prehad ako najvyia kola ivota 229

r s pozitvne, potrebn tie sa mi akosi daria... Predtm som to

takto nevnmal a myslm, e som sa to nauil poas ivotnho
prehadu.

o sa nauil Neev zo svojho ivotnho prehadu, to sa zrej

me mete od neho naui vy. Dovote mi teraz poda kon
krtny prklad, ktor mi poslala jedna moja dopisovateka.
Opisuje v om toti prve tak druh predvdavho sprvania,
ktor je zaloen na explicitnom poznan ivotnho prehadu.
Nedvno sa mi ozvala moja dobr priateka Judy, ktor je
vemi stan v literatre o tchto zitkoch. V liste mi opsala
nasledujcu prhodu:

Raz veer sme sa ja a mj priate stretli v jednej retaurcii s dvo

jicou naich novch priateov. Sedeli sme za stolom v takej konfigu
rcii, e sa nedal vies spolon rozhovor a brnil tomu navye
i nadmern hluk v miestnosti. Na vzdialenej avej strane stola sede
la Michelle a mj priate Jim sedel po jej pravici. Ja som sedela ved
a Jima a alia ena, Kathleen bola zas na pravom konci stola.
Spolu s Jimom sme sa chceli rozprva s Michelle, pretoe sme
sa zaujmali o jej prcu a vedeli sme, e dlho nebudeme ma ta
kto monos, pretoe oskoro mala ods na dlhiu dobu do Eu
rpy. Kede sa vak ukzalo, e za takchto podmienok nie je mo
n vzjomn rozhovor vo tvorici, postupne som sa s tm zmierila
a prestala sa miea do rozhovoru, najm, ked som si vimla, e
Kathleen sa oit na okraji naej spolonosti. ako by sa aj bola
medzi ns zapojila, pretoe Michelle, ktor je typom zabvaa, sa
rchle stala strednou postavou celej konverzcie. Zaalo by z
rove zrejm, e medzi Michelle a Kethleen vznik aksi vzjom
n antipatia.
V kadom prpade, Kathleen zaala prejavova znmky stu
pu, i dokonca vzdoru a oraz viac mi bolo zrejm, e sa cti izo
lovan. Neskr mi Jim povedal, e si to vtedy hmlisto uvedomoval,
mal vak dojem, e okolnosti mu brnia akokovek zasiahnu.

Avak Judy, ktor bola stan v oblasti zitkov na prahu

smrti a vedela, o znamen ivotn prehad, nhle dostala bles
kov npad, ktor vetko zmenil.
230 P o s o l s t v o Svetla

Ctila som sa mierne sklaman, e nemem alej hovori

s Michelle a mm sa venova niekomu, kto nem vek zujem
o rozhovor a ostva od ns izolovan. Je mi vdy ako, ke sa
musm nti do formlneho rozhovoru, hoci len z povinnosti
a tak tto situcia bola pre ma velkou dilemou. Zrazu mi ale
napadlo: Ako by som asi chcela vidie tto scnu v mojom i
votnom prehade?" Okamite som poctila boles, ktor vtedy ma
la Kathleen a jej intenzita mnou otriasla. Nevidela som svoj i
votn prehad, ale skr som ctila ivot Kathleen v mojom vntri.
Takmer akoby som ho prevala sama, zvl t vek mieru od
mietania, ktor ctila vo vej asti svojho ivota (o mi neskr
aj potvrdila) a ako sa jej uzatvranie pred svetom stalo ochran
nou metdou proti alej bolesti.

Potom, ke Judy zasiahlo toto poznanie ako blesk z jasnho

neba, hovor, e

poctila som k nej vemi rchle scit a nefalovan, siln po

pud, aby som sa jej venovala. Bez vhania alebo pretvarovania
som sa k nej otoila nielen hlavou, ale celm telom milo som
sa na u usmiala a zaali sme sa rozprva (hoci som vo svojom
vntri vedela, e slov vlastne ani nie s potrebn). Reagovala,
akoby ju niekto s lskou objal a oskoro sme sa ocitli zahben
v naom vlastnom rozhovore. Vsledkom bolo nielen to, e stret
nutie sa predsa len skonilo spene, ale navye sa medzi Kath
leen a mnou sa vyvinul vemi primn vzah, ktor odvtedy
dozrel do priatestva. A odvtedy ctim k nej nezmenen a bez
podmienen empatiu, ako keby som bola mala monos len na
krtky okamih nahliadnu za klamn zvoje do srdca druhho
loveka. Zasiahlo ma tak plnou silou poznanie, ktor zavame
vtedy, ke sa naozaj dokeme vi do koe inho loveka. Kde
si som tala, e pozna niekoho naozaj, znamen milova ho
a mem vm poveda, e v ten veer som sa o tom s dokonalou
istotou presvedila.

Vetko to sa stalo oividne len vaka tomu, e Judy vedome

pouila svoje vedomosti o ivotnom prehade a sprvala sa tak,
ako si to priala neskr sama vidie.
ivotn prehad ako najvyia kola ivota 231

Tto metdu, v ktorej si lovek premieta vlastn ivotn

prehad, spomnaj aj in autori. Pri tan recenzie knihy What
Tom Sawyer Learned from Dying (o sa nauil Tom Sawyer pri
umieran), som si s vekm zujmom pretal slov autora:

Sawyerove odhalenia o ivotnom prehade ma ntia skma

vlastn ivot. Kad mj in, motv, kad slovo a mylienku, kto
r smerovala k druhm udom. Budem cti rados alebo hanbu,
ke budem preva ako som svojm ivotom psobil na druhch?
Ke sa mj manel dozvedel o ivotnom prehade, plne to
zmenilo jeho sprvanie! Kedykovek zana strca nervy, chce, aby
som ho napomenula slovami: Pamtaj na ten film o ivote!" Hro
z sa toho da, ke zist ako som vnmala jeho vstupy a predn
ky na rzne tmy. Pripomnam mu, e nae filmy" bud obsaho
va vesel i smutn scnky. Teraz sa vemi sna o to, aby si druh
polovica jeho filmu zaslila potlesk2

Tak mnemotechnick pomcka ako varovanie: nezabdaj

na svoj ivotn prehad", povedan s humorom alebo i celkom
vne, me pomc aj inm pri uplatovan stratgie, ktor si
osvojil Neev. Pravdepodobne najlepie je vak vdy si s citom
a jemne pripomen, e tto konkrtna chva sa nestrat nie
kde hlboko v archve vho ivota, ale me sa vemi ahko vr
ti. Vetko o treba aby ste v tejto chvli robili, je zamyslie sa,
ako to spravila moja priateka: Ako by som asi chcela vidie
tto scnu v mojom ivotnom prehade?" Poda toho by ste
mali potom aj kona.
S aj in metdy, ako uvies toto poznanie do ivota. Jednu
navrhol Gran Grip. Mono si pamtte, ako mu poas ivot
nho prehadu sveteln bytos ukazovala o urobil a o mohol
(nie mal") urobi. Podobne mete postupova pri nasleduj
com cvien.
Na konci da sa utiahnite na tich miesto a mete na to
vyui naprklad aj krtku chvu v posteli predtm ako zasp-
te. Niekokokrt sa zhlboka nadchnite a uvonite sa metdou,
ktor vm najviac vyhovuje a sstrete sa do svojho vntra.
V takomto stave si zanite spomna na udalosti da v pora
d ako sa stali. Ke prdete na scnu, ktor vs rozruuje, pre-
230 P o s o l s t v o Svetla

Ctila som sa mierne sklaman, e nemem alej hovori

s Michelle a mm sa venova niekomu, kto nem vek zujem
o rozhovor a ostva od ns izolovan. Je mi vdy ako, ke sa
musm nti do formlneho rozhovoru, hoci len z povinnosti
a tak tto situcia bola pre ma vekou dilemou. Zrazu mi ale
napadlo: Ako by som asi chcela vidie tto scnu v mojom i
votnom prehade?" Okamite som poctila boles, ktor vtedy ma
la Kathleen a jej intenzita mnou otriasla. Nevidela som svoj i
votn prehad, ale skr som ctila ivot Kathleen v mojom vntri.
Takmer akoby som ho prevala sama, zvl t vek mieru od
mietania, ktor ctila vo vej asti svojho ivota (o mi neskr
aj potvrdila) a ako sa jej uzatvranie pred svetom stalo ochran
nou metdou proti alej bolesti.

Potom, ke Judy zasiahlo toto poznanie ako blesk z jasnho

neba, hovor, e

poctila som k nej vemi rchle scit a nefalovan, siln po

pud, aby som sa jej venovala. Bez vhania alebo pretvarovania
som sa k nej otoila nielen hlavou, ale celm telom milo som
sa na u usmiala a zaali sme sa rozprva (hoci som vo svojom
vntri vedela, e slov vlastne ani nie s potrebn). Reagovala,
akoby ju niekto s lskou objal a oskoro sme sa ocitli zahben
v naom vlastnom rozhovore. Vsledkom bolo nielen to, e stret
nutie sa predsa len skonilo spene, ale navye sa medzi Kath
leen a mnou sa vyvinul vemi primn vzah, ktor odvtedy
dozrel do priatestva. A odvtedy ctim k nej nezmenen a bez
podmienen empatiu, ako keby som bola mala monos len na
krtky okamih nahliadnu za klamn zvoje do srdca druhho
loveka. Zasiahlo ma tak plnou silou poznanie, ktor zavame
vtedy, ke sa naozaj dokeme vi do koe inho loveka. Kde
si som tala, e pozna niekoho naozaj, znamen milova ho
a mem vm poveda, e v ten veer som sa o tom s dokonalou
istotou presvedila.

Vetko to sa stalo oividne len vaka tomu, e Judy vedome

pouila svoje vedomosti o ivotnom prehade a sprvala sa tak,
ako si to priala neskr sama vidie.
ivotn prehad ako najvyia kola ivota 231

Tto metdu, v ktorej si lovek premieta vlastn ivotn

prehad, spomnaj aj in autori. Pri tan recenzie knihy What
Tom Sawyer Learned from Dying (Co sa nauil Tom Sawyer pri
umieran), som si s vekm zujmom pretal slov autora:

Sawyerove odhalenia o ivotnom prehade ma ntia skma

vlastn ivot. Kad mj in, motv, kad slovo a mylienku, kto
r smerovala k druhm udom. Budem cti rados alebo hanbu,
ke budem preva ako som svojm ivotom psobil na druhch?
Ke sa mj manel dozvedel o ivotnom prehade, plne to
zmenilo jeho sprvanie! Kedykovek zana strca nervy, chce, aby
som ho napomenula slovami: Pamtaj na ten film o ivote!" Hro
z sa toho da, ke zist ako som vnmala jeho vstupy a predn
ky na rzne tmy. Pripomnam mu, e nae filmy" bud obsaho
va vesel i smutn scnky. Teraz sa vemi sna o to, aby si druh
polovica jeho filmu zaslila potlesk2

Tak mnemotechnick pomcka ako varovanie: nezabdaj

na svoj ivotn prehad", povedan s humorom alebo i celkom
vne, me pomc aj inm pri uplatovan stratgie, ktor si
osvojil Neev. Pravdepodobne najlepie je vak vdy si s citom
a jemne pripomen, e tto konkrtna chva sa nestrat nie
kde hlboko v archve vho ivota, ale me sa vemi ahko vr
ti. Vetko o treba aby ste v tejto chvli robili, je zamyslie sa,
ako to spravila moja priateka: Ako by som asi chcela vidie
tto scnu v mojom ivotnom prehade?" Poda toho by ste
mali potom aj kona.
S aj in metdy, ako uvies toto poznanie do ivota. Jednu
navrhol Gran Grip. Mono si pamtte, ako mu poas ivot
nho prehadu sveteln bytos ukazovala o urobil a o mohol
(nie mal") urobi. Podobne mete postupova pri nasleduj
com cvien.
Na konci da sa utiahnite na tich miesto a mete na to
vyui naprklad aj krtku chvu v posteli predtm ako zasp-
te. Niekokokrt sa zhlboka nadchnite a uvonite sa metdou,
ktor vm najviac vyhovuje a sstrete sa do svojho vntra.
Vtakomto stave si zanite spomna na udalosti da v pora
d ako sa stali. Ke prdete na scnu, ktor vs rozruuje, pre-
232 Posolstvo Svetla

toe jej udalosti alebo stretnutia vs stle trpia, zamyslite sa

nad ou pozornejie a polote si otzku: Ako by som asi rea
goval z perspektvy ivotnho prehadu?" Predstavte si potom
v mysli tto revidovan scnu. Neodsudzujte sa - jednoducho
to sledujte. Po prijat upravenej scnky vypuste skuton ver
ziu z mysle a pokraujte v prehade da. Ke narazte na prob
lematick scnu, opakujte ten ist postup.
Ak ste typom loveka, ktor vie stava na takomto druhu
dennho prehadu svojho ivota a stane sa to vam zvykom,
urite z toho vea zskate.
Ak vm takto cvienie nevyhovuje, mm pre vs nhradu.
Pamtte sa na cvienie zameran na vmenu ivotnch loh
zo zveru predchdzajcej kapitoly? Myslm, e sta ak si jed
noducho niekedy viackrt s plnm sstredenm a zamyslenm
pretate uveden citty. Mem vs uisti, e ke ich budete
prijma a postupne si ich privlastova, zan vplva na vae
myslenie i konanie.
Urite aj vs napadn alie varicie takhoto cvienia, ale
bo navrhnete plne nov metdy ako by sa mohli uvies do i
vota pouenia z jeho prehadu. (Mimochodom, nesmierne by
som ocenil originlne npady, ktor by mohli prospie vetkm
ostatnm.)
Na zver musm ete poznamena, e samozrejme nemuste
podstpi zitok na prahu smrti, aby ste mohli vidie cel svoj
ivot a priamo pocti jeho blahodrne inky. Je znme, e
k takmto zitkom dochdza niekedy celkom spontnne, na
prklad v dsledku stresu, alebo, ako som u naznail, mysel
ne pomocou terapeutickch technk alebo inmi prostriedka
mi. Ako prklad uvdzam tu nedvnu vpove jednho,
predtm neznmeho, dopisovatea, ktor dokazuje, e ku kom
pletnmu ivotnmu prehadu me djs bez akhokovek
jednoznanho impulzu, v podstate ako k blesku z jasnho ne
ba a predsa so vetkmi vlastnosami a nsledkami, ako je to
v kontexte celho zitku na prahu smrti.

Prve som si chcel ahn na podlahu a rozmal som nad

niem, ke mi pred ocami prebehol cel mj ivot. Poznal som, e
vetko o sa v om stalo, bolo vsledkom mjho konania. Vetko
ivotn prehad ako najvyia kola ivota 233

holo absoltne spravodliv. Videl som prepojenie vetkho, o som

spravil. Nectil som pritom iadnu vinu, neobvioval som sa a ne
obvioval ma ani Boh". S plnou istotou som jednoducho vedel,
e v mojom ivote bolo vetko spravodliv a absoltne na ni som
sa nemohol saova.

Takto spontnne prpady nm pripomnaj, e itok

z prekonanho zitku na prahu smrti nezvis od toho, i sme
ho osobne preili. To, o umierajci zskaj priamo, mu in
zska rznymi spsobmi bez toho, aby museli prejs akou i
votnou krzou. Dary poznania ns mu zasiahnu neakane,
meme ich hada, alebo sa mu vynori zo zdanlivo nhod
nch situci. Pouenie zo ivotnho prehadu, ako sme videli,
je dostupn pre kadho bez ohadu na to, i mal alebo nemal
priamy zitok. Potrebn je len nezabudn to, o ste sa naui
li a kona v slade so zskanm poznanm.

Poznmky

1 Tto vpove som vybral z knihy autora Sidney Saylor Farra: What
Tom Sawyer learned from dying" (Co sa nauil Tom Sawyer pri umie
ran) (Norfolk, VA: Hampton Roads, 1993), str. 29-31. Urobil som
pritom niekoko mench zmien v interpunkcii a vynechal niektor
redundancie, ale Tomove slov som zachoval o najvernejie. Tto
uveden kniha je vak mimoriadne hodnotn, pretoe podrobne opi
suje epizdy z jeho ivotnho prehadu a preto ju aj z tohto dvodu
vrelo odporam. Jeho ivotn prehad je podrobne uveden na stra
nch 29-37.
2 Tto vpove je prevzat z mjho rozhovoru s Neevom Springom
20. mja, 1994. Jeho slov som trochu zmenil iba vtedy, ke som
chcel vynecha moje doplujce otzky.
3 Farr, citovan dielo, str. 33.
4 Ibdi., str. 35.
5 P. M. H. Atwater, Coming hack to life, str. 36.
6 Raymond A. Moody, The light beyond (New York: Bantam, 1988),
str. 34.
7 Anglick spisovate David Lorimer zaloil svoju knihu Whole in one
(Dokonal v jednote) presne na tomto aspekte a rvrd, e v tomto
zmysle pomhaj zitky na prahu smrti vytvra postmodern eti-
234 Posolstvo Svetla

ku vzjomnej ptepojenosti medzi umi. Kad, koho zaujmaj

etick rozmery tohto javu, mal by si preta jeho duchapln a pso
biv knihu. Aj in autoti sa pri diskusii o ivotnom prehade zaobe
rali touto tmou. S najhlbmi diskusiami v tomto ohade som sa
stretol v tchto knihch: Darryl Reanny Music of the mind (Melbo
urne, Australia: Hill of Content, 1994), Sogyal Rinpoche The Tibe
tan book of the living and dying (San Francisco: HarperCollins,
1992), a Michael Talbot The holographic universe (New York: Har
perCollins, 1991).
8 Pozri jej knihy Full circle (New York: Pocket Boks, 1990), s Lione-
lom Bascomom a Spiritual awakenings (deerfield Beach, FL: Health
Publications, 1995).
9 Ring, Heading toward Omega, str. 106-107.
10 Ibid., str. 106.
11 Farr, citovan dielo, str. 35.
12 Emily L. VanLaeys, Life review revealed in near-death experience
(ivotn prehad odhalen v zitku na prahu smrti), Venture Inward
(jl/august, 1994), str. 51.
 Vo svetle lsky:
KAPITOLA
8
Pouenie o prijman seba samho

Zo vetkch uen na svete najvm je lska. A zo vetkch

pouen zo zitku na prahu smrti to najdleitejie a nadrade
n nad vetko je posolstvo lsky. A o ns tento zitok o lske
u je to, e vetko je lska, e vetko je stvoren z lsky a z ls
ky aj pochdza.
Pamtte sa naprklad, ako Peggy Holladayov objavila tto
pravdu, ke bola vo Svetle? Svetlo mi povedalo, e vetko je
Lska a myslm tm vetko! Vdy som vnmala lsku jednodu
cho ako udsk cit, ktor udia medzi sebou niekedy ctia a nik
dy, ani v mojich najdivokejch snoch by som si nebola po
myslela, e je doslova VETKO!"
Kede sme asou vetkho, aj my sme stvoren v lske a ls
kou. Lska je preto naou pravou podstatou. Preo ale potom
tok z ns vo svojom ivote tto lsku neprevaj a dokonca ne
pociuj ju niekedy ani k sebe samm? Preo je pre ns tak a
k napoji sa na toto plpolajce jadro lsky alebo aspo uveri
v jeho existenciu v naom vntri? Co ns udruje v takom od
cudzen od naej samotnej podstaty?
Ak prijmeme pravdu o najvom odhalen zo zitku na pra-
hu smrti, me to znamena len to, e sme stratili kontakt so
Zdrojom. Pre ns, modernch ud je to Pd. Vypadli sme z Lsky
podobne ako s deti vyvrhnut z lona matky do chladnho sveta
a zabudli sme na n prav domov. Prbehy zitkov na prahu smr
ti nm to prichdzaj pripomen, spoji ns znova so Zdrojom
a prinavrti ns do nruia Lsky. A ete viac: kede Lska je z
kladn pravda o zitku na prahu smrti, me ns aj oslobodi.
236 Posolstvo Svetla

Mete sa oprvnene opta: o ns tak sptava? Od oho

sa potrebujeme oslobodi?" Odpove bola u samozrejme na
znaen: Je to jednoducho n spsob, ako zmame o sebe
a najm ako sa neustle odsudzujeme a tm staviame stenu me
dzi ns a Svetlo. Svojm postojom k sebe sme si vytvorili vlast
n vzenie a kad nov odsdenie ns do uzatvra ete hlbie.
Nezabdajte vak na to, e Svetlo neodsudzuje. Ono miluje.
A ako sme videli v kapitolch o ivotnom prehade, v prpade
potreby nm ukazuje in spsob, akm sme mohli kona, m
ns vedie k lepiemu rozliovaniu a chpaniu seba samch. Ke
sa naume vidie seba samch tak, ako ns vid Svetlo, bude
me mc konene slobodne vnma svoju prav podstatu a mo
no po prvkrt sa naozaj milova.
o nm me k tomu pomc? Spomeme si najprv o ns
o tom u Svetlo. Budem tu op citova Peggy:

Svetlo mi ukzalo, ako vemi s milovan vetci udia. Bolo

plne bez pochybnost zrejm, e Svetlo miluje kadho rovnako
bez akchkovek podmienok! Chcem to naozaj zdrazni, pretoe
som bola tak astn, ke som poznala, e nemusme nieomu
veri alebo nieo robi, aby sme boli milovan. VDY SME BOLI
A STLE SME BEZVHRADNE MILOVAN! Svetlo milovalo
a staralo sa o vetkch s mimoriadnym zaujatm. Pamtm si, ako
sme sa spolu pozerali na ud a Svetlo ma poiadalo, aby som mi
lovala ud". Chcelo sa mi plaka, tak hlboko som s nimi ctila...
Pomyslela som si: Keby len vedeli, ako vemi s milovan, mono
by sa u viac nectili tak vydesen a opusten. "

Cieom tejto kapitoly je vyui toto poznanie a sstredi sa na

lsku k sebe ako na mimoriadne dleit tmu. Lska k sebe je
vak dos dvojznan a trochu neastn termn, pretoe me
pripomna naprklad franczsky vraz amour-propre. Tento ter
mn v sebe implikuje ist druh sebeckej lsky a v naom kontex
te by skr vyhovoval pojem seba-scitu. Tento pojem je tie blz
ko psychologickmu pojmu seba-akceptovania a pouvam ho na
oznaenie pohadu na seba samho, ktor je zrejme dsledkom
stretnutia so Svetlom. Tto kapitola bude teda skma rzne sp
soby, akmi ns Svetlo u prijma seba samch, ako toto uenie
Vo svetle lsky 237

ovplyvuje sprvanie ud po stretnut s nm a, o je najdlei

tejie, ako mete zaleni tieto pouenia do svojho vlastnho i
vota, aby ste sa mohli hodnoti z rovnakej perspektvy.

PRV DAR SVETLA:

PRIJATIE SEBA SAMHO
Ke som pracoval na knihe Heading toward Omega, dostal som
list od jednej eny z Ohia. Volala sa Nancy iarkov a chcela
sa so mnou podeli o hlbok zitok zo stretnutia so Svetlom.
V liste opsala mnoho nslednch inkov, ktor s pre tchto
ud typick a zmienila sa aj o dopade tohto zitku na hodno
tenie seba samej. Napsala:

Myslm, e pred tmto zitkom som sa, ako vina ud, ve

mi snaila o lep obraz o sebe samej. Ale potom som naozaj zaila
ak som vzcna a ako ma Boh to Svetlo miluje a neustle sa mi
to pripomna v kadodennom ivote. asto si pomyslm: ,Ak si ma
tak cen On (ako som to zaila v ten janurov de), potom vbec
nezle na tom, co zl si o sebe myslm ja. URITE som vzcna
osoba'. Viete, napriek vetkm mojim chybm a urite ich mm
rozhodol sa, e mi ponkne tak zitok, ktor mi zmen ivot. Nie
preto, eby som si ho bola zaslila alebo nejako sama privolala. Ale
z nejakho dvodu, ktor nepoznm, som v jeho oiach vzcna.
Verm tomu a potom v mojich oiach SOM tak TIE!

Onedlho po tomto liste od Nancy som sa zoznmil na jed

nej prednke v Bostone s Nel a o niekoko mesiacov mi v lis
te opsala tak podobn sksenos so sksenosou Nancy, e to
vyzeralo akoby mali plne rovnak zitok: Po dlhom a a
kom boj som sa nauila prijma seba sam tak ak som. Ak
ma to Svetlo a t Bytos mohli akceptova so vetkmi mojimi
slabosami a chybami, potom musm by v poriadku."
Ke si pretate, o zaila Nel pri stretnut so Svetlom, ah
ko pochopte, preo malo toto stretnutie na u tak hlbok
inok. Aby ste zskali nejak predstavu, uvdzam tu jeho krt
ke zhrnutie:
238 Posolstvo Svetla

Zrazu som si uvedomila nejak svetlo. Bolo vade okolo ma,

zahalilo ma, plne ma obklopilo. Nebolo to ako nejak svetlo tu
na Zemi. Jeho farba sa ned s nim na Zemi porovna. Nebol to
l svetla zo Slnka; nebola to iara zo 100-wattovej iarovky; ne
bol to plpolajci ohe, nebola to ani zplava svieok; nebola to
nebesk explzia na polnonej oblohe.
Bolo to tepl; bolo to iariv; bolo to pln pokoja; bolo to prij
majce; bolo to odpajce; nebol v om ani nznak odsudzova
nia; dalo mi to pocit takej absoltnej istoty o akom som nemala
ani tuenia. Milovala som ho. Bola to dokonalos; bola to totlna,
bezvhradn lska. Bolo to hocio a vetko, o by ste si mohli na
Zemi ela. V tom Svetle bolo vetko.

tali sme, pravda, podobn vpovede v tejto knihe u pred

tm bolo ich vea - ale teraz vidme zvl to, ako poznamen
va toto ponorenie do Svetla v loveku jeho zmanie o sebe sa
mom. Zo svedectva Nancy a Nel (obe s typick pre mnohch
umierajcich) je zrejm, e nestrcaj zo zretea svoje nedostatky
(mono si ich uvedomuj ete viac vaka ivotnmu prehadu),
avak vedia, e bez ohadu na ne, Svetlo ich miluje nekonenou
lskou a preto, v tomto zmysle, s a boli vdy plne v poriadku.
Pokste sa prija tento postoj tak, e si predstavte seba v ob
lasti, kde vs obklopuje bezvhradn lska a s pocitom abso
ltnej istoty sa dozviete, e hocijako tvrdo ste sa za svoje chyby
a nevhodn sprvanie odsdili, toto vae odsdenie Svetlo v
bec neprijma. Ak oslobodenie od tyranie vlastnho odsudzo
vania! Vy nie ste tou osobou, za ktor ste sa pokladali: Vae
dajn hriechy" a omyly s u odpusten a kadm aspektom
vho bytia zana prenika scit Svetla, ktor zana ovplyv
ova aj v postoj k sebe. Nieto preto divu, e sa z takho stret
nutia vraciate s plne novm vnmanm seba. Tento novy
postoj je utvoren poda obrazu vetko objmajcej lsky, kto
r teraz ije neustle vo vs.
Takto prevratn ivotn odhalenia nie s privilgiom len
pre umierajcich. Nancy iarkov, o ktorej som psal v knihe
Heading toward Omega, nebola vbec v ohrozen ivota, ke sa
nhle ocitla v obklopen Svetla. Prve toti prednala rozl
kov prejav na pohrebe priatea. Ako neskr uvidme, Svetlo sa
Vo svetle lsky 239

asto zjavuje osobm, ktor nie s v ivotu nebezpenej situ

cii a m tendenciu vplva na ud rovnako ako je to pri skuto
nom zitku na prahu smrti. Nemuste by blzko smrti, aby
ste toto Svetlo zaili - me sa vm zjavi kedykovek. A ako
som u zdrazoval niekokokrt, nemuste dokonca priamo
ani Svetlo zai, aby ste sa z neho pouili. Jeho pouenie je do
stupn pre kadho, kto je jeho posolstvu otvoren; sta ma
schopnos uplatni ho na sebe.
U som povedal, e pouenie o akceptovan seba samho
prina loveku vek oslobodenie od seba-odsudzovania a ob
javenie skrytej vlastnej podstaty. Svisia vak s tm aj in dary,
ktor s vsledkom oistnho procesu a s takmer rovnako
dleit v praktickom ivote. Jednm z najpsobivejch je
oslobodenie od nzorov druhch, ktor mono predtm ob
medzovali postoj loveka k sebe i jeho sprvanie vo svete.
Prbeh Nel je dobrm prkladom tchto druhotnch in
kov. V liste, ktor mi napsala niekoko mesiacov po naom
stretnut, rozviedla nsledky svojej znovu objavenej osobnej
slobody a sily:

Najhlb nsledok mjho zitku na prahu smrti je ten, e ak

ceptujem teraz seba jednoducho preto, e som, kto som. U ma ne
obmedzuj iadne aprirne obmedzenia a podmienky, ktor vy
tvraj ostatn. U sa nectim viazan robi to, co chc druh.
Nepotrebujem u od nich ani nijak shlas i hodnotenie poda
ich noriem. Vo svojom vntri som nala aksi stred, ducha, ktor
vie, o je pre ma najlepie a vedie ma vo vetkom, o robm. D
verujem tomuto vntornmu duchu, povam, o mi hovor a ko
nm poda jeho pokynov. Vim si nzory druhch, cenm si ich
snahu o moje dobro, nectim u ale povinnos poda nich sa aj ria
di. Ctim sa bezpen so svojm vntornm poznanm toho, o je
pre ma najlepie. Neobvam sa u odmietnutia, pretoe u zrej
me nehodnotm veci poda oakvania inch. Kad de rastiem
v
poznan, e som samostatn jedinec a som plne fungujca ud
sk bytos s vlastnou mysou, telom a duchom.

Tieto slov napsala pred vye ptnstimi rokmi, platia vak

stle. Poznm Nel cel tie roky a myslm, e dokonale vystihu-
240 Posolstvo Svetla

j jej charakter i spsob ivota. V istom zmysle bol tento do

kument, ktor mi poslala, jej osobnm emancipanm vyhl
senm o tom, ako ju jej zitok na prahu smrti oslobodil od z
vislosti na mienke a oakvan druhch. Teraz bola konene
sama sebou. Vimnite si vak, e neprejavuje iadne sebeck
sklony. Uvedomuje si - ako hovor - ducha vo vntri a nie ne
jakho vntornho preludu a nechva sa nm vies.
Neznamen to, e je k inm ahostajn; v skutonosti sa
vemi star o rodinu a inch ud v jej ivote a zujem o nich
mnohokrt jasne prejavila. Kra vak vlastnou cestou, pretoe
sa otvorila vntornmu vedeniu, ktormu sa nauila dverova
a vie, e je pre u sprvne.
Nie vetci udia po tomto zitku s tak jednoznan a bez-
konfliktn ako bola Nel, ale mnoh dospeli k podobnmu uve
domeniu a snaili sa, niekedy priam bojovali, o to, aby nali
cestu k svojmu autentickmu ja, ako aj do ivota, ktor by
umonii jeho pln rozvinutie. V predolch kapitolch sme sa
dozvedeli dos o spsoboch, akmi tto udia hadaj nov i
votn tl, ktor by bol v slade s ich novm vnmanm seba,
alebo niekedy sa vracaj k zanechanm zubm, okolo kto
rch chc vybudova svoju existenciu. Aj tto udia vyhlsili
svoju nezvislos na ich podmienench existencich a ich do
sia naprogramovanch ivotoch, ktor sa v podstate riadili
oakvaniami inch ud alebo celej spolonosti a vykroili svo
jou vlastnou cestou. Naou lohou vak teraz je odhali, ako to
dokzali a k akm tajnm zdrojom ich priviedlo Svetlo, odkial
zobrali silu potrebn na zaiatok cesty, na ktor ich priviedol
ich vntorn hlas.

ALIE DARY SEBAVYJADRENIA

Ke raz zane star ja rozmotva nitky utkan poas dote
rajieho ivota v prostred kritickho posudzovania, prirodzen
podstata jednotlivca sa konene me vone vynori, aby sa
uchytila, tentoraz v plne novom ponman ivota. Tento pro
ces vak trv urit as, pretoe nov ja, ktor sa prve zrodilo,
sa neprejav okamite v hotovej podobe ako nejak objav, ale
Vo svetle lsky 241

lovek ho mus sformova vraznmi a asto zsadnmi zme

nami v postojoch a sprvan. Priatelia a rodina dotynho lo
veka sa mu navye tmto zmenm brni, nepochopia ich
dvod a obvaj sa ich nsledkov. Kad, kto teda chce vyui
dary skryt v kladnom prijman seba samho, mus prekona
tendencie zotrvanosti vo svojom vntri ako aj mon von
kajie prekky. Naastie sa v tomto procese vlastnej transfor
mcie neakane objavuj v dui loveka nov spojenci, ktor
poskytuj potrebn prostriedky, aby sa tak dua mohla prero
di uprostred aktvnej innosti.
Azda najzkladnej z tchto impulzov je nov viera v seba,
ktor pochdza, takpovediac, z poverenia samotnho Svetla.
U sme sa s tmto svedectvom stretli v prbehoch Nancy a Nel,
ako aj inch respondentov, ktor opakuj podobn refrn, ke
hovoria o tom, o im pomohlo vytrva pri presadzovan nevy
hnutnch zmien v ich ivote. Jeden z nich to vyslovil slovami:
Pretoe niekto ver mne, nemem presta veri sm sebe."
Najzrejmejm praktickm vyjadrenm tejto viery je vrazne
posilnen pocit vlastnej hodnoty a osobnej sebadvery. V kni
he Heading toward Omega som uviedol vea prkladov tohto
druhu zmeny z rozhovorov, ktor som robil v rmci vskumu. 1
Na ilustrciu tu uvediem niekoko cittov:

Vemi ahko som sa dala zastrai... Uz nie som tak... Teraz

mem hovori s hocikm... Viac si dverujem.

(Predtm) som bol stle neist... (Teraz) ak sa niekomu nepim,

nerozhde ma to... Vdy som bol verte alebo nie hanbliv
a uzavret a neboli by ste ma dostali, aby som prehovoril pred sku
pinou ud. No, spravil som dokonal stoosemdesiatstupov obrat.

Zmenila som sa o tristosesdesiat stupov, z vemi plachej, intro-

vertovanej osoby na extroverta. V kadom smere! Teraz hovorm na
verejnosti... Predtm som nikdy nedokzala prednies nejak re.2

U som uviedol, e zmeny v postoji k sebe sammu, ktorch

prkladom boli Nancy a Nel, s typick pre ud po zitku na
prahu smrti. To ist plat aj pokia ide o pocit vej hodnoty
242 P o s o l s t v o Svetla

seba samho. V knihe Heading toward Omega to platilo v 85

percentch mojich respondentov. Cherie Sutherlandov vo
svojej austrlskej tdii dospela k takmer rovnakmu vsledku,
ke 83 percent jej respondentov uviedlo tie zven pocit
vlastnej hodnoty. 3 Keby ste mali preskma niektor jej proto
koly, nebolo by ahk odli ich od mojich. Pre porovnanie tu
uvdzam aspo niekoko prkladov:

V ase mjho zitku som bola presveden, e nie som nim,

e vetci ostatn s ovea lepie vzdelan. Bola som strane hanbliv
v tch doch. ako sa mi to dnes veril (Smeje sa) Bola som vemi
hanbliv, vemi nesmel vo svojich schopnostiach. Nevedela som
vlastne ni... Ctila som sa ako nejak nehodn, bezcenn osoba
v tch doch... Ale odvtedy sa mj ivot absoltne zmenil. Otvoril
sa a stala som sa pozitvnejia a viac si uvedomujem, kto vlastne
som. Uvedomujem si teraz, e som dokonal bytos a mm na to
pln prvo a nemusm sa b nikoho a nioho inho. Viete, som ete
stle t ist star Moira a robm tie ist chyby, ale ovea viac si uve
domujem, o o tu ide. Mm teraz ovea viac sebadvery.

Od svojho zitku som naozaj vyrstla, pokia ide o sebadve

ru a pocit vlastnej hodnoty. Predtm som nemohla vstpi do
miestnosti, v ktorej bolo viac ud a radej som prela na druh
stranu ulice, ne by som sa mala s niekm stretn. Teraz som t
prv, ktor sa ozve v rade. Vdy som obdivovala starho otca bez
vhania sa zaal rozprva s hocikm pri akan na autobus. Ja
som sa neodvila, nemala som absoltne iadnu sebadveru. Te
4
raz viem, e niekto alebo nieo sa o ma star a vedie ma.

o sa tu vlastne deje? Je zrejm, e predtm latentn, do

konca netuen potencilne monosti loveka sila, schopnos
ti a va zanaj rs a prekvita na pde individulnej due,
ktor sa zrazu stala rodnou. Svetlo vlastnou podstatou, po
dobne ako slnko svietiace na rastliny, privolva do bytia to, co
bolo pvodne uren na rozvoj, ale chbal mu poiaton, pre
bdzajci podnet. Jednoducho povedan, absoltna a bez
vhradn lska Svetla odhauje podstatu skutonho Ja jednot
livca a akonhle djde k ich prepojeniu, vsledkom je
Vo svetle lsky 243

nevyhnutn vedaj produkt v podobe rastu prirodzenej seba

dvery a pocitov vlastnej hodnoty do takej miery, do akej boli
od poiatku uren. Ke star zmrzaen ja hromada obran
nch postojov a kompromisov zaloench na strachu - odpad
ne, zahodi sa mu aj jeho barly. Vsledkom je odvaha. lo
vek me konene st na vlastnch nohch.
Odvaha je alm spojencom, ktor umouje, aby sme nie
len pouli hlas svojho vntra, ale ho aj nasledovali. Vo tvrtej
kapitole som spomenul, e jednou z obvyklch tm v ivote u
d po zitku na prahu smrti je ist duchovn cesta, ktor
v podstate predstavuje inorod hadanie svojej autentickej
podstaty, ako to ilustroval prbeh Roberta. Z tejto naej novej
perspektvy meme vidie nielen to, preo takto cesta u tch
to ud prevauje, ale aj to, o ju motivuje a pomha realizova.
Zrodenie novho Ja v loveku nie je len otzkou pochopenia;
vyaduje si aj svoje prejavenie, pretoe in sa rod iba ako mt
ve diea. A jeho poiadavky mu by tvrd.
Pozrime sa na prbeh alej mojej dopisovateky. Vol sa Ma
ria, pochdza z Peru a svoj zitok prekonala v Lime v roku
1975 v svislosti s prodom tretieho dieaa. Ke sa vrtila sp
a zotavila sa, zistila, e jej predchdzajci spsob ivota u ne
predstavuje vhodn ndobu pre jej energiu. A mala dos odva
hy, aby ju rozbila.

Spsobilo to zsadn zmenu v mojich postojoch k ivotu. Za

nechala som vetky predol aktivity a aksi energia ma ntila ha
da odpove co bolo pre ma dos divn. Zaala som Bibliou,
stretla som sa s mystikmi, guru, filozofmi, ezoterickmi skupina
mi, nboenstvami a tak alej. Moje devron hadanie bolo
naozaj intenzvne. Niekedy som ctila zkos, ale vetky tak sta
vy som prekonala, pretoe kad nov objav ma utvrdil v pozna
n, e moje hadanie a jeho vsledky s v krsnom slade s mojm
zitkom. To ma naplovalo optimizmom a vntornm pokojom.
U som sa nedokzala identifikova s umi z mjho znmeho
prostredia. Moje hodnoty utrpeli ok a zaali sa meni, pri inten
zvnejom hadan sa vak tie nov potvrdili. Musela som sa rozs
s
o vetkmi priatemi a teraz ich mm medzi umelcami a avant
gardnmi intelektulmi, z ktorch mnoh nachdzaj svoje povo-
244 Posolstvo Svetla

lanie v slube pre druhch. Mj manel bol vemi chpav a otvo

ren, ale niekedy som mu nedokzala vysvetli, o ctim a poveda
la som mu len: Som na pokraji hlbokho poznania bezodnej
priepasti. " S nehou a vnosou si ma vypoul a to mi vemi po
mohlo. Tak len pokrauj," odpovedal.

A ona pokraovala. Od jej prvho listu som dostal od nej

niekoko dalch sprv, naposledy to bolo vlani. Je u aleko od
Limy ako geograficky tak aj metaforicky. Intenzvne sa zaober
juhoamerickm amanizmom, ktor poklad za alternatvnu
cestu do tej istej oblasti, do ktorej sa dostala vo svojom zitku.
Pri spoznvan jeho metd pomha teraz tm uom svojej
kultry, ktor chc tieto tradin praktiky vyska. Stala sa sa
ma doslova amankou a v poslednom liste sa vyznva z pocitov,
e nala prav povolanie.
Maria bola jednou z tch astnch, pretoe pri hadan jej
povolania v ivote a jeho realizcii jej vyiel manel v strety.
Mnoh al nemaj tak astie, pretoe cesta, po ktorej sa c
tia povolan kra, ich asto odcudzuje od priateov i rodiny.
Rozvod alebo koniec blzkeho vzahu je preto alou, pomerne
astou, obeou nsledkov zitku na prahu smrti. Opustenie
partnera alebo milenca, ako sme to videli v piatej kapitole
v prbehu eny s menom Mia, tie vyaduje odvahu, ale odva
ha je prve ten spojenec, ktor me pomc pri takomto dra
matickom kroku. A tento lovek vie, e niekedy sa to spravi
mus, a to nielen pre osobn astie, ale preto, lebo jeho nov
Ja jednoducho neme zaa existova a u vbec nie rozvja sa
v prostred, ktor je k nemu nepriatesk.
ak zpas, ktor musia mnoh vybojova, aby uskutonili
svoje prav Ja a li kam ich vedie, vyaduje zrejme vea seba-s-
citu. Tto snahu o povanie vlastnho hlasu uprostred lomo
zu tch, ktor kriia a napomnaj, i dokonca hrozia, sprev
dza asto zkos. Poas skromnch konzultci s umi zfalo
hadajcimi vlastn cestu k oslobodeniu a duchovnmu napl
neniu som si musel asto vypou naliehav prosby o sprvne
vedenie pri ich akch a nevyhnutnch rozhodnutiach.
I ke som tento druh cri de coeur poul asto z st mojich
respondentov, nezabdajme, e spsob akm ns vol nov ces-
Vo svetle lsky 245

ta neznamen vdy tak porn hadanie vlastnej due ani ne

spsobuje tak ak otrasy v osobnom ivote. Ako na prklad
ahej premeny autentickho Ja si mete spomenul: na prbeh
Peggy z prvej kapitoly, ktor mala pochopi prkaz cho za
svojou lskou". Ked sa teraz vraciame k tmam, ktor sme sk
mali na konci prvej kapitoly a vidme ich v novom kontexte,
vpovede Peggy nm pomu tto diskusiu uzavrie tak vy
vene, ako si to teraz vyaduje.
V jej prpade, ako si pamtte, Svetlo ju nene viedlo k to
mu, aby si uvedomila, e jej prirodzen lska svis s hudbou,
hlavne s radosou zo spievania a v jej alom ivote sa spev pre
u stal op hlavnou nplou. Nemusela sa rozvies s mane
lom, cestova po svete a hada duchovnch uiteov, ani zaho
di svoj star ivot ako hromadu odpadkov. Vetko, o do i
vota potrebovala, bolo jednoducho pamta si cho za svojou
lskou" a tam, kde ju zanechala a zaa tam s ou odznova.
Nebolo na to treba ani tak vea odvahy, skr poznania a seba-
pochopenia, ktor dostala ako al dar od Svetla. Pre mno
hch sta u aj tento dar, ktor ich vedie po ceste nealeko ich
domova, i ke si nikdy nemu by ist, kam ich nakoniec za
vedie. Pre Peggy to bol aj pocit vanosti, ktor jej cestu moti
voval a bol pre u tm najvm darom.

Celm svojm ivotom musm splca Svetlu za to, e prilo ku

mne s lskou, ke som ho najviac potrebovala. Mm pocit, e to
bude celoivotn projekt. Moje star ja" je pre a kad de ob
javujem nov ja". Neviem, o mi prinesie budcnos, ale budem
sa zo vetkch sl snai osta otvoren pre zmenu a al rast.
Viem, e pravdepodobne strvim zvyok ivota tm, e ho budem
nejakm spsobom naprva v slade s tm, o sa mi stalo v ten
augustov de. Nevymenila by som to ale za cel svet! Budem to
ma stle na pamti a dfam, e njdem spsob, ako sa o to po
deli s ostatnmi.

Je zrejm, cesta kadho loveka je in, a spsoby, ktormi

sa vytvra alebo znovu objavuje autentick Ja, s pre mnohch
putujcich, ktor hadaj sprvny smer, rovnak. Niektor, ako
Maria a Robert, bud musie ods aleko od miest, do kto-
246 Posolstvo Svetla

rch ich zaviali ich doterajie ivoty, bud si musie njs spo
lonkov a pri hadan objavi plne nov povolanie, na ktorom
zaloia svoju nov budcnos. In, ako Peggy a Craig, sa po
trebuj, takpovediac, iba vrti do zhrady svojho detstva. Nie
ktor sa rozved, zatia o in svoje rodiny posilnia a obnovia.
A cesta niektorch me skoni v slepej ulike.
A rzne dary Svetla bud potrebn pre rzne druhy ciest.
Svetlo vak u aj toto: Ak ich budete potrebova, dostanete
ich. Neprestvajca lska Svetla vs bude na ceste nenavne
sprevdza a d vm vetko, o budete potrebova. Jedin po
trebn vec je urobi prv rozhodn a neodvolaten krok na
ceste, ktor pomohlo objavi vae otvoren srdce.

HADANIE VLASTNHO JA:

POUITIE DAROV SVETLA
V tejto kapitole sme sledovali silu vyplvajcu z daru seba-pri-
jatia, ktor umouje loveku vykona zsadn zmeny v posto
ji k sebe sammu a ako rzne aspekty tohto daru lepie hod
notenie a pochopenie seba samho, via sebadvera a odvaha
potom pomhaj realizova tak ivotn zmeny, ktor vyjad
ruj a alej posiluj rodiace sa nov Ja. Nesta vak, aby sme
tieto javy o najhlbie pochopili. Naou lohou je zasa naui
sa, ako realizova v ivote to, o sme sa tu dozvedeli.
Najprv vak dleit upozornenie: Je samozrejm, e vea u
d nepochybne aj mnoh itatelia tejto knihy s u na
sprvnej stope" a z vekej asti konaj v slade so svojm au
tentickm Ja. Tto udia nepotrebuj tieto pouenia uskuto
ova, pretoe to u urobili. Zatia o vine ud by prospel
doplovac kurz", ak tto kapitola ponka, to o nasleduje je
uren v prvom rade pre tch, ktor ctia, e tto kapitola
v nich vzbudila ist pochybnosti o tom, do akej miery a i v
bec s v kontakte s pravou podstatou a i ij tak ako to bolo
uren v pvodnom plne. Ak mte tak pocit, potom tajte
alej: je to uren pre vs.
Pozrime sa teraz bliie na tmu autenticity tak, e si pripome
niete vae vlastn reakcie na to, o tu bolo prve prezentovane
Vo svetle lsky 247

a zvl v prvej a tvrtej kapitole. Urite tam boli niektor prpa

dy, s ktormi ste sa stotonili, alebo vs printili zamyslie sa na
chvu nad vlastnm ivotom. Venujte teraz tmto prpadom nie
koko mint, alebo ete lepie, dotajte tento odstavec a potom
si ich ete raz pozorne pretajte. o vo vs vyvolvaj? Pripom
naj vm nejak bloky vo vaom ivote? Rozhodujce momenty,
kedy ste sa nerozhodli sprvne? Obdobie, kedy ste konali tak, aby
ste ulahodili inm a pritom ste ublili sami sebe? Prleitosti -
mono ich bolo prli vea ke ste podahli hlasom, ktor vs na
liehavo iadali naprav si svoj ivot"? Pripomenuli ste si svoje zly
hania pri nasledovan vaej lsky" lebo ste si mysleli, e by ste ko
nali sebecky? Mu vm napadn vae vlastn otzky, ktor
bud na vs psobi ete silnejie. Pouvaujte teraz nad tm
chvu a zapte si postrehy do dennka alebo na ksok papiera, i
do potaa okovek vm viac vyhovuje. Dleit tu nie je for
ma, ale proces seba-hadania, ktor umouje psobenie vo va
om vntri. Vrte sa k tejto kapitole a ke dopete a venujte to
mu tolko asu, kolko povaujete za potrebn.
Vy sami sa budete musie rozhodn, o spravte so svojimi
objavmi. Mono si len tak chvu posedte, nechte ich poleto
va v pozad alebo, ak mte k tomu sklon, budete o nich sn
va. Mono nespravte ni - alebo sa vm to bude aspo tak
zda. Niektor sa porozprvaj s blzkym priateom, zatia o
in bud o nich alej prema alebo psa. Mete dokonca
sksi nejak formu terapie, hada radiklnejie prostriedky
vskumu svojho vntra, njs skupinu ud s podobnmi zit
kami, hada duchovnho uitea, alebo, ako Robert a Maria,
nabra vo svojom ivote plne nov kurz. U som naznail, e
existuje nespoetne vea spsobov ako hada svoje autentick
Ja a sotva mem urobi viac, ako niektor z nich naznai, to
b nie nejak predpsa. Vetko, o mem v tomto smere
urobi, a urobm tak v poslednej kapitole, je ukza vm cestu
k niektorm pecilnym zdrojom a programom, z ktorch si
budete mc sami vybra.
Z tejto kapitoly vak predsa mono vybra niekoko hlavnch
mylienok a pripomenut, z ktorch me ma itok kad.
Vetky sa tkaj stretnutia so Svetlom, ku ktormu me djs
v ivotu nebezpenej situcii alebo aj za inch okolnost. T,
248 P o s o l s t v o Svetla

ktor to zaili, hovoria, e zkladn posolstvo Svetla plat pre

kadho. Odkaz tejto kapitoly mono teda zhrn takto:
Kad z ns je milovan nekonenou lskou a neuveritenm
scitom. Existuje pln, alebo aksi predben nrt nho ivota
a zatia o mme slobodu na jeho prijatie alebo odmietnutie,
Svetlo nm ho pomha njs. Ak sa dokeme Svetlu otvori a po
zva ho do nho ivota, uke nm nau vlastn cestu celkom
jasne ju rozpoznme ako nau, pretoe nm prinesie rados. Ra
dos v ivote je najspoahlivejm znamenm, e ijeme sprvne.
To, o zabja, je odsudzovanie; to o liei, je lska. Svetlo sa
mo je iba lska a nikdy nesdi; namiesto toho ns jemne postr
k nmu pravmu Ja. Chce, aby ste si uvedomili, e podstata
vho bytia je toto Svetlo - nie je to nieo mimo vs. Ke sa
stotonte s tmto Svetlom, budete k sebe cti iba lsku a s
cit a zrove ku vetkmu a budete schopn vzda sa ka
dho sdenia. Seba-zatracovanie, vina a in formy muenia se
ba samho s rovnako minulosou. Ke sdenie - ten
nemilosrdn rozsieva delenia - odpadne, ostane iba prijma
nie - vetkho. A to sa nazva lska.
Zo vetkch uen na svete najvm je lska. A zo vet
kch pouen zo zitku na prahu smrti to najdleitejie
a nadraden nad vetky je posolstvo lsky. A o ns tento zi
tok o lske u je to, e vetko je lska, e vetko je stvoren
z lsky a z lsky aj pochdza."

Poznmky

1 Pozri kapitolu 4, zvl strany 100-103 v originli.

2 Vetky tieto citcie s z knihy Heading toward Omega, str. 100-101.
3 Sutherlandov podva svoje zistenia v knihe Transformed by the light
str. 134-135. A mimochodom, vetci t, u ktorch nedolo k vzrastu
v ich vlastnom sebahodnoten, hovoria, e v tomto smere nenastala
u nich iadna zmena.
4 Tieto prpady som prevzal z dalej knihy Sutherlandovej Within the
light, v ktorej predklad ovea viac prpadov, ktor zskala poas roz
hovorov s respondentmi pre knihu Transformed for the light. Ko
mentre, ktor som citoval, pochdzaj od jej respondentov Moiry,
str. 192 a Patricka, str. 207.
 KAPITOLA

Pohad na svet:
9
po zitku na prahu smrti

V poslednej kapitole sme sa venovali tomu, ako lovek pozn

va svoju prav podstatu a ako ho k tomu vedie zitok na pra
hu smrti. Videli sme, e tento zitok podporuje u loveka
kladn hodnotenie a prijmanie seba samho, m mu dodva
odvahu, aby il v slade so svojm autentickm Ja. Z nieko
kch alch podobnch pouen z tejto kapitoly azda naj
dleitejie bolo zdraznenie potreby scitu k sebe sammu.
V tejto kapitole sa nebudeme pozera na seba, ale na svet tak
ako ho vid lovek po zitku na prahu smrti. Pritom sa v sku
tonosti na chvu vrtime k niektorm tmam piatej kapitoly,
v ktorej som sa pokal nartn portrt loveka po tejto sk
senosti z hadiska jeho presveden, postojov a hodnt, ktor sa
objavuj ako dsledok jeho zitku. Tto truktra psycholo
gickch nsledkov je svojm spsobom aj uritm svetonzo
rom, pecilnym filtrom, ktor umouje loveku vidie a pre
va kadodenn svet so zvenou vnmavosou a vanosou.
Vsledkom je to s e scit so sebou sa obracia navonok a men
sa na scit s inmi. Ako uvidme, to je v skratke azda to z
kladn pouenie, ktor si mme v tejto kapitole osvoji.
myselne hovorm osvoji", pretoe naou lohou tu ne
bude iba pochopi, e lovek po tomto zitku vid svet oami
plnmi scitu, ale naui sa vidie tento svet rovnako ako on.
Ako meme zaa zvntorova tto perspektvu a mono
ako sme to u zaali robi bez toho, aby sme si to uvedomili
je lohou tejto kapitoly a e to je mon, to je samozrejme z
kladnm vchodiskom tejto knihy. K takmu presvedeniu do-
250 Posolstvo Svetla

speli aj t, ktor tento zitok mali. Mj priate Steve, ktorho

sme spoznali v prvej kapitole, mi povedal: To poznanie, ktor
zskaj udia, ke zomieraj, sa d zska aj bez umierania. Ne
muste zomrie, aby ste sa tam dostali."
Ako sa teda meme zaa zmocova tohto poznania
a prija vnmanie sveta tak ako ho vnma lovek po zitku na
prahu smrti? Zd sa, e existuj dva dostupn spsoby, ktor
sce meme teoreticky odli, ale asto sa navzjom ovplyv
uj a podporuj. Prv spsob pracuje na princpe nkazli-
vosti a druh predstavuje vedom silie napodobova spr
vanie inch ud a tak prena do ivota to, o sa in nauili
o svojom spsobe bytia na tomto svete. V tejto kapitole sa
budeme venova obom spsobom a zaneme tm, e sa s
stredme na prv.

ZITOK NA PRAHU SMRTI

AKO UITON VRUS
Ako viete, informcie o zitku na prahu smrti s znme od
polovice 70. rokov minulho storoia, ke sa s takm elektri
zujcim inkom objavili prce Elisabeth Kiibler-Rossovej
a Raymonda Moodyho. Zpadn svet sa tak dverne obozn
mil s prbehmi umierajcich ud a ich ceste za Svetlom. Popu
larita tchto zitkov mala svoje obdobia vzrastu i tlmu, ale
nikdy celkom nezanikla a dodnes ostva jednou z hlavnch
tm naej masovej kultry. Je zvltne, e napriek vetkej po
zornosti, ktor sa dostva tomuto fenomnu, zvl v masm
dich a dnes u aj na internete, nevykonal sa prakticky nijak
vskum o inkoch vetkch tchto informci na tch, ktor
tak zitok nikdy nemali a to je samozrejme velk vina
ud ijcich na tejto plante. Skutonos, e po tak dlhom a
se stle vieme tak mlo o tom ako vina ud reaguje na z
plavu materilov o tchto zitkoch, poukazuje na zarajcu
medzeru v tejto oblasti tdia ako i na potrebu zaplni ju sta
rostlivm a systematickm vskumom.
Neznamen to, pravda, e nemme v tomto smere iadne
daje. Rzne skupiny odbornkov, ako s lekri, oetrovatelia,
Pohad na svet 251

psycholgovia alebo lenovia duchovenstva v USA vo vybra

nch komunitch skmali rozsah poznatkov a postoj ud
k tmto zitkom 1 . Existuje mnostvo roztrsench publikova
nch i nepublikovanch lnkov, z ktorch budem citova
v alch kapitolch. S vrenm a dojmavm svedectvom
o tom, ako tto literatra poskytuje techu, ndej a inpirciu
tm, ktor takto zitok nemali. Takto iaston vskumy
a osobn vpovede urite naznauj dopad tchto informci
na vybran skupiny a jednotlivcov, zaleka vak nepredstavuj
tak tdie, ktor by boli zameran na populciu ako celok.
V skutonosti poznm iba dve tdie, ktor sa zmerne za
oberali touto otzkou, hoci vzorka respondentov zaleka ne
predstavovala cel populciu. Prv tdiu opsal pred nieko
kmi rokmi dnes u neboh sociolg Charles Flynn v knihe
After the Beyond a nazval ju The Love Project". Snail sa do
spie k istmu morlnemu ponaueniu zo zitku na prahu
smrti a svojim tudentom zadal pecilnu semestrlnu lohu
sprva sa s lskou k niekomu, s km by in nijak vzah ne
nadviazali"2. Je zrejm, e Flynn pouil stratgiu uenia zaloe
n na priamom napodobovan loveka po takomto zitku
v jeho orientcii k druhm. Hoci tmou jeho kurzov neboli
priamo zitky na prahu smrti, Flynn o nich prednal a pou
kazoval na ich tendenciu vyvola v uoch lskypln a scitn
postoj k inm. Sasou jeho vyuovania boli aj video-nahrv-
ky niektorch respondentov. V lohe sprievodcu konania, ak
chcel u svojich tudentov podpori, iadal ete od nich aby si
pretali vtedy populrnu knihu Lea Buscaglia Love3 a premie
tal im zznamy z jeho prednok.
Na jeho projektoch lsky" sa zastnilo vye 400 tudentov.
Vsledky ich aktivt vyhodnotil pomocou dotaznkov a osob
nch dennkov, ktor jasne dokzali, e tieto interakcie veo
becne posiluj scitn zujem o druhch (tento efekt potvr
dilo 80 percent tudentov), ako aj pocit vlastnej hodnoty
(65 percent). Tieto inky mali navye tendenciu pretrva,
i ke opakovan prieskum po jednom roku zistil urit pokles.
Je zrejm, e takto pokus o zachovanie pouen zo zitku
na prahu smrti", ako to bez rozpakov formuluje Flynn 4 , nie je
ani zaleka prostm skmanm inkov informci o tchto
252 Posolstvo Svetla

sksenostiach, o ak sa budeme oskoro zaujma. Nov v

skum naznauje, e lovek nemusbyi vbec v tejto oblasti ak
tvne zapojen, aby zaal sm pociova niektor pozitvne
vplyvy takhoto zitku. uom, ktor s tmto zitkom
otvoren alebo sa zaali o ne zaujma, podobn zmeny ak sa
prejavili u Flynnovch tudentov a ete alie mu spso
bi u samotn relevantn informcie.
Naram tu na moju nedvnu prcu, ktor vyla v kninej
forme pod nzvom The Omega Projecf. Prslun as tejto t
die skmala 74 osb, ktor preli zitkom na prahu smrti a, o
je tu zvl dleit, rovnako kontroln skupinu 54 alch,
ktor sa sce o tto oblas zaujmali, ale sami takto sksenos
nezaili. Pri porovnvan zmien vo vzahu k viere a ivotnm
hodnotm som zistil, e kontroln skupina prejavila vea rov
nakch inkov ako skupina prv, hoci neprekvapuje, e ve
kos tchto zmien bola obyajne trochu menia. Vsledky vak
jasne ukzali, e lenovia kontrolnej skupiny prejavovali tie
viac pocitu vanosti za ivot, viac prijmali seba samch a bo
li scitnej s inmi, menej materialistick a tak alej - skrtka,
odral sa v nich ten ist profil hodnt, o bolo zrejme vsled
kom ich zujmu o tieto zitky. alia analza navye ukzala,
e tto zmena hodnt v kontrolnej skupine mala tendenciu
pretrva a nestrcala sa ani po uplynut istho asu. V niekto
rch prpadoch opisovali tto udia zmeny, ktor trvali u tak
mer dvadsa rokov.
Okrem toho som objavil alie pretrvvajce zmeny v pre
svedeniach a hodnotch kontrolnej skupiny, ktor ich zaradi
li do pozcie nerozoznatenej od respondentov s priamym zit
kom. Vo vekej vine lenov kontrolnej skupiny sa prejavila
naprklad zven vnmavos k ekologickm problmom
a v zujem o dobro celej planty. Navye, viac ako 80 per
cent hovorilo o menom strachu zo smrti a podobn percento
potvrdilo posilnenie viery v posmrtn ivot, o je inok ty
pick pre ud s bezprostrednou sksenosou.
Celkov truktra uvedench dajov nm veobecne na
znauje, e u samotn oboznmenie so zitkami na prahu
smrti me na ns psobi ako nejak uiton vrus". Sta te
da, ak prijmeme prslun informcie a meme ho dosta ,
Pohad na svet 253

pretoe zitok na prahu smrti je zrejme nkazliv. Zd sa pre

to celkom prijaten tvrdenie, e takto mete zska rovnak
itok mono na cel ivot - bez toho, aby ste sa museli ho
di pod koles bliaceho sa vlaku ako modern Anna Kareni-
nov a privodili si tak potrebn zitok. Cel tto kniha je zalo
en na tomto vchodisku a ak je sprvne, mali by ste u
prejavova niektor prznaky infikovanho stavu, na ktor tr
pia" udia po zitku a mohli by ste vidie svet podobne ako oni.
K podobnmu zveru dospel aj psychiater Bruce Greyson,
ktor mnoho rokov vydval asopis Journal of Near-Death Stu
dies''. V roku 1983 publikoval vsledky prieskumu osobnch
hodnt, ktor zaloil na vzorke 89 respondentov so zitkom
na prahu smrti a na kontrolnej skupine 175 lenov asocicie
zaloenej na vskum tchto zitkov, ktor takto zitok ne
mali, ale bolo zrejm, e prejavuj o ne dos zujmu, kee sa
zapojili do innosti tejto organizcie7. Greyson tu skmal tyri
oblasti osobnch hodnt a respondenti ich mali zoradi poda
stupa dleitosti. Ilo o sebarealizciu, altruizmus, duchov
nos a spech v ivote.
Z jeho zverov je dleit skutonos, e obe skupiny zora
dili tieto hodnoty vemi podobne. Hodnoty sebarealizcie, al
truizmu a duchovnosti boli pre nich rovnako dleit a nebol
medzi nimi nijak tatistick rozdiel. spech v ivote ustpil
do pozadia, hoci v skupine ud so zitkom to bolo o nieo v
raznejie. Celkove, ako to bolo aj v Projekte Omega, vidme, e
rebrek hodnt u ud, ktor sa o tto oblas zaujmaj, sa po
dob hodnotovej truktre ud s priamym zitkom. Dvody
mu by samozrejme rzne, ale jednou z monost, ktor zo
hrali vznamn lohu je zrejme aj to, e presvediv svedectv
ud po bezprostrednej sksenosti tak ovplyvnili ostatnch
astnkov prieskumu, e sa stali lenmi spomnanej asocicie.
Prinajmenom tu mme al vskum, ktorho zvery podpo
ruj nau hypotzu uitonho vrusu.
Zistenia vyie uvedench tdi a hlavne ich dsledky vyvo
lvaj vo mne nov otzky a myslm, e si zaslia aliu po
zornos zo strany bdateov. V rmci mjho snaenia som pred
niekokmi rokmi vykonal vlastn neformlny prieskum, kto
r sa u dvakrt zopakoval. Spojil som v om prstup Flynna
254 P o s o l s t v o Svetla

s metdou Projektu Omega a hoci ide iba o mal pokus, pro

vokujcimi podnetmi prispieva k objasneniu toho, ako mu
informcie o zitkoch na prahu smrti ovplyvni cel popul
ciu podobne, ako si to kladie za cie tto kniha.

SKKA HYPOTZY
UITONHO VRUSU
Ako som u spomnal, v rokoch 1985 a 1994 som na univer
zite v tte Connecticute viedol v rmci vysokokolskho t
dia kurz o zitkoch na prahu smrti. Kad semester sa do za
psalo 35 a 40 tudentov, o znamen, e za cel ten as som
ich mohol ma asi 500. Poas kurzu som od nich poadoval,
aby si viedli podrobn dennk, v ktorom mali zaznamenva
svoje reakcie a komentre tkajce sa vyuovania, zadanej lite
ratry a udalost v ich ivote alebo v ivote inch ud, ktor
nejako sviseli s naou tmou. Ke som potom ich poznmky
a seminrne prce tal a s nimi diskutoval, asto som mal d
vod domnieva sa, e tento kurz v mnohch prpadoch mal,
povedal by som, zrejme celkom osobn a hlbok vplyv na sa
motnch tudentov. Zdrhal som sa hodnoti tieto vplyvy ne
jakm exaktnm spsobom, aby to nepsobilo ako nejak mo
je prehnan osobn angaovanie do toho, ako tudenti reaguj
na moje vyuovanie. Prve preto som na zaiatku semestra tu
dentov vdy vyzval, aby sa nezdrhali a otvorene mi povedali
svoje nzory, vrtane krajnho skepticizmu. Chcel som od
nich, aby uvaovali nad predloenmi materilmi vone a bez
akchkovek predsudkov a tak dospeli k vlastnm zverom
o zitkoch na prahu smrti.
Co sa teda v priebehu kurzu dozvedeli? Zaal som preha
dom samotnho zitku na prahu smrti a niekoko hodn som
im premietal vpovede ud, ktor ho preili. Traja z nich ns
potom navtvili a podelili sa o svoju sksenos priamo so tu
dentmi. Neskr som tudentov rozdelil na menie skupiny,
v ktorch mali diskutova o tom, o sa dozvedeli a prvkrt
som to robil vdy po nvteve prvho hosa. Nakoniec sme
vetky informcie zhrnuli a zvili rzne interpretan modely
Pohad na svet 255

na vysvetlenie tohto javu. Dotkli sme sa aj takch tm ako s

tdie o vierohodnosti (nieo podobn som uviedol v druhej
kapitole), zitky na prahu smrti u det, negatvne zitky,
zitky samovrahov, porovnvac vskum medzi rznymi kul
trami a podobne.
V druhej polovici kurzu som im predstavil materily o pr
buznch javoch ako s vzie na smrtenej posteli, zitky mimo
tela a zitky mystick a potom som sa venoval inkom, ku
ktorm dochdza v dsledku zitku na prahu smrti. Ku kon
cu kurzu sme sa strune zmienili aj o pekulatvnych otzkach,
svisiacich s monmi evolunmi vplyvmi tchto zitkov.
Pozval som alch najmenej troch ud s priamym zitkom,
s ktormi sme hovorili najm o nslednch inkoch ich zit
ku a tie inch renkov, medzi ktormi nechbali ani v
skumnci v tejto oblasti. Niekoko hodn som venoval aj istm
cvieniam, pri ktorch som tudentov iadal, aby sa z hadiska
ivotnho prehadu zamysleli nad svojm ivotom (ako som
uviedol v iestej kapitole). Stretli sme sa 28 krt poas trns
tich tdov, kad stretnutie trvalo asi 75 mint.
Poas kurzu si mali preta knihu Raymonda Moodyho Life
After Life, moju knihu Heading toward Omega, a jednu z knh
Scotta Roga Life after Death, v ktorej tento autor rozober rz
ne parapsychologick javy svisiace so zitkom na prahu smrti
(tme ivota po smrti sme sa dotkli len okrajovo a nebola to
stredn tma nho kurzu). Nakoniec to bola kniha Michaela
Talbota The Holographic Universe, ktor poskytla zjednocujcu
teoretick perspektvu, s pomocou ktorej sa mohli vysvetli ta
k anomlie, akou je aj zitok na prahu smrti, v rmci vedec
kho prstupu znmeho ako Nov paradigma".
Ak tudenti sa zapisovali do tohto kurzu? Na jeho zaiatku
som vykonal neformlny prieskum, aby som zistil, o u asi
o tchto zitkoch vedia a ak maj na ne nzor. Celkove tto
zujemcovia, takmer vdy tudenti predposlednho a posled
nho ronka, nevedeli o tom vea a vina ich informci po
chdzala zrejme z predpokladanch nespoahlivch alebo sen
zcie chtivch zdrojov, ak s rzne televzne debaty, bulvrne
pltky, lnky v asopisoch a filmy. Spravidla tak zanali kurz
s vemi plytkmi, obyajne povrchnmi vedomosami o tejto
256 Posolstvo Svetla

oblasti. Vina z nich vak bola tejto tme otvoren a prejavo

vala zujem dozvedie sa viac. Vysloven skeptici alebo priami
odporcovia boli pomerne vzcni (ale mal som aj takch), ale na
zaiatku kurzu dos vek poet prejavoval ist skepticizmus
alebo in formu zdranlivosti.
Mem poveda, e tto tudenti, hoci sa k tomu rozhodli
sami a boli veobecne nadan, v iadnom prpade nezanali
ako plne presveden" a nevedeli o tchto zitkoch viac ako
ostatn. Na zaiatku kurzu by som ich charakterizoval ako sku
pinu, ktor sa o dan tmu zaujma, ale m k nej vea otzok.
Chceme samozrejme vedie, ako na nich zapsobil semes-
trov kurz o zitkoch na prahu smrti.
U som spomenul, e som sa nechcel tomuto problmu ve
nova z obv o objektvnos mjho skmania. Cel roky som tak
iba sm pre seba pozoroval jasn prejavy mnohch tudentov, na
ktorch mal tento kurz jednoznane siln a pozitvny vplyv. Ke
som vak na jar v roku 1993 uvaoval nad otzkou vplyvu tch
to zitkov a zaoberal sa zvermi v Projekte Omega, zrazu mi na
padlo, e na konci kurzu rozdm tudentom mal dotaznk (kto
r som zostavil de predtm). Nevedeli, e ich ak aksi
hodnotenie seba samch a ja som ho ani dopredu neplnoval.
Na posledn hodinu prilo 28 tudentov. Dotaznk pozost
val z smich sborov otzok s vberovou odpoveou. Kad
z nich zanala: Po absolvovan tohto kurzu..." a konila dvo
mi otzkami s otvorenou odpoveou. Poda psomnho poky
nu mali tudenti odpoveda anonymne a o najpravdivejie.
Vsledky tejto tdie uvdzam v niekokch kapitolch tej
to knihy a chcem tu len ozrejmi tie, ktor s pre ns prve ak
tulne. Ide o postoj tudentov k samotnm zitkom a o zme
ny v ich hodnotch a svetonzore.
Prv otzka sa tkala autenticity zitkov na prahu smrti.
Dvadsaosem z dvadsiatichdeviatich (96 %) tudentov sa vy
jadrilo, e s teraz viac presveden o ich autenticite a nzor
jednho sa nezmenil. Ale si uvedomme, e vina z nich bola
k tmto zitkom u od zaiatku otvoren, potom je skuto
nos, e takmer u vetkch sa nzor na ich hodnovernos posil
nil, ete pozoruhodnejia. Zoi-voi predloenm dkazom
dokonca ustupovali aj skeptici.
Pohad na svet 257

Pri odpovedi na aliu otzku 17 tudentov (61 %) ctilo, e

po kurze s viac duchovne orientovan, priom ostatn zmenu
nezaregistrovali.
S ohadom na pochopenie zmyslu ivota, 19 tudentov
(68 %) bolo viac presvedench, e ich ivot m zmysel, zatia
o ostatn (okrem jednho) svoj nzor nezmenili.
Dvadsa tudentov (71 %) sa vyjadrilo, e v dsledku kurzu
sa ich predstavy o Bohu zmenili, vrtane 8 tudentov (29 % ) ,
ktor kontatovali posilnenie svojej viery. Nikto nezaznamenal,
eby sa jeho viera v Boha oslabila, ale alch 8 tudentov (29)
naznailo, e ich predstavy o Bohu sa nezmenili.
Hoci je poet prpadov mal, vsledky sa v podstate zhodu
j s dojmom, ktor vo mne tudenti vyvolali. Samotn tatisti
ka me psobi nudne a tak mi dovote niektor odpovede ci
tova. Sami tak mete vidie ak hbka zmien sa skrva pod
strohmi tatistickmi dajmi.

Ctim, e som sa stal duchovnej a posilnilo to moje presvede

nie, e bohatstvo ani materilne veci nie s vbec dleit.

Ctim, e to najdleitejie, o som zo tdia zitkov na pra

hu smrti zskal, je v zmysel pre duchovn rozmer a via
viera v Boha.

Menej sa bojm smrti... a som viac duchovne orientovan.

Vdaka tdiu tchto zitkov som pochopil, e lska je hnacou

silou udstva. Prehodnotil som svoju vieru v Boha, v reinkarnciu
a duchovnos a moja viera je teraz pevnejia. Ctim, e som poas
tohto kurzu dospel ako osobnos.

Co som zskal poas tohto tdia: (1) viac scitu s ostatnmi

udmi, (2) menej obv z konca ivota, (3) viu otvorenos k al-
iemu ueniu a chu ui sa km len budem mc.

Objavil som duchovnos, ktor bola vo mne skryt. Viac teraz

vidm, ako psobm na druhch a chcem, aby tto duchovnos vo
mne dalej rstla.
258 Posolstvo Svetl

Ctila som sa osloboden od mnohjch negatvnych aspektov i

vota. Zskala som urit hlbok sebapoznanie a viac vnmam svo
ju vlastn hodnotu. Ctim viac vdanosti za ivot a lsku. Mm
v sebe menej negatvnosti a menej nepriatestva voi druhm.
Ctim, e tento kurz bol pre mj ivot mimoriadne uiton.

Duchovnej pohad na seba a na svet. Pochopenie o je

NAOZAJ v ivote dleit a opustenie niektorch materialistic
kch hodnt, ktor som uznvala.

U samotn oboznmenie so zitkami na prahu smrti bolo za

ujmav a poun. Ctim, e vdaka tomuto kurzu som teraz otvo
renej a starostlivej... Zskal som pozitvnej pohad na smr
a ivot.

Tento mj mal prieskum sa u zopakoval v dvoch alch

kurzoch - jeden bol mj vlastn v nasledujcom semestri
a druh, podobne truktrovan na inej univerzite. Oba do
siahli prakticky rovnak vsledky. Dokazuje to, e tieto zistenia
nezvisia od prtomnho intruktora a mu sa teda pripsa na
vrub vlune obsahu materilu, ktor je na tchto kurzoch
predkladan.
Ke sme takto zskali celkov obraz o vsledku tchto t
di, ak meme vyvodi logick zver v svislosti s hypotzou
uitonho vrusu?
Napriek malej vzorke a nhodnmu charakteru tchto prie
skumov jedno veobecn zistenie je celkom nepopieraten: v
roky, pocity a hodnoty tchto tudentov s rovnak ako u u
d, ktor preli zitkom na prahu smrti. Tie ist inky,
o ktorch hovoria udia po zitku, objavuj sa u tudentov,
ktor sa s nimi iba oboznmili. To vetko podporuje hypotzu
uitonho vrusu: zd sa, akoby sa niektor pozitvne inky
zitku na prahu smrti dali prenies sprostredkovane prezen
tciou relevantnej informcie na osobu, ktor sa o tto tmu
zaujma. Dsledky takho tvrdenia s samozrejme alekosiah
le. itatelia tejto knihy tak maj nielen al dkaz na podpo
ru mylienky e to, o sa stalo mojim tudentom, sa me sta
aj im, ale e s najvou pravdepodobnosou sa to u aj stalo.
Pohad na svet 259

Prv ako sa zaneme rozplva nad schopnosou zitku na

prahu smrti psobi ako uiton vrus, musme sa pozastavi
nad niektormi otzkami. Aj ke prijmeme uveden vsledky
ako hodnovern, musme naprklad pripusti, e zatia nevieme
do akej hbky tieto zmeny tudentov zasiahli a i pretrvaj tak
dlho, ako je to v prpade skutonho zitku. Mohli by sme po
loi viac takchto interpretanch otzok, na ktor vak me
da odpove iba budci vskum. Napriek tomu, vetky tieto
zistenia, spojen so tdiami, ktor som citoval, ponkaj pri
jaten zklad na to, aby sme uverili, e zitok na prahu smr
ti nevplva len na tch, ktor ho preili, ale aj na tch, ktor s
pripraven otvori sa jeho posolstvu.

ALIE DKAZY NA PODPORU

HYPOTZY UITONHO VRUSU:
KONKRTNE PRBEHY
Km systematick vskum odpovie na otzky, ktor som vyie
naznail, meme poui in dostupn dkazy. Mm na mysli
mnostvo sprv, ktor pochdzaj od vskumnkov zaoberajcich
sa tmto problmom. Vea relevantnch informci obsahuj lis
ty a in neoficilne svedectv, ako s rozhovory na konferencich
a niektor mono odvodi z rozhovorov s umi, ktor zitok na
prahu smrti nikdy nemali. Uvdzam tu len mal vzorku takch
to materilov, aby som ilustroval, do akej vysokej miery me nie
kto pripomna loveka, ktor takto zitok preil, len tm, e sa
ponor do prslunej literatry. V jedenstej kapitole uvediem al
ie podobn prpady na podporu tohto predpokladu.
Ako prv je tu mu James, ktor mi napsal o tom, ako na
neho zapsobilo dlhoron tanie tejto literatry. Nie je len
prkladom inku uitonho vrusu, ale aj zstancom tejto hy
potzy, na ktor priiel nezvisle odo ma.

Neusporiadal som si ani nezorganizoval vetky inky zitku

na prahu synrti, ale nazdvam sa, e ak ma to (tanie) ovplyvni
lo tak silne, musia by aj in podobn mne, na ktorch to zapso
bilo rovnako.
260 Posolstvo Svetla

alej potom uvdza zoznam zmien, ktor poas tch rokov

na sebe pozoroval:

Zitok na prahu smrti zredukoval strach pred smrou, ktor

som predtm mal. Vlastne ho plne vylil. Mm vemi pozitvny
pohad na smr a zanam ma ovea jasnej obraz o ivote po
smrti. Tieto zitky obohatili mj duchovn ivot tm, e mi po
mohli presun sa od mystiky k priamejiemu nazeraniu na svet.
Predstavili mi a objasnili mnoh duchovn koncepcie, ktor som
predtm nechpal, ako je reinkarncia alebo oistn efekt ivot
nho prehadu. Predstavili mi ich ako osi relne a nie iba ako
nieo v o dfame a o nm predkladaj teologick terie a mty.
Zitky na prahu smrti vemi posilnili moje uvedomenie nadra
denosti lsky ako ivotnej sily, ako zmyslu a ciea vetkch naich
aktivt a vetkho na svete. Posilnili tie moju vieru, e to, o je
naozaj duchovn, presahuje vetky viery a obmedzenia nboen-
stiev (ako zrejme naznaili vetci mystici).

al podobn prklad takho vplyvu literatry sa dostal do

mojej pozornosti, ke som pred niekokmi rokmi dostal list
od Donalda penzionovanho profesora jazykov a literatry.
Podobne ako James, aj on ist as, i ke nie tak dlho, tal ta
kto literatru, o mu prinieslo, ako povedal, zsadn zmenu
v ivote". V tomto ohade vznamne poznamenva: Uvedomil
som si, e sa tak stotoujem s tmito umi, e vlastne na
vlastnej koi prevam vea z toho, o oni preili naozaj." Po
tom, podobne ako James, uvdza zoznam zmien, cez ktor
v tomto procese preiel:

1. Pozoruhodne zmenen strach zo smrti a spolu s tm zmiz

nutie vetkho strachu zo ivota.
2. Absoltne pozitvny postoj k ivotu, k svetu a kadmu
v om, spolu s nevdanm oduevnenm pre ivot a vrazn nrast
tvorivej aktivity.
3. Nefalovan a oividne neustly pocit pohody, pozorovaten
i v neoakvanch situcich.
4. Neustla vntorn tba vrti sa k nejakmu druhu uenia
druhch a hadanie spsobu ako im pomha.
Pohad na svet 261

5. Pred svojim hadanm som sa charakterizoval ako vysloven

ateista... Hoci mj vskum nezlepil vemi mj postoj k organizo
vanmu nboenstvu, som teraz pevne presveden, e udsk ve
domie preva smr tela.

Nakoniec mi dovote uvies as rozhovoru so vajiarskou

respondentkou Beatrice, ktor takisto nijak zitok nemala.
Vam za mojej kolegyni Evelyn Elsaesser Valarinovej. Ten
to rozhovor je pre ns zvl pozoruhodn, pretoe nm po
mha vidie nielen vsledok ale vidme v om aj to, ako lovek,
ktor sa o tieto sksenosti zaujma, zana zskan poznatky
oceova a integrova do svojho ivota. Evelyn ma ete upo
zornila, aby som pamtal na to, e vo vajiarsku, kde tento
rozhovor prebiehal, nie je fenomn zitkov na prahu smrti tak
veobecne znmy ako v USA. Pokia ide o samotn respon-
dentku, je to 45-ron ena s vysokokolskm vzdelanm.

EV: Kedy a ako ste sa prvkrt dozvedeli o zitkoch na pra

hu smrti?
B: Bolo to asi pred desiatimi rokmi. Nepamtm si u pres
ne ako to bolo, ke som si prv raz tento jav uvedomila. Pa
mtm si iba, e som zbadala nejak publikciu, v ktorej bol ci
tt z knihy Life after Life od Moodyho. V tom ase nebol tento
fenomn v Eurpe vemi znmy a vo vajiarsku ete menej.
EV: o na tomto jave uptalo vau pozornos?
B: Bola som vdy lovekom, ktor m vea otzok a ned sa
ahko uspokoji zvyajnmi odpoveami. Ke som prvkrt
poula o tchto zitkoch, v skutonosti som u nejak dobu
hadala odpovede na otzky existencie. Vea som tala vi
nou vedeck a filozofick knihy. Rozvjali mj intelekt, rozi
rovali moje vedomosti a otvorili moju myse pre svet, ale moje
srdce ostalo neuspokojen ako predtm!
EV: o sa stalo, ke ste si pretali Life after Life}
B: Nechcem, aby to znelo nejako pompzne, ale bolo to pre
ma osi ako zjavenie. Nemm na mysli Moodyho komentre
alebo analzu, ale svedectv ud. Ke som ich tala, plakala
som a vedela som, e hovoria pravdu! Hlboko sa ma to dotklo
na inej rovni ako na intelektulnej. Slov tchto ud li rov-
262 Posolstvo Svetla

no do mjho srdca, do due, do podstaty mjho bytia - nech

u to nazvete akokovek. Okamite som vedela, e je to prav
da. Nemalo to ni spolon s takm druhom poznvania, ke
zskate nejak informciu a poviete si no, je to mon, d
va to zmysel, alebo - nie, logicky je to nemon. Nebol to ta
k spsob intelektulneho poznania, bol to skr aksi vntor
n pocit. Mala som dojem, e je to pravda, ktor som vdy
vedela, ale jednoducho som na u zabudla. no, bolo to zjave
nie ava.
EV: Co mte na mysli pod tou avou?
B: Predstavte si, e krate niekde v tme a hadte cestu
a zrazu vidte pred sebou svetlo a chodnk. Uav sa vm!
EV: Jasn, chpem to. Mete mi teraz poveda koko toho
viete o zitkoch na prahu smrti?
B: tala som o nich knihy a lnky a videla som niekoko
televznych programov.
EV: Koko knh ste o tom pretali?
B: Desa alebo ptns. Nie som si ist. Nepotala som ich.
EV: Stretli ste sa niekedy s lovekom, ktor to zail?
B: Nikdy. Videla som ich len v televzii.
EV: Zaili ste zitok na prahu smrti alebo in duchovn i
mystick zitok niekedy sama? Alebo ste zaili stav rozre
nho vedomia?
B: Nie, nikdy.
EV: Ako zmenili zitky na prahu smrti v ivot?
B: Zmenili mi vetko.
EV: Mete by konkrtnejia?
B: Nu, to o som sa dozvedela, potvrdilo moju intuciu
a v istom zmysle moje tajn ndeje o preit vedomia po teles
nej smrti.
EV: Verili ste v ivot po smrti aj predtm?
B: Aby som bola primn, chcela som, aby to bola pravda,
ale nevedela som, i je to naozaj tak. Vtedy to bola otzka vie
ry... Som ale lovek, ktor sa na vetko pta a nenechm sa ah
ko presvedi.
EV: Ak je to tak, preo potom verte tm uom?
B: Pretoe si nemyslm, e som mdrejia ako tch trinst
milinov Amerianov (poet ud v USA, ktor preili tento
Pohad na svet 263

zitok, odhadnut na zklade niekokch prieskumov) a kto

vie, koko takchto je ete na celom svete! A okrem toho - o
je pre ma dleitejie ja jednoducho ctim, e je to pravda.
EV: Ako in to ete ovplyvuje v ivot?
B: Posiluje to moju vieru v preitie vedomia po smrti
a v existenciu a stretnutie s Bohom alebo Svetlom alebo ako to
volte. Vaka tomu verm, e vetko, o sa mi stane, hocijak
bolestn, smutn alebo nespravodliv, vetko to m urit
zmysel ni sa nedeje iba nhodou.
EV: Ako tieto zitky zmenili v kadodenn ivot?
B: Zmenilo to moju posadnutos z toho, ako rchlo plynie
as. plne som sa jej zbavila. Predtm to bola moja ven sta
ros. Ke som mala dvadsa, u som si uvedomovala, e je po
vrchole mojej mladosti. Pri kadch narodeninch mojej dcry
som sa ctila staria a to ma zarmucovalo. Pozerala som sa na
svoju tvr v zrkadle a hadala som kad nov vrsku. To vet
ko je u pre. Viem, e v oblasti vedomia as neexistuje tak
preo by som mala myslie na nejak starnutie a plynutie asu?

AKO SA VYROVNA LOVEKU

SO ZITKOM NA PRAHU SMRTI
BEZ TEJTO PRIAMEJ SKSENOSTI
Tieto svedectv dokazuj, e udia, ktor s im otvoren, mu
sa z nich nielen poui, ale mu si ich zkladn pravdy zvn
torni a prija za vlastn. V tomto zmysle sa stvaj rovnmi
tm, ktor zitok mali a zanaj vidie svet cez jeho prizmu.
Tak vlastne uskutouj predpoklad, ktor na zaiatku tejto
kapitoly vyslovil Steve: To poznanie, ktor zskaj udia, ke
zomieraj, sa d zska aj bez umierania. Nemuste zomrie,
aby ste sa tam dostali."
Ako teda vidme, niektor u urobili to, o mete aj vy, ak
pouijete tto knihu pri zmene svojho ivota. Ak je hypotza
uitonho vrusu sprvna, potom je celkom mon, e nie
ktor tieto zmeny sa u zasiali do vho vntra a mu po is
tom ase rozkvitn. Nie je potrebn na to ni viac a sta, ak
budete ta tto knihu a uvaova nad jej obsahom. Toto je
264 Posolstvo Svetla

princp nkazy spomnan v vode tejto kapitoly, ktorej via

as sa venuje jeho dokazovaniu. Spomenul som vak aj druh
princp, ktor by sme mohli vyui. Tkal sa zmernho napo
dobovania ivotnho postoja ud, ktor tento zitok preili
a jeho praktizovania vo vlastnom ivote. Je naase vrti sa te
raz k tejto stratgii a naplni tak poslanie tejto kapitoly a sub
celej knihy: naui sa vidie a kona vo svete tak, ako to robia
t, ktor sa vrtili z druhho brehu. Vyaduje to sce ist silie
z vaej strany, ale vyaduje to vina hodnotnch vec. Tu je je
den nvrh ako mono zaa.
Najprv si vyhrate ist as na pokus. Bude trva aspo nie
koko hodn, ale mono budete chcie tomu venova cel de.
Zanite tm, e sa op ponorte do niektorch prbehov z tej
to knihy (alebo inej knihy venovanej tmto zitkom), ktor na
vs zapsobili mimoriadnym dojmom a budete nad nimi rozj
ma i nad tm, o vs chc naui. Posete si v tichu a medi
tujte nad ich posolstvom, zvl pokia hovor o scite k sebe
a ostatnm. Dovote tmto mylienkam a pocitom, aby cez vs
vone prdili, ako to asi prebieha poas meditcie a nechajte
tento proces absorpcie plyn a do pocitu naplnenia.
A sa to stane, pokraujte v kadodennej innosti a snate sa
pritom ma o najviac na mysli o vs tento zitok u o tom,
ak mte by, ako vnma svet a ako sa sprva k druhm.
V skutonosti hrte postavu loveka po zitku na prahu smr
ti, ktor ste si pre tento pokus vybrali a hoci sa vm to me
zda spoiatku neprirodzen, po uritom ase cvienia sa bu
dete cti celkom prirodzene. A nezabdajte, e z pokusov,
akm bol projekt lsky Charlesa Flynna vieme, e tto techni
ka me by vemi spen pri infikovan takejto novej per
spektvy do naej due. Ak obas z tejto lohy vypadnete
(a urite sa to viackrt stane) opatrne si ju pripomete. Skste
vnma svet oami plnmi scitu k sebe i ostatnm. Pestujte to
v sebe a nakoniec tento dar zskate natrvalo a budete ho mc
rozdva alej.
Pte si dennk o vaich sksenostiach s tmto cvienm: ak
ste mali pocity, ak poznanie ste poas tohto cvienia objavili-
Opte niektor stretnutia s inmi, kedy ste ctili, e konte
poda toho, o ste sa nauili a o ste absorbovali z pouen, kto-
poklad na svet 265

r
ste sa vo svojom ivote snaili aktualizova. Pozrite sa na ne
vlastnmi oami a potom si predstavte, o by vm o nich po
vedala sveteln bytos. Pozorujte a analyzujte svoje chyby, ale
neste ich. Ute sa z nich a zaznamenajte si, o ste sa nauili.
Pte vone a bez zbran a urite objavte alie nov veci.
Ak mete, cvite to asto, dokonca kad de, aspo uri
t dobu. Mono, e sa nebudete mc tomu venova vdy nie
koko hodn, ale nech u to bude hocijak dlh i krtky as,
bohato sa vm odmen. Nakoniec zistte, e sa stvate tm lo
vekom, o ktorom ste tali.
Je samozrejm, e rodina a priatelia si pravdepodobne tieto
zmeny vimn a prve tak ako o tom hovoril v vzor, ani im
sa nebude vdy pi o vidia. Mu vznikn problmy. ivot
vak nie bezproblmov stav! A zmena sa nerod ahko pre to
ho, kto sa ju sna realizova vo svojom ivote, rovnako ako ani
pre ud v jeho okol. Ak ste sa vak na tto cestu vntorne roz
hodli, muste ochotne zna jej nsledky a vyrovna sa s tm,
o sa na nej objav.
Sta iba, ak sa optate niektorho loveka, ktor preil blz
ke stretnutie so smrou, i to stoj za to, ak sa Svetlo stane
vam sprievodcom a sna sa vs naui, ako mte i a ako
zomrie.

Poznmky

1 Prkladom je prspevok D. Royseho The near-death-experience:

A survey of clergy's attidudes and knowledge" (Zitok na prahu smr
ti: Prehad postojov a informovanosti cirkvi) Journal of Pastoral Care,
1985; Roberta Orne Nurses'views of NDEs" (Nzory zdravotnch
sestier na zitok na prahu smrti), American Journal of Nursing, 1986;
B. A. Walker and R. D. Russel Assessing psychologists'knowledge
and attitudes toward near-death phenomena" (Odhad vedomost
a postojov psycholgov k javom na prahu smrti), Journal of Near-
Death Studies, 1989; E. R. Hayes and L. D. Waters Interdisciplinary
perception of the near-death experience: Implications for professional
education and practice" (Interdisciplinrne vnmanie zitku na pra
hu smrti: Dsledky pre odborn prpravu a prax), 1989; Linda Bar-
nettov Hospice nurses' knowledge and attitudes toward the near-
266 Posolstvo Svetla

death experience" (Vedomosti a postoje zdravotnch sestier v hospi-

coch k zitku na prahu smrti), Journal of Near-Death Studies, 1991;
L. J. Bechtel, A. Chen, R. A. Pierce and B. A. Walker .Assessment of
clergy knowledge and attitudes toward the near-death experience"
(Odhad vedomost a postojov cirkvi k zitku na prahu smrti), Jour
nal of Near-Death Studies, 1992; L. H. Moore ,An assessment of phy-
sicians'knowledge of and attitudes toward the near-death experience"
(Odhad vedomost a postojov lekrov k zitku na prahu smrti), Jour
nal of Near-Death Studies, 1994; Allan Kellehear and P. Heaven
Community attitudes towards near-death experiencers: An Austra
lian study" (Postoje spolonosti k uom so zitkami na prahu smr
ti: austrlska tdia), Journal of Near-Death Studies, 1989; a Allan Kel
lehear, P. Heaven and J. Gao Community attitudes toward
near-death experiences: A Chinese study" (Postoje spolonosti k zit
kom na prahu smrti: nska tdia), Journal of Near-Death Studies,
1990.
2 Charles Flynn: After the beyond (Englewood Cliffs, NJ: Prentice-Hall,
1986), stt.7.
3 Leo Buscaglia, Love (New York: Fawcett, 1982).
4 Flynn, citovan dielo, str. 7.
5 Kenneth Ring: The Omega Project (New York: Morrow, 1992).
6 Tento tvrron vedeck asopis vydva Human Sciences Press, Inc.,
ktorho adresa je 233 Spring Street, New York, NY 10013-1578.
7 Bruce Greyson: Near-death experience and personal values" (Zitok
na prahu smrti a osobn hodnoty), American Journal of Psychiatry,
140(5), 1983, str. 618-620.
 KAPITOLA

Dary svetla:
10
Lieitesk schopnosti
po zitku na prahu smrti

Jeden z prvch filmov, ktorch prbeh je zaloen na zitku na

prahu smrti, sa volal Resurrection (Vzkriesenie) a teil sa vekej
popularite na zaiatku 80. rokov. Elien Burstynov v hlavnej
lohe zobrazila ivot mladej eny, ktor sa po akej automobi
lovej nehode spojenej so zitkom na prahu smrti nakoniec st
va mimoriadne nadanou lieitekou s takmer zzranmi
schopnosami prinavrti zdravie. Kee som bol s tmto fil
mom vtedy v akomsi okrajovom kontakte a stretol som sa na
koniec s niektormi jeho tvorcami, ako naprklad scenristom
Lou Carlinom, viem nieo o udalostiach, z ktorch tento film
vychdzal. Naprklad, niektor udalosti zo ivota protagonist
ky po tom ako sa stane verejnou lieitelkou, s zaloen na i
vote vemi dobre znmej americkej lieiteky Rosalyn Bruye-
reovej, ktor pomhala pri filme ako konzultant. Ako mi vak
sama Rosalyn povedala, nikdy nemala zitok na prahu smrti,
take nebola skutonm prototypom ak vo filme vystupoval.
Lou Carlino mi vysvetlil, e jednoducho nemal takho loveka,
ktor by mu slil ako model a vo svojom prbehu skombino
val to, o sa od ud dozvedel a o om sa dotal.
Bol to samozrejme film, ktor vychrlila hollywoodska tov
re snov a mete ho povaova za ist druh zbavy, ktor sa
vone zahrva s vsledkami vskumu o zitkoch na prahu smr
ti. Pri takomto pohade sa vak mete aj mli, pretoe daje
z vskumov potvrdzuj predpoklad Carlina: Zd sa, e
vznamn mnostvo ud po takomto zitku objavuje v sebe
ist druh lieiteskch schopnost. Ak je to tak, potom sa nm
268 P o s o l s t v o Svetla

oplat preskma, i by sme mohli z tchto zvltnych nsled

kov zska nieo pre nae ivoty. Ak by sme dokzali pochopi,
o je zkladom tchto schopnost, mono by sme sa nauili ako
sa k nim dosta a vyui ich pre seba i druhch.
Musme sa vak najskr pozrie na to, i zitok na prahu
smrti naozaj prebdza schopnosti lieenia a ako k tomu do
chdza. Pozrime sa najprv na niektor pecilne tdie, aby
sme videli, ak siln je vzah medzi zitkom na prahu smrti
a lieenm. Jednm z prvch bdateov v tomto smere bola
Anglianka Margot Greyov, ktor uviedla vsledky svojho v
skumu v roku 1984 v knihe Return from Death. V kapitole
Prejavy lieenia" pe:

Existuje ete al pozoruhodn prejav, ktor je zrejme spontn

ne aktivovan zitkom na prahu smrti a je to dar lieenia. Po
dobne ako schopnos jasnovidectva, zd sa, e aj tto schopnos do
stva lovek (v mnohch prpadoch) ako priamy dsledok svojho
blzkeho kontaktu so smrou.1

Americk bdateka P. M. H. Atwaterov poas dvadsiatich

rokov hovorila s vye 3000 umi s tmto zitkom a i ke ne
podva presn slo, v poslednej knihe kontatuje, e viac ako
50 percent jej respondentov po zitku zisuje, e m uzdra
2
vujce ruky" . Aj alie vskumy potvrdzuj zvery pani At-
waterovej. Vo vlastnej tdii som nedvno zistil, e 42 percent
ud po zitku zisuje zven schopnosti lieenia v porovnan
s iba 11 percentami v kontrolnej skupine a vye tvornsobne
viac (47 percent) tchto ud v porovnan s kontrolnou skupi
nou spomenulo prtomnos bu nejakch zvltnych energe
tickch vbojov v rukch alebo syndrm horcich rk" 3 . Ete
vraznejie vsledky dosiahla austrlska sociologika Cherie
Sutherlandov. V jej vzorke respondentov, ktor preili zitok
na prahu smrti, iba osem percent hovorilo o uritch schop
nostiach liei pred zitkom, po om vak tento poet dosia
hol 65 percent. Na zklade vetkch tchto vsledkov meme
teda kontatova, e zitok na prahu smrti m tendenciu pre
budi to, o drieme v ns vetkch - schopnos psobi liei
vou energiou na druhch.
Dary svetla 269

Poas rokov mjho vskumu som sa aj sm stretol s umi,

ktor objavili, niekedy nhodou, e po zitku zskali ist
schopnos lieenia i diagnostikovania, priom ctili potrebu
vyui ju v slube inm. Jedna z mojich dobrch priateliek,
Barbara Harris Whitfieldov, ktor napsala jednu z prvch po
pulrnych autobiografickch knh o svojom zitku a ivote po
om 4 , me sli ako dobr prklad. Barbara (tali ste o nej
v svislosti s jej ivotnm prehadom na str. 225227) mala
svoj zitok v roku 1975 v svislosti s operciou chrbtice. Ke
sa zotavila, vimla si, e cez u prdi aksi lieiv energia".
A celkom urite mala syndrm horcich rk". Ke raz sedela
v aute veda manela, ktor ho riadil, nechtiac sa dotkla rukou
jeho stehna (mal na sebe krtke nohavice). Intenzita tepla z jej
ruky bola tak vek, e vykrkol od bolesti. Vo svojej snahe
pomha inm sa stala terapeutkou a pracovala s rznymi d
chacmi metdami. Ctila potrebu poloi svoje ruky na ud"
a tak prela na terapiu masou. Vysvetlila mi, e sa snaila
njs legitmny prostriedok ako by sa mohla dotka ud, a tak
im odovzdva uzdravujcu energiu, ktor v sebe ctila. Vo svo
jej knihe opisuje rzne lieitesk praktiky, ktormi pomha pri
chorobch a inch akostiach. Mem osobne potvrdi, e jej
ruky naozaj maj lieiv moc.
Nielen ruky, ale cel jej osobnos, ako som sm mohol ne
raz pozorova, vyaruje tto energiu. Naprklad, ke prila na
univerzitu, mnoh moji tudenti sa po jej prejave okolo nej
zhromadili a potom mi hovorili o jej energii, ktor priam
hmatatene na sebe ctili. Barbara pokrauje aj dnes v rmci
programu lieenia, v ktorom spojila sily so svojm druhm
manelom, vynikajcim autorom a lekrom Charlesom Whit-
fieldom.
alia ena, ktor poznm u od zaiatku mojej prce v tej
to oblasti, je Helen Nelsonov. Aj ona prela podobnm vvi
nom po svojom zitku v dsledku zastavenia srdcovej innos
ti v polovici 70. rokov. Helen doke priamo vnma
energetick pole okolo loveka ako aj energetick uzly v jeho
tele, znme v ezoterickch tradcich ako akry. Jej prca pozo
stva z intuitvnych diagnostickch vyhodnoten energetickho
poa loveka, priom sa sna o vyistenie energetickch blokov
270 Posolstvo Svetla

a obnovenie rovnovhy v systme ako celku. Nestretvame sa

teraz u tak asto, ale poda telefonickch rozhovorov z jej lis
tov usudzujem, e dosahuje pozoruhodn vsledky, zvl s pa
cientmi chormi na rakovinu. Naposledy som sa dozvedel, e
niekoko lekrov prejavilo o jej schopnosti zujem a e sa pri
pravuje kniha a jej ivote a prci, ktor zaala vykonva po
svojom zitku na prahu smrti.
Ete jedna ena (budem ju vola Stella) podobne ako Barba
ra a Helen, rozvinula v sebe nepopieraten schopnosti liei
a svojm prejavom psob rovnakou charizmou. Zoznmil som
sa s ou na konci 80. rokov, ke mi napsala o svojej prci s ne
vylieitene chormi pacientmi, zvl umierajcimi na aids:

Mj stcit s tmito pacientmi vytvoril nov dar". Nauila som

sa ako mem v tele spozorova naruen energetick miesta. (C
tim teplo, ke rukami nad nimi prechdzam). Potom sa sstredm
a cez ruky vylem energiu, aby som tto ich naruen energiu
upravila. Pacienti hovoria, e ctia avu poas niekokch hodn.
Viem, e prenam nejak druh energie a jej mnostvo je priamo
mern intenzite, scitu, ktor ctim.

Bohuia, zatia neexistuje iadna rigorzna a systematick

tdia takto nadobudnutch schopnost a musme sa spolieha
iba na svedectv zainteresovanch jednotlivcov. V rznych kni
hch mete njs vea prbehov ud o ich kontakte so smrou
a ich nslednej schopnosti liei i pomha pri bolesti inm,
ako to bolo v prpade Stelly. Mnostvo tchto vpoved ako aj
tatistika, ktor som uviedol, psobia dos presvedivo, po
dobne ako mnoh jednotliv prpady, take je ak povaova
vetky tieto nsledn inky za nejak podvod. Naopak, i na
priek absencii exaktnho vskumu sa zd pravdepodobn, e
medzi umi, ktor prekonali zitok na prahu smrti s mnoh
obdarovan schopnosou uzdravovania. Musme vak prizna,
e s plnou istotou to ete nevieme.
Neznamen to vak, eby sme nemali ist pomerne vznam
n signly z inch vskumov, ktor nm nepriamo dosveduj
spojenie medzi zitkom na prahu smrti a schopnosami liee
nia. Niektor nezvisl tdie (ako som naznail u v piatej ka-
Dary svetla 271

pitole) zistili zven elektrick citlivos ako jeden z nsledkov

zitku5. Tto udia asto hovoria o vskyte elektrickch alebo
elektronickch anomli v ich prtomnosti: prestvaj fungova
digitlne nramkov hodinky, zlyhvaj potae alebo elek
trick systmy v aute, kazetov nahrvae nahraj przdnu ps
ku a tak alej.
U dvno predtm som si vak vimol tieto anomlie v spo
jen s tromi osobami, ktor som vyie uviedol s Barbarou,
Helen a Stellou. Kad z nich mi s istm humorom a rozpak
mi hovorila o rznych takchto prhodch, ktor som vtedy len
zaregistroval a nemohol ich vysvetli. Ale nasledujca udalos,
ktorej svedkom som bol nielen ja ukzala, e tieto javy s as
t a al vskum jasne naznauje, e faktory zodpovedn za
tento jav mu by zko spojen s prebdzajcou sa schopno
sou ud po stretnut so smrou.
Pote so mnou na jeden z mojich seminrov o zitkoch na
prahu smrti. Je tu Stella ako jedna z tch osb, ktor som po
zval, aby sa podelila o zitok so mnou a mojimi tudentmi.
Pozvanho hosa v jeho rozprvan nijako neobmedzujem, ke
hovor o nsledkoch, ktor sa u neho prejavili. V istej chvli za
ala Stella opisova svoju prhodu. Stalo sa jej toto: Bola spolu
s manelom na dovolenke na Floride. Raz veer sa prechdzali
po obbenom mesteku a ocitli sa na ulici osvetlenej radom
poulinch svetiel. Ako tak krali, vimli si, e kad lampa,
okolo ktorej preli, zhasla. Jej manel bol technik a pozoroval
in anomlie okolo manelky od jej zitku. Poiadal ju teraz,
aby la pred nm a videl, ako vetky iarovky, okolo ktorch
prela, zasa zhasnali.
O niekoko rokov neskr, na alej dovolenke, sa ocitli
v tom istom mesteku a Stella povedala manelovi: Pamt sa
ako zhasnali tie svetl, ke sme tu boli predtm?"
"mo, samozrejme, celkom isto si to pamtm."
Pome tam zasa."
Manel v tej chvli zavhal, ale Stella trvala na svojom a tak
sa pustili hore tou ulicou. ,A verte tomu alebo nie," pokrao
vala, svetl zasa zaali zhasna".
Prve, ke to povedala, svetl v miestnosti nad nami zabli
kali a potom plne vypadli! Prve v tej chvli.
272 Posolstvo Svetla

A potom sa rozsvietili.
Stella stchla. Chichotanie a pochybnosti zo strany mojich
tudentov i odo ma. Kad si vimol, o sa stalo a kedy sa to
stalo. Zhasnut svetl udivujco zdraznili i potvrdili tento
prbeh tm, e jeho rozprvanie preruili.
Spsobila Stella, e svetl zaali blika a zhasli? Bol to iba ne
jak krtkodob vpadok dodvky elektrickho prdu? Bola to
iba nejak bezvznamn zhoda nhod? Zahrval sa s nami ve
k arodejnk?
Neviem, o to bolo, ale viem, e vtedy to uptalo pozornos
vetkch a zapsobilo to tajuplnm dojmom. Ten sa vs nieke
dy zmocn napriek racionlnym vysvetleniam, ktor vm zane
do ucha epka v intelekt.
V kadom prpade je odvtedy oraz zrejmejie, mne i inm
pracovnkom v tejto oblasti, e ako me by iba vecou nho
dy, aby vetci traja lieitelia, ktorch som vm tu predstavil,
mali tak vrazn elektrick citlivos. Vetci navye vyaruj
aksi vibrujcu energiu a maj charizmatick osobnosti. Dalo
by sa poveda, e vyaruj z nich iskry a mono to nemus znie
iba obrazne. Mono sa tto udia vracaj zo stretnutia so Svet
lom ovplyvnen jeho energiou a mono to Svetlo nie je len
nieo o mono vidie a cti. Me to by nieo ako blesk.

SVETLO A LIEIV SILA

Po tom vetkom, o u o Svetle vieme, meme sa na pozrie
novmi oami. Vieme u, e toto krsne, iariv a vetko pre
nikajce Svetlo je samotnm jadrom zitku na prahu smrti.
Odhliadnime na chvu od tchto bsnickch metafor a sptaj
me sa, o je to svetlo vo svojej podstate?
Samozrejme, e nejde len o metaforu. Svetlo je vo svojej
podstate elektromagnetickm javom. Tto udia asto hovoria
o tom, e boli ponoren vo Svetle", alebo Svetlo ich pohlti
lo", alebo dokonca dostali sprvu od Svetla". My, udia, sme
svojou podstatou tie elektrick bytosti" v tom zmysle, e
v ns i okolo ns sa nachdza energia elektromagnetickho po
a. Je celkom prijaten predpoklada, e poas zitku na pra-
Dary svetla 273

hu smrti je lovek vystaven psobeniu svetelnho poa, v d

sledku oho pretrvvaj zmeny jeho vlastnho elektrickho po
a i po nvrate do ivota. Kee je dnes u mon mera elek
trick polia v laboratrich a v medicne sa rozvinuli smery,
ktor pri liebe vyuvaj psobenie rznych energi a vibrci,
bolo by zaujmav zmera u tchto ud, i ich elektrick polia
maj nejak pecilne vlastnosti. Ak s moje pekulcie sprv
ne, malo by ma elektromagnetick pole tchto lieiteov vlast
nosti, ktormi by sa lilo od ostatnch ud.
Zatia o tto hypotza nie je potvrden, podporuj ju nie
ktor empirick fakty, ktor som spomenul v piatej kapitole.
tali ste v nej o vraznch fyziologickch a neurologickch
zmench (vtane hyperestzie a elektrickej citlivosti), ktor
spolu naznauj, e sa po zitku osi podstatn v loveku na
psychickej rovni akoby previnulo" a chba u len mal lo
gick krok k predpokladu, e tu ide aj o ist energetick posu
ny, ktor mu by zkladom schopnost lieenia.
Poda mojej mienky je to Svetlo, ktor liei a udia, ktor boli
vystaven jeho priamemu psobeniu s potom schopn dalej odo
vzdva jeho lieiv silu. V tomto zmysle by sme mohli tchto
ud povaova za aksi mal sveteln bytosti", ktor pokrau
j v prenan asti energie zskanej od Svetla.
Tto koncepcia lohy Svetla v zitku na prahu smrti ns
privdza k jednoznanmu dsledku. Ak je toto Svetlo naozaj
prvotnm lieivm zdrojom v ivote, mali by existova prpa
dy, kedy ono samo spsobilo nevysvetliten vylieenia z nevy
lieitench chorb. A takto prpady by sa mali vyskytova aj
medzi naimi respondentmi. Ako uvidme, naozaj s.
S touto otzkou sa zaoberali aj in autori. Naprklad, anglic
k autorka Margot Greyov poukzala u v roku 1985 na to, e
respondenti obyajne tvrdia, e bol to ich sprievodca alebo
sveteln bytos, ktor ich vtedy vylieila".6 Skoda, e som sa na
to nezameral viac pri svojich vskumoch, ale urite som po
dobn vpovede poul aj z st mojich respondentov. Typick
boli pre nich slov: Som zzrak medicny. Nemal som vbec
prei. Mj lekr mi nedval najmeniu ancu a moje zotavenie
ho udivilo. Viem ale, e som sa vylieil, ke som bol vo Svet
le." Pred niekokmi rokmi sa tejto tme venoval psycholg
274 Posolstvo Svetla

Paul Roud z Massachusetts, ke skmal a zdokumentoval

mnostvo takchto prpadov, vtane ud po zitku na prahu
smrti a v provokatvne nazvanej knihe Making Miracles7 dospel
k podobnm zverom. Na ilustrciu tu mem uvies niekoko
svojich alebo spostredkovanch prkladov.
O jeden celkom pozoruhodn prpad sa so mnou podelil
emeritn profesor nboenskch tdi zo ttnej univerzity
v Kansase, Howard Mickel, ktor ho vemi dkladne vyetro
val a me doloi jeho hodnovernos. Ilo o pacienta menom
Ralph Duncan, ktor v polovici 70. rokov umieral na leuk
miu. Lekri mu oznmili, e m u len mlo asu a tak sa pri
pravoval na smr. Poas hospitalizcie vak preil zitok na
prahu smrti a vtedy stretol iariv bytos. Povaoval ju za Jeia
(poda jeho slov nepodobal sa vbec na nau tradin predsta
vu o om) a z jeho o vystreoval ohe". Dolo k telepatickej
komunikcii vo forme troch krtkych viet, v zmysle: To u
stailo, je to mtve, je to pre." Tieto slov mu zneli v uiach
ete aj po nvrate do tela.
Bol potom z toho vetkho zmten a rozmal nad zha
dou vznamu slov to u stailo." Ale pokrauje: Viem, o
mal na mysli, ke povedal: ,je to mtve'. Znamenalo to pre
ma, e zrodky s mtve. e u nemm leukmiu." 8 Pre ma
vak tieto tri vety vznamne zapadaj do kontextu jeho vy
lieenia. Ke naprklad tto bytos s oami plnmi plamea
hovor: To u stailo," znamen to v skutonosti: Nabil som
a dostatonm naptm, aby som a vylieil." A potom povie:
Je to mtve, je to pre."
Ke som o tomto prpade poul v roku 1989 poslednkrt,
Ralph bol pln sily a il blzko Bolderu v Colorade.
Podobn prpad opsala Margot Greyov. P dn po oper
cii aldka nastali u pacienta komplikcie a manelke oznmi
li, e manel zomiera. Tento mal v tom ase zitok na prahu
smrti a poas neho videl

bytos odet vo farebnom plti neopsatene krsnych farieb

a t najintenzvnejiu iaru. Bytos stla napravo od mojej hlavy,
na tele som zahka zactil dve ruky, zaali sa hba pomaly dolu
a k chodidlm a nasp hore po avej strane, pri hlave zastali
Dary svetla 275

a potom zmizli. Nespomenul som si na to a do nasledujceho

da. Odvtedy som sa vak zaal vemi rchle zotavova a oskoro
som bol zasa pri svojej rodine.9

Aj v tomto prpade je zrejm, e ide o vylieenie v rmci

veobecnho kontextu scny naplnenej Svetlom.
Medzi tieto prpady patr aj mj priate Steve, o ktorom som
psal v prvej kapitole a ktorho zdravotn stav sa po dchacch
akostiach poas opercie stabilizoval po nadprirodzenom z
sahu enskej svetelnej bytosti. Aj Steve, podobne ako Duncan,
hovoril o prenikavch modrch oiach, ktor svietili akoby bol
v nich ohe. Zatia o vnmal, ako do neho prdi energia vy
arujca z nej, telepaticky pochopil aj jej mylienku:

Dcha nepravidelne. Je tu ist obava, eby sa tvoje dchanie

mohlo zastavi. Som tu, aby som to stabilizovala a aby sa tento
problm alej nekomplikoval. Si vemi vzcny a nikto nechce vy
stavova tvoj ivot riziku."

Steve mi porozprval ete dramatickej prpad diabetickej

mexickej eny, ktor nehovor po anglicky (Steve hovor pa
nielsky plynulo) a ako mi tvrdil, pred svojm zitkom nemala
o nich iadne vedomosti. Tu je jej prbeh.

Ete pred zitkom stratila zrak. Cukrovka jej zniila sietnicu

a chor srdce nevldalo zsobova krvou mozog, take nemohla
ani rozprva. Ke ju pripravovali na operciu, bola vo vemi a
lostnom stave. Otvoren opercia srdca diabetickej eny vo veku
67 rokov je pln rizk. Lekri vyli von, aby sa poradili o strat
gii. Zatia, km sa radili, videla ako sa otvorila stena a vystpilo
z nej iariv svetlo. Veda nej sa postavil mu s bradou, odet v bie
lom. Cel bol z bieleho svetla.
Ete nie si pripraven nasledova ma... nie si ete hotov. Vr
tim ti tvoj zrak. Potrebuje ho, aby si mohla dokoni svoj ivot.
A dm do poriadku tvoju srdcov chlopu, aby si mohla zasa ho
vori. M ete nieo v ivote spravi. Tvoje vnat potrebuj,
aby si ich uila."
Poloil jej ruku na hru a zrak sa jej vrtil. (Neskr) sedela na
276 Posolstvo Svetl

invalidnom vozku, vznesene pokojn, pln dvery a na tvri ma

la smev. Nohy u nemala, ale jej oi boli jasn a iarilo z nej
tich astie.
Kardiolgjej neskr povedal: Stalo sa nieo, o zmenilo v i
vot. Nemme pre to vysvetlenie. Osobne to pripisujem Boej vli.
Mete s teraz domov. Nerobili sme s vami ni. "10

Steve ukonil tto as listu slovami: Pem vm o tom pre

to, aby ste mali predstavu o tej obrovskej, nepredstavitenej si
le, ktor maj niektor tieto sveteln bytosti."
A nakoniec, mm aj niekoko vlastnch prpadov, ktor tu
mem spomen. Jeden z nich sa tka Stehy, ktor mala v a
se zitku diagnzu nevylieitenej rakoviny a poda jej nzoru
ju vylieilo stretnutie so svetlom. V kadom prpade, a dodnes
sa cti zdrav.
al prklad sa tka zitku Kathy Haywardovej, ktor som
stretol iba raz vo Washingtone, D. C. v polovici 80. rokov, ale
videl som ju predtm veakrt, pretoe inkovala vo filme
o zitkoch na prahu smrti a ten som premietal v kurzoch ka
d semester. Kedysi na zaiatku 70. rokov umierala Kathy na
Hodgkinsonovu chorobu, ktor sa vtedy lieila ovea aie ako
dnes. Po prchode do nemocnice sa zrtila a jej koniec sa oa
kval ete tej noci.. A naozaj zomrela (na monitore sa objavila
rovn iara a ona ju videla z miesta mimo svojho tela) a zaila
svoj zitok. Stretla v om sveteln bytos a ke bola obklope
n Svetlom, ctila ako ou prenikaj lieiv energie. Potom ju
bytos poslala sp. Priamym vsledkom jej zitku bolo, e bo
la plne vylieen. Ke som konene, po mnohonsobnej pro
jekcii filmu stretol Kathy osobne, nevyzerala iba zdrav, ale
priam iarila.

ALIE DARY SVETLA:

UZDRAVENIE ZO ZFALSTVA
Nae rozprvanie o uzdravujcej sile Svetla by mohlo ahko vy
vola dojem, e jeho psobenie sa obmedzuje iba na lieenie te
lesnch chorb. Bol by to vak chybn nzor, lebo Svetlo liei aj
Dary svetla 277

v duchovnom zmysle. Inmi slovami, nenaprva iba tel, ale opra

vuje aj ivoty. Je to zvl zrejm v prpade tch, ktor mali vemi
ak osudy a v ase zitku boli asto na konci svojich sl. Vidie
na nich celkom odlin aspekt svetelnej energie, ktor vracia ich
ivotu zmysel. Zatia o v prpade telesnho uzdravenia psob
Svetlo v lohe majstra lekra, teraz je to skr loha majstra tera
peuta. V tejto lohe nielen ukazuje na cestu von z prehlbujcich
sa tieov zmrnenho ivota, ale poskytuje tak techu a lsku,
e ctime ako nm z pliec pad archa ivota a znovu sa teme
z istej blaenosti, ktor vek indick svtec Ramana Maharii
nazval naou pravou podstatou - astm samotnm.
Aby ste mohli oceni tento druh poehnania, ktor dva
Svetlo neastnm jedincom, pretajte si, o mi o tom napsa
la moja austrlska priateka Andrea. Poas zotavovania z akej
opercie zaila v nemocnici svoj zitok na prahu smrti. V jed
nej chvli sa ocitla v tuneli a hovor:

Ke som bola v tuneli, po dotyku Svetla som zaila absoltnu

zmenu. A do toho momentu som mala za sebou vemi dlh, a-
k a niekedy trpk cestu. Bola som citovo celkom vyerpan a vy
desen zo vetkch problmov, ktor som musela prekonva.
Ke ma zaplavila t bezvhradn lska a prela mnou, kad
atm mojej due sa v tom Svetle kpal a menil. V okamiku zmiz
li vetky moje jazvy a zl spomienky. Nezlealo na niom okrem
tej lsky, ktor ku mne prdila. V tej chvli sa mi vetko zl, o sa
mi prihodilo, zdalo nerelne. To vetko boli iba sksenosti, na kto
rch som sa uila a ctila som, ako odlietaj a s nimi vetka bo
les; ostal iba tento jeden zzran, bezasov moment, v ktorom
som bola bezpodmienene prijman tak ak som bola a skade
som prila.
Neskr som si uvedomila, ak transformujce bolo toto stretnu
tie a pochopila som vetu z Biblie, ktor hovor o znovuzroden
v duchu", ako keby ju povedal ten zdroj Venho Svetla". Ctila
som sa ako znovuzroden a svet bol zrazu ndhern miesto, do
ktorho som sa mala vrti.

Poas mjho vskumu tchto zitkov na ma asto silne za

psobil takmer prozreten spsob, akm Svetlo zasiahlo do i-
278 Posolstvo Svetla

vota loveka vo chvli, ke sa u rozhodol ukoni tento svoj i

vot, i dokonca ke u podnikol v tomto smere ist kroky, kto
r vak neboli ete nenapraviten. V takchto prpadoch
meme ete lepie vidie Svetlo v lohe vekho Terapeuta,
ktor privdza jedinca sp na cestu ivota.
Jeden z prvch takchto prpadov som nhodou objavil na
zaiatku svojho vskumu v roku 1977. Angela bola mojou tu
dentkou na univerzite a niekoko rokov pred nam zoznme
nm mala siln samovraedn sklony. Ako mi povedala, bola
v tom ase v chronickej depresii z viacerch dvodov: bola tu
n, zvisl od drog a alkoholu, jej znmky v kole boli na dol
nej hranici; ako diea ju doma trali a stle mala s rodimi ve
mi zl vzahy. Bola jednoducho na dne" a nevidela v alom
ivote nijak zmysel. U predtm predstierala niekokokrt po
kus o samovradu, ale nikdy to nemyslela celkom vne. A
raz, na konci jesene, ke sa blili zveren semestrlne sk
ky a na dvere u klopala zima, jej duevn rozpoloenie klesalo
ete hlbie ako jej znmky v kole.
Pracovala vtedy v kolskej oetrovni a postupne si schovva
la v izbe medzi zsoby alkoholu nejak lieky. Jednho da, ke
bola sama, zhltla vetko, o mohla a akala na koniec. Z neja
kho zvltneho dvodu, predtm ako by ju boli lieky plne
ochromili, rozhodla sa vyjs von a pozrie sa poslednkrt do
okola". Prozretenos chcela, aby prve vtedy k nej zamieril je
den z jej priateov. Ke poul jej nejasn prejav a videl to div
n sprvanie, okamite pochopil o o asi ide a zavolal sanitku,
ktor ju rchle odviezla do nemocnice. Pamt si ete ako
mltila" oetrovatea a potom upadla do bezvedomia a vst
pila do Svetla.
Ke bola vo Svetle, poula v mysli tieto slov: Nikdy viac
sa u nepoksi o samovradu a bude v poriadku." Povedala
mi, e u v tej chvli mala pocit, e je v poriadku. Musela ale
prejs cez vetky formality, aby ju uznali za zdrav, ale trvala na
tom, e sa ctila zdrav u vo chvli, ke poula tie slov a zai
la lsku, ktor k nej prdila zo Svetla.
Jej zotavenie vak nebolo okamit a trvalo to ist dobu.
Vemi rchlo sa vak zbavila drog a vstpila do spolonosti ano
nymnch alkoholikov (Alcoholics Anonymous) a prestala aj
Dary svetla 279

pi. V alej innosti podala pomocn ruku mnohm uom

so samovraednmi sklonmi a hovorila im o svojom zitku
a vylieen. Bola stle tun, ale u to nebol pre u tak prob
lm ako predtm, pretoe u vedela, e nebola toton so svo
jm telom". No dobre, tak som tun," smiala sa. Je tam to
ho! To predsa nie je to, o som ja!"
Nakoniec Angela spene dokonila kolu a zaala pracova
v Americkom ervenom kri. Vydala sa a ke som o nej po
ul poslednkrt (boli sme vea rokov v kontakte), plnovala,
e pjde tudova na kolu pre oetrovateov. Poas mnohch
rozhovorov a vystpeniach pre mojich tudentov vemi zd
razovala, e Svetlo ju vtedy okamite uzdravilo a jej terajou
lohou je odovzda inm to, o sama dostala, ke bola tak blz
ko smrti. Mem potvrdi, e svoje poslanie plnila s vekou
dvkou humoru, arovnm smevom a prekypujcou lskou.
Treba si uvedomi, e lieiv balzam Svetla nie je dostupn
iba umierajcim, ale kadmu, kto sa ocitne v hlbokej duevnej
krze alebo na samom pokraji pokusu o samovradu. V prie
behu mnohch rokov som poul o mnohch uoch, ktor ne
boli fyzicky na prahu smrti a predsa zaili podobn zitok.
Vlastnosami a inkami sa nelil od zitku spsobenho sku
tonm ohrozenm ivota. Zd sa teda, e Svetlo prichdza
k tm, ktor ho potrebuj, bez ohadu na fyzick stav loveka.
Rozhodujce je duevn rozpoloenie, ktor vytvra podmien
ky pre prchod spasitenho svetla do vlastnho ivota.
Aby som ilustroval spsob, akm Svetlo me prs k tm,
ktor s zbaven vetkej ndeje, uvediem tri takto prpady spo
medzi mnohch ostatnch, s ktormi som sa za poslednch
dvadsa rokov stretol.
Najprv niekoko ryvkov z listu, ktor som dostal v roku 1985:

Mj zitok som mala v ase, ke som chcela zomrie. Mala

som vemi neastn manelstvo. Manel bol vinou bez prce,
bral drogy a dostval zchvaty zrivosti. ivila som rodinu
prleitostnmi prcami a snaila sa stara o nau trojron dcr
ku. Ten stres a naptie okolo ma boli neznesiten. Chcela som
zomrie, ale predstavu samovrady som kvli dcrke odmietala.
Raz veer som vak bola tak znien, e som sa azda vlastnou
280 Posolstvo Svetla

vou dontila zomrie. Sedela som v tme na gaui. Nemohla som

zaspa, tak som jednoducho vstala a sedela tam sama. Asi som
upadla do inho stavu vedomia, pretoe zrazu som bola v prtom
nosti Svetla, ktor bolo ndhern, vyarovalo dokonal lsku,
harmniu, ist blaenos tieto slov ani len nenaznauj, o
som prevala. V tomto naom rozmere neexistuje ni, o by sa
aspo trochu dalo s tm porovna.
Ke som sa vykpala v tejto istej radosti, vemi jemn hlas mi
povedal, ze sa musm vrti. To ma strane vyakalo a prosila som
ho, aby ma neposielal sp. Op som sa dozvedela, ze musm;
a potom som sa cez elo vrtila do tela. Ke som sa z toho spam
tala, plakala som a bola zfal, ze som zasa tu.
V alom obdob som zaila vea zmien a akost. Asi rok ma
trpili prudk bolesti hlavy. Zaala som ti po poznan. Vemi
dleitm bolo pre ma njs pravdu o nasej existencii a stala som
sa vemi duchovnou osobou. V mylienkach som stle hadala zmy
sel mjho bytia tu na zemi. Moje manelstvo sa rozpadlo. Dva roky
som sa lieila a to tie urchlilo mj osobn rast a uvedomovanie.
Ten proces sa ete neskonil. Stle ete hadm, um sa, rastiem.
ivot je pre ma vzruujci a vinou aj radostn. Vemi mi po
mohlo poznanie, ze in s na tom podobne ako ja. Ctim ako sa
vetko vo vesmre zrchuje a ako sa pravda sri vekou rchlosou.

al prpad, o ktorom mm ovea viac informci, sa opie

ra o stretnutie s jednou astnkou na konferencii vo
Washingtone, D. C, kde som mal prednku o vzahu medzi
zitkami na prahu smrti a tranm det. Od nho stretnutia
sme v kontakte a mem poveda, e ju poznm vemi dobre.
Myslm si preto, e sa mem zarui za pravdivos jej prbehu
a viem o nej, e od udalost, o ktorch mi rozprvala, ije teraz
stle akoby vo Svetle ivotom plnm poehnan, vrtane ast
nho manelstva.
Kee spsob, ako sme sa zoznmili svis s jej prbehom,
strune ho spomeniem. Na sobotnom veernom bankete na
konferencii, kde mal ma hlavn slovo Raymond Moody, ma
poiadali, aby som vzal na seba lohu akhosi konferenciera.
Na konci veera sa okolo predsednckeho stola zhromadilo
vea ud a kad chcel hovori s niektorm z renkov. Snaili
Pary svetla 281

sme sa vetkm vyhovie, ale nedostatok asu a in okolnosti

nm v tom zabrnili. Jedna ena sa domhala, aby mohla so
mnou prehovori. Vimol som si ju a vyjadril som jej pouto
vanie nad tm, e dnes u nemm jednoducho as a ospravedl
nil som sa jej slovami: mono zajtra", hoci som vedel, e zaj
tra budem na tom ete horie.
Viac sme sa vak u nevideli a ke som sa vrtil domov, po
troch doch som dostal od nej tento list:

Ven pn doktor Ring,

volm sa Lorna Stephensov. Neviem, i sa na ma pamtte,
ale ja som bola t otrava" na konferencii minul tde. Chcela
som s vami vemi hovori, ale bolo tam toko inch, ktor chceli to
ist, tak som im dala prednos. Dfala som akosi, e niekedy mo
no prdete do Detroitu, kde sa stretneme, ale nemem aka do
vtedy. Chcem vm poveda o mojom zitku a ctim, e aj vy by
ste sa mali o om dozvedie, pretoe urite svis s vam vsku
mom o zitkoch na prahu smrti a tran det. Zaila som oboje.
Musm zaa od samho zaiatku a mj list bude dos dlh, ale
myslm, e je dleit, aby ste poznali vetky podrobnosti.
Ke som bola ehe dievatko najmladie v rodine spomnam
si na otca, ako budil v noci mjho starieho brata a bil ho. Mala
som asi tri roky a aj teraz poujem Stephena (mj brat) ako vol
o pomoc. Ke som bola mal, Stephen dval na ma vdy pozor.
Otec nikdy nemal ma deti, pretoe neznal nijak hluk.
Ke som mala es rokov, Stephen ma zaal sexulne zneuva.
Bolo to tajomstvo a nikdy som vtedy nikomu ni nepovedala. Sa
mozrejme, nechpala som, preo mi tak ubliuje, ke ma m rd.
Pokraovalo to pokm som nemala estns a mala dos sily, aby
som ho odmietla. Poas tch rokov som bola svedkom, ako sa Ste
phen, matka a ostatn lenovia mojej rodiny navzjom fyzicky
i duevne traj. Otec bol tyran a chcel zrejme trpi kadho
okrem ma. Trpela som hroznmi pocitmi viny a vyrastala som
v prostred totlneho strachu a zmtku.
Ke som mala asi es rokov, zaala som ma zitky deja vu.
Nelo pritom o pocity, e som nieo u niekedy v minulosti videla.
Ke som nieo robila, v mysli som videla, e som to u robila pred
tm. Sama som sa nauila ako to mm robi. Stailo sa dva
282 Posolstvo Svetla

uprene na nejak vec a hlboko sa na u sstredi a objavili sa mi

zblesky budcich udalost. Nemali vak nikdy nejak zvltny
vznam, ale zd sa, e k nim dochdzalo v rozhodujcich chvach
mjho ivota.
oskoro som spoznala, e medzi mnou a Stephenom je aksi
prepojenie. Zdalo sa nm, e dokeme ta mylienky druhch.
Viem, e to znie divne, ale hoci ma zneuval, ako mal diea som
bola naho vemi naviazan. Jednoducho som to jeho zneuva
nie kamsi v sebe schovala a snaila na to nemyslie.
Pamtm si ete na jednu situciu, ked som asi ako sedem ale
bo osemron sedela v kole a pozerala na lavicu. Pred ocami sa mi
mihali obrazy loveka v tdiu s mikrofnmi a mnostvom tlai
diel. Zrazu som poula ako na ma vol Stephen? Lorna, Lorna,
zo bu sa. "Priiel ma zobra zo koly a odili sme spolu domov.
Ako roky plynuli, stle sme si boli bli. Milovala som ho. Ne
nvidela som iba to jeho zneuvanie. Ke sme boli vo veku do
spievania, chodili sme spolu von, ke ani jeden z ns nemal
schdzku s inm. Vdy sme sa skvele bavili. Zabdal vdy na na
rodeniny alebo na Vianoce a dal vm darek hocikedy medzitm.
Vzal ma do obchodu a ke sa mi nieo pilo, kpil mi to. Na
ozaj ma mal rd a myslm, e mi nikdy nechcel ubli.
Ke som mala sedemns rozprvala som sa s mamou o otcovi
a tch stranch veciach, ktor vyvdzal. Ete si pamtm ten stra
n vraz viny na tvri matky. Vemi som ju utovala. Povedala mi
nakoniec, e otec sexulne zneuval moju sestru. Pochopila som
vtedy, preo to robil so mnou Stephen. Nauil sa to od otca.
O rok neskr, ke som mala osemns, vydala som sa za mu
a, ktor bol tie tyranom. Bola som vemi mlad na to, aby som
si uvedomila, e si beriem niekoho, kto je ako mj otec. Stephe-
na to vemi nahnevalo. Pohnevali sme sa a nae priatestvo skon
ilo. Po dvoch rokoch som mala dcrku a po alch dvoch syna.
Manelstvo sa ale rozpadalo. Manel bral drogy a fyzicky ma t
ral. Mal vea inch ien. Tvrila som sa, e o tom neviem, ale
Stephen to vedel.
Pracovala som na iaston vzok v Kresanskej asocicii ml
dee ako intruktorka aerobiku a bola som takmer bez peaz.
Manel mal vetko na kokan (crack), eny a chast. Nevldala
som plati vetky ty, vypli mi telefn, odpojili plyn, elektrina
Pary svetla 283

a u ani nehovorm o dvoch malch deoch, ktor chceli jes a k to

mu ete to fyzick a duevn tranie.
S postupom asu som si zaala uvedomova, e Stephen mal
pravdu. Zrove som si zaala liei rany z detstva, hoci ma tra
nie prenasledovalo aj teraz. Vdy som ctila, e mm blzky vzah
k Bohu. Ako diea som sa s nm rozprvala a vdy som ctila, e
ma pova. Odpustila som Stephenovi a rozprvala som o tom
mojej najlepej priateke Tine, ktor vedela o tran vetko. Nech
pala ako mem tak osi odpusti a ja som to ani nevedela vy
svetli. Azda preto, e som ho mala stle rada a bol pre ma jedi
nm otcom.
Jednho da som sa s matkou rozprvala a obe sme po chvli
pripustili, e mme pocit, akoby mal zomrie niekto blzky. Zaa
la som ma potom divn sny. Snvalo sa mi, e bem po lese a c
tim, ako ma nieo prenasleduje, alebo naopak, nieo prenasledu
jem ja nevedela som to rozli. Zrazu sa predo mnou objav
dreven zrub. Vbehnem dnu a oproti vchodovm dverm vidm
ete jedny dvere. Okolo ma je tu dnu vade tma, ale za tmi dru
hmi dvermi vidm prekrsnu lku s kvetmi, ak som nikdy nevi
dela. Vyzer tak lkavo, ale viem, e keby som tam vola, u by
som sa nemohla vrti. Vtom som sa prebudila.
Stephen sa oenil a odsahoval do Madisonu vo Wisconsine. Ve
dela som, e m problmy. Jeho manelka bola rozveden a s b
valm manelom sa naahovali o deti. Stephen zaal pracova ako
vodi kamina a bol vemi astn. Chcel sa sta pre deti novm
otcom. Nevedela som, o si mm o tom myslie, ale zdalo sa mi, e
je u predsa dospel lovek a dfala som, e sa vetko dobre skon.
Bval manel Stephena netividel a vyhral sa, e ho zabije.
Ukzalo sa, e si chce deti ponecha pretoe sexulne zneuval
mal dievatko. Myslm, e Stephen ju chcel pred tm zachrni,
aby odinil to, o spsobil mne, jeho prvmu malmu dievatku.
Poula som o tom vetkom len z trkov rozhovorov a z krt
kych telefontov so Stephenom. ila som v Michigane so svojimi
starosami. Moje manelstvo sa blilo ku koncu a vedela som to.
Po Vianociach v roku 1986 som vzala vetky moje dareky sp do
obchodu, aby som mala peniaze na topnky pre deti. V t noc sa
mi snvalo, e stojm niekde vonku v tme medzi niem o vyzera
lo ako kaminy. Myslm, e to bolo parkovisko. Na zemi boli ml-
284 P o s o l s t v o Svetla

ky a ke som sa pozrela hore, zbadala som v diake pred sebou po

stavu. Dvhala ruku a vtom som zazrela hlave revolvera. Vedela
som, e ide na ma vystreli. Vystrelil a ctila som ako ma guka
zasiahla. Padla som na zem, ale vzpt som sa ocitla na druhej
strane parkoviska a pozerala na svoje telo a videla som osi zelen
budem primn, neviem ako to opsa. iarilo to a malo to tvar
kostry. Vystupovalo to z mjho tela. Strhla som sa a zobudila. Po
sadila som sa na posteli a zalial ma studen pot.
Na druh de som sa rozprvala so Stephenom v telefne. Po
vedal mi, e m pocit akoby sa v mojom ivote dialo nieo zl.
Klamala som mu a povedala, e vetko je v poriadku. Ke som sa
ho sptala ako sa m, povedal iba: Keby si vedela, o vetko tu
prevam." Naozaj som sa ctila s naou minulosou vyrovnan.
Tak vemi som mu chcela odpusti a poveda mu ako ho mm ra
da a ako mi chba, ale zdalo sa mi nevhodn hovori o tom vet
kom telefonicky. Tak sme sa len rozlili a zavesili slchadl.
Vo februri mi zavolala matka, e Stephen odiiel s kaminom
a u tyri dni o om nevedia. Robila si vek starosti. Upokojova
la som ju a povedala, e m vea prce a nemal kedy zavola. Ma
ma vak tvrdila, e nikdy ni tak neurobil. Vdy sa manelke
ozval a ani dopravn spolonos nevedela kde je. Snaila som sa ju
upokoji a veer som odila do Kresanskho zdruenia. Ctila som
sa aksi vinn, ale nerobila som si o Stephena starosti. Rno za
zvonil telefn. Vzal ho manel a poula som ako hovor: Och nie,
rob si arty. " Napadlo mi hne, e Stephenovi sa nieo stalo.
Manel mi podal telefn a povedal, e vol matka. Vzala som ho
a pozdravila ju: Ahoj, mami. "Povedala mi: Stephen je mtvy. "
oe?" optala som sa. Nemohla som to uveri. A mama stle
opakovala: Stephen je mtvy. " Obe sme zaali plaka. Nali ho
v zadnej asti jeho kabny. Neopustil ani parkovisko kaminov vo
Wisconsine, odkia mal ods dole na juh.
Vykonala sa pitva. Dostala som kpiu zznamu a bolo v nej
vea protireen. Nevylili ani monos vrady a prvnik odpo
ruil matke, aby sa pitva opakovala. U bolo neskoro telo spo
polnili.
Zariadili sme pohreb a bola som plne znien. Narodeniny
mal 22. februra, dvadsa dn po smrti (bol by mal 31 rokov). Ro
dina sa rozhodla, e sa v ten de stretneme v dome mojej sestry
Dary svetla 285

v Ann Arbor. Bolo to smutn stretnutie. Upiekla som kol a ozdo

bila jeho obbenmi fazuami v rsole. Sestra vytiahla fotografie
z detstva, ktor jej mama poslala, km ila v Londne. (Niekoko
rokov ila v Anglicku, aby ula pred otcom). Vinu fotografi som
nikdy predtm nevidela. Na mnohch som bola so Stephenom. Vy
volalo to vo mne spomienky, tia ktor som u dvno zabudla. Ve
sel spomienky na star zlat asy, ktor sme spolu trvili. Bol to
prehad o mojom ivote, po ktorom sa ma zmocnil pocit smtku.
Odila som v ten veer autom domov. Manel spal v posteli
a ja som chcela naozaj zomrie. Doktor Ring, vo svojom vntri
som umierala na zlomen srdce. Hodila som sa na gau a ke som
spadla, zaala som sa dvha. Vznala som sa pod stropom a po
tom sa stalo nieo ako ke sa pokaz prjem signlu v televzii.
Zrazu som videla, e sa vznam vo vesmre. Nevyzeralo to ale
ako non obloha, pretoe hviezdy boli sfarben a zvltne iari
li. Uprostred toho sa vznal bochnk chleba. Viem, e to znie
udne, ale nebol to chlieb ak dostanete v potravinrstve. Vyzeral
ako doma peen alebo tak, ak sa pouva v kostole pri svtom
prijman.
Nhle som sa ocitla v jeho vntri a videla som, e je pln svet
la. Jasn, biele svetlo, ale mkk a prjemn na pohad. Mala som
pocit, e to svetlo je iv. A zdalo sa mi, e ma objma. Stska.
Predo mnou stl Stephen. A medzi nami bolo okno no, bol to
aksi otvor, ktor viedol k tm iariacim hviezdam. On mal tie ist
hviezdy v oiach. Bol obleen ako obyajne v modrch dnsoch
a krovanej flanelovej koeli. Vyzeral tak ako vdy, okrem tch
hviezd v oiach. Prehovoril ku mne, ale nie slovami. Nerozprval.
Poula som ho len v hlave. Povedal mi, e pozn moje pocity a vie,
e som mu odpustila a e on mi odpa tie. Povedal mi, e ma
miluje a e si nemm robi starosti. Povedal ete nieo, o som za
budla. Ale to posledn bolo, e a sa as napln, zasa ma tu stretne.
Zrazu som zasa padala sp. Nie tak rchlo ako ke padte zo
skaly, ale vemi jemne. A potom, viem, e to znie zvltne, ale bo
la som v obvake a pozerala som z druhej strany izby na svoje te
lo, ako tam le a potom lusk a bola som v om. Vstala som
a napriek tomu o som zaila, som nectila nijak ok alebo pre
kvapenie, bola som len vyaven. A la som spa. (To vetko nebol
sen. Vedela by som to, keby to bol sen. Nespala som).
286 P o s o l s t v o Svetla

Po tomto zitku som sa ctila vemi smutn a vemi mi ch

bal. Asi o es mesiacov som mala s na stretnutie intruktorov
Kresanskho zdruenia, ale nedokzala som sa k tomu printi.
Jednoducho som tam nela. Ke som la autom, osi ma priviedlo
k jednmu starmu cintornu, ktor sa nm kedysi ako deom ve
mi pil. Boli tam nhrobn kamene star 50 a 100 rokov. Vy
stpila som z auta a zaala sa po om prechdza. Bol tepl, slne
n, letn de, mala som pocit, e bude pra. Zrazu sa mi v hlave
objavila mylienka Jn 6". Na ni tak som nemyslela. Prestala
som chodi do kostola, ale tto mylienka ma teraz neopala.
Vracala sa mi ete aj po tdni. Konene som si povedala: Sad
ni si a pretaj si to!" A tala som: Ja som chlieb ivota a kto
uver vo ma, nezomrie, ale bude ma ivot ven." A pomyslela
som si: Tak toto je ten chlieb!" Toto znamenal ten chlieb.
Asi po dvoch mesiacoch som bola na nvteve u priateky, kto
r Stephena poznala. Hovorili sme o starch asoch, ktor sme
prevali spolu. Spomenula som jej, ako si moja mama el, aby
som zasa zaala chodi do kostola. Navrhla mi: Preo teda nej
de a neprekvap ju?" Bolo to v nedeu rno asi o druhej. Pove
dala som jej: Ano, mala by som. " Tak som la domov, trochu si
pospala a la do kostola. Prila som tam pred matkou. Krala do
le schodmi na miesto, kde uila v nedenej kole a bola vemi pre
kvapen, ke ma zbadala. Ke som vchdzala dnu, ktosi mi po
dal program a na oblke som zazrela obraz bochnka chleba!
Prve tak, ak som videla. Nad nm stlo: Aby ste mohli i..."
Zaala som plaka. Vola som do kostola a sadla si. Prve v ten
de mali svt prijmanie. Ke ho kaz zaal rozdva, povedal:
Ja som chlieb ivota a vetci t, ktor vo ma uveria, nezahyn,
ale bud ma ivot ven. " Viete si predstavi ako to vetko na
ma zapsobilo.
Odvtedy nerobm ni in, iba hadm. Najprv som nevedela o
mm hada. Zala som do kninice a nala knihu o astrlnej pro
jekcii. Na oblke bola zobrazen zelen, iariaca kostra, ak som
videla vo sne. (Tto knihu som predtm nevidela.) V tej knihe som
ale nenala o som hadala. Potom som objavila knihu ivot po i
vote od Raymonda Moodyho. Vemi na ma zapsobila a chcela
som ta o tom viac a tala som vetko, o sa tkalo zitkov na
prahu smrti.
Dary svetla 287

S manelom som sa rozviedla. la som do koly pre rozhlasovch

reportrov (vdy som po tom tila). Stretla som snbenca (bol to
jeden z mojich uiteov). Stle som hadala knihy o tchto zit
koch. Po niekokch rokoch som dostala prcu v rozhlasovej stani
ci. Raz, ke sa vysielal prenos z basketbalu a nemala som o robi,
zala som do blzkeho knhkupectva (vlaaj aprl) a zbadala som
knihu Full Circle od Barbary Harrisovej. Bola skvel. Na konci
bola zmienka o asocicii IANDS (Medzinrodn asocicia na
vskum zitkov na prahu smrti) a o jej konferencii v auguste.
Hne som vedela, e tam pjdem.
Na druh de som sa rozprvala s priateom, s ktorm pracu
jem a zrazu som si uvedomila, e toto som predsa videla ako ma
l dieva. Teraz viem, e mj cel ivot smeroval k tomu.
Kpila som si Life at Death a Heading toward Omega, t dru
h knihu ete tam. Ke som vs zazrela na konferencii, hne
som vs poznala. Dfam, e som vm nieo dala. Ctim k vm
vek sympatie a dfam, e mi jednho da poviete: Volajte ma
Ken. " Dos som sa vs naotravovala a azda sa raz budeme mc
pozhovra. Neviem, kam ma to vetko zavedie, ale nikdy som ne
bola astnejia. Trinsteho aprla sa idem znovu vyda. Mj na
stvajci tento mj prbeh pozn, miluje ma bezvhradnou lskou
a podporuje ma.
Volm sa Lorna, ale mete m stle vola Otrava". Milujem vs.

Jej prbeh bol dlh a spletit, ale jeho epizdy zapadaj do

seba s akmsi zhadnm zmyslom pre detailn rozpracovanie
tak dokonale, e si ho vieme ako predstavi bez pomocnej ru
ky Svetla, ktor ju nakoniec priviedla k vzii konenho uzdra
venia a pokoja.
Dostvame sa k tretiemu prbehu, ktor zhodou okolnost
zaal na tej istej konferencii. Stretol som na nej aliu enu, Be
verly Brodskyov, ktor, podobne ako Lorna, mi ostala blzka
a som s ou stle v kontakte. Na konferencii sme si nali chvu
iba na krtky rozhovor a z neho som pochopil, e jej zitok bol
vemi hlbok a akosi priam vynten okolnosami. Vyvolalo to
vo mne pochopitene zujem a poprosil som ju, i by mi o om
nenapsala. Jej list som potom dostal pribline v ase, ke mi
napsala svoju podrobn sprvu aj Lorna.
288 Posolstvo Svetla

Tie najhlbie momenty jej zitku vak nateraz vynechm,

pretoe sa im chcem venova v neskorej kapitole. Mojm te
rajm cieom je iba na tomto poslednom prklade ukza ako
me stav absoltnej bezndeje privola lsku a lieiv silu
Svetla.
Beverly zaala svoj list opisom prostredia, v ktorom vyrasta
la a okolnosami, ktor viedli k jej zitku v roku 1970.

Bola som vychovan v neortodoxnej konzervatvnej idovskej

rodine v prevane idovskej tvrti vo Filadelfii. Vldla tam mate
rialistick atmosfra, ktor na ma psobila stiesujco. V kole
boli dievat posudzovan podl obleenia a krsy. Roky dospieva
nia som preila odtrhnut od skutonho ivota, hanbliv a prli
vna. Ke som mala osem rokov, dozvedela som sa osi vemi ne
jasn o holokauste a sama som sa na seba nahnevala pre svoju nie
kdajiu vieru v Boha. Ako mohol existova a dopusti tak nieo?
Svetsk charakter koly a nedostatok nboenskho vzdelania toto
moje presvedenie iba posilnil.
Prela som obdobm depresie, ktor sa nijako nerieila, pretoe
rodina bola presveden, e nejak psychologick vyetrenie by bo
lo hanbou a iadne rodinn alebo osobn problmy sa nemaj pre
piera na verejnosti. Na konci strednej koly som bola v zfalej si
tucii. Napriek skvelm akademickm vsledkom, som bola prli
rozladen, aby som pokraovala v tdiu a s obavami som pozera
la do budcnosti. Akoby to nebolo mlo, krtko po skonen koly,
ke som mala sedemns, otec zomrel na srdcov infarkt. Bol mo
jou istotou, mojou silou v tomto svete.
Po tejto strate prela svojou vlastnou citovou krzou matka, kto
r prve vstpila do obdobia prechodu. Nebola som u schopn
zna toto smutn prostredie a tak som v devtnstich odila z do
mu. Najprv som ila v centre Filadelfie a potom som odila do Ka
lifornie. udia tam vtedy nosili vo vlasoch kvety a hovorili o mieri
a lske. Nauila som sa meditova a po prvkrt som poctila ist
ndej, e mem zaa odznova. Pre ma bola cesta na zpad po
dobn Hesseho Ceste na vchod bolo to hadanie novho sveta.
V jli 1970 som utrpela zlomeninu lebky a viacerch alch
kost na hlave. Stalo sa to pri motocyklovej nehode v Los Angeles.
De predtm som prila do Kalifornie. Jazda na motocykli, moja
Dary svetla 289

prv, bola sasou oslavy mjho nvratu. Vracali sme sa z diva

delnho predstavenia Hair. a som po vedajej ceste, kde neboli
prilby povinn a zrazil ma opit vodi. Hodilo ma to hlavou na ces
tu. Ke dorazila polcia, pozreli na ma a zaali si zapisova vo
dia auta ako vinnho zo zabitia. Tak toti vyzerala moja hlava.
V nemocnici som strvila dva tdne. Drtovali mi zlomeniny
a dvali morfium proti bolesti. Potom ma poslali domov a kzali
bra aspirn. Kede som nikdy boles neznala a navye tvr som
mala zohaven, pretoe na jednej polovici som mala zodran ko
u, prila som do svojho doasnho bytu s pevnm presvedenm, e
tto prv noc doma bude aj mojou poslednou. ahla som si na
poste a v tomto momente skky som sa stala agnostikom a ako to
robia mnoh ateisti, zaala som penlivo prosi Boha, aby ma
vzal. Nemohla som i u ani jeden d'as de. Mala som dvadsa
a nemala som v ivote iadne ciele. Chcela som sa len tei zo i
vota a njs niekoho s km by som sa o to delila. Moja boles bola
neznesiten. Nikdy ma nijak mu nebude milova a tak som na
ozaj nemala nijak dvod, preo by som mala alej i.

V tejto chvli bolo jedinm jej elanm zomrie, hoci dlei

t je poznamena, e zo zdravotnho hadiska v ohrozen ivo
ta u nebola. Napriek tomu vak zisuje, e jej elanie sa pln.
Pokrauje:

Zrazu sa na ma zniesol aksi neoakvan pokoj. Zbadala

som, e sa vznam pod stropom nad posteou a pozerm na svoje
telo leiace v bezvedom. Sotva som si stihla uvedomi tto vzne
en zvltnos situcie e som tu ja ale nie v mojom tele ke
sa pri mne objavila iariv bytos ponoren v chvejcej sa bielej
iare. Vznala sa ako ja, ale nemala krdla. Ke som sa k nej oto
ila, poctila som zbon ctu. Nebol to obyajn anjel alebo
duch; bol poslan, aby ma zachrnil. Vyarovala z neho tak ls
ka a jemnos, e som sa ctila ako v prtomnosti mesia.
Nech u bol ktokovek, jeho prtomnos eteprehbila mj vzne
en pocit a prebudila vo mne rados, ke som pochopila, e to je
mj spolonk. Vzal ma jemne za ruku a vyleteli sme rovno cez
okno. Vbec som sa neudovala, e tak osi dokem. V jeho
zzranej prtomnosti bolo vetko tak ak m by.
290 Posolstvo Svetla

Teraz, v spolonosti svojho duchovnho sprievodcu zaila

Beverly jeden z najneobyajnejch zitkov na prahu smrti,
s akmi som sa poas svojej prce stretol. Chcem si ho preto
ponecha pre neskoriu kapitolu, kde ho mem poda vo
vhodnom kontexte. Vstpila do oblasti aleko za vetky,
o ktorch sme doteraz v spojen s tmito zitkami hovorili
a dokzala to opsa s takou inpirovanou vrenosou, e jej
cel rozprvanie je azda najpsobivejie zo vetkch mojich
materilov.
Obmedzm sa tu iba na nsledky jej zitku na jej al i
vot. Pokraujeme teda v momente jej nvratu sp do tela:

Zrazu, neviem ako ani preo, vrtila som sa do svojho znie

nho tela. Ale akmsi zzrakom som si so sebou priniesla vetku t
lsku a rados. Bola som naplnen extzou, ktor prekraovala aj
tie najdivokejie sny. Ke som bola op v tele, vetka moja boles
zmizla. Stle som bola uchvten neviazanou radosou. Cel dva
mesiace som ostala v tomto stave, zabudla som na vetku boles...
Ctila som sa ako znovuzroden. Vetko okolo ma mi pripa
dalo zzran; vetko bolo iv, pln energie a inteligencie...
Nepamtm sa vemi na toto obdobie okrem toho, e som spra
vila niektor veci, ktor boli pre ma neuveriten. Predtm som
bola hrozne hanbliv a ctila som sa nehodn lsky. Vyla som von,
hlavu som mala obviazan ako nejak prera v hororovom filme,
za tde som si nala prcu, vea priateov a zaala prv roman
tick vzah. Po zemetrasen v roku 1971 som odila sp na vchod
k matke, s ktorou som sa zmierila. Zaala som zasa tudova, ke
som mala dvadsatri, o bola tie jedna z vec, o ktorej som si mys
lela, e ju nikdy nezvldnem a promovala som s vyznamenanm.
Odvtedy som sa vydala, stala sa matkou, vybudovala si kariru
a plnmi dkami pila radosti ivota, na ktor som v tom temnom
obdob, pred stretnutm so Svetlom celkom zanevrela. Pri stretnu
t so smrou som dostala rados a zmysel pre svoj dal ivot.
Hoci od mojej nebeskej cesty uplynulo 20 rokov, nikdy som na
u nezabudla. Nikdy som, zoci-voci vsmechu a odmietaniu, ojej
relnosti ani nepochybovala. Ak vm nieo tak zsadne zmen i
vot, neme to by iadna halucincia alebo sen. Naopak, cel svoj
ostvajci ivot povaujem za chvkov fantziu, krtky sen, kto-
Dary svetla 291

r skon, ke sa zasa prebudm do stlej prtomnosti toho darcu

ivota a blaenosti.

LIEIV INOK ZITKOV

NA PRAHU SMRTI
Tak prbehy, ak nm opsali Lorna alebo Beverly dokazuj, e
zitok na prahu smrti me asto pomc loveku vyriei jeho
skuton alebo fiktvnu telesn i duevn krzu. o u nie je
tak oividn, je to, e vyliei ns me aj samotn tanie o ta
kchto prbehoch. Dovote mi uvies aspo jeden prklad.
Jedna moja dobr priateka ije v Bogote v Kolumbii. Stret
li sme sa iba raz, ke som tam prednal, ale peme si u cel
roky, pretoe sa o moju prcu vne zaujma. Pred niekokmi
rokmi som jej poslal kpiu lnku s kompletnm opisom pr
behu, ktor zaila Beverly. O dva tdne som dostal list s tm
to jej komentrom:

Tieto dni boli na klinike pln stresu a vsledkom vetkho bolo,

e som dostala infekciu hrdla s aktnymi bolesami. Tie ma trpi
li aj ke som zaala ta vs lnok. Prbeh Beverly Brodskej som
si pretala za desa mint a ke som ho dotala, stalo sa vea vec:
aktna boles zmizla, infekcia hrdla zmizla, vetky veci okolo ma
vibrovali vo svetle a ja som sa ctila ako v bezvhovom stave.
Nemm slov na to, aby som opsala poznanie, e zitok Be
verly je stretnutm s najvyou pravdou. T najintmnejia as
v mojom vntri pozn pravdivos jej zitku.

Hoci nemm iadne dkazy, nemem uveri tomu, eby t

to moja priateka bola jedin na svete, ktor by takto reagova
la na tieto prbehy. Uvediem neskr ete in dkazy o tom, e
u tanie takchto vpoved ns me vyliei z mnohch vec,
vtane strachu zo smrti. Tto moja priateka vak naznauje, e
v tchto prbehoch sa me skrva netuen sila, ktor me
spsobi ist mieru uzdravenia aj tm, ktor o nich iba taj.
V tejto kapitole meme teda vidie zitok na prahu smrti
v lohe lieitea tch, ktor ho priamo zaili, ale aj ns vet-
292 P o s o l s t v o Svetla

kch. V kadom prpade uiton vrus" tohto zitku sa zrej

me me niekedy prenies priamo na itatea takch prbehov,
ak zapaj tto kapitolu.

UDIA PO STRETNUT SO SVETLOM

AKO JEHO POSLOVIA
Existuje ete in spsob, ako meme zska lieiv inky va
ka nmu zujmu o zitky na prahu smrti. Vezmime do va
hy dva zvery, ku ktorm sme v tejto kapitole dospeli: (1) Svet
lo psob zrejme niekedy ako Majster Terapeut; a (2) udia po
kontakte so Svetlom niekedy tvrdia, e osi od neho dostali. Ak
obe tieto mylienky dme dokopy, vyplynie z toho, e tto u
dia by mali by schopn psobi vaka Svetlu nielen ako liei
telia fyzickch chorb, ale tto sila by sa mala prejavi aj v ich
vzahu k inm.
Aj v tomto smere existuje vea materilu z rozhovorov a lis
tov, ktor dosveduj ako ahko sa tto udia mu ocitn
v tejto lohe a ako s akou samozrejmosou a efektvne v nej p
sobia. Na dvoch prkladoch sa vm poksim ilustrova o mm
na mysli.
Mono si pamtte na moju priateku Nel, o ktorej som p
sal v prvch kapitolch. V 80. rokoch som s ou udriaval u
l kontakty a mem potvrdi, e je to jedna z nadanch tera
peutov. V roku 1983 mi v rozhovore jasne naznaila o si mysl
o zdroji svojho nadania a o ju priviedlo k tomu, aby ho takto
vyuvala:

Za poslednch es tdov, pri troch rznych prleitostiach

som sa stretla s cudzmi umi, ktor ma zakadm po krtkej
chvli zavalili svojimi starostami. Zdalo sa im, e vetko je stra
ten. Vetkm som dokzala vrti ich ndeje. Nemala som, bo
huia, pri sebe magnetofn a nepamtm sa, co som im presne
povedala, ale moje slov zavili. Dokzala som im ponknu
in alternatvu, i vobu, ne t, nad ktorou uvaovali. Vn
mam to ako jednu z vec, ktor budem robi. Chcela by som
vzia to Svetlo, ktor je vo mne a v kadom a chcela by som ho
Dary svetla 293

da sp tm, ktor ho stratili. Mala som astie, e som zaila

tak sksenos a stle ju mm ivo pred ocami. Je to nieo, o o
sa chcem podeli.

Druh prklad pochdza od eny, ktor budem vola Mari

lyn. Napsala mi v roku 1990. Na prahu smrti sa ocitla v d
sledku predvkovania drogami a alkoholom, o sa v jej prpa
de stalo nemyselne. Po nvrate do ivota sa aktvne zapojila
do innosti protialkoholickej spolonosti, kde psob ako po
radca pre dospelch a dospievajcich narkomanov a alkoholi
kov. Svoju prcu chpe ako priamy vsledok jej zitku vo Svet
le a jeho najv dar. V tejto svislosti pe:

ako by sa mi opisovalo presne vetko, o som zo svojho zit

ku zskala. To najzvltnejie o som dostala je, e dokem intui
tvne dokonale pochopi pocity druhch ke sa rozhodnem. Vdk
ka tomu som zrun lieiteka. Jedin negatvny nsledok tejto
schopnosti je, e asto nedokem zataji" tto moju schopnos
pred kolegami, ktor nechpu odkia beriem svoj pocit istoty. Mys
lm, e som zskala reputciu prli citlivej" a nie dos akademic
kej o mi vbec nepreka, pokia pacientom pomham. Nie
ktor moji pacienti t bezndejn" (profesionl by povedal
chronick) u neber lieky a s astn. Myslm, e je to priamy
dsledok daru vyej sily vo mne. Vaka povahe mojich zvltnych
schopnost" ma asto zapa smtok z toho, ako sa lieia mnoh
pacienti v tom naom systme. Myslm na ich poniovanie v ru
kch lekrov, ktor sa sami nedoku vyrovna s utrpenm. Som
presveden, e najlep lieitelia s t, ktor sami trpeli a ktor
sa dokzali vyliei.

Vdaka slube ud ako s Nel a Marilyn, ktor do svojich te

rapeutickch zsahov vkladaj iv silu Svetla, aj my meme
zska nieo dobr z toho, o pri zitku na prahu smrti zskali
ony. Ako sa Nel tak asto vyjadrila, jej radosou je rozdva
Svetlo druhm a privies ich zasa do kontaktu so Svetlom, kto
r nosia vo svojom vntri. Prve tento kontakt so Svetlom, i
u priamy alebo sprostredkovan inmi, je tm zdrojom, z kto
rho pramen skuton uzdravenie.
294 Posolstvo Svetla

POCHOPENIE SVISLOST:
O NM O LIEEN HOVOR
ZITOK NA PRAHU SMRTI

Prbehy v tejto kapitole a in daje poukazujce na svislosti

medzi zitkami na prahu smrti a lieiteskmi schopnosami
svedia o tom, e aj my ostatn sa meme naui vea o tch
to lieivch energich, ktor s dostupn vetkm. Zkladn
posolstvo z tejto kapitoly by sa dalo zhrn do jednoduchho
vyhlsenia: Svetlo - najvyia uzdravujca sila je vadepr
tomn a pripraven prs na pomoc, ke sa ctime zabudnut
a bez ndeje. A ako sme videli, u samotn tanie o takchto
prbehoch, alebo kontakt s takmi umi me na ns psobi
silou uzdravenia.
Napriek pocitu techy i dokonca inpircie, ktor nm tie
to materily poskytuj, stle si ete mono nevieme predstavi
ako mme to vetko aktvne poui v ivote. Ako to zaa vy
uva, ke ns prepadne choroba alebo duevn boles?
V tejto svislost pouijem mylienky mua, ktorho budem
vola Gerald. Poznm ho iba z korepondencie, ktor vak bo
la vemi dlh a vea som sa z nej nauil. Preto sa chcem s vami
o u podeli. Geraldov ivot bol pln psychologickch probl
mov prameniacich z chronickho alkoholizmu a akch a vy
silujcich chorb. Vo veku 60 rokov bol vak jeho alkoholiz
mus dvno u minulosou a takmer plne sa dostal aj z chorb,
ktor ho neustle niili. Jeho zitok na prahu smrti bol vemi
hlbok a zloit11 a hral pri jeho uzdraven dleit lohu, ale
jeho samotn lieiv inok nebol tak dleit ako to, o sa
z neho nauil. Po zitku, ktor mal v roku 1979, tudoval ete
vea rokov dynamiku uzdravovania. Ponkam vm teraz ovocie
jeho bdania, ktor zaalo a po jeho zitku.
Najprv sa obozoznmte so situciou, v ktorej bol na zaiatku:

V roku 1978 som sa ocitol v absoltne bezndejnej a neudra

tenej situcii. V dsledku alkoholizmu som sa dostal do tdia, ked
ma u moje telo ani zamestnvate nemohli alej zna a nemal
som na vber: Bu prestanem alebo ma vykopn. Mal som 46 ro-
Dary svetla 295

kov, bol som nezamestnaten a telesne, citovo i mentlne vemi

chor duchovne przdny. Zvisel som od alkoholu dvadsap ro
kov a hrozila ma predstava, e spcham samovradu.
Hoci som dostal ultimtum, pil som alej a v ase ntench pre
stvok som bol tak chor, e som nemohol nie robi. Raz rno som
sa plazil z kpene a nebol som schopn postavi sa na nohy. Z
falo som sa zaal modli modlitbou neveriacich: Ak je tu niekto,
pomte preboha... " Okolnosti sa zaali rchle meni a a s odstu
pom asu ich vidm jasnejie. Prijali ma do vynikajceho stredis
ka na protialkoholick lieenie. Brnil som sa, preval som tam
strach, zlos, odpor, ale zrove ma fascinovalo, ke som spoznal
niektor dvody sebazniujceho sprvania. Po roku som bol stle
ete vemi chor, ale podarilo sa mi vyhba alkoholu. Urite som
sa zmenil, aj ke neochotne a hoci sa mi podarilo presta pi, z ne
znmeho dvodu som mal stle depresie. Moja karira a skrom
n ivot boli v troskch a vina priateov bu zomrela alebo sa
kamsi stratili. U predtm som bol v psychiatrickej starostlivosti
a mal som diagnzu maniackej depresie. Odporuili mi liebu l-
tiom. Odmietol som, lebo som sa obval alej zvislosti.

Z tejto zdanlivo slepej uliky vak dostva Gerald pomoc

z neoakvanho zdroja, ktorho podstatu mete hda.

Poas rehabilitcie som sa rozhodol, e si dm operova koleno,

ktor bolo prinou intenzvnych bolest. Poranil som si ho pred
niekokmi rokmi pri automobilovej nehode spojenej s alkoholom.
Vemi jasne ma varovali, e mem na operanom stole zomrie,
ale trval som na tom. Mono som dfal, e sa tak aspo zbavm
zodpovednosti za to, ak by som sa mal zmmi sm. Namiesto to
ho som zail naozaj neuveriten zitok na prahu smrti. Prebral
som sa z narkzy ohren novm pohadom na ivot, hoci sa okol
nosti mjho ivota nezmenili. Vedel som, e to, o som preil, bo
lo nesmierne dleit, nech to u bolo akokovek neuveriten, ale
netuil som, o to malo znamena. Aj ostatn si neskr vimli zme
nu. Psychiater mi prv povedal, e u jeho sluby nepotrebujem.
Po trnstich rokoch sa mi pe ahie o tom ako tto udalos zme
nila mj ivot. Nov osobnos len mlo pripomna t star a pred
sa to ist Ja "pozer cez tieto oi.
296 P o s o l s t v o Svetla

Mono sa teraz nazdvate, e ide o al prpad, ke stros

kotanho loveka zachrni Svetlo a zvyok ivota preije
v zdrav a ast. V prbehu Geralda vak alie boje na neho
ete iba akaj:

Niekoko rokov po tom, ako som zaal skma preo som preil
t najdleitejiu udalos mjho ivota vtedy, ke som bol v bez
vedom mono mtvy zanechali sme, spolu s manelkou, pr
cu v meste, aby sme sa mohli venova plne Svetlu. Nebolo to bez
vnych problmov. Napriek novo njdenej filozofii a holistick
mu spsobu ivota som oskoro ochorel na syndrm Guilain-Bar,
o je takmer nevylieiten dysfunkcia mozgu, koniaca plnm
ochrnutm a muivou bolesou. Bolo by bvalo ahk jednoducho
sa vzda, pretoe s istotou som vedel, e po tomto ivote je al,
pln pokoja a radosti. Namiesto toho a pretoe som naozaj nemal
in monos ako sa snai alebo pasvne trpie, rozhodol som sa
zisti, preo som podahol alej chorobe.
Mal som na premanie dostatok asu, pretoe moje dni plynuli
v neinnosti a rozman. Nemal som sily na tanie knh a nevy
dral som sa dlhie pozera na televziu. Najprv som vyvinul ve
dom silie na to, aby som prestal bolesti vzdorova a to mi zna
ne pomohlo. Ke sa tak mj ivot stal znesitenej, usiloval som sa
o najhlbie vcti" do bolesti a dysfunkcie, aby som objavil o mi
chce poveda, preo tam je. Viem, e v ivote neexistuj nhody
a preto musel existova pre tto chorobu nejak dobr dvod.

Na tomto mieste prekrauje Gerald to, o sme zatia v tejto

kapitole uviedli a dotka sa samotnej podstaty chorb. Nejde pri
tom iba o jeho chorobu, ale o choroby veobecne, pretoe sa zd,
e jeho zitok na prahu smrti ho chcel nielen vyliei, ale hlavne
poui o princh, ktor k nim ved. Musel sa o toto pochope
nie snai celou silou. Postupne sa mu odkrvali alie pravdy:

Kad as udskho tela m svoju ezoterick formu na vyej

rovni a ak djde k telesnej dysfiunkcii, znamen to, e z telesnch
symptmov sa dua mus nieo naui. V mojom prpade to boli
symptmy ochrnutia a bolesti a spoiatku som dedukoval, e sa
urite ctim v tomto ivote uvznen a mimoriadne nespokojn
Dary svetla 297

(hoci som urite tak neuvaoval!); a e som si zariadil", aby som

unikol zodpovednosti tak, e som si vytvoril okolnosti, za ktorch
by som jej mohol ujs. Kadm dom sa mi otvrala nov per
spektva a objavil som, e som sa vlastne fyzickho ivota bl ako
aj mnohch bench okolnost, ktor vytvral a predsa som bol z
visl od jeho vzruen a rizk.
Mimochodom, nie je to tak druh strachu, ktor by som mohol
jednoducho objavi nejakm inm spsobom; ned sa ani ahko
opsa alebo rozpozna. Nie je to ten strach, ktor vs printi ute
ka alebo bojova. Je to t zautomatizovan as nho charakte
ru, ktor sa ned odhali subjektvnym pozorovanm bez duchov
nej pomoci. ijeme, samozrejme, so svojimi vlastnosami cel ivot
a spsob, akm sa vnmame sa nm zd jednoducho normlny.
tal som, e urit typy modlitieb a kontemplci mu pomc pri
objasnen tchto otzok a pouil som ich v alom hadan. Nebo
la to ahk loha, pretoe osobnos loveka si d dkladne zlea
na tom, aby sa sama pred sebou skryla a nevzdala sa svojich ta
jomstiev ahko.

Ke sa jeho stav postupne zlepoval, prehlbovalo sa aj jeho

chpanie prin choroby a spsobu, ako by sa mohla vyliei.

Po jednom alebo dvoch rokoch tohto vntornho hadania mi

zaali pribda sily a symptmy zaali ustupova. Bol som vtedy
na invalidnom vozku takmer plne bezvldny a teraz vediem
viac-menej normlny" ivot. Ako sa moje chpanie zlepovalo
a zdokonaovalo, objavil som mnoho alch citlivch oblast, kto
r bolo treba preskma. Boli to hlboko zakorenen, ale takmer
neviditen dysfunkn postoje, ktor som v sebe ukryl poas tohto
ivota, ale nepochybne aj pozostatky z minulch ivotov. Kado
dennm silm dokem redukova tieto mylienkov formy na
prijaten rove a nakoniec ich plne zlikvidujem. Ako postu
puje tento mj proces, kad de sa zlepuje aj moje zdravie, aby
sa vyrovnalo s rastcim pokojom v mojej mysli. Verm, e ke sa
lovek plne oslobod od vntornho stresu a odsudzovania od
tch obv, ktor nm brnia milova samch seba tak ako ns mi
luje Boh nebude u musie preva choroby a jeho telo bude
odra dokonal zdravie due. Vaka mojej technike som prestal
298 P o s o l s t v o Svetla

bra lieky proti bolesti a stresu a napriek uritm zostvajcim

akostiam a telesnej slabosti mm teraz v pocit slobody, poko
ja a lsky k ivotu, ako kedykovek predtm.
To hlavn o chcem poveda je, e moje zotavenie sa nedosiah
lo fyziklnou terapiou, ditou alebo liekmi, ale vlune duevnmi
technikami. Verm skrtka (v skutonosti ja osobne VIEM), e
k obratu v mojej chorobe dolo vaka viere, modlitbe a kontem
plcii: vyuitm sstredenho pozitvneho myslenia. Verm a som
s tm plne vyrovnan, e choroba pochdza z duevnej dysfunk-
cie, ktor spsobuje stres a nerovnovhu. To umon existujcim
vrusom a baktrim a tak alej, aby sa rozmnoili a vyvolali sla
bos a padok tela. Svis s tm samozrejme ovea viac vec, ale ak
to povieme najjednoduchie, prinou vetkch chorb s mentlne
postoje, ktor s zaloen na strachu a preto nie s v slade s ener
giou, ktor my na zpade volme Boh.
Ak je mj predpoklad sprvny, a mem vs uisti, e pre ma je,
potom oblas vho vskumu je najvm zdrojom ndeje pre bu
dcnos udstva. Ke zan psychiatri a ostatn lekri a lieitelia
spolupracova a najprv identifikuj a eliminuj prinu stresu a po
mu pacientovi prei, km zane chpa zdroj svojich problmov,
nebudeme viac potrebova lekcie, ktor nm utedruj choroby.

Svojimi slovami Gerald zdrazuje pecilny prnos zitkov

na prahu smrti, v ktorom ns uia chpa chorobu a jej liebu.
Jeho poznmky zrove zhaj ich najdleitejie pouenie
o tom, o ns v prvom rade dr v zajat choroby. Je to v pod
state strach milova seba samho tak bezvhradne, ako to rob
Svetlo. Ak Svetlo tento strach neodveje, musme to urobi my!
Svetlo ns niekedy zdvihne zo zfalstva alebo uzdrav, ale ked
choroba pretrvva alebo sa vracia, potrebn je skma jej
vznam hlbie, ako to robil Gerald. I ke je nevtan, me by
alou ancou ponknutou od Svetla a m nm ukza na sa
motn bloky, ktor nm brnia uvedomi si nielen to, e Svet
lo je v ns, ale e Svetlo sme my sami.
Geraldov zveren komentr dva jeho mylienkam ete
ir rozmer, ke hovor, e nepochopenie tohto odkazu Svetla
neprina len stratu pre jednotlivca, ale pokraujce utrpenie
celmu svetu, zatia o jeho pochopenie je nam spasenm:
Dary svetla 299

Verm, e kad, kto sa rozhodne skma tieto otzky tm, e

najprv prijme vlastn duchovn realitu me okamite njs
liek, alebo aspo ist stupe oslobodenia od svojej choroby. Nie je
to jednoduch ani ahk, ale je to mon. Sm som toho ivm
prkladom.
Viem, e choroba je jednoducho sasou pokraujceho ivot
nho procesu objavovania a spsobuje ju ns strach zo spojenia
s Univerzlnou Lskou, ktor nazvame Boh. Mm dojem, e
vina udskej rodiny v sebe skrva mnoho z tch skrytch dys-
funkci, ktor som objavil v sebe. S to pomlen mylienkov for
my, ktor spsobuj nielen choroby, ale s aj zkladnmi prina
mi kadej bolesti a utrpenia sveta, zvisti a agresie, nsilia
a vojen. Verm, e v budcnosti u nebude choroba a ak ivot,
ako ho poznme dnes, nevyhnutnou sasou naich sksenost.
Ke sa vrtime k chpaniu nasej duchovnej podstaty, ke budeme
pouva preventvne a vibran spsoby lieby spojen s duchov
nm a citovm poradenstvom, ako aj holistick a alopatick me
dicnu, potom choroba a mono aj smr, ako ju dnes chpeme
sa stane u len archaickm preitkom nasej nevedomosti.

Poznmky

1 Margot Greyov: Return from death (London: Arcana, 1985), str. 134.
2 E M. H. Atwaterov: Beyond the light (New York: Birch Lane, 1994),
str, 132.
3 Kenneth Ring: The Omega Project, str. 278, a dosia nepublikovan
daje.
4 Barbara Harrisov a Lionel C. Bascom: Full circle: The near-death ex
perience and beyond (New York: Pocket Books, 1990).
5 Pozri napr. Kenneth Ring: The Omega Project, Melvin Morse a Paul
Perry: Transformed by the Light, a P M. H. Atwaterov: Beyond the Light.
6 Grey, citovan dielo, str. 136.
7 Paul Roud, Making Miracles (New York: Warner Books, 1990).
8 Citcie pochdzaj zo skromnej nahrvky Howarda Mickela, ktor
mi poslal.
9 Grey, citovan dielo, str. 138.
10 Citcie s z listu, ktor mi bol odoslan 27. februra, 1995.
11 Opisoval som u toto svedectvo niekde inde, ale repektujem Geral-
dovo elanie osta v anonymite a nebudem tu uvdza prslun odkaz.
 KAPITOLA

Nov pohad
na smr, umieranie
11
a smtenie pozostalch

V slvnom romne Biela veryba vek americk spisovate

Herman Melville prorocky poznamenal: A o smrti, pri ktorej
sme si vetci rovn a ktor na ns psob svojm poslednm od
halenm, by mohol primerane hovori iba autor zo sveta mt
vych." Tto autori zo sveta mtvych", ktor v ase Melvilla
sotva existovali, s dnes nai respondenti a ich spolon sve
dectvo nm dva nov pohad na smr.
Dominantnm symbolom smrti v zpadnom svete, prinaj
menom od trinsteho storoia, ke poas epidmie moru za
hynuli v Eurpe miliny ud, je nepochybne t netostn
postava bez tvre, zahalen kapucou a s kosou v ruke. Tento
desiv przrak, ktor strail Eurpu cel storoia predtm, ne
nm pn Marx povedal, e sa mme b celkom inho straid
la, sa tak hlboko usdlil v naom kolektvnom vedom, e ns
ete aj dnes, pri predstave nevyhnutnosti vlastnej smrti, na
pa pocit hrzy. A v poslednej tvrtine dvadsiateho storoia,
sa v dsledku vskumu zitkov na prahu smrti zana tento
posol hrzy s kosou rozplva a zana sa vynra nov obraz
samotn Svetlo tchto zitkov, alebo, ako to v podobe ia-
riacej postavy personifikoval Moody Sveteln bytos".
Meme teda pochybova o tom, e vo svetle vetkej tej pub
licity a vekmu zujmu verejnosti o tto oblas poznania za
name dnes na zpade pozera na smr skr s ndejou, ne
oami plnmi hrzy?
Joseph Campbell v jednej zo svojich knh hovor o dvojtvr
nej podobe smrti. Pri pohade z diaky vyzer naozaj ako desi-
Nov pohad na smr 301

vy przrak, ale zblzka jej tvr iari lskou. T, ktor sa s ou u

stretli a boli naozaj blzko, dokazuj, e Campbell trafil klinec
po hlavike. Ke takto prejdeme z vonkajej, povrchnej per
spektvy smrti - kde vldne straidlo s kosou na pohad
zvntra a zaijeme moment smrti sami, vetok strach sa roz
plynie a spoznme lsku, ktor je tak ohromujca a obj
majca, ako je neporovnaten. V nezabudnutenej frze Betty
Eadieovej, ocitneme sa v objat svetla", na ktor nikdy neza
budneme. Vyenie z ns navye navdy strach zo smrti, preto
e, ako vieme, dokonal lska vyluuje strach".
Toto je v kocke odkaz spolonho svedectva mnohch
o tom, o ns oakva v momente smrti. A pretoe tieto sve
dectv s tak sdrn a presvediv a s ich cel tisce, ne
vyhnutne psobia aj na ns ostatnch. My vetci, ktor
o tchto prbehoch iba tame, sme mono spoiatku udive
n. Po istom ase vak ich slov vstpia potichu do naich
du a my si zrazu uvedomme, e t desiv tvr smrti nahra
dilo svetlo pln lsky.
Dnes u vieme, e v dsledku tchto mnohch svedectiev
a ich rozirovaniu, teraz u aj po internete, udia naozaj za
naj meni svoj postoj k smrti. Aby som uviedol aspo jeden
prklad, mem spomen mojich tudentov, alebo aj tuden
tov inch kurzov venovanch zitkom na prahu smrti. Po ich
absolvovan 80 a 90 percent hovor o ovea pozitvnejom po
1
hade na smr. Navye, 60 a 70 percent tchto tudentov po
jednom semestri potvrdzuje men strach zo smrti, priom sa
toto percento zvyuje na vye 80 v prpade vetkch, ktor pre
javia o tto oblas vek zujem.2
U dlho je znme, e jeden z najtrvalejch a najpsobi
vejch nsledkov zitku na prahu smrti je strata alebo aspo
vrazn znenie strachu z nej. Zatia o strach z bolesti spoje
nej s procesom umierania ostva, samotn moment smrti je
zbaven akhokovek strachu, pretoe poas zitku sa dozve
deli, e tam kam id, iadna boles neexistuje.
Pozrime sa na niektor vpovede svisiace s tmto aspek
tom. Mj priate Tom Sawyer, ktormu sme venovali v svis
losti s jeho ivotnm prehadom vea pozornosti v siedmej ka
pitole, dobre vystihol, o ho zitok nauil:
302 Posolstvo Svetla

Vsledkom je, e mm vemi mal strach z prirodzenej smrti...

pretoe ak smr nieje ni, ni in ako to, o som zail, tak to mus
by t najasnejia vec, na ktor sa treba tei, absoltne
najasnejia ve

Podobne hovor o svojom zitku Nel:

T najzkladnejia vec, ktor sa mi stala, je e sa u nebojm

smrti. Je to asi ten najbenej vsledok tohto zitku. Predtm
som sa strane bla. Pri bolesti, silnej bolesti som mvala pocit, e
takto zana cesta do pekla. Vemi jasne som to ctila pri bolestiach
niekoko hodn pred svojm zitkom. Padala som kamsi dolu
a nezdalo sa, eby som sa mala niekedy vrti. Po zitku sa u
toho nebojm. Bola som u tam, ctila som to, a vlastne sa na to
tem. Ke prde as a moje fyzick telo zomrie, pjdem do nieo
ho tak odlinho od tohto sveta, e sa to ned s nim porovna.

Moja austrlska priateka, ktorej lieiv schopnosti oiven

po zitku som uviedol v predchdzajcej kapitole, tie zd
razuje stratu strachu zo smrti a poznanie, e v momente smr
ti prestva vetka boles.

Nemm teraz nijak strach zo smrti. Mem vs z vlastnej sk

senosti uisti, e bez ohadu na to ak siln je boles, ona skon
a ocitnete sa mimo tela v inej dimenzii, budete vemi iv a bez
akejkovek bolesti.

al mu, ktorho poznm len z korepondencie, hovor

o inom pohade na smr, ktor prina zitok na jej prahu: pre
umierajceho toti vbec neexistuje!

V dsledku toho, o som preil... som spoznal, e tak ako sa

bene vnma to, o sa nazva smr, prevaj len t, o tu ost
vaj... Neexistuje ni tak ako smr sama osebe. Smr v naom
trojrozmernom asopriestore je jednoducho ist biologick udalo
s, ktor nem ni spolonho s vedomm. To pokrauje nepre
trite pred tm, o nazvame narodenie aj po tom, o nazvame
smrou.
Nov pohad na smr 303

S vekm nadenm hovor o zitku teraz u zosnul ena

Minette, s ktorou som niekoko rokov korepondoval. Psala
mi o tom, o ju jej zitok nauil a ako vemi chcela, aby sa to
dozvedeli aj ostatn. Azda k vm teraz jej slov prehovoria a spl
nia jej vek elanie odovzda toto posolstvo inm.

Rozhodla som sa, e vm musm poveda, o som sa dozvedela

o tejto ndhernej oblasti. Vtedy som nepoula o nikom, kto by sa
bol ocitol na druhom brehu. Cel miliny ud sa bli smrti. Ne
boli by sa poteili, keby sa dozvedeli, e zomiera iba ich telo a nie
ich vntorn osobnos? Chcela som kria zo striech domov o som
sa dozvedela, podeli sa s tm so vetkmi umi na svete.

Ak porovnte oba druhy svedectiev - na jednej strane tch,

ktor zitok priamo preili a na strane druhej tch, ktor sa
s tmto fenomnom iba oboznmili ukazuje sa, e u samot
n ich poznanie psob ako uiton vrus. udia, ktor sa obo
znamuj s prbehmi a nzormi priamych astnkov, pokia s
im otvoren, dostvaj sa pod ich vplyv a zanaj vyjadrova
rovnak presvedenia a nzory na smr. Mohli by sme ich na
zva ako tch, ktor zaili zitok na prahu smrti z druhej ruky.
Samotnm zitkom nepreli, ale prijali jeho posolstvo a stalo
sa ich majetkom. Ak je strach zo smrti nkazliv, rovnako n
kazliv ja aj jeho strata, ak sa pohybujeme v spolonost ud po
stretnut so Svetlom. Mono ste si vimli podobn zmenu aj vo
vaom vntri.
Pokia ide o nkazliv inok na ostatnch ud, ponkol
som zatia iba niekoko tatistickch dajov, ktor osi na
znauj. Bez irokho a systematickho vskumu sme pravda
odkzan iba na predben, hoci subn prieskumy. Naastie
vak mme in zdroje informci a vlastne je ich vemi vea
ak opustme metdu formlnych tdi a pozrieme sa na mno
stvo osobnch svedectiev v listoch (adresovanch mne ako aj
inm bdateom) a rozhovoroch, ktor som poas prce vyko
nal. A kee prbehy uia lepie ako tatistika, oplat sa veno
va im viac pozornosti ako aliemu dkazu o tom, ako zit
ky na prahu smrti pomohli mnohm, ktor sa ocitli v ohrozen
vlastnho ivota alebo ivota ich blzkych.
304 Posolstvo Svetla

O NS MAJ NAUI
TIETO ZITKY O UMIERAN A SMRTI
Jeden z najvch praktickch darov zitkov na prahu smrti -
mono ten najv je to, o ijcich uia o zomieran. Chcel
by som sa tu sstredi na tri pecilne prpady, ke poznanie
tchto zitkov pomohlo tm, ktor smrti elili alebo nad ou
uvaovali, i ialili nad stratou blzkeho loveka.

Zoi-voi smrti
Ako sme u povedali, svedectvo o zitku na prahu smrti vpl
va na to, ako udia zmaj o vlastnej smrti aj ke bezpro
stredne nehroz. Rozhovor Evelyn s Beatrice, ktor sme pred
stavili v deviatej kapitole, poskytuje dobr prklad ako mu
tieto prbehy posilni vieru loveka v monos preitia telesnej
smrti. V jej prpade je zrove jasn, e presvedenie je tak tro
chu teoretick, pretoe ivot ho ete nepreveril.

Evelyn: Ako ovplyvnilo vae poznanie tchto zitkov v

postoj k smrti?
Beatrice: Vdy som si tajne elala, aby vedomie preilo smr
tela. Chcela som, aby to bola pravda, ale moja viera mono ne
bola dos siln, aby som to prijala ako pravdu. Vaka tmto
zitkom, o ktorch som sa dozvedela, mm teraz ist empiric
k potvrdenie, ale nenazvala by som to dkazom. Je otzne, i
by to stailo zabrni panike, keby som sa naprklad zajtra do
zvedela, e som nevylieitene chor. Neviem. D mi to te
chu, ke mi zomrie niekto, koho milujem? Myslm, dokonca
verm, e no, ale nie som si celkom ist, lebo sa mi to ete ne
stalo. Som presveden, e by sme mali nad tmito otzkami
prema skr ako sa nm nieo smutn stane, predtm ako sa
ns dotkne smr alebo smtenie, aby sme sa na to pripravili o
najlepie.

Beatrice si tu me iba predstavova ako to bude preva,

ke bude eli smrti sama. In sa vak u museli zaobera
smrou nie iba na rovni abstraktnch vah, ale bol to ich
Nov pohad na smr 305

osobn, bezprostredn a nevyhnutn del. V takchto prpa

doch je otzka hodnoty svedectiev zo zitkov na prahu smrti
zrejme ovea bezprostrednejia. Tu sa d njs odpove na otz
ku Beatrice: Ke sa to naozaj stane, ochrni poznanie tchto
itkov loveka pred hrzou smrti? Prinesie to vbec nejak
rozdiel?
Ak aj vy pochybujete o tom, i by vm vae vedomosti
zitkoch na prahu smrti pomohli v prpade ohrozenia vho
ivota, mono vs nasledujci prpad o hodnote takhoto po
znania presved.
V roku 1991 sa Deborah Drummov, zdravotn sestra
v Nashville v tte Tennessee dozvedela, e m rakovinu prsn
ka. Jej stav bol vny a vyadoval jeho odstrnenie ako aj in
tenzvnu chemoterapiu. Pochopitene ju to vemi vydesilo. Za
krtko ju jedna jej priateka upozornila na niekoko lnkov
a knh o zitkoch na prahu smrti (ktor predtm nebrala ni
kdy vne) a Deborah ich zaala ta so vzrastajcim zuj
mom. oskoro si pretala vetky dostupn materily a stretla
sa dokonca s niekokmi umi, ktor ich zaili. Vetky tieto
informcie psobili na u mimoriadne upokojujco a jej
strach zo smrti zaal slabn.
Po niekokch mesiacoch zujmu o tto oblas sa telesne c
tila vemi dobre. Lekrske vyetrenia potvrdili, e je zasa zdra
v. Kad druh mesiac chodila na kontroly a v tejto svislos
ti napsala:

Keby sa rakovina objavila znovu, bola by som otrasen, ale

myslm, e by som sa s tm vyrovnala ovea lepie. Neverm, e by
sa ma zasa zmocnil ten ochromujci strach, ktor som prevala
prvch es mesiacov toho roku. Smr u pre ma neznamen to,
co znamenala pred rokom. Ke si teraz predstavm posledn
chvu, vidm svetlo. Ctim pokoj, lsku a ticho.4

V tomto kontexte je pre ns zaujmav opis jej vlastnch

sksenost s nkazlivm inkom zitkov na prahu smrti:

Ndej, ktor tieto zitky ponkaj, je nkazliv. Ak sa o nich

dozvedia in, naplnen strachom alebo iaom, zd sa, e aj im to
306 Posolstvo Svetla

prina avu. Nedvno som naprklad stretla enu, ktorej 23-ro-

n dcra mesiac pred nam rozhovorom spchala samovradu. T
ena bola utrpen, pretoe ktosi z cirkvi jej povedal, e pjde do
pekla. Ukzala som jej lnok... ktor opisoval zitky na prahu
smrti potencilnych samovrahov ako krsne a pokojn ako vo vet
kch ostatnch prpadoch. Ke si ho precitala, povedala mi, ako ju
to vemi upokojilo a dodala: Nech vs Boh poehn. "
Dfam, e psychiatri, lekri, zdravotn sestry a ostatn pracov
nci v zdravotnctve sa bud vne zama nad pouitm vpo
ved o zitkoch na prahu smrti v prpade ako chorch a trpia
cich a urite aj zomierajcich pacientov a ich rodn. Mem
potvrdi inpirujcu a posilujcu silu tejto terapie". Som silnej
ia a sebavedomejia ne som bola pred chorobou, pretoe som sa
konene zbavila strachu pred smrou... Vpovede o tchto zit
koch dvaj pokoj mysli a nov zmysel ivotu, aby sa mohol dlej
rozvja. U ma netrpi strach, ale stle si rada pretam tieto sve
dectv. Stle mm z nich rados?

Bohuia, nie je to koniec jej prbehu. O niekoko mesiacov

neskr napsala vydavateovi asopisu Journal of Near-Death
Studies, e alie testy odhalili optovn rozrenie jej rakoviny,
ktor sa zasa stala nevylieitenou, take smr jej tentoraz ha
dela do o ako zrejme nevyhnutn udalos. Z tejto perspekt
vy si musela spomen na slov, ktor napsala v prvom liste:
Keby sa rakovina objavila znovu, bola by som otrasen, ale
myslm, e by som sa s tm vyrovnala ovea lepie. Neverm, e
by sa ma zasa zmocnil ten ochromujci strach, ktor som pre
vala prvch es mesiacov toho roku." V tejto svislosti zasa
dosveduje:

Chcem vm napsa o tom, e moje predol slov stle platia...

Najdleitejm zdrojom mojej psychickej rovnovhy je op ta
nie o zitkoch na prahu smrti... Mm tieto knihy pri posteli. Po
as iestich tdoch od nvratu choroby nepreiel ani de, aby
som si nepretala alebo druhkrt nepretala niektor vpoved.
Ke napriek tomu zanam pociova strach alebo zanam upa
da do depresie, mojou prvou obrannou lniou je, e sa vraciam
k tmto svedectvm...
w

Nov pohad na smr 307

Skrtka, pri normlnom ivote ma udruje viera v obsah tch

to zitkov. Pomohla mi pocti, e vo vetkom sa skrva nejak
zmysel, vrtane mojej choroby a e dokem akosi njs aj jej zmy
sel a nieo z toho zska. Koniec koncov, ak mme tmto zitkom
veri, kad sksenos m svoju hodnotu a milujci Boh i jeho
Prtomnos ns pozoruje a vedie cez vetko, o prevame.
Chcela by som, aby vetci ako chor mali monos ta
o zitkoch na prahu smrti. Mono, e niektor v tom nebud
chcie dlho pokraova. Som presveden, e mnoh by v tom na
li vek techu.6

Hoci Deborah predstavuje iba jeden prpad, urite hovor za

mnoh podobn, ke pred vynrajcim sa przrakom telesnej
smrti nali udia zdroje hlbokej techy v mnostve svedectiev
o zitkoch na prahu smrti, ktor s teraz vade dostupn.
Meme iba opakova jej radu, aby sa tmto materilom veno
vali aj pracovnci v zdravotnctve a samozrejme aj laick verej
nos. Vetci mu vea zska z odkazu zomierajcich o lska
vom poehnan, ktor meme oakva v okamihu, ke ns
smr oslobod z pt bolesti a utrpenia.
Svedectv o zitkoch na prahu smrti mu by zvl uito
n pre niektor pecilne skupiny alebo kategrie ud, ktor s
zrejme mimoriadne otvoren posolstvu a dsledkom tchto
sksenost. Patria medzi nich naprklad udia s ochorenm na
aids. Hovor nm o nich prklad aktivistky Gangy Stoneovej,
ktor viedla v New Yorku organizciu God's Love we Deliver
(Sme poslovia Boej lsky) zameran na pomoc prve takto po
stihnutm. Ganga zhala jedlo pre svojich klientov po nie
ktorch najlepch retaurcich v New Yorku a spolu s almi
dobrovonkmi ich dvala tmto pacientom spolu s Boou ls
kou a s posolstvom o zitkoch na prahu smrti. Rozhodla sa,
e odovzd tieto informcie klientom a nevedela ani opsa ako
vemi hlboko tieto svedectv na nich zapsobili. Zapsobilo to
aj na u samotn tak, e nakoniec napsala knihu The Start of
Conversation (Zaiatok rozhovoru). V knihe sa priamoiaro za
ober smrou rchlo hovoriaci, vtipn obyvate New Yorku.
Kniha je zaloen na estdovom kurze, ktor Ganga uspo
riadala pre obyvateov tohto mesta. Mnoh z nich trpeli na
308 Posolstvo Svetl

aids. Pomha im prekona strach zo smrti aj nevyhnutnos

iau tm, e ich u pochopi, e smr neexistuje" a e nie ste
vam telom". V tejto argumentcii zohrva prve vskum
zitkov na prahu smrti rozhodujcu lohu. Ganga je tak dob
rm prkladom pouitia prbehov umierajcich ako lieku pro
ti strachu zo smrti pre nevylieitene chorch i ostatnch, kto
r prejavia o ne zujem. Samotn kniha je pln humoru
a mnohch dojmavch prbehov a je napsan v hovorovom,
jadrnom jazyku v tle takmer vojenskho argnu s vrazmi
ako tak padme". Jej tl nie je mono kadmu po chuti, ale
jej odkaz je uiton, osviei srdcia a rozosmeje mnohch, ke
ju bud ta.
al prklad, ako me by tento materil uiton uom
trpiacim na aids, sa dostal ku mne celkom nhodou. Kupoval
som si v blzkom obchode jogurt a mlad mu za pultom sa mi
priznal, e pred niekokmi rokmi bol tie tudentom v mojom
kurze. Kee prve neboli nablzku iadni al zkaznci, zd
veril sa mi so svojou situciou. Z ochotnho, veselho preda
vaa sa stal zrazu vny a ustarosten lovek. Stenm hlasom
mi povedal, e je homosexul a zhruba jeden rok strvil so svo
jm umierajcim druhom, ktor podahol chorobe aids. Chcel,
aby som sa dozvedel ak uiton bol kurz pre neho a jeho
priatea. Svojho druha uteoval prve materilmi, na ktor si
spomnal z ias, ke bol mojm tudentom. Chcel sa u ma za
stavi, aby mi to u skr povedal, ale nikdy sa to nestalo. Ke
som sa vak zrazu objavil v jeho ivote, vedel, e nastala vhod
n chva.
alou zrejmou cieovou skupinou" pre tieto informcie s
pacienti v hospicoch. Tieto materily by nemali by nikdy
predkladan umierajcim bez rozdielu, avak t, ktor s im
otvoren pociuj vek avu najm vaka zmenenmu stra
chu zo smrti. V priebehu dvadsiatich rokov vskumu som sa
stretol s mnohmi pracovnkmi hospicov - s dobrovonkmi,
oetrovatemi, kazmi a dokonca sprvcami pozostalosti - kto
r mi rozprvali dojmav prbehy o tom ako efektvne vyuili
tieto materily pri stretnut s umierajcimi pacientmi.
O astom vskyte zitkov na prahu smrti v hospicoch sved
ia vskumy alch pracovnkov. Oetrovateka v oddelen in-
Nov pohad na smr 309

tenzvnej starostlivosti Linda Barnettov zistila, e vo vzorke

esdesiatich oetrovateliek v hospicoch 63 percent pracovalo
aspo s jednm pacientom, ktor tento zitok preil.7 Podob
ne lekrka Pamela Kircherov predloila na stretnut Nrodnej
organizcie hospicov prehad o tom, e 73 percent z jej vzorky
profesionlnych pracovnkov v hospicoch si vypoulo opisy
tchto zitkov od pacientov.8 Na zklade astho vskytu
tchto zitkov medzi umierajcimi, autorka vysoko cenenej
prce o umieran a smrti v Amerike nedvno kontatovala, e
v 90. rokoch sa vedomosti o zitkoch na prahu smrti oficil
ne zaradili do prce v hospicoch, do ich filozofie a do prce
s umierajcimi dokonca v etablovanch medicnskych intit
cich."9 Tieto prbehy prinaj nov druh ndeje medzi ne
vylieitene chorch," uzatvra.10
Mnoh bdatelia v tejto oblasti si vimli, e nemlo tch,
ktor zitok sami preili, priahuje prca v tomto prostred.
Zapjaj sa do nej ako dobrovonci, pretoe ctia ist spriaz
nenos s umierajcimi a vedia ako mu ich prechod uahi.
Ak si myslte, e tto dobrovonci pritom vdy hovoria o svo
jich zitkoch, mlite sa. Spomedzi tchto ud si najviac spo
mnam na Pat, ktor som stretol na zaiatku 80. rokov v Kali
fornii. V tom ase uplynulo u 19 rokov od jej zitku a po cel
t dobu pracovala takmer nepretrite pri opatrovan umieraj
cich. Ke som sa jej optal ako vlastne vyuva svoj zitok pri
tejto prci, prekvapila ma odpoveou, e si spomna iba na ty
ri prpady, kedy ho spomenula! O o sa teda tto udia s umie
rajcimi delia, nie je ich osobn prbeh - i ke samozrejme as
to vystupuje tie ale ich samotn osobnos, ktor akmsi
tichm, ale nepopieratenm spsobom pomha sprostredko
va ich vlastn stratu strachu zo smrti na ich pacientov. Kone
nm ponkanm darom pre tch, ktor maj vstpi do Svet
la smrti, nie je to m preli, ale to m sa stali.
Jeden z vznamnch ud, ktor sami zitok na prahu smrti
preili je Dannion Brinkley, ktor napsal o svojom zitku
a alom ivote po om dve populrne knihy 11 . Vek as
osobnho ivota venoval prci v hospici (poda vlastnho od
hadu staral sa o vye 150 pacientov, vtane svojej matky, kto
r zomrela v jeho miestnom hospici). Na prednkach a v kni-
310 Posolstvo Svetla

hch vyzval posluchov a itateov, aby sa do tejto prce za

pojili a pretoe bol vo svojom obdob a v tejto oblasti takou
vplyvnou osobnosou, urite bol zodpovedn aj za ohromn
prlev dobrovonkov do tchto intitci a programov. To vet
ko, pravda, pramenilo z toho, o sa nauil poas zitku a o
vaka svojej charizme dokzal prenies na irok verejnos.
alou cieovou skupinou, ktor si zasluhuje zvltnu va
hu, s star udia. I ke im nehroz bezprostredn nebezpeen
stvo, ako je to v prpade nevylieitene chorch, musia sa vy
rovnva s perspektvou, e ich koniec nemus by u aleko.
Tejto skupine ud sa z hadiska aplikcie zitkov na prahu
smrti nevenovala pecilna pozornos. Nedvno som so skupi
nou tudentov podnikol na mojej univerzite prv skromn kro
ky. Vypracovali sme vzdelvac program pre starch obanov
zaloen na tchto zitkoch a potom sme ho prezentovali vo
vybranch strediskch v tte Connecticute. Program trval tri
dni a pozostval z nasledujcich ast: (1) vodn prednka
o zitkoch na prahu smrti, (2) premietanie video zznamov
s touto tematikou a (3) osobn svedectvo starieho loveka o je
ho zitku a nsledn diskusia.
Nae zistenia s len predben a vzorka prli mal, aby sme
mohli robi akkovek zoveobecnenia, ale vsledky dotaznkov
pred kurzom a po om odhalili tieto inky:

1. Znen strach zo smrti

2. Posilnen viera, e moment smrti bude pokojn
3- Posilnen viera v ivot po smrti
4. Menia viera v to, e ivot po smrti bude neprjemn
5. Posilnen viera, e lovek sa znovu stretne s milovanmi
zosnulmi
6. Posilnen viera v Boha

Stretli sme sa navye s vemi pozitvnou odozvou a mnoh

astnci nm vyslovili uznanie a zrove elanie dozvedie sa
o tchto sksenostiach viac.
Nemali sme monos alej rozvja tieto programy, ale poas
mojich prednok, najm v USA, k obecenstvu zloenmu
hlavne zo zdravotnckych pracovnkov, mnoh z nich prejavili
Nov pohad na smr 311

zujem o podobn programy v miestach ich psobenia. Mo

no, e o niekoko rokov budeme vedie o ich inkoch viac
a budeme mc vyhodnoti ich psobenie zvl z hadiska dlh
ieho asovho obdobia.

vahy o samovrade
Druhou irokou oblasou, v ktorej sa materily o zitkoch na
prahu smrti ukzali ako uiton a dokonca doslova zachrnili
udsk ivoty, je problm samovrd. Samovrahovia nielen elia
hroziacej smrti, ale nieo ich nti, aby ju privolali predasne
vlastnou rukou. Naastie je vea takch, ktor sa svojho zme
ru zriekli bu myselnm, alebo nhodnm kontaktom s in
formciami o tchto zitkoch.
Ako prklad mem spomen lohu, ktor tieto zitky zo
hrali v psychoterapii pacientov so sklonom k samovrade. Po
kia viem, prv lekr, ktor vyuil tieto materily bol newyor-
sk psycholg John McDonagh. V roku 1979 predniesol na
stretnut psycholgov prspevok, v ktorom opsal svoj spech
pri liebe takchto pacientov s pouitm tzv. biblio-terapie po
mocou zitkov na prahu smrti." 12 Jeho technika" spovala
v tom, e pacienti tali ist zvan asti z knihy Raymonda
Moodyho Reflections on Life after Life (vahy o ivote po ivo
te) a potom diskutovali o ich vzname v ich vlastnej situcii.
McDonagh hovor, e takto prstup bol celkovo spen nie
len v tom, e redukoval samovraedn mylienky, ale zrove
predchdzal ich samotnmu dokonaniu.
Efektvnos tohto prstupu pramen zrejme z toho, e pa
cienti na zklade svedectva pochopia nezmyselnos svojho i
nu. I po smrti tela by sa toti museli zaobera vetkmi svojimi
problmami, ale bez monosti ich rozrieenia. Jedna pacientka
pri povan niektorch ryvkov so slzami v oiach zvolala:
Ned sa nijako unikn!" A McDonagh dodva: Dospela
k presvedeniu, e bude musie pracova na svojom problme
v tomto ivote, nech u to bude akokovek ak."13
lovek by navye musel trpie na alie nsledky svojho ne
odvolatenho inu, pretoe by vnmal boles, ktor tm sp
sobil svojim blzkym. Ak si teda tto pacienti uvedomia, e sp-
312 Posolstvo Svetla

chanie samovrady - pokia mme tmto zverom veri - ne

spsobuje znik ich vedomia, s nten hada in vchodisko
zo svojich problmov. Samovrada prestva by aktulna, pre
toe v istom zmysle je vlastne nemon: mete zabi svoje te
lo, ale nie svoje Ja.
Po prvch krokoch v tejto oblasti aj in lekri vyuili mo
nos poui tieto sksenosti na podobnch pacientoch a do
siahli aj podobn spechy. Azda najznmej medzi nimi je psy
chiater Bruce Greyson, ktor teraz psob na univerzite vo
Virgnii. Jeho pecializciou s prve samovrady a je autorom
klasickej vahy o zitkoch na prahu smrti a samovrade, kto
r me zaujma pecialistov ak sa chc dozvedie viac o jeho
terapeutickch implikcich. 14
Okrem lekrov, ktor vypracovali tto formu terapie a ktor
by sme mohli nazva terapia s pomocou zitkov na prahu
smrti", mem siahnu i po vlastnej sksenosti a ukza ako
mu takto informcie samovrade zabrni. Nasledujci pr
pad je ukkou, ako me informcia o tchto zitkoch zohra
neakan lohu v udskom ivote.
Pred niekokmi rokmi sa mi ozvala jedna ena z New Yor-
ku (neskr som sa s ou aj stretol), ktor potom raz navtvila
jednu z mojich prednok. V celej srii listov mi psala o tom
ako trp na trval neurologick problmy a v dsledku chemic
kej otravy sa ocitla na pokraji ivota. Jej choroba sa predlova
la a hoci nemala predtm nikak vedomosti o tchto stavoch,
opakovane sa ponrala a vynrala z nieoho, o by sme mohli
nazva oblasti blzko smrti. Ke sa do nich ponorila, odhalili sa
jej mnoh duchovn pravdy, ktor jej neskr slili ako zklad
pre plne nov spsob ivota. Ten sa potom orientoval na har-
mniu s prrodou a umenie liei.
V prvch fzach choroby bolo vak toto nov poznanie zatie
nen fyzickm a psychickm utrpenm, ktor sa vystupovalo
do tej miery, e sa ocitla na samom okraji pokusu o samovra
du. Choroba," psala mi, poprethala nitky mjho ivota
a asto ma to zvdzalo a zrove desilo, aby som preala aj tie
ostvajce". Kee nikdy nepoula o zitkoch na prahu smrti,
bola vemi zmten zo svojich vntornch stavov a zaala ma
strach, i k jej problmom nepribudn aj duevn poruchy.
Nov pohad na smr 313

jednho da som si prezerala v knhkupectve knihy a hadala som

nieo, co by mohlo vysvetli zhadn duchovn zmeny v mojom ivo
te a do oka mi padli knihy o zitkoch na prahu smrti. Tou prvou
bol Moodyho ivot po ivote. Stla som potom pred tm reglom nie
koko hodn a prelistovala som si niektor kapitoly z tohto klasickho
diela ako aj dalie knihy s touto tmou a nakoniec som si niektor k
pila. Na mnohch hlboko psobivch stranch som nala slov, ktor
zrejme odomkli t brnu tajomstiev a strachu, za ktorou som sa skr
vala vye tri roky. Opisy zitkov podobnch mojim... vetky potvr
dzujce neopsatelhos a extzu zitku na prahu smrti okamite
rozptlili mraky strachu a pochybnost o hodnote mojich vnemov.

Odvtedy je inou enou a zaala vo svojom ivote kra du

chovnou cestou. Ako sa mi vak neskr priznala, keby nebola
v tom kritickom a zdanlivo bezndejnom obdob ivota obja
vila informcie o tchto zitkoch, s vekou istotou cti, e by
sa pravdepodobne rozhodla okamite s nm skoncova.
Mme tu teda prpad podobn s prpadom Deborah Drum-
movej s tm rozdielom, e hrozbou nebola rakovina, ale samo
vrada. Konen vsledok je vak rovnak: informcie o zit
koch na prahu smrti zachrnili tieto eny pred zfalstvom
a dali ich ivotu duchovn zmysel. A prve tak ako je Deborah
Drummov sotva jedinou osobou, ktor takto reagovala na in
formcie o tchto zitkoch, musme podobne predpoklada,
e aj pre inch ud s tendenciou k samovrade, podobne ako
pre nau enu z New Yorku bude nhodn kontakt s tmito in
formciami znamena zchranu ivota.

AKO SA VYROVNA SO IAOM

NAD STRATOU BLZKEHO LOVEKA
Poas mnohch rokov prce v tejto oblasti som dostal vea lis
tov hovoriacich o teche a ndeji, ktor priniesli informcie
o zitkoch na prahu smrti pozostalm, najm ke ilo o stra
tu dieaa. Uvediem tu iba mal vzorku tchto svedectiev a za
nem prpadom rodia, ktor bol nten vyrovna sa so stratou
milovanho dieaa.
314 Posolstvo Svetla

Zanem pre ma zvl psobivm prbehom, ktor vyvolal

najsilnejiu odozvu od itateov mojej knihy Heading toward
Omega15, v ktorej som ho opsal. Ide o prpad mimoriadnej
hodnoty, pretoe dokazuje ako me zitok na prahu smrti
plne eliminova ia nad smrou dieaa a dokonca nahradi
ho radosou!
ena, ktor tu budem vola Ann, mi po jednom mojom vy
stpen v televzii napsala dlh list, z ktorho vyberm:

Sledovala som vs s vekm zujmom, pretoe i ja som jedna

z tch, ktor zaili pokoj a absoltnu lsku duchovnej existencie.
Ponkam vm svoj zitok, pretoe okrem plnej premeny mojej
osobnosti som v om dostala informcie, ktor ma doslova zachr
nili pred stranm ialbm zo smrti manela a dvoch det.
Mala som 22 rokov a rodila som druh diet, dievatko. Stalo
sa to 18. jna 1954. Zaala som silne krvca a spomnam si na
vek boles v hrudi, pre ktor som sa po vydchnut nemohla za
sa nadchnu. Pamtm sa na pocit, akoby ma nejak vek sila
vytiahla hore, von z miestnosti k jasnmu svetlu. Spoiatku sa zda
lo, e je dleko, ale vemi rchlo som sa k nemu pribliovala. Bo
les ostvala za mnou ako nejak psy alebo dym z parnka, pre
toe som la stle rchlejie. To svetlo zaalo vyzera ako nejak
okno a zaala som sa b, e sa zranm, ak v tej rchlosti do neho
narazm. Nevedela som si predstavi, ako by som sa mohla zasta
vi. Reflexvne som zatvorila oi a pripravila sa na nraz, ktor sa
mi zdal neodvratn.
Ni sa vak nestalo. Zrazu som sa zastavila a zistila som, e
lem plne nehybn, akoby som sa vznala na vode. A ten mj
pocit, e tu patrm, pocit lsky, pokoja a pohody bol jednoducho
neopsaten. Bolo to nieo asn a dokonal. Nevedela som, kde
som, ale bolo mi to jedno. Bola by som tam ostala naveky. Bola
som sama, ale nie opusten. Hoci som nemala iadne vizulne
vnemy o svojej polohe v tomto prostred nioho", vedela som, e
skr lem ako stojm. Potom som dostala informciu (nebol tam
a nehovoril so mnou nikto, ako to robme tu na Zemi), e tu mm
aka a km neprde bytos", ktor bude so mnou hovori. A po
tom som akosi vedela ", e u je na ceste ku mne a prichdza z ne
predstavitenej diaky. On (bol to skr on ako ona) priiel ku mne
Nov pohad na smr 315

nepredstavitenou rchlosou, prechdzal cez cel vesmr, mal ce

l galaxie, aby sa dostal tam, kde som bola ja. Bola som vo svete
absoltnej nioty, okrem seba samej. To jasn svetlo, ktor som spo
iatku videla ako okno vo svete absoltnej tmy, bolo teraz vade
okolo ma, ale u nie tak jasn. Bolo mierne, upokojujce a mo
no to nebolo ani svetlo ani tma. osi ako hmla. Ctila som sa tam
vemi, vemi prjemne.
Vnmala som, ako sa on ku mne bli a celkom zretene som za
chytila ten okamih, ke vstpil do krajnej oblasti toho sveta (ale
bo stavu vedomia?), v ktorom som bola. Priiel ku mne z pravej
strany. O niekoko seknd vstpil do mjho sveta, priom preko
nal stovky a tisce svetelnch rokov. Teraz stl pri mne a vzal ma
za prav ruku.
V tom momente som vedela, e to je mj najdrah priate
akho som kedy mala. Vedela som tie, e som pre neho mimo
riadne dleit osoba. Vzruenie z dotyku jeho rk prevyuje vet
ko, co som zaila na zemi. Nae stretnutie bolo akosi chpan"
a vnman"a nie zrakov. Nepoula som iadne slov, ale ozn
mil mi, e si priiel po moje diea. Moje diea?" optala som sa
sotva schopn udra svoju rados a astie z toho, e moje vlastn
diea pjde s NIM! Vedela som, e je to vek es. Mala som es
by matkou mimoriadneho dieaa a bola som tak astn, e si
vzal MOJE diea. Bola to fantastick prleitos pre moje diea
a ani mi nenapadlo, aby som mu odmietla moje diea da.
A tak som mu ho okamite dala, i vlastne chcela da, ale ne
mohla som, pretoe vtedy som si s vekm sklamanm uvedomila,
e moje diea tu nie je so mnou. Nemm diea, ktor by som mu
dala! Zaala som nad stratou takej vekej prleitosti plaka. Ne
mc mu da nijak diea! Bola som matkou bez dieaa. Zdalo sa
to tak hrozn nema diea pre tto bytos. Bola som otrasen
vlastnm iaom nad stratou takej monosti. Nemohla som mu ho
da a nevedela som preo, pretoe som vedela, e som matkou.
Dotkol sa scitne mojej ruky a uistil ma, e som matka a mm
diea, ale to diea sa akosi omekalo. Potom mvol rukou cez pries
tor pred nami a hmla sa stratila. Zbadala som zdravotn sestry, le
kra a moje diea v prodnej sle. Lekr ho vyetroval a poloil na
aksi vhu, ktor, ako sa mi zdalo nemerala hmotnos ale dku
ivota. Videli sme, e prstroj nepracuje dobre a lekr odtal ne-
316 P o s o l s t v o Svetla

sprvne slo. Podal diea sestre a povedal, e bude i 80 rokov.

Bytos pri mne p otriasla hlavou a povedala: udia tak vemi ve
ria svojim prstrojom a nevidia potom Pravdu. Ten stroj je zl.
Diea bude i len tyri dni.
ilo by to diea 80 rokov, keby bol prstroj v poriadku?" op
tala som sa. Odpovedal mi: "Ano, ale oni nevedia, e nefunguje
sprvne."
Tak ja im to potom poviem, ke sa vrtim, poviem im to. "
Nie, nebude si pamta ni z toho, ke sa vrti."
Tak potom nechcem s sp, chcem s s tebou. "
Nie, mus sa vrti. "
Ale o bude s mojm dieaom?"
Vrtim sa po tvoje diea o tyri dni. "
A toto kontatovanie ma zasa naplnilo radosou. Po tomto
prsube som u bola ochotn s sp a poka, a prde rad na
ma, zatia o moje diea pjde prv. Ete som svoje diea neobja-
la ani nevidela, ale u som ctila k nemu tak lsku, e by som bo
la pre neho obetovala vetko. Mj nvrat bol pre ma vekou obe
tou, aspo tak som to vtedy vnmala.
Poviem im o tom prstroji, ke sa k nim vrtim."
Nebude si pamta."
Budem, musm."
Vina ud si nikdy nespomenie na toto miesto, ke sa vrti.
I ke si spomenie, nebud ti veri. Je asi lepie, ke si nebude ni
pamta, ako by ti nemali veri."
Nie, ja si to budem pamta, i u bud veri alebo nie.
Musm si toto miesto pamta!"
Pustil mi ruku a ctila som, ako padm od neho rchlo kamsi
dole. Pozerala som pritom nasp, tam kde bol a stle som si opa
kovala: Budem si pamta, budem si pamta... "
Potom som poula, ako ma ktosi vol po mene, ctila som ako
ma udiera po tvri a brade, ale ja som stle myslela na to, o som
si chcela zapamta a na to volanie som neodpovedala. Op som
bola v prodnej sle, pri plnom vedom, videla som sestru ako sa
nado mnou nakla a sna sa ma prebra, ale akosi intuitvne
som tuila, e ke jej odpoviem, zabudnem na vetko, o som si tak
strane chcela zapamta. myselne som jej neodpovedala. Potom
Nov pohad na smr 317

vak povedala slov: Tu je vae diea. " V tej chvli sa moje sstre
denie stratilo. Chcela som diea vidie aspo raz predtm ako ma
opust. Odpovedala som jej: Ale ja si to musm pamta!" Neskr
mi povedala, e nechpala, preo jej to hovorm. V okamihu, ke
som prehovorila, na vetko som dokonale zabudla. Chcela som vi
die svoju malik.

alej opisuje svoju situciu po prode. Nebol ahk, ale

al vvoj pre matku i diea sa zdal uspokojiv. Narodila sa jej
dcra Tari. Stle vak ctila, e chce osi lekrovi o dcrke po
veda, nemohla si vak spomen, o to bolo. Na druh de sa
u dieaa objavilo siln krvcanie do mozgu, ochrnula mu pra
v strana a lekr u zrejme vedel, e zomrie. Chcel Ann na t
to monos opatrne pripravi. Ju vak vtedy zdravotn stav
dcrky vbec nezaujmal.

Stle som myslela na osi mimoriadne, o mm lekrovi pove

da. Poida a pochopila som vetko, o mi hovoril. Co som vak
nedokzala, bolo pocti starosti, strach alebo ia. Akoby sa ten
pocit pokoja a pohody vrtil, akoby bol priiel so mnou, hoci som
si ni nepamtala a nevedela som si vysvetli, preo sa o svoje diea
nestrachujem a ako vlastne viem, e ni zl sa jej neme sta. Od
porovalo to vetkm objektvnym okolnostiam.

Rno, tvrt de po prode, 22. jna Tari zomrela. Ann

o tom pe:

V to rno som sa zobudila nhle, so vetkmi zmyslami pri

plnom vedom. Ctila som, e sa osi so mnou stalo, ale nevedela
som, o to je.

Pretoe si lekr vimol jej zvltny pokojn postoj zoi-voi

hroziacej smrti jej dcry, vydal prsne pokyny, aby jej nikto t
to sprvu neoznmil on sm to urob. Nevylo mu to vak.
Ann sama ctila, e je pripraven na prepustenie. Vysvetovala
prve jednej sestre, e mus ete podpsa nejak papiere a vte
dy u bolo jasn, e:
318 Posolstvo Svetla

... sestra sa u nezdrala. Ona vedela, e Tari je mtva a ja nie.

Och, Boe!" zakvlila. Vs lekr tu mal teraz by. Ja vm to ne
smiem poveda, ale nemem vs necha vo viere, e Tari ije. Zo
mrela dnes vcasrno. "Km sa sestra dvhala od stola a la ku mne,
aby ma objala na vetko som si dokonale spomenula. Na vetko,
do najmenej podrobnosti. Takmer som to vetko ete raz preila.
Myslm, e som jej pripadala divn. Ste v poriadku?" optala sa
ma. Ano, " odpovedala som jej a prli pokojne na takto situ
ciu. Dnes je tvrt de," dodala sestra. V tej chvli som poctila
rados. V nasledujcich tdoch som nectila nijak ia nad svo
jou stratou a utovala som len priateov a prbuznch, ktor neve
deli, kde je Tari a ja som nemohla veri naozaj uveri e mj
zitok nebol nie in, iba iv sen.

Jej manel i lekr (ktor u mimochodom poznal podobn

zitky na prahu smrti) uznali, e sa jej stalo nieo relne, nie
vak jej kaz, ktor vyhlsil, e: tento zitok nie je ni in ako
halucincia ben u ud, ktor prevaj siln stres. Neexistuje
ni tak ako odchod z tohto ivota do inho a potom sp. Je
to psychick obrann mechanizmus a bolo by lepie na to za
budn a zaa normlne obdobie smtku a dosta ivot do
normlnych koaj."

Tieto slov psobili na ma zniujco, ale snaila som sa ich

akceptova. Stle som nad tm rozmala a povaovala som sa za
nejakho udka. Zdalo sa mi, e ahie by mi bolo zabudn na
vlastn meno ako na ten prekrsny pocit, ten prval istej radosti,
ktor som zaila, ke ma chytil za ruku a povedal, e prde po mo
je diea. Bola to vrcholn chva mjho ivota. Stle neviem kto to
bol a ani sa o to nestarm. Viem vak, e existuje.
Uvedomila som si, e moje prijatie sp do tohto sveta zvis od
toho, ako budem predstiera, e zabdam a pociujem ia nad
stratou dieaa. A to som aj spravila pre ostatnch, nie pre man
ela, pretoe aj on naiel v mojom prbehu ist techu. Nehovori
li sme o tom, ale nikdy sme na to nezabudli.

Svoj list kon Ann slovami:

Nov pohad na smr 319

Preto som tak pozorne povala ud, ktor vystpili s vami v te

levznom programe. Ja jednoducho verm, e ich zitok bol sku
ton. Ja viem, e ho preili. To vetko sa podob na mj zitok
a chpem aj to, ako ako sa potom o tom rozprva tak, aby to
ostatn uverili. lovek mus z toho toko ubra. Nedarilo sa mi to...
akujem, e ste si ma vypouli a pretali, o som vm napsa
la. Prepte, e to bolo tak dlh, ale je toho ovea viac, o som vy
nechala, len aby som to skrtila.
P. S. Po Tari som mala ete tri deti. Mj milovan manel zo
mrel v mojom nru o 16 rokov neskr a mj prvoroden syn za-
hynul pri autonehode (okamite a bez bolesti), ke mal 25 rokov,
sedem rokov po manelovej smrti. Mj ia bol vdy utlmen
a skrten. udia hovorili: je v oku, bude iali neskr". Potom
hovorili: Mus to by siln osoba, ke preva vetko s takm po
kojom. Nemaj vak pravdu. Je tak dobre poveda niekomu ko
nene ako to naozaj je. Oni nie s mtvi. Vetci ij, maj plno
prce a akaj na ma. Nae rozdelenie je len doasn a vemi
krtke v porovnan so vetkou tou venosou.

udia, ktor podobne ako Ann dospeli k vntornmu poz

naniu, e smr neexistuje", sa doku bez bolesti rozli so
svojimi milovanmi, niekedy dokonca s radosou a niekedy do
ku zmierni ia inch, podobne ako Ann poskytla techu
svojmu manelovi. alm prkladom, v ktorom hral lovek so
zitkom na prahu smrti tto lohu, bola Stella, jedna z troch
lieiteliek z predchdzajcej kapitoly. Stella sa musela vyrovna
s tragickou smrou trojronej vnuky Marissou, jednej z dvoj
iat. Jej syn robil na dvore nejak stavebn pravy a poiadal
starieho brata, aby obe dievatk dral za ruky. Prve ke c
val nkladnm autom, Marissa sa vytrhla a zachytilo ju zadn
koleso. Na mieste bola mtva. Stella mi o tom neskr napsala:

Po svojom zitku na prahu smrti som vedela a nie iba dfa

la", e duch mojej vnuky ije alej. Verm tomu, e toto tich ale
pevn poznanie pomohlo naej rodine v alom ivote. Nehovorila
som o tom a ani som nemusela. A predsa som ctila, e kad v roz
hovore so mnou potvrdzoval vlastn vieru v ivot po ivote. Tri
320 Posolstvo Svetla

tdne po tejto tragdii ns priate a kaz kontatoval, e nikdy ne

videl, aby sa rodina tak rchle spamtala z neastia.

udia po zitku na prahu smrti nie s jedin, ktor sa va

ka nemu lepie vyrovnaj s akmi stratami. Mnoh al, kto
r sa oboznmili s tmito zitkami, zskali vea z poznania
i techy skrytej v tchto sksenostiach, o veakrt potvrdili
mne i inm bdateom v tejto oblasti. Nedvno som pri recen
zii knihy jednej kolegyne narazil na vemi vstin a poun
prklad toho, ako me poznanie tchto zitkov pomc aj to
mu, kto sm tak priamu sksenos nem. Kniha sa nazva
Children of the Light (Deti svetla) a napsala ju austrlska bda-
teka Cherie Sutherlandov, o ktorej som u hovoril.
Poas prednok stretla mnoho smtiacich rodiov, ktor
hovorili o tom, ako im prbehy umierajcich pomohli prei
ich vlastn stratu. Nakoniec sa stretla s osobami, niektor
z nich boli ete deti, ktor mali svoj zitok vo vemi ranom ve
k u a ich prbehy dokzali ete innejie zna trzniv bo
les, ak vyvolva smr dieaa. Sutherlandov napsala tto
knihu, pretoe chcela sprstupni tieto prbehy irej verejnos
ti, zvl rodiom a srodencom zosnulho dieaa, aby tak roz
prestrela zvoj techy nad tmi, ktor ete stle ialia a urch
lila ich proces uzdravovania z tch najbolestnejch ivotnch
derov.
V knihe prina niektor presvediv svedectv, aby nimi
ukzala ako blahodarne psob na rodiov, ke sa dozvedia
o detskch zitkoch na prahu smrti. Hne na zaiatku knihy
uvdza dojmav prbeh o takomto type objavu. Matke me
nom Maria sa utopil pri neastnej nhode pron syn a jej sa
zmocnilo zfalstvo. Okrem prirodzenho iau ju suovali otz
ky o tom, i sa jej syn pritom trpil a i nevolal v zfalstve o po
moc svojich rodiov. Ako sama priznva, bola posadnut otz
kou: Bolo to pre neho stran?"
Celkom neakane narazila na lnok o detskom zitku na
prahu smrti, tie v dsledku topenia a mal vea spolonho
s prpadom jej syna. Ten lnok zapsobil na u ako zjavenie
a okamite, po rokoch predlovanho utrpenia, pocitov viny
a pochybnost, poctila vek avu. Sama o tom povedala:
Nov pohad na smr 321

Ke som si to pretala, bola som vo vytren. Tak ma prekva

pili takmer rovnak okolnosti nehody a t dvaja chlapci v podsta
te v rovnakom veku, e som ani nepochybovala o tom, e tto
zhoda " bola v skutonosti odpoveou, ktor som tak dlho hada
la. Odvtedy ctim neuhasiten smd po alch informcich
o tchto zitkoch. tala som vetko, o som o tom nala a s ka
dm novm svedectvom sa to ierne bezodn zfalstvo, ktor som
tak dlho pociovala, strcalo a kdesi hlboko v mojom vntri sa za
ala rodi nov, zzran ndej.6

Vaka psobeniu tejto knihy me by sksenos jednej tr

piacej matky zdrojom techy pre inch smtiacich rodiov
a ostatnch ud s podobnou stratou. tanie podobnch doj
mavch prbehov, ktor vo svojej knihe Sutherlandov uvdza,
prina aj in itok, ako sama Maria potvrdzuje:

Onedlho potom... som si uvedomila, e ten zniujci ia a utr

penie, ktorm som prechdzala, vyvolal inky podobn samotn
mu zitku na prahu smrti: prestala som sa b smrti; zaala som
viac cti s druhmi; chcela som im pomha; viac som si uvedo
movala ich bolesti. V istom zmysle aj ja som zomrela a vrtila sa
sp do ivota... A teraz verm, e smr je v skutonosti prechodom
z naej obmedzenej existencie do ndhernho novho ivota, do
dobrodrustva presahujceho nae najdivokejie sny.11

S podobnmi prpadmi o uteujcej sile, ktorou psobia v

zie zitku na prahu smrti na smtiacich som sa stretol aj po
as vskumu. Hoci nasledujci prpad je hlavnm motvom
v jednej z mojich knh, uvdzam ho tu len preto, aby som ilus
troval, o m v literatre o tchto zitkoch veobecn platno
s. Zrove je prkladom mnohch takchto svedectiev, ktor
som dostal sm.

Po pretan vaej knihy Heading toward Omega som vm jed

noducho musela napsa. Mj ivot bol v poslednch dvoch rokoch
nonou morou, ale po pretan vaej knihy som nala silu do al
ieho ivota. Myslm, e tm najhorm strachom rodia je to, e
by sa mohlo sta nieo zl jeho dieau a tento najv strach sa mi
322 Posolstvo Svetla

naplnil pred dvomi rokmi, ke sa mj 18-ron syn zabil pri au

tomobilovej nehode. Ke som sa trochu spamtala zo oku, moje
zdesenie sa sstredilo na otzky: Kde je teraz? Existuje naozaj i
vot po smrti? Moje nboenstvo mi v tom nepomohlo, pretoe ma
uili, e Boh" neodpa deom, ktor zhreili". Vsledkom bolo,
e som sa odvrtila od kadho nboenstva i od Boha".
Ale po pretan vaej knihy chpem lepie, e to Svetlo" nie je
ten Boh, o ktorom na uili, ale Boh pokoja a lsky. Za posledn
dva roky som pretala vea knh, ale ani jedna nezapsobila na
ma tak ako vaa. Dokem sa teraz zmieri s tm, e v tomto i
vote u syna neuvidm, ale viem, e sa m dobre a e ho zasa uvi
dm, a prde mj as. Teraz je so svetlom " a naiel pokoj a lsku
rodiny a priateov (ktor zahynuli pri tej istej nehode). Mono mi
to chcel poveda, ke ma navtevoval v mojich snoch a hovoril mi:
Mama, pozri, nie som zranen, vetko je v poriadku. " Nebola
som vak pripraven pova.

Nakoniec chcem uvies al prpad, ktor sce obsahuje

vetko, o om sme v svislosti s touto tmou doteraz hovorili,
vyznauje sa vak niektormi zvl pounmi aspektmi. Po pr
v, netka sa smrti dieaa, ale straty ivotnho partnera, s kto
rou sa mnoh z ns bud musie v ivote vyrovna. Po druh,
ilustruje spsob ako me prtomnos pri umieran blzkeho
loveka psobi ako samotn zitok na prahu smrti. A po tre
tie, naznauje ako me neskorie objavenie literatry o tchto
zitkoch pomc pri prekonvan iau a nakoniec privies
loveka k slube inm. V tomto prklade teda objavme al
psobiv nkazliv inok zitku na prahu smrti.
Peter vemi miloval svoju manelku a ke po desiatich ro
koch manelstva zomrela na rakovinu, nastala preho ak do
ba Napsal mi:

Zomrela na neoperovaten ndor na mozgu a rakovinu pc.

Dostala sa mi t monos, e som pomhal sestre pri domcom
oetrovan poas jej poslednch tdov. Nemal som absoltne
iadnu predstavu o tom ak zmena nastane pre ma po jej smrti,
pri ktorej som bol prtomn. Zomrela pokojne, obklopen lskou.
Dral som ju za ruku, ke odchdzala a prosil som Boha, aby sa
Nov pohad na smr 323

o u postaral. Potom pre ma nastalo peklo. Nechcel som viac i.

Bola mojm ivotom. Zrtil sa mi cel svet.

Opisoval mi potom ako pomaly a bolestne prebehla jeho pre

mena. Zaal dobrovonou prcou v nemocnici, kde lieili jeho
manelku. Ctil potrebu by blzko pri uoch, ktor trpia tak
ako trpela ona", povedal. Postupne sa vracal do ivota a pozoroval,
e jedna mal as vo mne ila a rsda ako nov vhonok z pad
nutho kmea stromu". Zaal chodi do kostola, ale po roku pre
stal, pretoe nemohol som prija nboensk dogmy a cirkev ne
odpovedala na otzky, ktor suovali moje srdce a moju myse".
Nakoniec ho to priviedlo k literatre o zitkoch na prahu
smrti, o ivote po smrti a inch podobnch tmach, a to mu
prinieslo o hadal.

Vsledkom bolo, e som dospel k presvedeniu, e Gloria ne

upadla do zabudnutia, ale niekde, nejakm spsobom stle ije
a dokonca niekde blzko v podobe nehmatatenej due so spomien
kami a osobnosou. Zaal som si vytvra alebo bolo to mono
vytvoren pre ma filozofiu ivota a smrti, o ktorej som dovtedy
ani nesnval.

Jeho vnmanie sveta sa zmenilo podobne ako u tch, ktor pre

ili vlastn smr: zaal vidie jednotu vetkch foriem ivota. Po
as dlhch prechdzok uvaoval nad podstatou vedomia a samot
nej prrody a otvoril sa krsam kadodennho, jednoduchho
ivota vtky, stromy, mraky, voda" to vetko v om privol
valo dvno zabudnut pocity ndeje. Vimol si aj in zmeny:

Od tej noci 18. jna 1985 (ke zomrela jeho manelka) nec
tim nijak strach zo smrti. Bola to okamit premena a nezmeni
lo sa to po dva a pol roku ani trochu. Ctim hlad po vedomostiach
v duchovnej oblasti a vnmam to ako prpravu na osi vie. Mys
lm, e som stratil vetok zujem a tbu po materilnych veciach.
Mj zujem je teraz BY a nie MA.

Ptral po zmysle svojho ivota a sm seba sa spytoval, ak

poslanie asi m, pretoe vedel, e nejak existuje - ako je to
324 Posolstvo Svetla

u kadho loveka. Zvolil si cestu dobrovonho pracovnka

medzi trpiacimi a umierajcimi.

Najvou hnacou silou v mojom ivote je viera v ivot po smr

ti. To, o robme v tomto fyzickom svete, m priamy dopad na to,
pred m sa ocitneme v dalej etape. Nemal som nijak osvecujci
zitok ak mali mnoh umierajci, osobn posolstvo, iadne stret
nutie so Svetlom, ale dospel som k tomuto bodu ivota z istho d
vodu a ten mi hovor, e mm pomha druhm. Ako raz povedal
Albert Schweitzer: Kad, kto je uetren osobnej bolesti, mus c
ti povolanie pomha zmenova boles trpiacich. "

Petrova cesta a jeho ivot v slube pokrauj, ale jeho pr

beh ns zaujma najm preto, lebo ukazuje, ako me ia sp
sobi v loveku tak zmenu vo svetonzore a osobnch hod
notch, k akej dochdza u ud po zitku na prahu smrti, ak
sa spoj s ich poznanm. Je pravdou, e Peter spravil sm vea
preto, aby zo svojho iau dospel k vlastnej premene, ale jeho
prklad me inpirova inch, ktorch v ivote postihne ne
zmieriten strata.
Pod dojmom tohto osobnho svedectva o hodnote zitkov
na prahu smrti pre smtiacich mi napadlo, e prve tak, ako sme
vypracovali vzdelvacie programy pre starch obanov, mohli by
sme ich prispsobi pre ud v obdob smtku. Pred niekokmi
rokmi som preto spolu s niektormi tudentmi zaal takto pre
zentcie pripravova. Boli orientovan podobne ako pre skupiny
starch ud, boli len o nieo kompaktnej ie a nae predben
testy ukzali podobn i ke trochu menie inky. Odozva na ne
ns vak povzbudila a ctime, e je to alia oblas, v ktorej by sa
mohli spene vyui materily o zitkoch na prahu smrti.

OD ZITKOV NA PRAHU SMRTI

PO KOMUNIKCIU S MTVYMI
Okrem zitkov na prahu smrti, ktor pomhaj smtiacim, sa
nedvno zaali predklada aj in zitky s podobnm inkom.
Sn tm naj relevantnej m variantom, ktor predstavuje pria-
Nov pohad na smr 325

me a jednoznan rozrenie zitkov na prahu smrti, je komu

nikcia so svetom mtvych.
Termn posmrtn komunikcia" pouvaj viacer autori,
ale hlavnmi protagonistami vyuitia tejto komunikcie v ob
dob smtenia s Bill a Judy Guggenheimovci. Pred niekok
mi rokmi napsali na tto tmu objemn knihu s bohuia tro
chu sentimentlnym nzvom Hello from Heaven! (Pozdrav
z neba!). Tento senzan nzov knihy by vak nemal zatieni jej
samotn hodnotu, pretoe, poda mjho nzoru predstavuje
zsadn prspevok k tdim o obdobiach trchlenia.
Autori nazhromadili vye 3300 prpadov svediacich o rel
nom nie halucinanom kontakte s blzkymi zosnulmi,
z ktorch do knihy vybrali asi 10 percent, teda okolo 350 pr
behov. Pri tan tejto rozsiahlej zbierky svedectiev si lovek st
le viac uvedomuje, ak je ak popiera zvery, ktor pon
kaj. Vemi jasne toti naznauj, e t drah, ktor zosnuli,
pokrauj v existencii aj po smrti a mu s nami komunikova
a pomc nm vyliei sa zo iau. Navye mnoh prbehy, kto
r Guggenheimovci podvaj, maj vek vhu dkaznosti.
Prinaj autentick prklady posmrtnho kontaktu a nie iba
psychologick fantzie zaloen na pochopitenom iali.
Aby sme zskali jasn predstavu o tchto kontaktoch a ob
jasnili si ako mu pomc v iali za zosnulmi, zamyslime sa
nad nasledujcimi prpadmi.
Leslie je 39-ron dobrovon pracovnka vo Virgnii. tyri
mesiace po otcovej smrti na rakovinu zaila s nm toto astn
stretnutie:

Prve som si ahla do postele a zhasla svetlo, ke som zbadala

vo dverch st otca! Vetky svetl v dome boli vypnut, videla som
ho vak vemi jasne, pretoe okolo neho bola aksi iara. Opako
vala som si: To je predsa otec! Je to naozaj on!" Bola som tak
vzruen, e som sa posadila a oslovila ho: Otec!" Chcela som s
k nemu, aby som sa ho dotkla a zaala som sa z postele dvha. On
sa usmial a povedal: Nie, neme sa ma teraz dotkn" Zaala
som plaka a opakovala som: Dovo mi prs k tebe." Odpovedal:
Nie, neme to urobi. Chcem, aby si vedela, e som v poriad
ku. Vetko je v poriadku. Som stle s tebou"
326 Posolstvo Svetla

Na chvu prestal a potom pokraoval: Musm sa s teraz po

zrie na tvoju matku a Curtisa. " Curtis je mj syn a spolu s mo
jou matkou boli vo vedlajej izbe. Vstala som a ila za otcom na
chodbu. On sa vak stratil jednoducho sa rozplynul. Vrtila som
sa do postele a nahovrala som si: To vetko je z tvojho iau. Otec
tu nemohol by. " Po dlhom prevracan som nakoniec zaspala.
Ke som rno vstala, Curtis, ktor nemal ete ani tyri roky, vy
behol do predsiene a oznmil mi: Mami, vera veer som videl
starho otca!" Ostala som st s otvorenmi stami a sptala som
sa: naozaj si ho videl?" Ano, voiel do mojej izby a stl pri mo
jej posteli. "Ako si mohol tak mal chlapec nieo tak vymyslie?
Zasa som sa ho optala: Nesnvalo sa ti to?" A on odpovedal:
Nie, mama. Mal som otvoren oi. Bol som hore. Videl som ho. "
Tak som pochopila, e otec tu naozaj musel by. Nedalo sa ni
jako vyvrti o sa stalo. Pre ma to bol asn zitok, pretoe
som sa presvedila, e lska nikdy nekon}1

Druh prpad je prkladom simultnnej komunikcie so zo

snulm lovekom: Benjamin, ktor m dvadsajeden rokov,
pracuje vo vydavatestve v tte Iowa. On i jeho dvadsaron
manelka Mollie hovorili o tom, e niekoko dn po tom o je
ho matka zomrela na rakovinu, mali s ou v podstate rovnak
zitky. Tu je svedectvo Mollie:

Veer toho da, ked' mala jeho matka pohreb, li sme spolu do
jej domu navtvi rodinu. Ostali sme tam dos dlho. Ke sme na
sadli sp do auta, pozrela som sa smerom k prednm dverm.
Zbadala som jeho matku, ako stoj v otvorench dverch a mva
nm na rozlku! Vyzerala tak ako vdy bola to urite ona! P
sobila vemi pokojne, zdravo a vyzerala mladia. Ke sme ju v mi
nulosti navtevovali, vdy stla pri tch dverch a mvala nm.
Take teraz to bolo presne tak, ako veakrt predtm.
Pozrela som na Bena a sptala som sa ho: Videl si...?"A on za
al naozaj srdcervco plaka. Pochopila som, e obaja sme matku
videli, ale Ben nebol schopn ani slova. V momente, ke som sa
naho pozrela, matka zmizla. Myslm si, e jeho matku som moh
la vidie aj ja, preto aby Ben vedel, e jej zjavenie nebolo iba pred
stavou jeho fantzie.
Nov pohad na smr 327

A toto povedal Benjamin:

V de pohrebu matky som zaiel s manelkou Mollie na nv

tevu mojej sesternice a jej manela v matkinom dome. Ostali sme
tam dlho do noci a potom sme nasadli do auta. Vloil som k do
zapaovania a pritom som sa pozrel hore. Asi desa metrov od ns
som zbadal st v predsieni za presklenmi dvermi matku! Vdy
tak zvykla st, pln lskavosti a zdvorilosti, aby sa presvedila, e
sme sa dostali v poriadku do auta. Robila to tak stle videl som
ju tak tisckrt. Vntorn dvere boli otvoren, take svetlo z domu
ju osvetovalo zozadu a svetlo na verande ju osvetovalo spredu. P
sobila dojmom, e je plne zdrav a videl som ju vemi jasne
a trojrozmerne. Stla tam a mvala nm na rozlku. Vyzerala
uvonen menej unaven, menej stresovan. Zmocnil sa ma cel
kom jasn pocit, e nm chce poveda: Nebojte sa o ma"
Okamite ma premohol asn fyzick pocit, akoby som bol
priptan k zemi. Akoby sa cezo ma prevalila nejak vlna a pre
la od hlavy po pty. Zdalo sa mi, e to trv cel venos a zro
ve iba zlomok sekundy. Chcel som prehovori, ale nemohol som.
Vtedy mi Mollie povedala: Ben, videla som vo dverch tvoju mat
ku!" Sklonil som hlavu a povedal: Aj ja,"a zaal som plaka. Po
prvkrt som plakal nad smrou matky. Nikdy v ivote som tak
neplakal. A poctil som avu, ako ke vm niekto povie: dovi
denia neskr."20

Nakoniec uvdzam presvediv prbeh zo zbierky Guggen-

heimovcov:
Adele je televznou producentkou na sverozpade USA.
Naastie poslchla radu svojho devronho syna potom, ke
zomrel na leukmiu:

Mj syn, Jeremy, zomrel de po Dni matiek. Tri tdne neskr,

krtko predtm ako som sa zobudila, poida som ho, ako sa ma p
ta: Co sprav s mojimi peniazmi?" Optala som sa: S akmi pe
niazmi?" A on odpovedal: S tmi vetkmi, o si mi etrila" pl
ne som zabudla na jeho et a ani som nevedela, kde zaloil svoju
vkladn kniku. Optala som sa ho, o chce, aby som s nimi uro
bila, pretoe to bolo pre neho zrejme vemi dleit. Jeremy odpo-
328 Posolstvo Svetla

vedal: Chcem, aby si zala k Malcolmovi. "Je to mj priate a ve

die vekoobchod s diamantmi. A tak som mu povedala: Dobre,
ale na tom cte urite nie je dos peaz na Malcolma."A Jeremy
naliehal: Je ich tam dos! Len chod' k nemu a pochop o om ho
vorm. Ke to uvid, bude vedie. Spomenie si na ma. "Potom
sa stratil a ja som sa zobudila.
Hoci som to povaovala za blznovstvo, hadala som synovu
vkladn kniku po celom dome, ale nenala som ju. O niekoko
dn som sa nhodou ocitla v budove, v ktorej m Malcolm obchod
s biutriou. Tak som zala dnu a zaala sa obzera. Zbadala som
krsny nhrdelnk v tvare mota s diamantom. Zrazu som si spo
menula, o povedal Jeremy: Ke to uvid, bude vedie. Bude ti
ma to pripomna." Rozbchalo sa mi srdce a zmocnila sa ma
aksi nervozita. Optala som sa Malcolma, koko by ten nhrdel
nk stl. Po krtkom uvaovan a dohadovan stanovil jeho cenu
na 200 dolrov. Povedala som mu, e prdem neskr.
Srdce mi stle bchalo, ke som sa vrtila do prce a zatelefo
novala do banky. Vysvetlila som im, e nemem njs synovu
vkladn kniku a chcem vedie, koko peaz mal naetrench.
O niekoko mint mi oznmili sumu 200 dolrov a 47 centov! Po
prci som zala sp do Malcolmovho obchodu a za peniaze mj
ho syna som si kpila motov nhrdelnk. Teraz sa bez neho ni
kde ani nepohnem. Mj syn mi ho daroval na posledn De ma
tiek, ktor som s nm preila!"20

Tieto dojmav prbehy sa dotkaj naich sdc a posiluj

vieru v pravdivos svedectiev tchto ud. Meme tak nako
niec prija ich poznanie, e smr neexistuje, a poda neho aj i.
Meme tak poveda, e zitky na prahu smrti spolu s pr
padmi komunikcie so svetom mtvych dvaj vek ndej
vetkm tm, ktor sa trpia nad otzkami o pokraujcej exis
tencii ich blzkych.
Hoci je kniha tchto dvoch autorov hotovm pokladom
sasnch prbehov o posmrtnej komunikcii a vznamne pri
spieva do literatry o iali a smten, jej prbehy s a udivu
jco ben, hoci sa o nich donedvna obyajne nehovorilo.
Stretol som sa s nimi aj ja a chcel by som tto as uzavrie pr
behom, ktor je pre ma mimoriadny.
Nov pohad na smr 329

Svis so smrou Ann, matkou Tari. Pred niekokmi rokmi

mi napsal list jej syn, o ktorom som predtm nikdy nepoul.
Oznmil mi, e krtko pred Vianocami zomrela jeho matka na
rakovinu. V liste mi psal:

V ten de, ke zomrela, plnovali sme oslavu Vianoc pri nej

v nemocnici. Zomrela vak pol hodinu pred nam prchodom.
Doma mi padli oi na poliku, kde som zbadal vau knihu
Heading toward Omega. Vemi ma to zaujalo, pretoe nedvno
predtm som tal The Omega Project, ale tto knihu som si pred
tm na polike nikdy nevimol. V knihe som naiel listy, ktor ste
jej napsali. Optal som sa na knihu otca a dovolil mi, aby som si
ju vzal.
Ke som sa z listov dozvedel, e vm napsala o svojom zit
ku, rchle som si knihu prelistoval. Bol som udiven, e sme sa
o tom nikdy nerozprvali. Prijal som to ale ako odkaz od mojej
matky (nhoda, e som zbadal knihu prve v ten de), ktorm ma
chcela uisti, e sa m dobre a je astn.

Pri alom tan tohto listu sa predo mnou rchlo odhalil

zvyok prekvapujceho poslednho odkazu Ann:

Jej prbeh tu vak nekon. V posledn de v roku sme sa

zastnili na pohrebe, ktor bol smutnm, ale duchovnm ob
radom a na ktorom ju jej krstn diea, syn najlepej priateky,
nazval svticou ".
V ten veer som ukladal do postel moje tri dcrky (vo veku
iestich, tyroch a troch rokov) a zaiel som dole do izby najstarej
dcrky Mallory. Prekvapilo ma, ke som zbadal jej hlavu skryt
pod vankom, pretoe ma obyajne ak, km jej nepocham
chrbt a krk. Ke som voiel, zdvihla hlavu a povedala: Ja
nespm."
Optal som sa jej: Co rob?"
Plakala som," znela jej odpove.
Preo si plakala?"
Lebo som videla star mamu Ann hore pri strope."
Ke som sa jej na to ptal alej, povedala mi, e bola oblee
n v bielom a vyzerala ako anjel".
330 Posolstvo Svetla

Optal som sa jej, o Ann robila. Povedala mi, e ma vemi

bi a je to posledn raz, o ju vidm. "
Neskr som sa jej optal, o ju vlastne rozplakalo a povedala mi:
Lebo som bola astn a niekedy lovek plae, ke je astn. "
Je ben, ak sa nedvno zosnul udia uku druhov alebo
dieau a rozmal som nad tm, e otec by asi tomu neveril a pre
to si Ann pre odkaz z druhho brehu vybrala Mallory. Dlho som
podozrieval prinajmenom dve moje dcry, e maj schopnosti,
ktor som ja sm dvno stratil, ale akosi brali zrejme na ma
ohad a nepovedali mi o svojich citlivejch zmysloch. Optal som
sa Mallory, preo sa mi to rozhodla poveda teraz.
Ann ma presvedila, aby som ti to povedala," bola jej odpove.

Pamtm sa, e ke som list dotal a dral ho ete v ruke -

nemohol som sa ubrni otzkam bolo to viac moje pozna
nie ako nejak otzky i moja drah priateka Ann, bola ko
nene spojen nielen s tou iarivou bytosou, ktor nazvala
najdrahm priateom, ale aj so svojou milovanou Tari, ktorej
sa s takou radosou pred mnohmi rokmi vzdala.
o si o tom myslte?

ZVERY: NOV POHAD NA SMR

VO SVETLE ZITKOV NA JEJ PRAHU
Mnoh prbehy z tejto kapitoly spolu so tatistikou v jej vode
ilustruj moju tzu o tom, e po dvadsaronom vskume
zitkov na prahu smrti a inch prbuznch javov sa vynra no
v pohad na smr. Tieto svedectv nemono ta bez pocitu,
e konene zaname vidie ako sa dvha temn opona smrti,
na ktor sme boli tak dlho navyknut a a vidme ju v jej pra
vom svetle ako Svetlo samo. To, o sme kedysi vnmali ako
konen, hrozn a neodvolaten odlenie, chpeme teraz ako
pokraovanie ivota v oblastiach, ktor s bene, ale nie vdy,
nmu vnmaniu neprstupn. Koniec koncov, existuje ist
kontakt medzi oboma oblasami, medzi ivotom tu a ivotom
niekde inde, ale nikde neexistuje smr ako sme ju poznali
a uznvali. Vo svetle tchto zitkov smr nie je nim inm ako
Nov pohad na smr 331

ilziou oddelenia a konenosti a t, ktor tejto vzii smrti veria,

podobne ako t, ktor sa u s ou stretli, strcaj z nej akko
vek strach, pretoe ako sa mete b nieoho, o neexistuje?
Videli sme, ak blahodrne je toto nov poatie smrti. Ne
boja sa jej t, ktor jej hadia do o, pretoe vedia, e ich oa
kva Svetlo. T, ktor chc vyriei svoje problmy smrou, po
chopia e je to nemon, pretoe existuje iba ivot. T, ktor
ialia, nachdzaj techu a niekedy dokonca vlastn premenu.
A t, ktor boli poehnan vziou milovanej osoby, s istotou ve
dia, e naalej ije a spojenie medzi nimi preruen nebolo.
Pred tm vetkm sa odhalen podvodnk, to straidlo s kosou,
zakrda pre. Svetlo, ten vek oslobodite ns od neho oslo
bodil tak, e sa nm ukzal v tiscorakch podobch.
Tento pohad na smr nie je v iadnom prpade obmedzen
iba na zujemcov o zitky na prahu smrti a podobn tmy ale
bo na ud angaovanch v prci, ktor svis so smrou a umie
ranm. Po tom, o aplikcia vsledkov tohto vskumu zskala
na vzname, najm v poslednom desaro, zana si ho vma
stle viac ud, ktor s sasou hlavnho smeru v naej kult
re. U sme naprklad spomenuli, ako zaala tto prca a per
spektva prenika do hnutia hospicov v USA a dokonca do pr
stupu k umierajcim a trchliacim v tradinch intitcich.
Zana sa objavova stle viac knh nielen o zitkoch na
prahu smrti, ale aj o samotnej tme tejto kapitoly - ako vyui
poznatky z tchto zitkov v prstupe k smrti, umierajcim
a smtiacim. Spomenuli sme u niektor, ako napr. monu
mentlnu tdiu o umen umierania v modernom americkom
ivote od Marilyn Webbovej The Good Death (Dobr smr) ale
bo knihu s rozafnm ale innm prstupom k smrti The Start
of Conversation (Zaiatok rozhovoru) od Gangy Stoneovej. S
aj in, ako naprklad kniha The Tibetan Book of Living and
Dying (Tibetsk kniha ivota a smrti) od Sogyala Rinpocheho,
alebo Facing Death and Finding Hope (akanie na smr a objav
ndeje) od Christine Longakerovej, ktor nachdzaj irok i
tatesk obec s patrinou odozvou. Vetky tieto knihy sa stali
podkladom pre rozsiahle diskusie o vyuit zitkov na prahu
smrti v svislosti so smrou a prcou v poradenstve pre sm
tiacich. Navye, vea uebnc o smrti a umieran zaalo do seba
332 Posolstvo Svetla

zaleova kapitoly opisujce vskum a vyuitie zitkov umie

rajcich.21 Zd sa, e svetlo zitkov na prahu smrti v tchto
doch svieti vade a zaha smr do jej vlastnho sveta tieov
a fantazmagri, aby ns tu viac nestraila.
Dfam, e som vm prbehmi v tejto kapitole pomohol
vtepi do vho vntra nov chpanie smrti, aby ste tak moh
li zaa odstraova aj posledn zvyky strachu a pochybnost
vo vs i vaich blzkych. Je to urite elanie tch, ktor sa
k nm vrtili, aby sa ich krtky pohad do transcendentnej ob
lasti Svetla, do nho pravho domova a pravej podstaty, stal
uitonm pre vetkch ns, ktor ijeme a umierame na pla
nte Zem.

Poznmky

1 Pozri moju tdiu: The impact of near-death-experiences on per

sons who have not had them: A report of a preliminary study and
two replications" (Dopad zitkov na prahu smrti na tch, ktor ich
nemali: Sprva o predbenej tdii a dvoch odozvch), Journal of
Near-Death Studies, 13 (4), str. 223-235.
2 Toto slo pochdza z nepublikovanch dajov z The Omega Project.
3 Ring, Heading toward Omega, str. 59.
4 Drumm: Near-death experiences as therapy" (Zitok na prahu
smrti ako terapia), Journal of Near-Death Studies 11 (2), str. 68.
5 Ibid., str. 69.
6 Drumm: Near-death experiences as therapy: Part II" (Zitok na
prahu smrti ako terapia, as II), Journal of Near-Death Studies 7/(3),
1993, str. 189-190.
7 Linda Barnettov: Hospice nurses' knowledge and attitudes toward
near-death experience" (Vedomosti a postoj zdravotnch sestier
v hospicoch k zitku na prahu smrti), Journal of Near-Death Dtu-
dies,9(4), 1991, str. 225-232.
8 Pamela Kircherov: Near-death experiences and hospice work"
(Zitky na prahu smrti a prca v hospici), prspevok prednesen na
vronej konferencii IANDS, 1993.
9 Marilyn Webbov: The good death (Dobr smr) (New York: Bantam,
1997), str. 248.
10 Ibid., str. 248.
11 Dannion Brinkley, Saved by the light (Zachrnen svetlom) (New
Nov pohad na smr 333

York: Villard, 1994) a At peace in the light (Vpokoji vo svetle) (New

York: Harper Collins, 1995).
12 John McDonagh, Bibliotherapy with suicidal patients, (Biblioterapia
samovraednch pacientov), prspevok prednesen v Americkej psy
chologickej asocicii, New York, 1979.
13 Ibid., str. 2
14 Pozri B.Greyson: Near-death experiences and attempted suicide"
(Zitky na prahu smrti a pokus o samovradu), ktor je tie publi
kovan v antolgii vydanej Greysonoma Charlesom Flynnom: The
near-death experience: Problems, prospects, perspectives" (Zitok na
prahu smrti: Problmy, vyhliadky, perspektvy), str. 259-266. Rele
vantn je tie jeho lnok: Near-death experiences precipitated by
suicide attempts" (Zitky na prahu smrti vyvolan pokusom o sa
movradu), Journal of Near-Death Studies, 9 (3), 1991, str. 183-188.
15 Pozri Ring: Heading toward Omega, str. 76-82
16 Sutherlandov: Children of light" (Deti svetla), str. 6.
17 Ibid., str. 6-7.
18 Guggenheim and Guggenheim: Hello from Heaven! (Pozdrav z ne
ba!), (Longwood, FL: ADC Project, 1995), str. 292. Zmenil som de
lenie na odstavce, ale obsah som samozrejme zachoval.
19 Ibid., str. 299-300.
20 Ibid., str. 325
21 Niektor reprezentatvne pojednania v literatre o tanatolgii pozri
napr., Lynne Ann DeSpelder and Albert Strickland: The last dance"
(Posledn tanec), (Mountain View, CA: Mayfield, 1996) a Michael
R. Leming and George E.Dickinson: Understanding dying, death
and berreavement (Pochopenie umierania, smrti a smtenia), (New
York: Holt, Rinehart and Winston, 1985).
 KAPITOLA

Prechod do Svetla
12.
Predmet predchdzajcej kapitoly ako nm zitky na prahu
smrti mu pomc v prstupe k smrti ns prirodzene vedie
k venej otzke o tom, o nastva po zastaven vetkch biolo
gickch funkci. Hoci iaden ijci lovek, hocijako mdry,
nm neme predloi absoltne poznanie o ivote po smrti,
mnoh t, ktor sa ocitli na rozmedz ivota a smrti, s vekou is
totou tvrdia a ako skupina s presveden, e vetkch ns oa
kva ist druh posmrtnej existencie. Aj pri zbenom prelisto
van literatry o tchto zitkoch sa meme presvedi
ako prevauje tto viera u tch, ktor sa dostali nepochybne
najbliie k tej hranici, z ktorej sa, ako Shakespeare mylne hl
sal, iaden ptnik nevracia.
Po pretan tokch svedectiev o zitku na prahu smrti mo
no u vo svojom vntri chpete, preo nm tto udia pri
bliuj svoje sksenosti s takm presvedenm o pokraujcom
ivote po telesnej smrti. Prv ako zaneme skma tto ich uni
verzlnu vieru, sstredme sa na chvu prve na moment, kto
r je zrejme signlom na prechod z fyzickho ivota do jeho
plne odlinej formy. Prve tu meme vidie, ako sa jedinec
konfrontuje s takou psobivou vziou a takmi ohromujcimi
pocitmi, e jednoducho neme celou svojou bytosou nepo
chopi, e vstupuje do Vyieho ivota.
Aby som ilustroval tento bod prechodu a prebudenia poas
zitku na prahu smrti, dovote mi siahnu po svedectve mojej
dobrej priateky Jayne Smithovej, ktor ije teraz v junej Ka
lifornii, ale stretol som ju okolo roku 1980, ke bola ete oby-
Prechod do Svetla 335

vatekou Filadelfie. Cel jej prbeh som uviedol v knihe Hea

ding toward Omega, ale chcem sa tu sstredi prve na mo
ment, v ktorom si uvedomila, e zomrela:

alia vec, ktor som si uvedomila... stla som uprostred neja

kej hmly a okamite som vedela, e som zomrela a bola som tak
astn, e som zomrela, ale stle som bola naive. A nedokem
vm poveda, ako som sa ctila. Bolo to: , Boe, som mtva, ale
som tu! Som to ja!" A zaali sa zo ma vali tie asn pocity
vanosti, pretoe som stle existovala a predsa som s dokonalou
istotou vedela, e som zomrela.
A zatia o sa zo ma valili tie pocity... tou hmlou zaalo pre
nika obrovsk svetlo a to svetlo bolo stle jasnejie a jasnejie a jas
nejie. Je tak jasn, ale vbec vs z neho nebolia oi. Je jasnejie
ako okovek, o ste videli v ivote... A mala som pocit, akoby som
sa v tom obrovskom svetle hojdala. Zdalo sa mi, e v om existu
jem a ijem z neho a ten pocit bol stle viac a viac extatick, slv
nostn a dokonal. A vetko okolo toho bolo keby ste vzali tisc
tch najlepch vec, ktor sa vm v ivote prihodili a vynsobili
ich milinkrt, mono by ste sa priblili k tomu pocitu, neviem.
Ten vs vak pohlt a zanate chpa mnoh veci.
Pamtm si, vedela som, e vetko, vade vo vesmre bolo v po
riadku a pln je dokonal. okovek sa stalo vojny, hladomor,
okovek vetko bolo v poriadku. Vetko bolo dokonal. To vet
ko bolo akosi sasou dokonalosti a nebolo treba robi si o tom
starosti. A po cel ten as, ke som bola v tomto stave, sa to zda
lo nekonen. Bolo to nadasov. Bola som nekonenou bytosou
v dokonalosti. A t lska a bezpeie a istota a poznanie, e ni
sa vm neme sta a ste navdy doma. Navdy v bezpe
a ostatn tie.1

Pre Jayne to bol neodkriepiten nielen svet dokonalosti, ale

aj samotn venos (bol bezasov"), do ktorej sa po fyzickom
ivote vracia kad. lovek tu vstupuje do stavu nevyerpate
nej blaenosti, venho nadprirodzenho svetla a absoltneho
poznania do takej dokonalosti, v ktorej vnma dokonalos vo
vetkom.
Toto je t oslujca vzia brny do ivota po telesnej smrti,
336 Posolstvo Svetla

o ktorej tak asto, hoci mlokedy tak vrene, hovoria t, kto

rch cesta na druh breh zaviedla a tak aleko.
Keby vzia Jayne bola vaou ak by ste si naprklad dokza
li predstavi, ak by to bolo, keby ste tisc najkrajch vec
z vho ivota vynsobili milinom - mohli by ste potom po
chybova, e zavate skuton vziu sveta za prahom telesnej
smrti?
T, ktor to zaili, nemu a mnoh z nich rozprvaj ten ist
prbeh o momente prechodu a o poznan, ktor ho sprevdza.
V tchto svedectvch stle nachdzame tie ist prvky, ktor
spomna Jayne: zvestujce svetlo, pocit nvratu domov, pocit
absoltneho bezpeia, poznanie, e nikto nie je z tejto oblasti
vylen a dokonca, v niektorch prpadoch, poznanie, o kto
rom tu Jayne nehovor: e my vetci, vo svojej podstate, sme
stvoren z toho istho svetla, ktor tam vnmame. Tu je len ma
l vber z odhalen tch, ktor sa ocitli tam, kde bola Jayne.
Jeden z nich, Bili, mi napsal:

Pozrel som sa dolu tunelom a zbadal som svetlo. Okamite som

si uvedomil, kde som. To svetlo bol mj domov. Vedel som, e sa
mem vrti len tam. Nebolo mon o toto miesto prs. Bol to do
mov a idem tam ja a kad a neexistuje monos ako by sa dalo
strati alebo ho min. Ten nvrat tam bola jedin zaruen vec.

Nell mi povedala:

Mj zitok nebol dos hlbok na to, aby som videla o je za

Svetlom a tou bytosou, ale viem, e ke prde mj as a moje fy
zick telo zomrie, budem alej i vo Svetle a v novom ivote nj
dem tam hore cel svet.

A nakoniec Steve, mj priate, v jednom z listov uvauje v tom

to ohade nad zkladnm posolstvom zitku na prahu smrti:

Je to o ivote, ktor nem iaden koniec... Mme toto svetlo

v ns. Vo vntri sme vetci ako toto iv svetlo. Vetci sme stvoren
tak, aby sme sa stali osobou zloenou z intenzvneho a milujceho
Svetla, ktor ns vta na konci tunela.
Prechod do Svetla 337

Niet divu, e udia s takmito zitkami s skalopevn pre

sveden o ivote po smrti tela. Aby sme ich viere lepie poro
zumeli, uvediem niekoko typickch nzorov mojich respon
dentov. Po tom, o s pomocou Svetla nahliadli do kedysi
tajnch oblast, plnch tieov, zanaj takto veri v nekone
nos ivota:

Viem, e po smrti je al ivot! Nikto neme otrias mojou

vierou. Nemm nijak pochybnosti je pln pokoja a nieto sa o
ho b. Neviem, o je za tm, o som preil, ale je toho pre ma
vela... Viem iba, e smrti sa netreba b, iba umierania.
Po vstupe do tohto Svetla... t atmosfra, energia, jeho absolt
na, ist energia, jeho absoltne poznanie, jeho absoltna lska
vetko to je urite ivot po smrti, ak chcete... Vsledkom tohto
zitku je, e sa len vemi mlo bojm prirodzenej smrti... preto
e ak smr nie je ni in, ako to o som zail, potom je to t
najasnejia vec, na ktor sa mete tei, absoltne najas
nejia vec.
Mm odkaz pre ostatnch, ktor tu ij svoj ben pozemsk
ivot... Existuje nieo viac. " Naa identita bude pokraova
na vyej rovni. Vai priatelia sa nestratia. Spoznte krsu, po
koj a lsku a pochopte, e svetlo, ktor vs obklopuje a napa
je Boh.
Ten zitok bol pre ma poehnanm, pretoe teraz s uritosou
viem, e existuje oddelenie medzi telom a duou a e po smrti na
sleduje al ivot.
Dalo mi to odpove na otzku, nad ktorou sa kad mus raz
v ivote zamyslie. no, existuje ivot po smrti! Kraj ako si do
keme predstavi. Ke ho raz spoznte, uvidte, e ni sa mu ne
vyrovn. Budete to jednoducho vedie!

Co je na tchto cittoch zarajce - a ako vm ukem,

predstavuj nzory viny ud po zitkoch na prahu smrti -
nie je len ich spolon nzor, ale aj absoltna istota, s akou
o om hovoria. V tchto svedectvch sa odzrkaduje nielen tra
din viera v posmrtn ivot ale neotrasiten vernos duchov
nm pravdm, ktor tto udia zrejme jednoznane pochopili
pod vplyvom Svetla. Zaname tu chpa silu zitku na prahu
338 Posolstvo Svetla

smrti s akou nielen podporuje vieru v posmrtn ivot, ale pri

na poznanie, ktor je zo subjektvneho pohadu nesporn.
lovek po tomto zitku skrtka bez pochybnost vie, e ivot
smrou nekon, ale pokrauje na vyej rovni po tom, ke
prestan fungova vetky telesn funkcie.
tatistick prieskumy, ktor usporiadali mnoh bdatelia od
zaiatku 80. rokov dokazuj, e tieto citty nie s iba starost
livo vybran prklady Jednu z prvch tdi viedol kardiolg
Michael Sabom a jej vsledky publikoval v knihe Recollections
of Death (Spomienky na smr) v roku 1982. Zo vzorky 61 res
pondentov, tyridsiati siedmi, o je 77 percent, potvrdilo, e
po zitku sa ich viera v posmrtn ivot posilnila. V mojom
rozsiahlom vskume The Omega Project (Projekt Omega), sa
rovnako vyslovilo 86 percent z celkovho potu sedemdesia
tich tyroch mojich respondentov. Podobne v nedvnej tdii
kontatovala Cassandra Musgraveov, e zatia o iba 22 per
cent jej respondentov plne verilo" v posmrtn ivot pred
zitkom, po om to u bolo 92 percent. 2 Najpresvedivejie
daje v tomto ohade poskytla pred niekokmi rokmi aus
trlska bdateka Cherie Sutherlandov. V tdii 3 zaloenej na
50 respondentoch zistila, e pred zitkom pomer veriacich
k neveriacim bol v podstate: pdesiat a pdesiat", inmi
slovami, asi polovica v posmrtn ivot verila, zatia o ostatn
bu neverili alebo, v niekokch prpadoch, nad tm vbec
neuvaovali. Po zitku vak kad z nich veril v urit formu
ivota po smrti! Bez rozdielu na ich minul nzory, zitok na
prahu smrti stail na to, aby odstrnil vetky pochybnosti -
a to v kadom z nich.
Vek poet tchto vpoved a istota, s akou ich vyslovuj,
sa urite nestratila medzi tmi, ktor sa o tto oblas zaujmaj.
Pod vplyvom skepticizmu vedcov a filozofov, alebo aj nejas
nch a vyhbavch postojov nboenskch predstaviteov by
sme mohli ahko akceptova mdny agnosticizmus v svislosti
so ivotom po smrti, alebo jednoducho odsun tto vieru na
historick smetisko ako bludn predstavy. Ke vak zstupy
ud z celho sveta - vtane vedcov, fyzikov a filozofov, ako aj
ud veriacich - jednm hlasom hovoria o ivote po smrti a tvr
dia to na zklade vlastnho stretnutia so smrou, zana sa vo
Prechod do Svetla 339

veobecne rozrenom nzore objavova zarajca trhlina.

Meme parafrzova star americk heslo: Ke zanaj ho
vori umierajci, udia povaj." A pri tom povan, aj ke
vdy neuveria, aspo sa viere znovu otvoria. A t, ktor tomu u
predtm verili, sa vo viere utvrdia.
Meme tu zasa odli al aspekt zitku na prahu smrti
ako uitonho vrusu. Rastce poznanie tchto zitkov v i
rokej verejnosti si vyaduje prehodnotenie tejto otzky a pre
mnohch sa tto spolon istota umierajcich ukazuje ako ve
mi presvediv. Vsledkom je, e zujem o tieto zitky nielen
prina nov pohad na smr, ale sasne obnovuje tradin
vieru v posmrtn ivot, ktor v modernom svetskom ivote
smerovala k zniku.

VPLYV SVEDECTVA UMIERAJCICH

NA VIERU V IVOT PO SMRTI
Kad, kto sa oboznmi so zitkami na prahu smrti, nevy
hnutne sa mus zamyslie nad ivotom po smrti. Bez ohadu na
mnostvo argumentov, ktor maj skeptici proti predasnm
zverom, tieto zitky stle psobia silnm a presvedivm
prsubom. Vea modernch ud dnes fascinuje nielen predsta
va, e moment smrti je tak ndhern a radostn. Tm sku
tonm dvodom je skr to, o z neho vyplva a to je to, e po
smrti tela naozaj ivot pokrauje a je krsny.
To je urite jeden z hlavnch dvodov, preo u od prc
Moodyho a Elizabeth Kbler-Rossovej pred tvrstorom
vzruovali zitky na prahu smrti predstavivos verejnosti v ce
lom zpadnom svete a preo sa teia irokmu zujmu ete aj
dnes. Je to prve ten obraz smrti a vetko o le za nm, ktor
som vykreslil pomocou rozprvania umierajcich a ktor je
prve tak neodolaten ako ndhern. Napriek pretrvvaniu
modernho skepticizmu vo vine z ns je stle osi, o ti po
tom, aby vzia o posmrtnom ivote bola pravdiv, nieo, o sa
chveje vzruenm nad monosou, e zitky na prahu smrti
prines nakoniec vierohodn dkaz.
Preto je celkom prirodzen, ak sa po tokch rokoch vsku-
340 Posolstvo Svetla

mu a poznania tchto zitkov optame ak maj vlastne i

nok vetky tie svedectv na vieru verejnosti v ivot po smrti.
Dosiahol sa nejak rozdiel?
Musm zasa s prekvapenm kontatova, e poda mjho po
znania, nemme k dispozcii daje zo iadneho vekoplonho
prieskumu, ktor by prezrdzali ak je postoj ud k smrti po ich
oboznmen, i prejavenom zujme, o tieto zitky. Osobne ne
pochybujem, e takto prieskum by priniesol jednoznan v
sledky, musme sa vak zatia uspokoji s dajmi z inch tdi.
Mem tu krtko spomen moje dva relevantn vskumy.
Prv mal prieskum som uviedol v deviatej kapitole, v spo
jen s hypotzou uitonho vrusu. Na konci semestra som vy
konal prieskum medzi tudentmi (kolegya s rovnakm obsa
hom kurzu to urobila na inej univerzite), ktor sa tkal
monch zmien v ich presvedeniach a postojoch. Jedna otz
ka smerovala k viere v ivot po smrti. Celkovo 82 percent
z nich potvrdilo, e ich viera v posmrtn ivot sa pod vplyvom
informci o zitkoch na prahu smrti posilnila. Ich odpovede
takto napodobuj skuton inok samotnho zitku a teda
potvrdzuj hypotzu uitonho vrusu.
Tieto zistenia s psobiv z alch troch dvodov, ktor
vm nemusia by tak zrejm. Prv je ten, e vina mojich
tudentov verila v posmrtn ivot u pred otvorenm kurzu.
Napriek tomu, u viac ako tyroch z piatich tudentov sa viera
v priebehu kurzu posilnila. Po druh, ani u jednho nedolo
k oslabeniu viery. A po tretie, osobn komentre v dotaznkoch
ako aj v ich dennkoch boli jasnm dkazom toho, ako hlboko
na nich zapsobili svedectv, ktor v priebehu semestra pou
li, a to nielen o sa tka ich viery v posmrtn ivot.
Moja druh tdia svis s prcou The Omega Project. Mo
no si pamtte, e v nej ilo o porovnanie vzorky 74 tudentov
mjho kurzu s 54 lennou kontrolnou skupinou, ktor zitok
na prahu smrti nemala, ale vedelo sa o nej, e sa o zaujma.
Relevantn je prve druh skupina. Aj v nej sa po informcich
z tejto oblasti vo vye 80 percentch posilnilo presvedenie
o ivote po smrti.
Ako som u v tejto knihe naznail, v zznamoch mm vea
alch dokumentov, vinou listov, ktor svedia o tom
Prechod do Svetla 341

istom inku. Nechcem vs vak zaaova almi cittmi na

ilustrciu tejto propozcie. Hoci nememe poveda, e sa
motn poznanie zitkov na prahu smrti nevyhnutne vedie
k viere v posmrtn ivot, ak lovek o tieto informcie prejav
zujem, je vemi pravdepodobn, e nastane posun v jeho n
zore ako u tch, ktor zitkom na prahu smrti preli. Op sa
zd, e svedectvo umierajcich hlboko zasiahlo tch, ktor ho
prili pova.
Aby som vak bol celkom konkrtny, musm vm pripome
n, e vy ako vzorka pozostvajca z jednho loveka ste
prve ten, na ktorom zle. Ak ste doli v tejto knihe a po to
to miesto, je zrejm, e sa o zitky na prahu smrti zaujmate.
Podobne ako moji tudenti dostali ste mnostvo informci
o zitkoch na prahu smrti vrtane vzi z tejto kapitoly o daj
nom ivote po smrti. Mono by stlo za to, aby ste sa na chvu
zamysleli nad tm, ako zapsobili vetky tieto informcie na
vae vlastn presvedenie. Ak si spomeniete ako ste o tom
zmali pred tanm tejto knihy, budete mc posdi, do
akej miery vs ovplyvnila. Mono ste u, podobne ako mnoh
moji tudenti, v nejak formu ivota po smrti verili u pred
tm. Pri hlbom zamyslen vak mono v koncepcii ivota po
smrti objavte nejak vznamn kvalitatvne zmeny ako aj cel
kov zmenu v presveden, e po smrti vs takto ivot oak
va. Chcel by som vs v kadom prpade poiada, aby ste na
chvu pouvaovali nad tm ako materily v tejto knihe, zvl
v poslednch kapitolch ovplyvnili v postoj k smrti a ivotu
po nej. Ak by ste sa ocitli na hranici medzi ivotom a smrou
teraz, o si v tej chvli predstavte a o asi bude pokraova, a
ju prekrote?

PREDSTAVA O IVOTE
PO TELESNEJ SMRTI
Vynikajci psychiater Carl Gustv Jung, ktor mal sm vo
veku 70 rokov hlbok zitok na prahu smrti, bol nadenm
zstancom takhoto druhu imaginatvneho cvienia. V slv
nej knihe Memories, Dreams, Reflections (Spomienky, sny, va-
342 Posolstvo Svetla

hy) vyzva itateov: lovek by si mal raz poveda, e urobil

o mohol, aby si vytvoril koncepciu o ivote po smrti, alebo
aby si o om urobil nejak obraz - hoci mus prizna svoj
nespech. Je jeho osudovou stratou, ak to nesprav." 4 I ke
sa vystavujem riziku, ak nebudem celkom shlasi s takou
vznamnou osobnosou, nechcel by som pri tomto cvien
zachdza tak aleko. Myslm, e pre nae ely posta, ak
budeme presveden, e nieo naozaj nepredstavitene krsne
ns pri prechode do Svetla oakva, osobne by som sa
zdrhal, keby som si mal predstavi nieo vemi konkrtne. 5
V tomto ohade som bliie k jednmu mjmu respondento
vi, ktorho som u citoval. Po vyjadren o jeho absoltnej
istote povedal: Neviem, o je za tm, o som preil, ale je
toho vemi vea."
Mm niekoko dvodov, preo nechcem Jungovo napom
nanie plni bezvhradne. Po prv si myslm, e podrobnosti
alieho putovania po smrti s tak nekonene rozmanit, e by
bolo vekou aroganciou chcie si predstavi jeho priebeh v ka
dom prpade. Cesta loveka po smrti mus zana z uritho
spolonho scenra, ktor tak dobre z rozprvania umieraj
cich poznme. Vieme, e zana vnmanm istho svetla pra
pvodnej boskej ndhery due, po ktorom nasleduje ivotn
prehad a alie tandardn prvky zitku na prahu smrti. Po
nich vak musia nasledova osobitosti posmrtnej cesty kadho
jednotlivca, ktor u neme samotn zitok na prahu smrti
predpoveda.
Po druh, hoci sme si u zvykli na re, ktorou udia opisu
j svoje zitky, nesmieme zabda, it podstata tchto zitkov
presahuje vetky jazykov alebo obrazov vrazov prostriedky,
ktor s nm dostupn v bench stavoch vedomia. Ak sa teda
sname opsa stav po smrti tela prli podrobne, vystavujeme
sa nielen riziku istej arogancie, ale hroz nm nebezpeenstvo,
e zitok pln symbolickch vznamov a zbleskov vyieho
vedomia zdegradujeme na osi doslovn, banlne a pln kon
vennch, stereotypnch predstv. Napriek vedomostiam
o zitkoch na prahu smrti, naa vlastn cesta bude tak, ako
to J. S. Haldane povedal o vesmre. Tu je parafrza na jeho
slvny bonmot: Naa smr nebude pre ns iba zvltnejia ako
Prechod do Svetla 343

predpokladme, bude ete zvltnejia ako si vieme vbec

predstavi. Nechcem tm poveda, e n zitok po smrti bu
de zvltny, ale len to, e bude asi tak odlin od toho, o sme
si mono predstavovali, aby sme nemali vynaklada prli vea
energie na presviedanie seba samch, e vieme viac ako na
ozaj vieme.
A tret dvod je, e prlin sstredenie na ivot po smrti
ns me asto zavdza a podobne ako sirny odptava od
loh, pre ktor sme prili do tela, aby sme sa ich tu nauili
a v praxi aj zrealizovali. K tomuto aspektu sa vak chcem vr
ti ete neskr.
Najskr vak musm spresni, o som prve uviedol, aby ne
nastalo nejak nedorozumenie. Nechcem tvrdi, e nem zmy
sel ta vetku dostupn a rozsiahlu literatru, ktor prina
dkazy o posmrtnom ivote a sm mm vea tchto knh.
Mnoh naprklad opisuj kontakty so zomrelmi, vzie na
smrtenej posteli, prpady reinkarncie alebo regresie do mo
nch stavov vedomia medzi ivotmi, ktorch zvery s vo ve
mi dobrej zhode s vskumami zitkov na prahu smrti a s hy
potzou preitia telesnej smrti. Mohol som teda citova ovea
viac takchto prpadov, alebo uvies niekoko alch vlast
nch a priniesol tak ete viac dkazov na podporu posmrtnho
ivota, i o jeho predstave, ako o nej hovor Jung. Podobne by
som mohol pokraova v stope zitkov na prahu smrti, ktor
koni, takpovediac pred jej brnou a mohol by som siahnu
po spisoch rznych duchovnch adeptov, ktor tvrdia, e pre
skmali cel oblas posmrtnho ivota. Ak vs tento druh li
teratry priahuje, njdete urite bez problmov mnoh zauj
mav tituly.
Ako vidte, neiel som touto cestou z dvodov, ktor som
uviedol. Mj cie v tejto kapitole bol ovea konkrtnej a za
meran na jedno: chcel som, aby ste si ete viac uvedomili jed
nu skutonos, e zitok na prahu smrti podporuje vieru v po
smrtn ivot. Bodka. Preto som na zaiatku kapitoly na
konkrtnych prpadoch ukzal, na zklade oho s tto udia
tak presveden, e aj po smrti ijeme alej a ak je tto viera
po kontakte so smrou pre vetkch spolon.
Moje vyhbanie sa alm podrobnm dajom m vea do
344 Posolstvo Svetla

inenia s poslednm dvodom, ktor som k tomu uviedol a ku

ktormu sa teraz vraciam. Prlin sstredenos na ivot po
smrti by mohla toti odpta nau pozornos od tohto ivota,
v ktorom mme v praxi uskutoova posolstvo Svetla. Pre
ma i pre vs, skutonm prsubom zitku na prahu smrti nie
je ani tak to, o hovor o ivote po smrti nech s u jeho v
zie akokovek inpirujce a uteujce - ale to, o hovor o tom
ako ijeme teraz. Koniec koncov nie sme ete mtvi! Mono
tate tto knihu, aby ste si ujasnili otzky o smrti, dfam
a verm, e sa tak aj stalo, ale mojm cieom bolo, aby ste sa po
mocou zitkov umierajcich nauili ako mte i, alebo ako
i lepie, s lepm sebapoznanm, s vm scitom k sebe sa
mmu a zujmom o druhch. ite dobre a smr sa u postar
o seba sama.
Existuje ete jedno, dokonca rafinovanejie nebezpeen
stvo, hoci pochybujem, e by mu pozorn itate tejto knihy
podahol. Pramen prve z nadmernej zaujatosti nad mo
nosou nesmrtenosti vyplvajcej zo zitku na prahu smrti.
Jednoducho povedan ide o to: rozsiahla publicita zitkov na
prahu smrti a ndej budceho ivota, ktor vyvolva, me
ahko zvdza mnohch ud k postoju akejsi pohodlnej spo
kojnosti. Koniec koncov, Svetlo osvecuje a prijma vo svojej
iare vetkch rovnako a bezvhradne. Kad, ako sme vide
li, vchdza do venosti v atmosfre vetko prenikajcej, istej
lsky, ktor sa zjavuje dui v poehnanej imanentnej boskos-
ti. Zdrazova vak iba Svetlo, alebo predpoklada, e ono
samo zariadi, aby po smrti vetko bolo v poriadku bez oha
du na to ako sme ili, je poda ma naivnm a nesprvnym
pochopenm posolstiev tchto zitkov. Preto v knihe tak
zdrazujem dleitos pouenia zo ivotnho prehadu a na
druhej strane tvrdm, e bezvhradn a nesdiaca lska Svet
la neznamen, e vetko sprvanie sa prijma rovnako a e
vetko je dovolen".
Zitok na prahu smrti ns v skutonosti u opaku, e toti
prve v tejto chvli a celm ivotom si peme scenr naej ces
ty po om, e nikto in ako my sme tvorcami nho osudu po
smrti. Svetlo naozaj me vyarova nau prav podstatu a roz
ptli osobn pocit viny, ale neme ns zbavi zodpovednosti
Prechod do Svetla 345

za vlastn ivoty. Po smrti tela sa nm naskytne pohad mo

no bolestn - nielen na nau prav podstatu, ale aj na to, ako
sme naozaj ili.
Hoci nm teda zitok na prahu smrti hovor o tom, o ns
ak po om, v podstate ns chce naui ako mme i teraz.
Pripomna nm to verami aj vek indick bsnik Kabir:

Priate, akaj na Hosa, km si naive.

Vrhaj sa do zitkov, pokia ije!
Rozmaj... a rozmaj... km ije.
Co vol spasenie", to patr asu pred smrou.

Ak nezlom put km si naive,

mysl si,
e duch to sprav potom?
o nachdza teraz, njde i neskr.
Ak nenachdza teraz ni,
skon prosto s obydlm
v Meste Smrti. 7

To vetko neznamen, e sme teraz pripraven sstredi cel

pozornos zasa sp iba na tento svet. Km tak urobme, ak
na ns ete to najzvanejie a najvyie pouenie s alekosiah
lymi nsledkami, ktor si meme zo zitkov na prahu smrti
odnies do kadodennho ivota. Nejde pritom o alie po
nauenie, ale o vrcholn posolstvo Svetla. Prichdza k nm
v najvrenejej a dokonalej forme od tch, ktor sa na ceste
dostali a za Svetlo a zali tak aleko ako nikto z doteraz uve
dench ptnikov. Okrem dokonanej smrti preli po celej ceste.

Poznmky

1 Ring: Heading toward Omega, str. 61-62.

2 Cassandra Musgrave: The near-death experience: A study of trans
formation" (Zitok na prahu smrti: tdia premenyj, Journal of
Near-Death Studies, 15(3), 1997, str. 194.
3 Cherie Sutherlandov: Transformed by the light (New York: Bantam,
1992).
346 Posolstvo Svetla

4 Carl Jung: Memories, dreams, reflections (New York: Vintage, 1961),

str. 302.
5 O alternatvnom ptstupe k ivotu po smrti pojednva moja esej Sha-
manic initiation, imaginal worlds and light after death" (Samansk
inicicia, imaginlne svety a svetlo po smrti), v G. Doore (Ed.) What
survives? (Co preva?) (Los Angeles: Tarcher, 1990).
6 Nedvny pokus v tomto smere vykonal a opsal Leon Rhodes v knihe:
Tunnel to eternity: Beyond near-death (Tunel do venosti: Za prahom
smrti), (West Chester, PA: Chrysalis, 1997), v ktorej sa opiera o spisy
slvneho vdskeho vizionra Emanuela Swedenborga.
7 Z knihy Roberta Blya: The Kabir book, Boston: Beacon, 1977), str. 24-25.
 KAPITOLA

Cesty k zdroju:
Najvyie posolstvo Svetla
13
Na naej exkurzii do posmrtnch oblast sa dostvame blzko
k samotnmu jadru tajomstva samotnho stvorenia. Rozprva
nie tchto ud ns me prinajlepom napa divom, ale ni
kdy nm neme poskytn dokonal istotu. Niekok udia sa
vak dostali aleko za oblas, ktor poznaj takmer vetci
umierajci a ich vpovede o ceste takpovediac za Svetlo, nm
tak odhauj doteraz skryt iariv vesmr, ktor zrejme zko
svis so samotnm najvym zdrojom stvorenia. Z hadiska
tchto mimoriadnych zitkov sa doteraz uveden zitky na
prahu smrti, hocijako krsne, mu zda nepln a podvaj
nm iba as toho, o time pozna cel. Cesty za Svetlom,
o ktor sa chcem teraz s vami podeli, takmer vdy hovoria i
naznauj existenciu druhho svetla, akhosi vrcholnho Svet
la, zdroja vetkho, miesta odkia prichdzame a kam sa vetci
nevyhnutne vrtime. udia, ktor boli touto cestou obdarova
n, s mono najlepie pripraven, aby nm odovzdali to, o
azda meme nazva najvym posolstvom Svetla." Z neho
potom meme, slovami vekch duchovnch tradci, extra
hova zkladn uenie o mdrosti" obsiahnut v zitkoch na
prahu smrti.
V tejto kapitole, ktor efektvne uzavrie nae dlh meditova
nie o tajomstve a vzname zitku na prahu smrti, by som
chcel poda niektor najhlbie a najpsobivejie svedectv, kto
r nm mu poodhali tie najskrytejie a najasnejie tajom
stv. Ke budete tieto prbehy ta, budete si mc so sebou
vzia niekoko najkrajch a najinpirujcejch prejavov uenia
348 Posolstvo Svetla

o zitku na prahu smrti: nie len niektor alie pouenia, ale

poklady Svetla, ktor niektor privilegovan, po svojom blz
kom stretnut so smrou, priniesli pre itok ns vetkch.

Mellen-Thomas Benedict
Mellen-Thomas Benedict je nepochybne jednm z najpozoru
hodnejch ud so zitkom na prahu smrti, akch som stretol.
ije teraz v Kalifornii a spene rozvja lieenie pomocou svet
la zaloen na informcii z jeho zitku. Prvkrt som ho stre
tol v Baltimore v roku 1992. Tento lovek, spolu s jeho stru
nm opisom zitku, ma vemi zaujal a neskr som sa
s niekokmi priatemi vybral za nm do Fayetteville v severnej
Karolne. Poas tejto krtkej nvtevy v novembri 1992 som
nahral n neformlny a spontnny rozhovor, v ktorom mne
a mojim priateom opsal niektor asti neobyajne zloitho
a dlhho zitku na prahu smrti. Uvdzam alej redigovan
verziu asti tohto rozhovoru o jeho ceste k tomu, o on sm na
zva druh svetlo". U z tohto ryvku ahko pochopte, preo
si myslm, e jeho prbeh je jeden z najpozoruhodnejch a naj
dleitejch spomedzi vetkch, ktor som poas svojej prce
poul. Jeho prbeh dokazuje, o vetko sa me lovek dozve
die o podstate samotnej reality, ak m neuhasiten smd po
poznan a vie poloi Svetlu sprvne otzky.1
Pozadie jeho zitku na prahu smrti sa vyvjalo takto: v ro
ku 1982 ho postihla nediagnostikovan mozgov choroba a le
kri mu predpovedali es a osem mesiacov ivota. V tomto
ase skutone zomrel" na as, ktor odhaduje na vye poldru
ha hodiny a niekedy v tomto intervale preiel vemi hlbokm
zitkom. Zanem tu ryvkom z nho rozhovoru, ke opisu
je poiaton fzy svojej cesty:

A alia vec, ktor viem je, e stojm v tej tmavej izbe a na

posteli je moje telo a aksi tma a pozriem dolu a poviem si: ".
Je to ist prekvapenie, lebo stle sa ctite relne. Viete, je to ako,
som tu, ale som aj tam. Vtedy niekedy sa cel stena zmenila na sc
nu tmavho lesa, za ktorm vychdzalo slnko. Cez ten les viedol
chodnk a ke som sa na pozrel, pomyslel som si: lovee, na-
Cesty k zdroju 349

ozaj tam chcem s. " Pohol som sa k nemu a vtedy som si zrazu
uvedomil: Ach, u viem, o sa deje. Zomrel som. Viem, e ke
pjdem tm chodnkom na kraj lesa a vojdem do toho Svetla,
budem mtvy."
Ale bolo to tak, tak pokojn a ctil som sa tak dobre. Nikdy
som sa tak na Zemi nectil. Tak som sa pustil tm chodnkom a to
svetlo sa stle zvovalo. Ke u bolo vemi vek, zaal som vi
die to, o nazvate spomienky na minulos, aksi prehad o ivo
te. A videl som veci, z ktorch som bol smutn a ctil som ak som
bol neastn vtedy a podobn scny a tak som si povedal Dos!"
a vetko sa okamite zastavilo! Prekvapilo ma to, prestalo to.
A zrazu som si uvedomil, e je to urite interaktvny zitok, pre
toe mem s nm komunikova.

Tento objav z jeho strany, e me naozaj so Svetlom ko

munikova a nie je len v lohe pasvneho pozorovatea, bol
preho rozhodujcim a vaka nemu pokraoval na ceste tak
odlinej od viny ostatnch zitkov. Pokrauje:

A tak alia vec, ktor poznvam je, e smerujem k tomu Svet

lu. Je to nieo ako cesta tunelom. Idem teda k tomu Svetlu a op
si hovorm: Stop!" a zastavil som sa. A povedal som nepam
tm si presne na slov, ale bolo to nieo ako: Myslm, e viem o
si, ale naozaj chcem vedie o v skutonosti si." Akoby som mu po
vedal, aby sa mi odhalilo, m toto Svetlo vlastne je. Poul som, e
je Jei a poul som, e je to alebo tamto.
A vtedy sa mi to Svetlo odhalilo na takej rovni, na akej som
nikdy predtm nebol. Neviem to vyjadri slovami. Bolo to najskr
aksi telepatick pochopenie, vemi iv. Mohol som ho priamo c
ti. Ja som to Svetlo ctil. To Svetlo jednoducho reagovalo a odha
lilo sa na alej rovni a pochopil som, e mi hovor. Ano, pre
vinu ud, poda toho odkia pochdzaj, mohlo by Jeiom,
mohlo by Budhom, Krinom, mkovek."
Optal som sa vak: Co si ale v skutonosti?" A to Svetlo sa
zmenilo na jedin vec, ktor vm mem poveda, zmenilo sa
na matricu, mandalu udskch du a videl som e to, o nazva
me nam vym Ja v kadom z ns, je prve tto matrica. Je to
tie osi, ako nejak kanl, ktor ns vedie k zdroju, od ktorho
350 Posolstvo Svetla

sme priamo vyli. A vemi jasne som si uvedomil, e vetky vyie

Ja s spojen ako jedna bytos, e vetci udia s spojen ako jedna
bytos, v skutonosti sme tou istou bytosou, rznymi aspektmi tej
istej bytosti. A videl som t mandalu udskch du. Bola to t naj
krajia vec, ak som kedy videl (hlas sa mu chveje), prosto som do
nej voiel (hlas mu zlyhva), bolo to nieo asn (nie je schopn
alej hovori), bolo to ako vetka lska, po ktorej ste stle tili
a bola to lska, ktor liei, uzdravuje a obnovuje.

Akokovek bol Mellen ohren svojm zitkom, pokraoval

v hadan odpoved na svoje otzky:

M: A m hlbie som do nej vstupoval, tm viac som stle opa

koval: Chcem vedie, naozaj chcem vedie, o sa to deje. "Jedno
ducho som stle hovoril: Chcem vedie, chcem vedie. " Vzalo ma
to do Svetla a na moje prekvapenie, prsk! Ako ke sa prekoyi
zvukov barira, tak nejako som cez neho preiel. A ak si viete
predstavi vyie Ja je to skr nieo ako potrubie, pupon n
ra, alebo nieo tak. Vtedy sa mi zdalo, e ma to kamsi enie. Ne
viem, i som sa pohyboval cez priestor, ale zrazu som videl ako le
t pre cel svet. Videl som okolo letie slnen sstavu. Videl som
galaxie a pokraovalo to alej.
Nakoniec sa ma zmocnil pocit, e prechdzam cez vetko o ke
dy bolo. Videl som vetko galaxie sa menili na mal hviezdy
a zhluky galaxi a svety nasledovali za svetmi a energetickmi ob
lasami bol to jednoducho chvatn pohad. Mal som pocit, e
sa mj pohad niekam zaostruje, ale myslm, e to bolo moje ve
domie, ktor sa tak rchle rozirovalo. Vetko prebiehalo tak rch
lo, ale vnmal som vetky detaily a vtom prilo priamo ku mne a
ie svetlo a ke som do narazil, bolo to (pauza) ako keby som sa
rozplynul alebo nieo tak. A vtedy som pochopil, e som preiel
vekm treskom. Bolo to vbec to prv svetlo a ja som preiel cez
vek tresk. To je to, o sa stalo. Preiel som cez t membrnu do
toho vedci by to nazvali asi Przdnom. Zrazu som bol v tom
Przdne a vnmal som vetko, o bolo stvoren. Bolo to akoby som
pozeral oami Boha. Stal som sa Bohom.
K: Dostali ste sa k zdroju vetkho.
M: Ano. Zrazu som to u nebol viac ja. To jedin, o mem
Cesty k zdroju 351

poveda je, e som sa pozeral oami Boha. A zrazu som poznal d

vod existencie kadho atmu a videl som vetko. A ostal som
v tom priestore, neviem ako dlho. A viem, e sa tam so mnou sta
lo nieo podstatn.
A potom sa zitok zaal vraca nasp. iel som sp cez ve
k tresk a vtedy som pochopil, e vetko od vekho tresku, od to
ho, o nazvaj prvm slovom, je v skutonosti prv vibrcia. Bo
lo to miesto ete pred prvou vibrciou.

Ako sa zana vraca, Malcolm preva cel rad alch od

halen o podstate skutonosti a ducha. Ja sa vak chcem zame
ra na niektor jeho alie poznmky tkajce sa samotnej
podstaty Boha:

To zaujmav, o som zistil v tej przdnote je, e Boh tam nie

je. Boh je tu (smeje sa). O tom to vetko je. Cel to hadanie ud
stva, s niekam a hada Boha... Boh dal vetko nm, vetko je tu.
A to, o teraz hadme, je vlastne Boie ptranie po Bohu skrze
ns. udia sa tak snaia sta Bohom, e by si mali uvedomi, e
u Bohom sme a Boh sa stva nami. To je to o o tu naozaj ide.

Nakoniec sa Mellen vracia k tomu, o nazva prv Svetlo",

cez jeho brnu dokzal prenikn vaka neustlemu vyzveda
niu a ku konenmu zdroju samotnho stvorenia. Ale jeho v
zia pri nvrate nie je t ist ako t, ktorou zaal:

M: Ke som sa zasa vrtil k prvmu Svetlu a bolo tam vet

ko, o sa stalo medzi druhm a prvm Svetlom (z oho som tu
uviedol iba as) bolo to ako sptn chod, ale tentokrt som vi
del vetko v energetickej forme, ako ist esenciu, akoby som vs
mohol vidie vo forme atmov. Bol to naozaj asn pohad, vi
die cel vesmr, ako ho poznme, ako formu energie a vetka me
dzi sebou reagovala a mala svoje miesto a reakcie a rezonancie.
Prebiehal tam neuveriten tanec. Potom sa objavilo druh Svetlo,
t matrica a zasa som prechdzal tm miestom...
K (preru ho): Vyzeralo stle ako matrica udskch du?
M: Och, no, no. Ale bolo to viac ako iba udsk due. udsk
due boli jej asou. Pri nvrate sp som videl cel Gaiu a bolo to
352 Posolstvo Svetla

predtm ako som pojem Gaia poznal. Videl som, e slnen ssta
va, v ktorej ijeme, je nae vie, rozren telo. Je to nae telo
v priestore a my sme ovea v ako si vieme predstavi. Videl som,
e slnen sstava je nae telo. Ja som jej sasou a Zem je tou
vekou stvorenou vecou, ktorou sme my a sme asou toho o vie,
e existuje. Ale my sme iba jej asou. Nie sme vetkm, ale sme
asou toho, o si to uvedomuje.

Na konci rozhovoru som sa snail ujasni a extrahova pod

statu toho, o nm chcel Mellen poveda o svojej ceste k dru
hmu Svetlu a ete alej.

K: Ke ste hovorili o prvej asti vho zitku, mal som do

jem, e hovorte, e v istom zmysle vae vedomie sa vracalo sp
v ase 15 milird rokov k vekmu tresku a tm ste mysleli to
druh Svetlo?
M: no.
K: o ste vnmali ako druh Svetlo bol v podstate nvrat
k poiatonej eravej guli, ktor stvorila fyzick ivot. Potom
ste li v istom zmysle, cez vek tresk, sp do stavu bez asu,
do Przdnoty a zaili ste odhalenia, ktor ste opsali. Bolo to,
akoby ste sa vracali a videli to z Boej perspektvy, Bomi oa
mi, videli ste ist energiu vesmru a nakoniec ste prili sp do
vho konkrtneho prostredia, ale videli ste ho v kozmickom
kontexte.
M: Ano, mal som to vysvetli, pretoe cestou sp som strvil
dos asu so Svetlom. A ke som bol v Przdnote, mal som pocit,
e vnmam veci, ktor boli skr, ako som bol stvoren.

Ako som naznail na zaiatku, citoval som len as jeho v

povede. Myslm vak, e aj to sta, aby sme pochopili, e Mel
len mal vziu absoltnej celistvosti, v ktorej s veci spojen
v kozmickom pradive organickej jednoty. Viditen vesmr je
vesmrom navzjom prepojench vibrujcich pol, akmsi tan
com dokonalej harmnie, v ktorej, ako hovor Blake: Energia
je venou radosou" a vetko sved o imanentnej prtomnosti
Boha. V jeho samotnom centre sa z Przdnoty odvja iariv
Svetlo, ktor niektor nazvali Centrlne Slnko a mono je me-
Cesty k zdroju 353

taforou fyzickej reprezentcie vekho tresku, vzniku vetkho,

vrtane hviezdneho prachu, z ktorho sme stvoren aj my. Pre
toe vetky veci s v tejto vzii ivota vlastne jednou spolonou
vecou, udsk bytosti a vlastne vetky iv bytosti s jed
nm nerozdelitenm telom a ako tak nie s od Boha oddele
n, ale s manifestciou jeho samotnho.
Takto pohad na vesmr sa naskytol Mellenovi poas jeho
cesty. Relnos tohto obrazu vak nezvis iba od jeho zitku,
pretoe aj in sa dostali k tomu istmu zdroju a ich vpovede s
vemi blzko jeho opisu. Skrtka, podobne ako samotn zitok
na prahu smrti, aj tieto cesty k prvotnmu Svetlu, hoci ich pod
nikla iba hstka jednotlivcov, vytvraj zrejme spolon vziu
konenej podstaty naej reality. I pri odlinom opise svojich pr
behov pouvaj vak podobn metafory. Venujme sa preto nie
ktorm alm prbehom, aby sme tak mohli jasnejie rozli
vzcne pravdy, ktor nm tto cestovatelia tak tia poveda.

Howard Storm
Howard Storm, profesor terie umenia, bol pred zitkom ate
istom, po om sa stal bom sluobnkom. Premenu musel
spsobi vemi hlbok zitok, ktor nm dokonale otriasol
a keby ste si mohli preta cel jeho prbeh, vaa zvedavos by
bola urite uspokojen.2 Jeho zitok bol vemi zloit a obsa
hoval prvky pekeln i nebesk, ktor sa nedaj jednoducho
zhrn i prerozprva. Namiesto nich sa budem venova jed
nmu aspektu, ktor oividne svis so iariacim strednm
zdrojom vetko prenikajcej Inteligencie, ak opisoval Mellen.
Poznm Howarda len na zklade korepondencie a telefo
nickch rozhovorov, vtane 45 mintovho interview, ktor
som s nim viedol 21. janura 1993. Na konci trojtdovho
pobytu so tudentmi umenia v Eurpe, sa 1. jna 1985 v ho
telovej izbe v Pari zrtil v takch bolestiach, e mal pocit,
akoby do neho niekto strelil. Vyetrenie ukzalo, e nastala per
forcia dvanstnika a ivot mu mohla zachrni iba rchla
opercie. O niekoko hodn u leal v jednej z parskych ne
mocnc, akal na operciu a vtedy nastal uho zitok na pra
hu smrti.
354 Posolstvo Svetla

V jednej chvli, po mimoriadne desivch epizdach sa Ho

ward, napriek ateizmu, zaal modli a zrejme na jeho nalieha
v, primn prosbu ho zachrnila iariaca sveteln bytos vy
arujca viac lsky, ako si vbec lovek doke predstavi".
Uvdzam ryvok z jeho rozhovoru s Judith Cressyovou3:

Milovala ma ohromujcou silou. Po vetkom o som preil, ma

tto sveteln bytos dokonale poznala, prijmala a intenzvne mi
lovala a to prekonalo vetko, o som vedel alebo bol schopn si
predstavi. Zaal som plaka a slzy mi neprestvali tiec.
Zahalila ma iariv bytos a zaal som stpa. Spoiatku po
maly a potom sme ako raketa vyleteli z tohto tmavho nechutnho
miesta. Ctil som, e sme preli ohromn vzdialenos, hoci oivid
ne uplynulo len mlo asu. Potom som v diake zazrel obrovsk
oiaren oblas, ktor vyzerala ako galaxia. V jej strede bola ob
rovsk sveteln koncentrcia. Na okraji tohto centra prelietavali
nespoetn miliny svetelnch g. Vstupovali a vystupovali z toho
stredu, ktor by som nazval vek Scno.
iara, ktor vychdzala zo svetelnch oblast, obsahovala nd
hern farby takho rozsahu a intenzity, e presahovali vetko, o
som ako umelec zail. Bolo to ako ke sa pozerte na opalizciu
pri pohade na bielu perlu alebo na trblietanie diamantu.
Ke sme sa blili k vekmu iariacemu centru, prenikol ma
pocit hmatatenho iarenia, ktor som vnmal ako intenzvne po
city a mylienky. udia so zitkami na prahu smrti o ktorch som
u tal, hovorili, e mali prstup ku vetkmu poznaniu. Ke sa
ich potom na to ptaj, pamtaj si vemi mlo alebo ni. Bolo to
tak aj v mojom prpade. Vtedy som mal pocit, e som sa dotkal
vetkho, ale neskr som na to poznanie zabudol. A poas mojej
prtomnosti pri tom vekom svetle bolo obdobie, ke som bol pl
ne bez mylienok. T vmena medzi nami sa ned nijako opsa.
Jednoducho som vedel, e Boh ma miluje.

Aj v tomto prbehu vidme rovnak kontelciu motvov:

cesta (Howard pri rozhovore so mnou tento vraz oznail za
vstin) k strednmu bodu obrovskho svetla (mne povedal,
e to bola obrovsk kongregcia" svetiel s mimoriadne iari-
Cesty k zdroju 355

vm jadrom, ktor vak vnmal akoby z diaky), z ktorho vy

arovala intenzvna lska a absoltne poznanie.

Norman Paulsen
Hoci s takto hlbok zitky zriedkav, nie s obmedzen iba
na ud v ivotnom ohrozen. V niektorch prpadoch k po
dobnm cestm dochdza naprklad poas hlbokej meditcie.
Jednm z takchto ud je Norman Paulsen, duchovn uite
a dlhodob iak indickho guru Paramhansu Joganandu. Mal
som to astie, e som s nm strvil niekoko dn v lete 1987.
O svojom mimoriadnom ivote a duchovnch zitkoch (me
dzi nimi bolo aj niekoko zitkov na prahu smrti; teraz vak
s naou tmou nesvisia) napsal fascinujcu knihu Christ
Consciousnes (Kristovo vedomie) a vyberm z nej niekoko
ryvkov.
Zitok, ktor ns zaujma, sa stal poas jeho sedem hodi
novej meditcie, 4. februra 1952. Praktizoval vtedy Krija jo
gu, ktor sa nauil od jeho guru. Pre ns je pozoruhodn, e aj
Paulsen hovor o zitku ako o ceste do stredu Vekho cen
trlneho slnka" (str. 194). Uvdzam tu krtke zhrnutie niekto
rch hlavnch rysov jeho cesty spolu s vybranmi citciami sa
motnho autora.
Ke sa ponoril do meditanho stavu, prv, o si uvedomil,
bola obrovsk a intenzvna energia" v zkladni jeho chrbtice,
ktor stpala nahor ako plamene. (Je zrejm, e tu aktivoval
mechanizmus zvan kundalin). Hlava sa mu prudko zakloni-
la dozadu a pred sebou zbadal

koloslnu iariv guu.... val sa priamo na ma! Akoby zo

vetkch strn sa ozva neuveriten hlas. Synu mj, si priprave
n dnes zomrie a osta tu so mnou?" "Ano, mj pane, som pri
praven zomrie a ods s tebou. " Nectim v sebe nijak strach.
Idem zomrie a idem s tm koho milujem viac ako okovek in.
T mihotav, pulzujca gua exploduje vade okolo ma s trblie
tanm ak som nikdy nevidel. A teraz sm vrim v tomto neuveri
tenom svetle (str. 197).
356 Posolstvo Svetla

(Aj Howard Storm povedal, e sa ocitol vo vntri toho svetla).

Rozahujem sa ako gua, rim sa vetkmi smermi nepredstavi

tenou rchlosou... Teraz s vade okolo ma, tie bytosti zo svetla.
Ano, tvoje obrazy prdia priamo cezo ma hviezdne systmy, ga
laxie, vesmry. Ja existujem v nich a oni vo mne... Extza, ctim
sa za hranicami vetkho, co som kedy vedel. (str. 198)
Ten hlas... hovor zasa, ale odkia prichdza? Je mj a predsa
nie je mj. o to hovor? Mj syn, mj syn, videl si u: teraz a
musm posla sp... " Teraz sa vo mne objavuje obraz vekej Gule
Stvorenia, vzna sa ako dhov bublina v nekonenom mori i
vota a vedomia, ktorho som sasou, (str. 199)

Paulsen sa nakoniec vracia do svojho tela, ale poznamenva,

e predtm ako uzrie pobreie Kalifornie (kde v tom ase bolo
jeho fyzick telo), vnma vesmry, galaxie, znme hviezdne sys
tmy je to skrtka cesta sp.
Aj tu mme zitok, ktor m zrejm spolon prvky so
zitkom na prahu smrti, podobn so zitkom Mellena-Tho-
masa. Aj on ctil, e nelo ani tak o jeho skuton cestu cez fy
zick vesmr, ale bolo to skr jeho vedomie, ktor sa rozirova
lo a obsiahlo cel manifestovan vesmr a dosiahlo iariaci
zdroj a nakoniec sa dostalo do samotnej Przdnoty. Paulsen ho
vor oividne o tomto druhu cesty a za zmienku stoj aj to, e
zana zrejme vtedy, ke vo svojom vntri je pripraven zo
mrie. V istom zmysle by sme teda mohli jeho zitok povao
va za ist druh zitku na prahu smrti.

Virginia Riversovd
Ginny Riversov, obyvateku Floridy poznm iba z telefonic
kch rozhovorov a listov. Prv mi napsala v roku 1994 a obsa
hoval vpove o jej zitku. Pri jeho tan som sa takmer ne
zdral sz a okamite som sa s ou spojil, aby som jej poakoval
za jedno z najpozoruhodnejch svedectiev, s akmi som sa po
as vskumu stretol, opisovalo cel cestu a ku konenmu
miesto absoltnej realizcie. V rke a duchovnej vrenosti d
sa porovna naozaj iba so svedectvom Beverly Brodskej (Brod-
Cesty k zdroju 357

sky), ktorej cel prbeh sa o chvu dozviete. V opise, ktor po

dva Ginny, meme azda ete lepie ako doteraz vidie, e pl
n zitok a do samotnho srdca Svetla prina odpove na
kad ivotn otzku loveka a jednoznane ho vedie k najvy
iemu posolstvu, ktor mme rozpozna a uvies do ivota
km sme ete v tomto fyzickom tele. Navye - a me to by
tak okujce pre niektorch tradicionalistov ako samozrejm
pre ostatnch myslm, e je naase by celkom primn, po
kia ide o samotn podstatu takhoto stretnutia: poda mjho
nzoru ide nepopieraten a neuveritene o stretnutie s Bohom.
Tto udia dostali priame a osobn odhalenie od Boha a ich in
pirovan prejavy ns nenechvaj na pochybnostiach, e po n
vrate do ivota sa stali jeho poslami. Ke povame toto po
solstvo Svetla vzbudzuje v ns div, pretoe nm pripomna to,
o je vyryt hlboko v dui kadho z ns.
Prbeh Ginny sa odohral poas hospitalizcie v roku 1986,
kam ju priviezli s nebezpenm zpalom pc. Bola vemi zo
slabnut, mala vysok teplotu, v uiach ctila siln tlak a d
chala s vekmi akosami. Pamt sa ako vo svojom vntri
volala: Prosm, kde ste vetci? Urite zomieram!" V tej chvli
stratila vedomie a zaala jej cesta do stredu vesmru a Zdroja
vetkho.

Nastal absoltny pokoj. Zo vetkch strn som bola obklopen

iernou przdnotou. Vetok strach ma opustil. Tam kde som bola,
ctila som sa pohodlne a spokojne. iadny strach... iadna boles...
len pokoj a pohoda a podivn zvedavos bez nznakov strachu.
(Vetky prestvky v prejave s pvodn, nie nie je z textu vynecha
n). Zrazu zaala t ciernota explodova do nespoetnho mno
stva hviezd a ctila som, akoby som bola v strede vesmru s doko
nalm panoramatickm pohadom vo vetkch smeroch. V alom
okamihu som poctila impulz pohybu dopredu. Hviezdy leteli oko
lo ma takou rchlosou, e vytvorili okolo ma aksi tunel. Zaa
la som vnma vedomie, poznanie. m viac ma to hnalo dopre
du, tm viac poznania sa mi dostvalo. Mala som pocit, e moja
myse nasva do seba informcie ako pongia. Vedomosti prich
dzali vo forme samostatnch slov a v celch blokoch mylienok.
Mala som pocit, e som schopn pochopi vetko ako to postupne
358 P o s o l s t v o Svetla

do ma vsakovalo i vstrebvalo sa. Ctila som ako sa moja myse

roziruje a vetko absorbuje a zdalo sa mi, e kad nov infor
mcia tam m svoje miesto. Bolo to akoby som to u bola vedela,
ale zabudla, i niekam zaloila, akoby to vetko tu na ma aka
lo, aby som si to cestou pozbierala. Moje poznanie stle rstlo, roz
vjalo sa, rozirovalo a stle som ctila smd po alom. Bolo to
asn, bola som zasa ako mal diea, ktor skma nieo plne no
v a krsne, nejak krsne nov ihrisko. S kadou sekundou som sa
dozvedela nieo viac, odpovede na otzky, vznamy a defincie, fi
lozofie a zdvodnenia, histrie, tajomstv a ovea, ovea viac; to
vetko sa vlievalo do mojej mysle. Pamtm sa ako som si pomys
lela: Vedela som to, viem, e som to vedela. Kde to vetko bolo?"
Hviezdy zaali pred mojimi oami meni svoje tvary. Zaali
tancova a myselne vytvrali komplikovan truktry a farby, ak
som nikdy predtm nevidela. Hbali sa a hojdali v akomsi rytme i
poda hudby takej kvality a krsy ak som nikdy nepoula a pred
sa... pamtala som iju. Bola. to meldia, ak urite lovek zloi
nemohol, a predsa bola mi tak znma a v dokonalej harmnii so
samotnou podstatou mjho bytia. Akoby to bol rytmus mojej exis
tencie, dvod mjho bytia. Mimoriadne kompozcie a zafarbenia
pulzovali v ndhernej jednote s vekolepm orchestrom.
Ctila som sa v absoltnom pokoji, uten vziou a melodic
km umom. Mohla som osta na tomto mieste a vnma pulzova-
nie lsky a krsy cez moju duu po cel venos. Lska ku mne pr
dila zo vetkch konn vesmru. Stle som letela dopredu zrejme
vekou rchlosou. A predsa som mohla pozorova vetko o som
mala., akoby som stla. S kadou nasledujcou sekundou som
prijmala viac a viac poznania. Nikto so mnou nehovoril, ani som
nepoula v hlave iadne hlasy. Zdalo sa, e poznanie jednoducho
JE" a s kadou novou vedomosou sa dostavil aj pocit, e to pred
sa poznm. Na druhom konci mjho kaleidoskopickho tunela sa
daleko predo mnou objavil mal sveteln bod. Ke som sa k nemu
pribliovala, to mal svetlo sa stle zvovalo, a som nakoniec
dola do ciea.
V tej chvli som dosiahla totlne a absoltne vedomie. Neexis
tovala otzka, na ktor by som nemala okamit odpove. Ha
dala som prtomnos toho, o ktorom som vedela, e tam je a po
myslela som si: Boe, bolo to tak jednoduch, preo som to
Cesty k zdroju 359

nevedela?" Nevidela som Boha ako vidm teraz vs. Vedela som
vak, e je to On. Svetlo, krsa vyarujca zvntra donekonena
vetkmi smermi, aby sa dotkala kadho atmu bytia. Harm
nia farieb, tvarov a meldie sa rodili tu z tohto Svetla. Bol to Boh,
jeho lska, jeho svetlo, jeho samotn podstata, sila tvorenia pr
diaca a na sam koniec celej venosti... vychdzal z neho pulzu
jci l lsky, aby ma priviedol Domov".
Nastala chva kontaktu, v jednom okamihu i v celom dlhom
veku, pln a absoltne poznanie a prijatie takej ak som bola
a m som sa stala. V tom okamihu alebo tiscro som poznala, e
videl cel mj ivot a predsa ma stle miloval. ist, nepokvrne
n, nesebeck, stle prdiaca, bezvhradn Lska. Boh videl mj
ivot a predsa ma nekonene miloval pre ma sam, pre moju
existenciu. Nehovoril ku mne slovami, ktor by som poula
v uiach a predsa som poula jeho mylienky tak jasne ako slov.
Kvalita jeho slov, jeho myslenia, jeho hlas v mojej hlave, to bolo o
si asn, oarujce, presvedujce bez naliehania, jemn a lska
v a naplnilo ma lskou, ktor jednoducho nie je mon opsa.
By v jeho prtomnosti bolo viac inpirujce, viac lkav, ne ak
kovek druh lsky alebo harmnie, ak kedy bola objaven v naej
realite. iadna sksenos, iadna blzkos nebola nikdy tak
dokonal.
Stla som na omsi, o vyzeralo ako vnelok obrovskej hory.
Plocha pred nami bola ploch, bolo to osi ako osamel kopec zre
zan v polovici. Stla som alebo sa vznala po jeho boku a nejas
ne si pamtm aksi oltr postaven zo zlatho iariaceho svetla,
ktor stl predo mnou a trochu viac vpravo. Neviem, i som mala
alebo nemala telo. Bola som tam a to bolo to najdleitejie, o
som si vedela predstavi. Povedal mi mnoho vec, z ktorch si pa
mtm mlo alebo u vbec ni. Pamtm si iba, e sme hovori
li, i skr on ma inpiroval a ja som sa uila. Zdalo sa mi, e naa
vmena trvala cel hodiny alebo veky a teraz sa mi zd, e cel ve
ky preli v niekokch okamihoch. Z tej vmeny si pamtm len
dve veci. Po prv, Boh mi povedal, e ke zomrieme, meme si so
sebou zobra len ... LSKU a POZNANLE... Mala som sa teda
o najviac naui o oboch tchto hodnotch. Po druh, Boh mi po
vedal, e sa musm vrti, e je ete nieo, o musm vykona. Vte
dy som vedela, o to bolo, ale nemem si na to teraz spomen.
360 Posolstvo Svetla

Pamtm si boles. Vek pocit smtku, nie fyzick boles. Mys

lm, e moja dua plakala. Prosila som, aby som nemusela ods.
Naliehavo som o to iadala. Povedala som mu, e nikomu nebu
dem chba. Moje deti sa bud ma lepie bezo ma. Moja mat
ka a otec sa o nich postaraj lepie ako ja. Srdce ma bolelo, ako by
ho niekto fyzicky zvieral. Op mi povedal, e je nieo, o musm
urobi a pod vplyvom jeho lsky sa moje slzy a smtok zaali str
ca. Pochopila som a on v hbke mojej due poznal, e chcem by
s nm zasa, len o splnm svoje poslanie.

Od nvratu do ivota, ktor bol pln akost a problmov,

sa mi Ginny asto priznala, e ju vemi trpi otzka o jej posla
n v tomto ivote. Hoci si vbec nechcem doma, e by som
poznal odpove na toto tajomstvo, osobne sa nemem ubr
ni dojmu, e istm spsobom vemi zko svis prve so sve
dectvom o jej prbehu a vnmam to ako ist vek privilgium,
e som sa tu mohol s vami podeli aspo o as jej zitku.

Beverly Brodsky
A nakoniec sa vraciame k ene, ktor som vm predstavil v de
siatej kapitole. Uviedol som tam iba ryvok z jej prbehu a vy
nechal som to hlavn. Mono si pamtte, e po nehode na
motocykli bola v takom zfalom stave, e si primne elala zo
mrie a v istom zmysle sa jej to splnilo a vlastne dostala ovea
viac. Pamtte si mono aj to, e vyrastala v idovskej rodine
a po tom, o sa dozvedela o holokauste, stala sa ateistkou. To
vetko sa premieta aj do zitku, o ktorom nm teraz pod
svedectvo.
Na jeho zaiatku ju zaplav pocit pokoja a pohody, vystpi
z tela a ocitne sa v prtomnosti iariacej a milujcej bytosti,
ktor ju jemne vyvedie z izby. Prve v tomto okamihu zana
jej cesta a dovome jej znovu, aby nm o nej povedala vlastn
mi slovami:

Pod nami leal ndhern Tich ocen, nad ktorm som s takm
vzruenm pozorovala zpad slnka, ke som sem prvkrt prila.
Moja pozornos sa vak teraz upriamila smerom hore, kde bol ve-
Cesty k zdroju 361

k otvor, ktor viedol k zatajcemu sa chodnku. Hoci sa zdal

hlboko a aleko na konci, aksi biele svetlo presvecovalo tmu na
druhej strane, tam kde ma lkal ten otvor. Bolo to najasnejie
svetlo ak som kedy videla, hoci som si neuvedomovala, koko jeho
krsy je zahalen z vonkajej strany. Chodnk smeroval nahor, ik-
mo a doprava. Anjel ma stle dral za ruku a viedol k tomu
otvoru cez mal, tmav priechod.
Pamtm sa, e potom som prela dlh vzdialenos k svetlu.
Myslm, e som sa pohybovala vemi rchlo, ale as v tej oblasti
akoby vbec neexistoval. Nakoniec som prila do ciea. A ke
som sa vynorila na druhom konci, uvedomila som si, e u ma
nikto nesprevdza. Nebola som vak sama. Tu, priamo predo
mnou, bolo prtomn iv Svetlo. Vnmala som v om vetko
prenikajcu inteligenciu, mdros, scit, lsku a pravdu. Tto
dokonal Bytos nemala nijak tvar i pohlavie. To, budem to
nazva On, aby som dodrala pravidl nho jazyka, obsahoval
vetko, podobne ako biele svetlo m v sebe vetky farby dhy
a uke ich a po prechode sklenenm hranolom. Hlboko vo svo
jom vntri som v jednom momente s asom pochopila: stla
som pred samotnm Bohom.
Okamite som ho zavalila vetkmi tmi otzkami, ktor ma
stle trpili; vetky tie neprvosti, ktor som videla vo fyzickom
svete. Neviem, i som to spravila myselne, ale zistila som, e Boh
pozn okamite vetky vae mylienky a odpoved na ne telepatic
ky. Moja myse bola akoby nah; vlastne stala sa istou mysou. To
terick telo, v ktorom som cestovala cez tunel, som u asi nemala;
bola to u iba moja osobn inteligencia hovoriaca s Univerzlnou
mysou, ktor sa odela do ndhernho, ivho svetla. Ja som ho
viac ctila ako videla, pretoe iadne oko by nemohlo absorbova
t iaru.
Nepamtm si presn obsah naej diskusie; to, o som tak jasne
v nebi pochopila, som v procese nvratu na Zem zabudla. Som si
ist, e som kldla otzky o utrpen mjho udu, ktor ma trpili
u od detstva. Pamtm si toto: Vetko, o sa stalo, malo ist zmy
sel, bez ohadu na to, ako strane to vyzeralo vo fyzickej oblasti.
A vo svojom vntri, v ktorom sa prebdzala moja vlastn myse,
som odpovedala rovnako: Samozrejme," a pomyslela som si: U
viem, ako som to len mohla zabudn!" naozaj to vyzer tak, e
362 Posolstvo Svetla

vetko o sa deje, deje sa za istm elom a ten el nae ven Ja

dobre pozn.
Po ase moje otzky skonili, pretoe som bola naplnen vetkou
mdrosou tejto Bytosti. Dostalo sa mi ovea viac, ne iba odpove
de na moje otzky; predo mnou sa rozvinulo vetko poznanie, ako
by v okamihu rozkvitlo nekonen mnostvo kvetov. Bola som na
plnen Bom poznanm a v tomto vzcnom aspekte jeho Scna
som bola s nm v jednote. Moja cesta objavov vak bola iba na
zaiatku.
Teraz som bola pozvan na mimoriadnu cestu vesmrom. Okam
ite sme sa vydali do stredu rodiacich sa hviezd, explodujcich su-
pernov a mnohch inch asnch nebeskch udalost, ktor ne
viem pomenova. Ke si teraz spomnam na dojem z tejto cesty,
ctila som, e cel vesmr je jeden obrovsk objekt utkan z toho
istho vlkna. Priestor a as s ilzie, ktor ns dria na naej
rovni; mimo nej je vetko prtomn sasne. Bola som cestovate-
kou na Boskom vesmrnom korbe a Stvorite mi ukzal plnos
a krsu svojho Stvorenia.
Posledn vec, ktor som videla predtm ako sa skonila posledn
extern vzia, bol ndhern ohe jadro a stred prekrsnej hviez
dy. Bol to mono symbol poehnania, ktor malo ku mne teraz
prs. Vetko sa stratilo okrem bohato naplnenho przdna, v kto
rom sme Ono a Ja obsiahli vetko o je. Tu som, v neopsatenej
ndhere, zaila spojenie so Svetelnou Bytosou. Teraz som bola na
plnen nielen vetkm poznanm, ale aj vetkou lskou. Bolo to
akoby sa to Svetlo vlialo do ma a cezo ma. Bola som Bom ob
jektom zboovania; a z Jeho/naej lsky som naerpala ivot a ra
dos, ktor presahuj vetku nau predstavivos. Moje bytie prelo
premenou; moje ilzie, hriechy a vina boli odpusten a oisten bez
toho, aby som o to iadala; bola som teraz Lskou, prvotnm By
tm a blaenosou. A v istom zmysle tam ostvam a to navdy. Ta
kto spojenie sa ned prerui. Vdy existovalo a vdy aj bude.
Zrazu neviem ako ani preo, vrtila som sa do svojho znienho
tela. Ale akmsi zzrakom som si so sebou priniesla vetku t ls
ku a rados. Bola som naplnen extzou, ktor prekraovala aj tie
najdivokejie sny. Ke som bola op v tele, vetka moja boles
zmizla. Stle som bola uchvten neviazanou radosou. Cel dva
mesiace som ostala v tomto stave, zabudla som na vetku boles...
Cesty k zdroju 363

Ctila som sa ako znovuzroden. Vetko okolo ma mi pripa

dalo zzran; vetko bolo iv, pln energie a inteligencie...

Mono si pamtte, e v tomto momente s uritm citovm

podfarbenm rozprva o dsledkoch a niektorch prevratnch
zmench, ktor nastali po jej zitku. Zopakujem tu iba jej
predposledn odstavec, ktor som u uviedol a v ktorom
uvauje nad relnosou svojej nebeskej cesty" a cel jej prbeh
ukonm zverenm kontatovanm. V poslednom odstavci
vemi vstine a krsne uzatvra najvyie posolstvo Svetla.

Hoci od mojej nebeskej cesty uplynulo 20 rokov, nikdy som na

u nezabudla. Nikdy som, zoi-voi vsmechu a odmietaniu, ojej
relnosti ani nepochybovala. Ak vm nieo tak zsadne zmen i
vot, neme to by iadna halucincia alebo sen. Naopak, cel svoj
ostvajci ivot povaujem za chvkov fantziu, krtky sen, kto
r skon, ke sa zasa prebudm do stlej prtomnosti toho darcu
ivota a blaenosti.
Pre tch, ktor ialia alebo maj strach, mm jedno uistenie:
Neexistuje iadna smr a lska nikdy nekon. A pamtajte si, e
sme aspektmi jednho, dokonalho celku a ako tak sme sasou
Boha i seba samch navzjom. Jednho da vy, ktor toto tate
a ja budeme spolu vo svetle, lske a nekonenej blaenosti.

Meme ete pochybova o tom e Ginny Riversov a Be

verly Brodsky li obe na to ist miesto - Posledn Zdroj, Ve
k Centrlne Slnko, Druh Svetlo, Nru Boha (hocijak
termn sa vm pozdva viac) kde dostali a priniesli sp
v podstate to ist bosk odhalenie, aby sa o mohli podeli
s nami? A po tom, o ste si pretali ich slov ako aj tak vea
ostatnch podobnch slov v celej tejto knihe od ostatnch
ptnikov, mete ete pochybova o tom, e vetky tieto hla
sy potvrdzuj to najvyie posolstvo, ktor nm ponka zi
tok na prahu smrti?
Od tchto ud u viac iada nememe. Je zbyton kls
alie otzky a doadova sa alch dkazov. Po tom, o sme
ich svedectv pouli, meme sa iba snai by k nim otvoren,
ete raz sa poksi prija ich do svojho vntra a privlastni si
364 Posolstvo Svetla

ich. P o t o m m e m e posolstvo Svetla realizova v n a o m vlast

n o m ivote a rozirova ho tak po celom svete.

Poznmky

1 Kompletnejie svedectvo Mellena o jeho zitku, poda neho samho,

je uveden v antolgii autorov Lee W. Baileyho a Jenny Yatesovej:
The near-death experience: A reader (New York: Routledge, 1996),
str. 39-52.
2 Najplnejia verzia zitku Howarda Storma je poda jeho vlastnch
slov uveden v knihe Judith Cressyovej: The near-death experience:
Mysticism or madness (Zitok na prahu smrti: mysticizmus alebo blz
novstvo), (Hanover, MA: Christopher, 1994), str. 19-34.
3 Ibid., str. 28. Dvam prednos rozhovoru, ktor vykonala Cressyov
pred mojm, pretoe Howard s ou hovor konkrtnejie prve k tm
otzkam, ktor ns tu zaujmaj.
4 Norman Paulsen: Christ consciousness (Kristovo vedomie), (Salt Lake
City, UT: Builders, 1984).
 KAPITOLA

Svetlo na Zemi
14
V tradcii zenovho budhizmu existuje slvna sria obrzkov,
ktor zobrazuj rzne tdia vedce k osvieteniu. V pvodnom
sbore tchto malieb t posledn obsahuje iba biely, przdny
kruh symbolizujci uskutonenie Jednoty a przdnu podstatu
vetkch vec. Jeden neskor zenov majster rozril postup
nos tchto stavov a za zitok osvietenia a cel sriu zakonil
obrzkom osvietenho loveka, ktor schdza z vrcholu hory
a vstupuje do dediny, kde sa zamiea medzi obyajnch ud.
ehnajcimi rukami a vyarujcim scitom inpiruje vet
kch, bez ohadu na ich postavenie v spoloenskom ivote.
Rovnako aj my, potom o sme aspo sprostredkovane na
hliadli do nebeskej ndhery zitkov na prahu smrti, musme
njs spsob ako prenies tto bosk vziu do reality kado
dennho ivota. Len tu je toti mon naozaj otestova pozna
nie, ktor tieto zitky ponkaj. Cesty k samotnmu Zdroju
vetkho Svetla ns urite svojou silou uchvtia, ak ns vak
nadchn iba na krtku chvu, potom nedosiahli skuton cie
tejto knihy. Ten je samozrejme nielen inpirova, ale inpirova
ns k innosti. Je potrebn, aby sme vziu a poznanie ud po
zitkoch na prahu smrti prijali do svojho vntra a ak mme
k tomu vlohy, pouili ich ako maltu na stavbu duchovnho i
vota v rodinnom kruhu a vo vzahu k inm.
Neznamen to, samozrejme, e poznanie prameniace zo
zitkov na prahu smrti m nahradi pvodn vieru i du
chovn tradciu. Posolstv Svetla sa skr podobaj na transf
ziu krvi nulovej skupiny: s univerzlnym darcom" pre du-
366 Posolstvo Svetla

chovnos a nboenstvo, pretoe s v slade s rozmanitmi

etablovanmi duchovnmi tradciami a svetovmi nboen
stvami. Okrem toho, ako kontatoval teolg Carol Zaleski,
autor mnohch prc o zitku na prahu smrti, tieto modern
prbehy nielen e nepodkopali ale prve naopak, oivili nbo
ensk vieru, pretoe sa v konenom dsledku zhoduj s dv
nymi duchovmi ueniami rozrenmi po celom svete.1
V tomto zmysle, zitok na prahu smrti veobecne sli na po
silnenie existujcej viery tm, e k nej nieo kompatibiln pri
d a nim s ou nekonkuruje. Zatia o teda duchovn uenia
zitkov na prahu smrti nemaj za cie vytvori zklad pre no
v nboenstvo, a u vbec nie nejak kult (!), je celkom mo
n, e tm, ktor nie s nboensky orientovan, alebo s do
konca zameran protinboensk, poskytne dveryhodn
zklad pre morlne sprvanie vo svete. Koniec koncov, mohli
by sme poveda, e existuje len ndhera a neporovnaten vy
arovanie Svetla. o si z tohto Svetla vytvor lovek, je jeho
osobnou vecou.
Nam problmom tu nie je ako interpretova Svetlo, alebo
do akej miery sa zhoduje (alebo nezhoduje) s inmi ueniami,
ale ako vyui poznanie, ktor nm ponka. Zdrazujem tu kri
trium uitonosti, aby sme nepremrhali jeho hodnotu v ne
plodnch diskusich o tom, o predstavuje. Dostvame sa tak
k zkladnej tme tejto kapitoly: Ako pristupova k posolstvu
Svetla, aby sme ho mohli prenies do praktickho, kadoden
nho ivota.
Ak ste tali knihu a po toto miesto, urite ste o tchto
zitkoch meditovali, teili sa z prbehov, uvaovali ako ich ap
likova v ivote a sksili ste mono aj niektor cvienia, ktor
som navrhol. Je to urite dobr zaiatok, ale kniha sa kon
a vetko ostane iba na vs. Jednoznan otzka je teda: Co te
raz? a Ako alej?
Namiesto nejakch zoznamov, opakovan, prehadov, o by
bolo iba sterilnm, akademickm cvienm, chcem vm po
skytn alie zdroje na prehlbovanie a zvntornenie obsahu
predchdzajcich kapitol. V prlohe preto uvdzam zoznam
rznych zdrojov knihy, audio a videokazety, organizcie,
podporn skupiny, konferencie, men a adresy ud po zitku
Svetlo na Zemi 367

na prahu smrti, ktor sa nebrnia kontaktom. Kde to bolo

mon, pripojil som aj internetov adresy. To vetko vm umo
n nielen prekroi hranice tejto knihy, ale aj pokraova v ha
dan spsobu ako aplikova posolstvo Svetla v praxi. Zrove
vm chcem da jednu radu.
I ke odmietam akkovek snahu o vytvorenie kultu zit
kov na prahu smrti, musm prizna, e v istom zmysle sa tak
to kultra tvor. Predstavuj ju udia, ktor tento zitok mali
alebo sa o zaujmaj a je dostupn pre kadho, kto ju had,
chce sa z nej viac dozvedie alebo sa dokonca cel do nej po
nori. Aj v tejto oblasti je potrebn vedie rozliova. Aj udia
po zitku na prahu smrti nie s vdy tmi, m sa zdaj. Ak
takto udia trpia oividnou namyslenosou alebo maj ten
dencie k velikstvu, rozumn lovek by sa im mal vyhba.
V tomto kontexte meme pripomen star pravdu e aj
svetlo vrh tiene" a pri vaich njazdoch do kultry zitkov na
prahu smrti by ste sa nemali sstredi na Svetlo tak, e nezba
dte tiene. Pamtajte si: udia, ktor sa stretli so Svetlom, osta
li umi so svojimi chybami. Nemali by sme obdivova ich ale
len Svetlo. Nech vs preto vae nadenie pre posolstvo Svetla
nezaslep pred monmi preapmi v jeho mene.
Vznikajca komunita ud so zujmom o zitky na prahu
smrti pripomna to, o sa v budhizme nazva sangha. (Budhiz
mom som tto kapitolu zaal, ale musm spresni, e nemm
iadne bliie vzahy k niektormu nboenstvu i duchovnej
tradcii). Tento termn znamen, e urit duchovn komunita
sa zdruuje, pretoe jej lenovia prejavuj ctu a oddanos ne
jakmu ueniu. Komunita zujemcov o tieto zitky je prli
rznorod, geograficky rozdelen a zvisl na modernch ko
munikanch prostriedkoch a neme preto predstavova
sanghu v pvodnom vzname. V poslednom tvrstoro tak
nieo naozaj vzniklo a mete sa s ou spoji aj vy. Tradinm
cieom sanghy je vytvori prostredie, v ktorom komunita rov
nako zmajcich ud me podporova a prehlbova vlastn
duchovn praktiky. Bez ohadu na zoznam zdrojov uvedench
v prlohe, me urobi pre vs to ist.
V tradcii enu sa hovor, e po satori (alebo prvom pre
buden k pravej podstate) me zaa naozajstn prax". Po-
368 P o s o l s t v o Svetla

dobne, aj v kontexte tejto knihy meme poveda, e po to

kch vzich a stretnutiach so Svetlom vieme, preo musme
jeho posolstvo prena do ivota a e prax v naom prpade
znamen vklada do ivota to, o sme sa dozvedeli. Ak to ne
spravme, premrhme vzcny dar, ktor m cenu len vtedy,
ke sa zrealizuje.
Nech Svetlo sprevdza vetky vae kroky a vedie vs k osvie
tenmu konaniu vo svete.

Poznmka

1 Pozri knihu Zaleskiho: Otherworld journeys: Accounts of near-death ex

perience in medieval and modern times (Cesty do inch svetov: Svedectv
o zitkoch na prahu smrti v stredoveku a v modernej dobe), (New York:
Oxford University Press, 1987).